Naposledy upravil Katarína Kujanová 2025/04/17 15:43

Show last authors
1 **RÍSTUP K PROJEKTU**
2
3 **Vzor pre manažérsky výstup I-03**
4
5 **podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.**
6
7
8
9 |Povinná osoba|**Ministerstvo zdravotníctva SR**
10 |Názov projektu|Lepšie využívanie údajov MZ SR
11 |Zodpovedná osoba za projekt|Pavol Vadovič
12 |Realizátor projektu|
13 |Vlastník projektu|MZ SR
14
15 **Schvaľovanie dokumentu**
16
17 |Položka|Meno a priezvisko|Organizácia|Pracovná pozícia|Dátum|(((
18 Podpis
19
20 (alebo elektronický súhlas)
21 )))
22 |Vypracoval| | | | |
23
24 == 1. História dokumentu ==
25
26 |Verzia|Dátum|Zmeny|Meno
27 |//0.1//|//14.08.2024//|//Pracovný návrh//|
28 |//0.2//|//23.09.2024//|//Zapracovanie súladu s vyhláškou č. 401/2023 Z. z.//|// //
29 |//0.3//|//17.10.2024//|//Doplnenie čiastkových kapitol - Architektúra//|
30 |//0.4//|//21.10.2024//|//Doplnenie čiastkových kapitol – Technologická vrstva//|
31 |//0.7//|//29.10.2024//|//Doplnenie čiastkových kapitol – CBA//|
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41 Obsah
42
43 [[1.     História dokumentu.. 1>>path:#_Toc190946046]]
44
45 [[2.     Účel dokumentu. 4>>path:#_Toc190946047]]
46
47 [[2.1      Použité skratky a pojmy. 4>>path:#_Toc190946048]]
48
49 [[2.2      Konvencie pre typy požiadaviek (príklady) 6>>path:#_Toc190946049]]
50
51 [[3.     Popis navrhovaného riešenia. 8>>path:#_Toc190946050]]
52
53 [[3.1      Kontext ku projektu z pohľadu národnej stratégie. 8>>path:#_Toc190946051]]
54
55 [[3.2      Kontext ku projektu z pohľadu stratégie MZ SR. 8>>path:#_Toc190946052]]
56
57 [[3.3      Manažérske zhrnutie. 8>>path:#_Toc190946053]]
58
59 [[3.3.1       Realizovanie aktivít v projekte v zmysle výzvy: 10>>path:#_Toc190946054]]
60
61 [[3.4      Zameranie projektu: 11>>path:#_Toc190946055]]
62
63 [[4.     Architektúra riešenia projektu.. 12>>path:#_Toc190946056]]
64
65 [[4.1      Biznis vrstva. 15>>path:#_Toc190946057]]
66
67 [[4.1.1       Prehľad koncových služieb – budúci stav. 16>>path:#_Toc190946058]]
68
69 [[4.2      Aplikačná vrstva. 16>>path:#_Toc190946059]]
70
71 [[4.2.1       Rozsah informačných systémov – AS IS. 17>>path:#_Toc190946060]]
72
73 [[4.2.2       Rozsah informačných systémov – TO BE. 18>>path:#_Toc190946061]]
74
75 [[4.2.3       Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – AS IS. 18>>path:#_Toc190946062]]
76
77 [[4.2.4       Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné ISVS – spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013  e-Governmente – TO BE   18>>path:#_Toc190946063]]
78
79 [[4.2.5       Prehľad plánovaného využívania iných ISVS (integrácie) – TO BE. 18>>path:#_Toc190946064]]
80
81 [[4.2.6       Aplikačné služby pre realizáciu koncových služieb – TO BE. 19>>path:#_Toc190946065]]
82
83 [[4.2.7       Aplikačné služby na integráciu – TO BE. 19>>path:#_Toc190946066]]
84
85 [[4.2.8       Poskytovanie údajov z ISVS do IS CPDI – TO BE. 21>>path:#_Toc190946067]]
86
87 [[4.2.9       Konzumovanie údajov z IS CPDI – TO BE. 21>>path:#_Toc190946068]]
88
89 [[4.3      Dátová vrstva. 23>>path:#_Toc190946069]]
90
91 [[4.3.1       Údaje v správe organizácie. 23>>path:#_Toc190946070]]
92
93 [[4.3.2       Dátový rozsah projektu - Prehľad objektov evidencie - TO BE. 25>>path:#_Toc190946071]]
94
95 [[4.3.3       Referenčné údaje. 26>>path:#_Toc190946072]]
96
97 [[4.3.4       Kvalita a čistenie údajov. 26>>path:#_Toc190946073]]
98
99 [[4.3.5       Otvorené údaje. 32>>path:#_Toc190946074]]
100
101 [[4.3.6       Analytické údaje. 32>>path:#_Toc190946075]]
102
103 [[4.3.7       Moje údaje. 32>>path:#_Toc190946076]]
104
105 [[4.3.8       Legislatíva. 43>>path:#_Toc190946077]]
106
107 [[4.3.9       Prehľad jednotlivých kategórií údajov. 48>>path:#_Toc190946078]]
108
109 [[4.4      Technologická vrstva. 48>>path:#_Toc190946079]]
110
111 [[4.4.1       Stratégia budovania robustného IT systému pre Ministerstvo zdravotníctva SR. 49>>path:#_Toc190946080]]
112
113
114 [[4.4.3       Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – TO BE. 53>>path:#_Toc190946082]]
115
116
117 [[4.4.5       Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – Analytická platfroma. 54>>path:#_Toc190946084]]
118
119
120 [[4.5      Bezpečnostná architektúra. 56>>path:#_Toc190946086]]
121
122
123 [[4.5.2       Metodika pre DPIA. 60>>path:#_Toc190946088]]
124
125
126 [[6.     Zdrojové kódy. 63>>path:#_Toc190946090]]
127
128
129 [[7.1      Úrovne podpory používateľov. 64>>path:#_Toc190946092]]
130
131
132 [[7.1.2       Riešenie incidentov – SLA parametre. 65>>path:#_Toc190946094]]
133
134 [[7.2      Požadovaná dostupnosť IS. 68>>path:#_Toc190946095]]
135
136 [[7.2.1       Dostupnosť (Availability) 68>>path:#_Toc190946096]]
137
138 [[7.2.2       RTO (Recovery Time Objective) 69>>path:#_Toc190946097]]
139
140 [[7.2.3       RPO (Recovery Point Objective) 69>>path:#_Toc190946098]]
141
142 [[8.     Požiadavky na personál. 70>>path:#_Toc190946099]]
143
144 [[8.1      Riadiaci výbor a projektový tím.. 70>>path:#_Toc190946100]]
145
146 [[8.2      Pracovné náplne 70>>path:#_Toc190946101]]
147
148 [[8.2.1       Pôsobnosť a úlohy Riadiaceho výboru. 70>>path:#_Toc190946102]]
149
150 [[8.2.2       Pracovná náplň projektového tímu. 70>>path:#_Toc190946103]]
151
152 [[9.     Implementácia a preberanie výstupov projektu.. 70>>path:#_Toc190946104]]
153
154 [[9.1      Pravidlá pre riadenie kvality a požiadavky na kvalitu výstupov. 70>>path:#_Toc190946105]]
155
156 [[9.2      Pravidlá pre riadenie zmien. 70>>path:#_Toc190946106]]
157
158 [[10.      Prílohy. 72>>path:#_Toc190946107]]
159
160
161
162 [[Tabuľka 1: Realizácia aktivít v projekt v zmysle výzvy. 11>>path:#_Toc190946108]]
163
164 [[Tabuľka 2: Zoznam plánovaných služieb. 20>>path:#_Toc190946109]]
165
166 [[Tabuľka 3: Tabuľka špecifikuje jednotlivé procesy spracovania údajov. 35>>path:#_Toc190946110]]
167
168 == 2. Účel dokumentu ==
169
170 V súlade s vyhláškou č. 401/2023 Z. z. je dokument I-03 Prístup ku projektu určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov. Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí.
171
172
173 === 2.1 Použité skratky a pojmy ===
174
175 |SKRATKA/POJEM|POPIS
176 |“1x a dosť“|Princíp „jedenkrát a dosť“ reprezentujúci spôsob, pomocou ktorého môžu orgány verejnej moci a verejná správa získavať výpisy a potvrdenia za občanov a podnikateľov za účelom predkladať v rámci úradných konaní rôzne potvrdenia a výpisy údajov, ktorými už štát disponuje, a to predovšetkým na základe všeobecnej právnej úpravy § 17 ods. 6 zákona o e-Governmente a súvisiaceho Zákona proti byrokracii. Súčasne sa implementujú technické riešenia, ktoré podporujú aplikáciu súvisiacich predpisov do praxe.
177 |API|Aplikačné programovacie rozhranie (Application Programming Interface)
178 |BI|Business intelligence
179 |CBA |Cost-benefit analýza
180 |CES|Centrálny ekonomický systém
181 |CIP|Centrálna integračná platforma
182 |CMÚ|Centrálny model údajov
183 |DCAT|Data Catalog Vocabulary
184 |DI |Dátová integrácia: sprístupnenie údajovej základne VS vrátane otvorených údajov prostredníctvom platformy dátovej integrácie
185 |DM|Dátový model
186 |DPIA|Data Protection Impact Assessment (Posúdenie vplyvu na ochranu údajov)
187 |DPO|Data Protection Officer (Zodpovedná osoba pre ochranu údajov)
188 |DQ|Dátová kvalita (Data quality)
189 |EUDIW|Európska digitálna peňaženka s identitou (European Digital Identity Wallet)
190 |ESB|Enterprise Service Bus
191 |eGOV|Elektronické služby štátu
192 |ETL|Extract, transform, load
193 |EU|Európska únia
194 |FO|Fyzická́ osoba
195 |FP|Funkčné požiadavky
196 |GDPR|General Data Protection Regulation – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)
197 |HW|Hardware
198 |IB|Informačná bezpečnosť
199 |ID|Identifikačné číslo
200 |IEC|International Electrotechnical Commission
201 |IS CPDI|Centrálna integračná platforma (CIP) je rozšírením IS CSRÚ, preto ich spoločne označujeme ako IS CPDI
202 |IS MOÚ|Informačný systém Manažment osobných údajov
203 |ISO|International Organization for Standardization (Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu)
204 |IS SEMP|Informačný systém pre evidenciu a monitorovanie pomoci
205 |ISUF|Informačný systém účtovania fondov
206 |ISVS |Informačný systém verejnej správy
207 |JP|Justičná pokladnica
208 |JSON|JavaScript Object Notation
209 |JSON-LD|JavaScript Object Notation for Linked Data
210 |LIS|Lekársky informačný systém
211 |MDM|Master data management
212 |MetaIS|Centrálny metainformačný systém verejnej správy
213 |MZ SR|Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
214 |MIRRI SR|Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky
215 |MOU|Manažment osobných údajov
216 |NKIVS|Národná koncepcia informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky
217 |NP|Nefunkčné požiadavky
218 |OE|Objekt evidencie
219 |OOTS|Technický systém pre jedenkrát a dosť (Once-Only Technical System)
220 |OpenData|Otvorené údaje
221 |OVM|Orgán verejnej moci
222 |OWL|Web Ontology Language
223 |RFO|Register fyzických osôb
224 |PkP|Prístup k projektu
225 |PZ|Projektový zámer
226 |RIS|Rozpočtový informačný systém
227 |RPO|Register právnických osôb
228 |RR|Referenčný register
229 |SLA|Service-level agreements/Dohoda o správe
230 |SPARQL|Dopytovací jazyk (z angl. SPARQL Protocol and RDF Query Language)
231 |SOA|Service-Oriented Architecture
232 |TP|Technické požiadavky
233 |URI|Jednotný identifikátor (kompaktný reťazec znakov používaný na identifikáciu alebo pomenovanie zdroja)
234 |VC|Overiteľné poverenia (Verifiable Credentials)
235 |W3C|World Wide Web Consortium
236 |XML|Extensible Markup Language
237 |XSD|XML Schema Definition
238 |XSLT|XSL Transformations
239 |ZoD |Zmluva o dielo
240 |ZČ|Základný číselník
241
242 === 2.2 Konvencie pre typy požiadaviek (príklady) ===
243
244 Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek sú rozdelené na:
245
246 * funkčné,
247 * nefunkčné
248
249 Oblasti požiadaviek sú pre projekt rozdelené nasledovne:
250
251 * Bezpečnostná požiadavka
252 * Bezpečnostný projekt
253 * Centrálna evidencia o prístupe ku informáciám o údajoch
254 * Dátová požiadavka
255 * Implementačná požiadavka
256 * Integračná požiadavka
257 * Kvalita a čistenie údajov
258 * Legislatívna požiadavka
259 * Podpora a prevádzka
260 * Projektová dokumentácia
261 * Rezortná Integračná Platforma
262 * Správa technických účtov
263 * Súlad ISVS s GDPR
264 * Systematický manažment údajov
265
266 Funkčné požiadavky používajú konvenciu: ID_číslo
267
268 Nefunkčné požiadavky používajú konvenciu: ID_číslo
269
270
271 Ostatné typy požiadaviek môžu byť v neskoršej fáze projektu (realizačná fáza) upravené prípadne dodefinované PM (objednávateľom/zhotoviteľ).
272
273
274 == 3. Popis navrhovaného riešenia ==
275
276 === 3.1 Kontext ku projektu z pohľadu národnej stratégie ===
277
278 Táto kapitola je detailnejšie popísaná v Projektovom zámere
279
280 === 3.2 Kontext ku projektu z pohľadu stratégie MZ SR ===
281
282 Táto kapitola je detailnejšie popísaná v Projektovom zámere
283
284 === 3.3 Manažérske zhrnutie ===
285
286 V rámci rezortu zdravotníctva sú spracované kľúčové údaje, ktoré sú nevyhnutné pre efektívne a transparentné riadenie procesov v oblasti zdravotníctva. Medzi najdôležitejšie patrí správa osobných údajov pacientov, ktorá zahŕňa identifikačné údaje ako meno, priezvisko, rodné číslo, adresa a tiež osobitné kategórie údajov o zdravotnom stave, liečbe, predpisoch liekov a výsledkoch vyšetrení. Tieto údaje umožňujú zabezpečiť správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a monitorovať zdravotný stav populácie. Okrem toho MZ SR spravuje údaje o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktoré zahŕňajú informácie o zdravotníckych zariadeniach, ich povoleniach na poskytovanie služieb a odborných garanciách.
287
288 Súčasťou evidencie sú aj údaje o zdravotníckych pracovníkoch, vrátane ich kvalifikácií, odborných spôsobilostí, špecializácií a licencií. Správa licencií zdravotníckych pracovníkov je významná aj pre stavovské komory, ktoré majú povinnosť viesť registre licencií. Stavovské organizácie, ako Slovenská lekárska komora, Slovenská komora zubných lekárov, Slovenská lekárnická komora, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov, Slovenská komora fyzioterapeutov, Slovenská komora zubných technikov, Slovenská komora ortopedických technikov, Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, Slovenská komora psychológov, Slovenská komora zdravotníckych záchranárov, sú zodpovedné za vydávanie licencií na výkon zdravotníckeho povolania a zabezpečujú registráciu a kontrolu odbornosti pracovníkov.
289
290 Prvým cieľom predkladaného projektu je integrácia údajov pre IS MOU, konkrétne Registra licencií, ktorý spravujú jednotlivé profesijné komory v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
291
292 Tieto údaje sú v súčasnosti integrované do systému Národného registra zdravotníckych pracovníkov (ISVS_8795), ktorý je prevádzkovaný NCZI. Prístup k údajom a ich získavanie bude zabezpečené prostredníctvom priamej systémovej integrácie na uvedený register v súlade s platnými štandardmi pre informačné systémy verejnej správy (ISVS). Táto integrácia umožní automatizovaný a bezpečný prenos údajov, čím sa zabezpečí aktuálnosť, integrita a ochrana spracúvaných informácií v súlade s legislatívou o ochrane osobných údajov a zákonom o e-Governmente.
293
294 Rozsah atribútov evidovaných v tomto registri je detailne rozpísaný v  dokumente prístup ku projektu.
295
296 Ďalším cieľom je zabezpečiť rozšírenie funkčnosti najmä o typy notifikácií ako:
297
298 a) notifikácia o spracovaní osobných údajov;
299 b) notifikácia zabezpečujúca distribúciu a poskytovanie údajov zmenových dávok;
300 c) notifikácia o zmene (osobných) údajov (log) a funkcionalita pre podnety na opravu údajov; pre zabezpečenie komplexnej funkčnosti IS MOU pre jeho registrovaného používateľa.
301
302 Projekt sa zameriava aj na rozvoj systematického manažmentu údajov, ktorý pozostáva z viacerých aktivít definovaných vo výzve. Vzhľadom na súčasný stav má MZ SR ambíciu rozvíjať platformu na manažment údajov MZ SR a vybudovať dátový sklad nad Centrálnou integračnou platformou Ministerstva zdravotníctva (CIP MZ). V súčasnej dobe je transparentnosť v organizáciách kľúčovým faktorom pre budovanie dôvery verejnosti a efektívne riadenie procesov.
303
304 Kľúčovým prvkom je tiež čistenie údajov, ktoré vedie k dosiahnutiu vyššej kvality údajov a ich interoperability (aktivita A2 Čistenie údajov a dosiahnutie vyššej kvality údajov a dátová interoperabilita). Tieto aktivity sú zásadné pre zlepšenie integrity a použiteľnosti údajov v organizácii.
305
306 Dôležitým aspektom je aj realizácia dátovej integrácie, konkrétne na Centrálnu platformu dátovej integrácie (IS CPDI) na účel poskytovania údajov zo strany MZSR (aktivita A3.1 Realizácia poskytovateľskej dátovej integrácie). Okrem toho sa projekt bude zameriavať aj na konzumovanie údajov prostredníctvom tejto platformy, čím zabezpečí efektívny prístup k údajom od ostatných inštitúcii verejnej správy (aktivita A4 Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CSRÚ) za účelom konzumovania údajov).
307
308 Zároveň sa zavedie systematický manažment údajov v podobe vybudovania inštitucionálnej dátovej kancelárie MZ (aktivita A7), ktorý zabezpečuje konzistentnosť a správnosť údajov v celej organizácii MZ SR.
309
310 Výstupom projektu bude aj metodický dokument, ktorý bude zameraný na zavedenie systematického manažmentu údajov, kedže v súčastnosti neexistuje dátová kancelária na Ministerstve. Metodika bude prispôsobená na mieru MZ SR s ohľadom na jeho veľkosť, charakter a kompetencie. Súčasťou výstupu bude vytvorenie špecifického modelu Dátovej kancelárie MZ SR a definovanie procesov pre jej správne fungovanie.
311
312 Predpokladá sa, že Dátová kancelária bude mať vysokú organizačnú a rozhodovaciu autonómiu v rámci štruktúry verejnej správy. Môže mať podobu kompetenčného centra s prvkami produktovej organizácie. Okrem zodpovednosti za stratégiu a plánovanie bude kancelária dohliadať na implementáciu riešení dátovo orientovaných projektov, presadzovať súlad so štandardmi a vykonávať monitoring, dohľad a riadenie správy dát.
313
314 Z pohľadu bezpečnosti a ochrany údajov sa projekt sústreďuje na rozvoj informačného systému CIP MZ SR, aby bol v súlade s nariadením GDPR. Táto aktivita (A10) je kľúčová pre zabezpečenie ochrany osobných údajov, zvýšenie dôveryhodnosti systému a dodržiavanie platného právneho rámca v oblasti spracovania a správy údajov.
315
316 Legislatívna analýza údajov inštitúcie verejnej správy poskytne základ pre dodržiavanie legislatívnych požiadaviek a zabezpečí súlad s platnými predpismi (vytvorí sa komplexný dátovo-právny manažment inštitúcie ako jeden zo základných pracovných nástrojov inštitucionálnej dátovej kancelárie).
317
318 Celkovo projekt predstavuje komplexný prístup k systematickému manažmentu údajov, ktorý podporí zlepšenie kvality údajov, ich dostupnosť čo posliní aj transparentnosť v organizácii z pohľadu procesov. Implementácia týchto aktivít bude kľúčová pre dosiahnutie dlhodobého úspechu a efektívnosti vo fungovaní organizácie (aktivita A7).
319
320 Všetky definované aktivity budú sprevádzané aktivitami v legislatívno-právnej oblasti zabezpečujúcimi súlad s aktuálne platnými právnymi predpismi a zároveň vytvárajúcimi právny základ pre úspešnú realizáciu navrhovaných aktivít (aktivita A11).
321
322 Predkladaný projekt je v súlade s Operačným programom Slovensko.
323
324 Priorita: 1P1 Veda, výskum a inovácie
325
326 Špecifický cieľ: RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy
327
328 Opatrenie: 1.2.1 Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie
329
330 Oblasť B: Podpora v oblasti zvýšenia kvality poskytovaných služieb
331
332 Projekt je predkladaný v nadväznosti na výzvu Lepšie využívanie údajov (PSK-MIRRI-617-2024)
333
334
335 ==== 3.3.1 Realizovanie aktivít v projekte v zmysle výzvy: ====
336
337 Tu je prehľadná tabuľka, ktorá sumarizuje predmety, podaktivity a podmienky uvedené v texte:
338
339 |**Predmet**|**Podaktivity**|**Realizácia v projekte**|**Detailnejší popis**
340 |A1. Zavedenie manažmentu osobných údajov pre službu „Moje dáta“|Povinná podaktivita|Áno|Kapitola 4.3.7
341 |A2. Čistenie údajov, dosiahnutie vyššej kvality údajov a dátová interoperabilita| |Áno|Kapitola 4.3.4
342 |(% rowspan="2" %)A3. Realizácia poskytovateľskej dátovej integrácie|3.1: Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CPDI) za účelom poskytovania údajov|Áno|Kapitola 4.2.8
343 |3.2: Vyhlásenie referenčných údajov|Nie|
344 |A4. Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CIP/IS CPDI) za účelom konzumovania údajov| |(((
345 Áno
346
347
348 )))|Kapitola 4.2.9
349 |A5. Automatizované publikovanie otvorených údajov| |Nie|
350 |A6. Sprístupnenie údajov na analytické účely| |Nie|
351 |A7. Zavedenie systematického manažmentu údajov| |Áno|Kapitola 4.3.1
352 |A8. Vybudovanie nového zdrojového registra alebo strojovo-spracovateľného objektu evidencie| |Nie|
353 |A9. Vytvorenie rezortnej integračnej platformy pre konsolidáciu interných systémov inštitúcie| |Áno|Kapitola 4
354 |A10. Rozvoj informačných systémov z pohľadu bezpečnosti a GDPR| |Áno|Kapitola 4.5
355 |A11. Legislatívna analýza údajov inštitúcie verejnej správy| |Áno|Kapitola 4.3.8
356
357 Tabuľka 1: Realizácia aktivít v projekt v zmysle výzvy
358
359 === 3.4 Zameranie projektu: ===
360
361 Projekt bude zameraný na rozvoj informačného systému “Centrálna integračná platforma MZSR” (CIP MZ SR), kód metaIS isvs_14191, o FP:
362
363 1. **Notifikácia o spracovaní osobných údajov:** Informovanie dotknutých osôb o prezretí alebo spracovaní ich údajov.
364 1. **Distribúcia/poskytovanie údajov zmenových dávok:** Napr. informácia o zmene osobných údajov
365 1. **Notifikácia o zmene osobných údajov (log):** Zaznamenávanie a informovanie o zmene osobných údajov, súčasne vývoj funkcionality pre podnety na opravu údajov
366 1. **Notifikácia o vzniku/zápisu osobných údajov (log):** Zaznamenávanie a informovanie o vzniku nových údajov.
367 1. **Notifikácia o ukončení platnosti osobných údajov (log):** Informovanie o ukončení platnosti údajov.
368 1. **Notifikácia o vymazaní osobných údajov (log):** Zaznamenávanie a informovanie o vymazaní údajov.
369 1. **Notifikácia o zmene stavu procesu (log):** Informovanie o stave spracovania údajov.
370
371 V súčasnosti neexistuje žiadna integrácia akéhokoľvek systému MZ SR na centrálny komponent IS CPDI v správe MIRRI.
372
373
374
375
376 == 4. Architektúra riešenia projektu ==
377
378 MZ SR má ambíciu rozvíjať integračný komponent a platformu pre správu kmeňových údajov (MDM v podobe CIP MZ SR), ktorá bude na MZ implementovaná na prelome rokov 2025/2026. Platforma bude primárne slúžiť na efektívne spravovanie a zdieľanie údajov medzi rôznymi informačnými systémami v rezorte, ale aj mimo neho.
379
380 Ide o integračnú platformu, ktorej cieľovým stavom implementácie je vytvorenie technického riešenia  (HW a SW) tzv. „Master data// //management“ pre zjednotenie údajov zdieľaných viacerými informačnými systémami v organizácii do databázy kmeňových údajov, ktoré sú presné, kompletné, jednoznačné, aktuálne, konzistentné a správne.
381
382 Zavedenie systematického manažmentu údajov ponúka možnosť konsolidácie všetkých kmeňových údajov v organizácii. Kumuluje funkčnosti modulov pre  dátovú integráciu a služby pre základnú dátovú kvalitu a tvorbu integrácií aplikácií pre komplexné prepojenie dátových zdrojov a prostredníctvom funkčností dátového manažmentu vytvorenie kmeňových údajov, ktorá v ekosystéme funguje ako jednotný bod pravdy. Riešenie ponúka možnosť implementovať všetky najpoužívanejšie štýly riadenia kmeňových údajov v organizácii. Prostredníctvom konsolidácie kmeňových údajov je možné alokovať nadbytočné systémy a úložiská, ako aj zabezpečiť jednotné, presné a hlavne zdieľané dáta tam, kde sú potrebné, čo vedie k značnému znižovaniu prevádzkových nákladov a zvyšovaniu úžitkovej hodnoty z dát. Tento systém za istých okolností môžu využívať podriadené organizácie (napr. Nemocnice) ako už spomínaný jednotný zdroj pravdy, keďže CIP MZ SR bude zabezpečovať aj dátovú integráciu, a to konkrétne konzumovaním referenčných registrov prostredníctvom integrácie na IS CPDI v zmysle zákona č. 305/2013. Z. z. o e-Governmente. IS CPDI (pôvodne IS CSRÚ) je súčasťou Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov, ktorý zabezpečuje prostredie pre elektronickú komunikáciu medzi informačnými systémami verejnej správy v správe rôznych orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky a pre elektronickú komunikáciu medzi informačnými systémami verejnej správy a inými informačnými systémami. Správcom modulu je MIRRI.
383
384 Podporovaným cieľom výzvy je zaviesť, rozvíjať a podporiť systematický manažment údajov prostredníctvom rozvoja rezortnej platformy v organizácii. Tento proces je komplexný, zahŕňajúci personálne, metodické a technické zabezpečenie. Tieto tri aspekty sú vzájomne doplňujúce sa a spolupracujú na efektívnom riadení a využívaní údajov v rámci organizácie. V rámci aktivity A9 výzvy plánuje MZ SR dobudovať dátový sklad (Data warehouse) ako nadstavbu na Centrálnu integračnú platformu MZ SR. Projekt je zameraný na podporu rozvoja technologického zabezpečenia a môžeme ho vnímať ako rozvoj troch komplementárnych častí (zabezpečujúcich efektívne riadenie a využívanie údajov v organizácii):
385
386 * Integračná platforma
387 * Master Data Management (MDM)
388 * Data Warehouse (Dátový sklad)
389
390 Rozdiely medzi integračnou platformou, dátovým skladom (Data Warehouse) a správou referenčných údajov (Master Data Management, MDM) sú zásadné, pretože každé z týchto riešení plní odlišné úlohy v rámci správy údajov a integrácie dátových tokov v organizáciách. Tu je odborný prehľad:
391
392
393 **Integračná platforma**
394
395 * Účel: Integračná platforma je softvérová infraštruktúra, ktorá umožňuje prepojenie rôznych systémov, aplikácií a služieb v rámci organizácie. Jej hlavným cieľom je zabezpečiť, aby rôzne IT systémy mohli efektívne komunikovať a vymieňať si dáta, bez ohľadu na technológiu alebo formát, v ktorom sú dáta uchovávané.
396 * Architektúra: Integračná platforma funguje ako sprostredkovateľ, ktorý transformuje, routuje a obohacuje údaje medzi systémami. Používa rôzne komunikačné protokoly (napr. SOAP, REST, JMS) a technológie (napr. ESB - Enterprise Service Bus, API gateway). Môže zahŕňať aj nástroje na monitorovanie a správu integračných tokov.
397 * Spracovanie údajov: Integračná platforma nezachováva trvalé údaje; jej hlavnou úlohou je zabezpečiť, aby údaje plynulo pretekali medzi systémami. Môže zahŕňať transformačné pravidlá, validáciu a zabezpečenie údajov počas prenosu, ale nepoužíva sa na dlhodobú analýzu alebo ukladanie údajov.
398 * Funkcie
399 ** Transformácia údajov medzi rôznymi formátmi a štandardmi.
400 ** Orchestrácia procesov, kde sú dáta spracovávané cez viaceré systémy.
401 ** Synchronizácia údajov medzi systémami v reálnom čase alebo v plánovaných intervaloch.
402 ** Podpora rôznych komunikačných protokolov a API, čo umožňuje prepojenie s rôznymi externými alebo internými systémami.
403 * Použitie
404 ** Integračné platformy sú kľúčové pri nasadzovaní služieb SOA (Service-Oriented Architecture), ESB (Enterprise Service Bus) alebo pri integrácii rôznych SaaS aplikácií.
405
406 **Master Data Management (MDM)**
407
408 * Účel: MDM je súbor technológií, procesov a nástrojov, ktoré organizácia využíva na vytváranie, správu a distribúciu jednotného a konzistentného zdroja základných (hlavných) údajov, ako sú údaje o zákazníkoch, produktoch, dodávateľoch a pod. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby boli tieto základné údaje konzistentné, presné a prístupné v rámci celej organizácie.
409 * Architektúra: MDM systém zvyčajne zahŕňa centralizované úložisko (master data repository) a nástroje na spravovanie kvality údajov, verzionovanie, konsolidáciu a distribúciu master data. MDM tiež často poskytuje rozhrania na synchronizáciu a zdieľanie týchto údajov medzi rôznymi systémami v organizácii.
410 * Spracovanie údajov: MDM sa zameriava na identifikáciu a odstránenie duplicít, zabezpečenie integrity a správu hierarchie údajov. Má silný dôraz na správu údajov v reálnom čase, synchronizáciu a governance (riadenie) údajov, čo pomáha organizáciám udržiavať konzistentné a spoľahlivé referenčné údaje.
411 * Funkcie
412 ** Centralizovaná správa základných údajov, ktoré sú kľúčové pre viaceré systémy a procesy v organizácii.
413 ** Čistenie a obohacovanie údajov na zabezpečenie ich kvality.
414 ** Distribúcia a synchronizácia hlavných údajov do ostatných systémov, ktoré tieto údaje používajú.
415 ** Zavedenie pravidiel na správu údajov, vrátane správy metadát a zabezpečenia integrity údajov.
416 * Použitie
417 ** MDM sa využíva na zabezpečenie toho, že všetky systémy v organizácii pracujú s rovnakou verziou kľúčových údajov, čím sa eliminuje nepresnosť a redundancia údajov.
418
419 **Data Warehouse (Dátový sklad)**
420
421 * Účel: Data Warehouse je centralizované úložisko, ktoré zhromažďuje, ukladá a spracúva údaje z rôznych zdrojov s cieľom podporiť analýzu, reportovanie a rozhodovanie v rámci organizácie. Slúži primárne na analýzu historických údajov a podporu Business Intelligence (BI).
422 * Architektúra: DWH je navrhnuté na efektívne ukladanie veľkých objemov štruktúrovaných údajov. Používa špecifické databázové techniky ako denormalizáciu, star-schema a snowflake-schema na optimalizáciu dotazov a rýchlosť prístupu k údajom. Často sa implementuje s nástrojmi ETL (Extract, Transform, Load) na získavanie a transformáciu údajov z rôznych zdrojových systémov.
423 * Spracovanie údajov: Údaje sú v DWH zvyčajne optimalizované pre čítanie a agregáciu, čo umožňuje efektívne generovanie reportov a analýz. DWH uchováva údaje historicky, často s cieľom analýzy trendov, čo ho robí kritickým pre strategické rozhodovanie.
424 * Funkcie
425 ** Konsolidácia údajov z rôznych zdrojov, čo zahŕňa extrakciu, transformáciu a nahranie (ETL) údajov do jednotného formátu.
426 ** Ukladanie historických údajov, ktoré sú štruktúrované a optimalizované pre dotazovanie.
427 ** Podpora analytických nástrojov, ktoré umožňujú vytváranie reportov, dashboardov a analýz nad veľkými objemami údajov.
428 * Použitie
429 ** Dátové sklady sa používajú na analytické spracovanie údajov, tvorbu historických reportov, business intelligence (BI) a na podporu rozhodovacích procesov na základe analýz veľkých dát.
430
431 **Zhrnutie rozdielov:**
432
433 * Integračná platforma sa zameriava na prepojenie a synchronizáciu rôznych systémov a umožňuje ich vzájomnú komunikáciu. Hlavným cieľom je efektívne spracovanie a výmena dát medzi rôznymi aplikáciami.
434 * Dátový sklad sa zameriava na uchovávanie a analýzu veľkého množstva dát, ktoré sú získavané z rôznych zdrojov. Hlavným cieľom je podpora rozhodovacích procesov prostredníctvom analytických nástrojov napr. pre potreby reportovania a BI.
435 * Master Data Management je proces a nástroje na centralizovanú správu kľúčových referenčných údajov organizácie, zabezpečujúci ich konzistenciu a kvalitu naprieč systémami.
436 * Tieto systémy môžu byť v organizácii prepojené a často spolupracujú, pričom každý z nich plní inú úlohu v rámci komplexnej architektúry správy a spracovania údajov. Na diagrame uvedenom nižšie je zobrazený budúci stav rozvoja CIP MZ SR o komplementárny modul dátového skladu a súčasne nastavenie pravidiel manažment a riadenia údajov v organizácii
437
438 === 4.1 Biznis vrstva ===
439
440 Projekt zabezpečí pre koncept Mojich údajov a IS MOU ako informačnú technológiu prinášajúcu koncept MyData do reálneho života, nové OE a atribúty doposiaľ občanom a podnikateľom v štruktúrovanej elektronickej podobe neposkytované (s výnimkou úradných výpisov z elektronickej matriky).
441
442 Dáta integrované do IS MOU v zmysle projektu sú považované za najžiadanejšie datasety v koncepte Mojich údajov. Majú veľký potenciál ich ďalšieho využívania občanom a podnikateľom ako registrovaným používateľom IS MOU pre zdieľanie s tretími/spoliehajúcimi sa stranami pri využívaní ich digitálnych služieb.
443
444 Proces pre riadenie kvality údajov bude navrhnutý tak, aby zlepšil kvalitu spracovávaných údajov a zabezpečil efektívne spracovanie a využitie dát v celej organizácii. Hlavnou úlohou tohto projektu je zabezpečiť kvalitu, integritu a dostupnosť údajov pre interných aj externých konzumentov. Údaje sú zhromažďované z rôznych zdrojov, analyzované a pripravované na ďalšie využitie. Kľúčové procesy ako referencovanie, mapovanie a obohacovanie zabezpečujú, že údaje sú použiteľné v rámci organizácie, ale aj mimo nej spĺňajú všetky požiadavky na kvalitu. Služby na úrovni monitorovania a reporting umožňujú sledovať stav údajov, čo je kľúčové pre efektívne rozhodovanie na všetkých úrovniach organizácie. Odbor informatiky a dátová kancelária zabezpečujú technickú a správnu podporu, pričom dohliadajú na dodržiavanie štandardov a na to, aby údaje boli dostupné v požadovanej kvalite a formáte. Celkový systém je navrhnutý tak, aby umožňoval integráciu rôznych typov údajov a zabezpečoval ich správnosť a spoľahlivosť, čo je nevyhnutné pre efektívne riadenie a rozhodovanie v rámci verejnej správy a ďalších prepojených inštitúcií. Na základe analýzy architektonického obrázku poskytujem podrobný biznisový popis s dôrazom na jednotlivé časti riešenia a jeho štruktúru. Tento popis sa zameriava na funkčné časti z pohľadu podnikovej architektúry so zameraním na biznis a procesné aspekty.
445
446
447
448 [[image:1742283179631-216.png]]
449
450 Obrázok 1: Prehľad biznisových služieb
451
452 ==== 4.1.1 Prehľad koncových služieb – budúci stav ====
453
454 V rámci predkladaného projektu sa neplánujú budovať nové koncové služby.
455
456 === 4.2 Aplikačná vrstva ===
457
458 V rámci predkladaného projektu plánuje MZ SR vybudovať / rozvíjať niekoľko modulov:
459
460 * **Modul MyData** slúži na správu osobných údajov jednotlivca, pričom občan/podnikateľ má kontrolu nad tým, ktoré údaje poskytuje, komu ich poskytuje a na aké účely. Tento modul podporuje koncept transparentnosti, pričom umožňuje občanom mať prehľad o prístupe k ich dátam v digitálnych systémoch.
461 * **Transformačný modul** zabezpečuje prevod údajov z jedného formátu do iného, aby boli kompatibilné s cieľovými systémami. Umožňuje úpravu a štandardizáciu dát, čím zlepšuje ich interoperabilitu medzi rôznymi systémami a platformami.
462 * Rozvoj **modulu kvality a čistenia údajov**: Tento modul sa zameriava na identifikáciu a opravu nekvalitných alebo nekonzistentných údajov v databázach. Zabezpečuje validáciu, štandardizáciu, deduplikáciu a aktualizáciu údajov, čím zvyšuje ich spoľahlivosť a presnosť. Je nevyhnutný pre zlepšenie rozhodovacích procesov a analytických operácií.
463 * **Modul riadenia údajov:** Modul riadenia údajov poskytuje metodiku na správu životného cyklu dát v organizácii, od ich vytvárania a ukladania až po ich používanie a archiváciu. Zahŕňa politiky a procesy na zabezpečenie integrity, bezpečnosti a dostupnosti údajov. Tento modul podporuje efektívne riadenie údajov v organizácii a zaisťuje súlad s regulačnými požiadavkami.
464 * **Integračný komponent**: Integračný komponent slúžiaci ako centrálna zbernica údajov v rámci MZ SR plní kľúčovú úlohu pri integrácii rôznych informačných systémov rezortu, pričom jeho hlavnou úlohou je zjednodušiť a efektívne zabezpečiť výmenu údajov medzi týmito systémami. Tento komponent umožňuje prepojenie a synchronizáciu rôznych databáz a aplikácií používaných v rámci MZ, čo má priamy dopad na zlepšenie procesov vnútornej komunikácie a správy údajov.
465
466 [[image:1742283199813-295.png]]
467
468 Obrázok 2: Aplikačná architektúra budúceho stavu Rozvoj CIP MZ
469
470 ==== 4.2.1. Rozsah informačných systémov – AS IS ====
471
472 |**Kód ISVS **//(z MetaIS)//|**Názov ISVS**|(((
473 **Modul ISVS**
474
475 //(zaškrtnite ak ISVS je modulom)//
476 )))|**Stav IS VS**|**Typ IS VS**|(((
477 **Kód nadradeného ISVS**
478
479 //(v prípade zaškrtnutého checkboxu pre modul ISVS)//
480 )))
481 |isvs_14191|Centrálna integračná platforma MZSR|☐|Prevádzkovaný a plánujem rozvíjať|Agendový|
482
483 ==== 4.2.2 Rozsah informačných systémov – TO BE ====
484
485 |**Kód ISVS **//(z MetaIS)//|**Názov ISVS**|(((
486 **Modul ISVS**
487
488 //(zaškrtnite ak ISVS je modulom)//
489 )))|**Stav IS VS**|**Typ IS VS**|(((
490 **Kód nadradeného ISVS**
491
492 //(v prípade zaškrtnutého checkboxu pre modul ISVS)//
493 )))
494 |isvs_14191|Centrálna integračná platforma MZSR|☐|Prevádzkovaný a plánujem rozvíjať|Agendový|
495 |(((
496 isvs_14927
497
498
499 )))|Modul MyData|☒|(((
500 Plánujem budovať
501
502
503 )))|Agendový|isvs_14191
504 |(((
505 isvs_14924
506
507
508 )))|Transformačný modul|☒|Plánujem budovať|Agendový|isvs_14191
509 |(((
510 isvs_14928
511
512
513 )))|Modul kvality a čistenia údajov|☒|Plánujem budovať|Agendový|isvs_14191
514 |(((
515 isvs_14929
516
517
518 )))|Integračný komponent|☒|Plánujem budovať|Integračný|isvs_14191
519 |(((
520 isvs_14930
521
522
523 )))|Modul riadenia údajov|☒|Plánujem budovať|Integračný|isvs_14191
524
525 ==== 4.2.3 Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – AS IS ====
526
527 MZ SR v súčasnosti momentálne nevyužíva žiadne nadrezortné ani spoločné moduly v zmysle zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente.
528
529 |Kód IS|Názov ISVS|Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013  e-Governmente
530 | | |
531
532 ==== 4.2.4 Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné ISVS – spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013  e-Governmente – TO BE ====
533
534 V predkladanom projekte bude MZ SR realizovať integráciu na Modul procesnej integrácie a integrácie údajov v zmysle zákona o e-Governmente, konkrétne na konkrétne na IS CPDI (isvs_5836).
535
536 |Kód IS|Názov ISVS|Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013  e-Governmente
537 |isvs_14191|Centrálna integračná platforma MZSR|//IS CSRÚ/IS CPDI-Modul procesnej integrácie a integrácie údajov//
538
539 ==== 4.2.5 Prehľad plánovaného využívania iných ISVS (integrácie) – TO BE ====
540
541 V projekte sa neplánuje integrácia na iný ISVS.
542
543 ==== 4.2.6 Aplikačné služby pre realizáciu koncových služieb – TO BE ====
544
545 V nasledujúcej tabuľke sú uvedené budované aplikačné služby, realizáciu koncových služieb aplikačnou službou, koncová služba by mala byť realizovaná aspoň jednou aplikačnou službou (KS môžu realizovať aj viaceré aplikačné služby).
546
547 |(((
548 Kód AS
549
550 //(z MetaIS)//
551 )))|Názov  AS|(((
552 ISVS/modul ISVS
553
554 //(kód z MetaIS)//
555 )))|(((
556 Aplikačná služba realizuje KS
557
558 //(kód KS z MetaIS)//
559 )))
560 |as_66710|Poskytnutie údajov pre IS MOU|isvs_14191|
561 |as_66711|Konzumácia údajov z IS CPDI|isvs_14191|
562 |as_66712|Poskytnutie zmenových dávok pre IS MOU|isvs_14191|
563 |as_66713|Poskytnutie notifikácií pre IS MOU|isvs_14191|
564
565 ==== 4.2.7 Aplikačné služby na integráciu – TO BE ====
566
567 V rámci budovania Rezortnej platformy manažmentu údajov MZ SR budú vybudované služby, ktoré budú zastrešovať nasledovné oblasti:
568
569 Služby pre zabezpečenie požiadaviek IS MOÚ:
570
571 * Poskytnutie údajov pre  IS MOU – služba, ktorá poskytne odpoveď na základe požiadavky MOÚ (požiadavky IS MOÚ môžu byť typu overenie alebo zaslanie požiadavky na opravu údajov).
572 * Poskytnutie zmenových dávok pre IS MOU – služba, ktorá bude do IS MOÚ posielať zmenové dávky.
573 * Poskytnutie notifikácií pre IS MOU – služba, ktorá bude do IS MOÚ zasielať jednotlivé typy notifikácií.
574
575 Služby zabezpečujúce komunikáciu s Externými ISVS alebo subjektami//.//
576
577 Služby pre Interné IS MZ SR:
578
579 * Publikovanie údajov – služba zabezpečujúca komunikáciu medzi jednotlivými agendovými IS a modulmi Rezortnej integračnej platformy.
580 * Poskytnutie základných a štatistických číselníkov – služba zabezpečujúca distribúciu alebo získanie údajov ZČ a ŠČ.
581
582 Poskytnutie číselníkov – služba zabezpečujúca distribúciu rezortných číselníkov, číselníky agendových systémov využívaných viac ako jedným systémom, push metódou alebo na vyžiadanie podľa integračného zámeru.
583
584 Publikovanie údajov do IS MOU – služba zabezpečujúca komunikáciu medzi agendovým IS a modulom MyData; rieši orchestráciu zasielania údajov a notifikácií do IS MOU.
585
586 Transformácia vstupu do štandardu 5* – služba zabezpečujúca transformáciu vstupu, vo formáte xml, alebo iného požadovaného formátu (XML RDF, JSON-LD, TTL (Turtle), ...)
587
588 Stotožňovanie a dátová kvalita – služba zabezpečujúca stotožnenie datasetov voči referenčným registrom, sledovanie dátovej kvality údajov, poskytnutie reportu o dátovej kvalite.
589
590 Služby poskytované Dátovej kancelárii:
591
592 * Správa číselníkov – služba zabezpečujúca správu rezortných číselníkov (založenie, úprava, zneplatnenie číselníka resp. položky číselníka).
593 * Správa metadát – služba zabezpečujúca správu metadát datasetov v DCAT-SK formáte.
594
595 V nasledujúcej tabuľke je zoznam aplikačných služieb, ktoré budú budované alebo rozvíjané v rámci výzvy:
596
597 |(((
598 AS
599
600 (Kód MetaIS)
601 )))|(((
602
603
604 Názov  AS
605 )))|(((
606 Realizuje ISVS
607
608 (kód MetaIS)
609 )))|Poskytujúca alebo Konzumujúca|Integrácia cez CAMP|Integrácia s IS tretích strán|SaaS|(((
610 Integrácia na AS poskytovateľa
611
612 (kód MetaIS)
613 )))
614 |(((
615 As_66710
616
617
618 )))|Poskytnutie údajov pre IS  MOU| |Poskytovaná|Nie|Áno|Nie|As_59119
619 |As_66711|Konzumácia údajov z IS CPDI| |Konzumujúca|Nie|Áno|Nie|Služba_is_49250
620 |As_66711|Konzumácia údajov z IS CPDI| |Konzumujúca|Nie|Áno|Nie|Služba_is_49253
621 |As_66711|Konzumácia údajov z IS CPDI| |Konzumujúca|Nie|Áno|Nie|As_56536
622 |As_66712|Poskytnutie zmenových dávok pre IS MOU| |Poskytovaná|Nie|Áno|Nie|As_56542
623 |As_66713|Poskytnutie notifikácií pre IS MOU| |Poskytovaná|Nie|Áno|Áno|As_56542
624 |As_66713|Poskytnutie notifikácií pre IS MOU| |Poskytovaná|Nie|Áno|Áno|Služba_is_49251
625
626 Tabuľka 2: Zoznam plánovaných služieb
627
628
629 V tabuľke uvedenej nižšie sú uvedené interné budované aplikačné služby.
630
631 |(((
632
633
634 Názov  AS
635 )))|Poskytujúca alebo Konzumujúca
636 |Poskytnutie základných a štatistických číselníkov|Poskytovaná
637 |Poskytnutie údajov referenčného registra|Poskytovaná
638 |Poskytnutie číselníkov|Poskytovaná
639 |Správa číselníkov|Poskytovaná
640 |Publikovanie údajov do MOU|Konzumujúca
641 |Transformácia vstupu do 5* podoby|Poskytovaná / Konzumujúca
642 |Stotožňovanie a dátová kvalita|Poskytovaná
643 |Správa metadát|Poskytovaná
644 |Publikovanie údajov|Poskytovaná / Konzumujúca
645
646 ==== 4.2.8 Poskytovanie údajov z ISVS do IS CPDI – TO BE ====
647
648 V nižšie uvedenej tabuľke je zobrazený budúci stav integračných väzieb na IS CPDI a tiež realizácia úprav informačných systémov minimálne v rozsahu podľa bodu 4 aktivity A1, a to v rozsahu:
649
650 |**Názov ISVS**|**Kód ISVS**|**Objekt evidencie**|(((
651 **Int. Väzba**
652
653 **(AS IS STAV)**
654 )))|(((
655 **Int. Väzba**
656
657 **(TO BE STAV)**
658 )))|**Služba IS CSRÚ**
659 |(% rowspan="3" %)
660 Centrálna integračná platforma MZSR|(% rowspan="3" %)isvs_14191|(% rowspan="3" %)Register licencií|(% rowspan="3" %)Poskytnutie údajov z registra licencií|(((
661 1. Poskytnutie údajov z registra licencií
662 )))|//"sluzba_is_49251 CSRU_WriteDataTo"//
663 |(((
664 1. Poskytnutie zmenových dávok z registra licencií
665 )))|//"sluzba_is_49251 CSRU_WriteDataTo"//
666 |(((
667 1. Poskytnutie  údajov o prístupe k informácii  (bod výzvy a, c,d,e, f)  z registra licencií
668 )))|(((
669 //"sluzba_is_49251 CSRU_WriteDataTo" – pre poskytovanie dávok,//
670
671 //“as_56542 CSRU_WriteDataToRegistry_sync“ – pre zápis jednotkových údajov v reálnom čase//
672 )))
673
674 ==== 4.2.9 Konzumovanie údajov z IS CPDI – TO BE ====
675
676 V tabuľke uvedenej nižšie je prehľadná tabuľka integračných väzieb pre informačný systém CIP MZ (Isvs_14191), ktoré sa majú realizovať v rámci predkladaného projektu (referenčné údaje sa budú integrovať v rámci samostatného projektu MZSR). V zmysle integračného manuálu IS CPDI je Typ OVM (integračnej väzby) definovaný ako „Nový konzument“. Predmetom integrácie budú dáta relevantné pre výkon pôsobnosti MZ SR stanovenej pre Útvar centrálneho riadenia (Sekciu centrálneho riadenia a koordinácie podriadených organizácií), konkrétne pre výkon centrálnej koordinácie procesov riadenia držiteľov povolenia na prevádzkovanie nemocnice v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti MZSR. Počet integračných väzieb: 15
677
678
679 |**P.č.**|**Vlastník dát**|**Kód ISVS**|**Názov množiny dát za  (RR, OE a číselníky)**|**Vymedzenie, detail**|**Integračné väzby**
680 |(((
681 1.
682 )))|FR SR|(((
683 IS FS SR
684
685 isvs_4859
686 )))|Nedoplatky finančnej správy|Potvrdenie z evidencie daňových nedoplatkov a nedoplatkov colného dlhu, nedoplatkov pokút a iných platieb vymeraných, alebo uložených podľa colných predpisov, nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane pri dovoze|(((
687 ~1. Poskytnutie údajov Fin. Nedoplatkov
688 )))
689 |(((
690 2.
691 )))|SP|(((
692 SES
693
694 isvs_551
695 )))|Nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie|Overenie existencie nedoplatku na poistnom na sociálne poistenie s uvedením sumy nedoplatku|(((
696 2. Overenie existencie nedoplatku na poistnom na sociálne poistenie so sumou
697 )))
698 |(((
699 3.
700 )))|SP|(((
701 SES
702
703 isvs_551
704 )))|Existencia zamestnanca SP|Overenie existencie registrácie zamestnanca u zamestnávateľa v SP|(((
705 3. Overenie existencie zamestnanca v SP
706 )))
707 |(((
708 4.
709 )))|SP|(((
710 SES
711
712 isvs_551
713 )))|Počet zamestnancov zamestnávateľa v SP|Počet zamestnancov konkrétneho zamestnávateľa k zadanému dátumu v SP|(((
714 4. Overenie počtu zamestnancov zamestnávateľa evidovaných v SP
715 )))
716 |(((
717 5.
718 )))|(((
719 ZP:
720
721 Všeobecná zdravotná poisťovňa,
722
723 Union zdravotná poisťovňa,
724
725 Dôvera zdravotná poisťovňa
726 )))|(((
727 IS UZP
728
729 isvs_556
730
731 KIS VšZP 558
732
733 IS DZP
734
735 isvs_5808
736 )))|Odvodová povinnosť voči ZP|Informácia o splnení odvodovej povinnosti voči ZP – VŠZP,  Union, Dôvera.|(((
737 5. Overenie splnenia odvodovej povinnosti voči ZP
738 )))
739 |(((
740 6.
741 )))|MS SR|(((
742 CES
743
744 isvs_6252
745 )))|Pohľadávky Justičnej pokladnice|Pohľadávky Justičnej pokladnice voči subjektom|(((
746 6. Poskytnutie pohľadávok subjektu
747 )))
748 |(((
749 7.
750 )))|MS SR|(((
751 IS RÚ
752
753 isvs_5840
754 )))|Register úpadcov|Register úpadcov|(((
755 7. Poskytnutie údajov z Registra úpadcov
756 )))
757 |(((
758 8.
759 )))|MS SR|(((
760 IS SM
761
762 isvs_255
763 )))|Konkurz a reštrukturalizácia|Potvrdenie, že subjekt nie je v konkurze, nie je na neho vyhlásený konkurz a nie je v reštrukturalizácii|(((
764 8. Poskytnutie údajov, že subjekt nie je v konkurze, nie je na neho vyhlásený konkurz a nie je v reštrukturalizácii
765 )))
766 |(((
767 9.
768 )))|ÚGKK SR|(((
769 ISKN
770
771 isvs_421
772 )))|List vlastníctva|List vlastníctva Katastrálneho územia|(((
773 9. Poskytnutie výpisu z  LV
774 )))
775 |(% rowspan="2" %)(((
776 10.
777 )))|(% rowspan="2" %)ÚGKK SR|(% rowspan="2" %)(((
778 ISKN
779
780 isvs_421
781 )))|(% rowspan="2" %)Objekty ESKN ÚGKK SR|(% rowspan="2" %)Údaje objektov systému ESKN ÚGKK SR|(((
782 10.1. Získanie zoznamu listov vlastníctva pre vybraný subjekt
783 )))
784 |(((
785 11.2. Získanie zoznamu vlastníkov, právnych vzťahov a listín na LV
786 )))
787 |(((
788 11.
789 )))|ÚGKK SR|(((
790 ISKN
791
792 isvs_421
793 )))|Číselníky ÚGKK|Číselníky ÚGKK|(((
794 12. Poskytnutie číselníkov UGKK
795 )))
796 |(((
797 12.
798 )))|GP SR|(((
799 IS EOO/ RTO
800
801 isvs_533
802 )))|Výpis z  registra trestov|Výpis z registra trestov|(((
803 13. Poskytnutie výpisu z registra trestov
804 )))
805 |(((
806 13.
807 )))|GP SR|(((
808 IS EOO/ RTO
809
810 isvs_533
811 )))|Správa používateľov RT|Správa používateľov RT|(((
812 14. Správa koncových používateľov RT
813 )))
814 |(((
815 14.
816 )))|SKE|(((
817 CRE
818
819 isvs_10853
820 )))|Zoznam exekučných konaní|Výpis zo zoznamu exekučných konaní - potvrdenie, že voči subjektu nie je vedené exekučné konanie|(((
821 15. Poskytnutie údajov zo zoznamu exekučných konaní
822 )))
823
824 === 4.3 Dátová vrstva ===
825
826 ==== 4.3.1 Údaje v správe organizácie ====
827
828 Každá inštitúcia musí mať zavedený systematický manažment údajov vrátane nastavenia príslušných procesov a metodík pre správu celého životného cyklu údajov. Súčasne inštitúcia musí byť schopná evidovať a spravovať údaje v strojovo-spracovateľnej podobe avšak na to potrebuje disponovať internými kapacitami so znalosťami v oblasti dátovej vedy. S takýmto prístupom sa MZ SR stotožňuje, a preto je cieľom realizovať Aktivitu A7 zameranú na podporu, alebo posilnenie internej dátových kancelárie MZ SR.
829
830 Údaje v organizácii MZ SR sa posledné roky nemanažujú systematicky. Chýbajú jasné pravidlá a metodiky pre jednotlivé úrovne, ako sú používanie údajov, riadenie údajov a samotná správa údajov. Neexistuje ani konzistentné modelovanie týchto oblastí v príslušných vrstvách architektúry, najmä dátová architektúra. Pravidlá a metodiky nezahŕňajú potrebné definície dátových prvkov, ich použitie, spôsob odvodzovania údajov ani spôsob interpretácie. Tento nedostatok vedie k absencii vysokoúrovňového prístupu k manažmentu údajov v rámci inštitúcie.
831
832 V súčasnosti je dátová kancelária MZ SR personálne nedostatočne obsadená, najmä v oblasti odborníkov na správu údajov, interoperabilitu dát, procesy čistenia údajov a tvorbu metodík pre riadenie a správu údajov v rámci organizácie. Bez týchto expertov nie je možné adekvátne rozvíjať oblasť dátovej vedy, ktorá vyžaduje široké spektrum odborných znalostí a skúseností. Navyše, legislatívne pokrytie pre oblasť dátovej správy a dátovej vedy v súčasnosti chýba, čo sťažuje zavádzanie systematických a právne ukotvených postupov pre správu a ochranu údajov. Jedinou pozíciou, ktorá je v súčasnosti obsadená, je dátový kurátor, avšak jeho rola nedokáže pokryť všetky aspekty dátovej vedy. Ide o veľmi rôznorodú a širokú oblasť, ktorá si vyžaduje špecializované odborné znalosti v oblastiach ako analýza dát, prediktívne modelovanie, prevencia údajov na vstupe, monitoring dátovej kvality, správa dátových tokov, bezpečnosť a právne aspekty dát a v neposlednom rade neustále zvyšovanie kvality údajov.
833
834 MZ SR nvníma príležitosť rozvoja dátovej kancelárie v rámci organizácie ako riadený subjekt, ktorý sa komplexne zaoberá správou dát, kvalitou, právnymi aspektami a bezpečnosťou. Tento orgán vytvára rámec pre správu dát a manipuláciu s nimi, ktorý zahŕňa politiky a postupy na zabezpečenie, že dáta sú zhromažďované, spravované a chránené v súlade s internými a externými regulačnými normami. Cieľom dátových kancelárií je optimalizovať procesy týkajúce sa správy dát, aby organizácie mohli efektívne využívať dáta a zlepšovať služby poskytované inštitúciou v rámci verejnej správy.
835
836 Cieľom realizácie aktivity A7 je vytvorenie alebo posilnenie dátovej kancelárie, ktorá bude zabezpečovať dôveryhodnú správu údajov, zavedie rôzne prístupy k rozhodovaniu o tom, kto by mal mať prístup k údajom, na aké účely a v čí prospech, a uľahčí ich zdieľanie a využívanie pre nové technológie. Kľúčové prínosy a výsledky projektu sú:
837
838 * Koordinácia a udržateľnosť procesov životného cyklu dát.
839 * Jasne definované pravidlá pre zdieľanie dát a ich využívanie na MZ SR.
840 * Centralizácia know-how a jeho využitie pre podporu vývoja a implementácie nových technológií.
841 * Implementácia nástrojov na čistenie a správu a dát.
842
843 **Spôsob realizácie aktivity**
844
845 Problematika manažmentu kvality a dostupnosti údajov z nových zdrojov dát si vyžaduje odbornú koordináciu procesov životného cyklu dát ako zberu, čistenia a spracovania dát, a zároveň technickú prevádzku dátových skladov a odbornú asistenciu pri využívaní moderných analytických nástrojov. Takéto úlohy je vhodné riešiť profesionálne prostredníctvom Rezortnej dátovej kancelárie verejnej správy, ktorá bude mať na starosti bázu dát príslušného rezortu a poskytovanie podpory a asistencie ostatným v rezorte pôsobiacim dátovým expertom. Vzhľadom na nedostatočný počet expertov, je v hodným riešením zabezpečenie externých kapacít v podobe dátových expertov ako dočasná pomoc počas dĺžky realizácie projektu, ktorí budú v súčinnosti s interným expertami, riešiť aktivity súvisiace  úpravou interných procesov v organizácií, aby podporili aplikáciu postupov dátovej vedy pri rozhodovaní („evidence-based policy“, „spending reviews“, „impact assessment“) a implementovali princípy štátu fungujúceho na základe využívania znalostí („Data-driven state“) a princípu hodnoty za verejné peniaze.
846
847 Rezortná dátová kancelária má možnosť spolupracovať s Centrálnou dátovou kanceláriou MIRRI, ktorá sa dlhodobo zaoberá komplexným manažmentom údajov verejnej správy.
848
849 Rezortná dátová kancelária by mala pomáhať organizáciám v pôsobnosti rezortu kategorizovať a sprístupňovať údaje pri zachovaní kvality v dôveryhodnom prostredí spôsobom, ktorý umožní rozdeľovať vzniknutú hodnotu. Správcovia dátového trustu majú právne záväznú zodpovednosť za zohľadnenie záujmov držiteľov údajov, používateľov údajov, občanov a iných zainteresovaných strán. Prevzatím úloh a činností v oblasti správy údajov možno dôveryhodnosť údajov použiť na zníženie nákladov a zručností potrebných na správu a zdieľanie údajov.
850
851 Držitelia údajov z verejného sektora sa často zameriavajú na poskytovanie konkrétnych verejných služieb, no napriek tomu majú údaje, ktoré by mohli mať širšiu sociálnu a ekonomickú hodnotu. Rezortná dátová kancelária by mohla preskúmať túto širšiu hodnotu spôsobom, ktorý zastupuje záujmy všetkých zainteresovaných strán. Teda, ako potenciálny zdroj údajov, môže rezortná dátová kancelária vytvoriť nové príležitosti pre začínajúce podniky a iné podniky na inovácie s údajmi. Na makroúrovni by prijatie dátového trustu mohlo podporiť vývoj nových technológií ako je AI, ktoré pomáhajú ľuďom robiť informovanejšie rozhodnutia, vytvárať pracovné miesta a stimulovať ekonomický rast.
852
853 MZ SR zavedie manažment údajov vrátane nastavenie príslušných procesov a metodík pre správu celého životného cyklu údajov. Súčasne MZ SR musí schopné evidovať a spravovať údaje v strojovo-spracovateľnej podobe avšak na to potrebuje disponovať internými kapacitami so znalosťami v oblastí dátovej vedy. Cieľom realizovať Aktivitu A7 zameranú na podporu, alebo posilnenie inštitucionálnych dátových kancelárií.
854
855 Realizáciou aktivity A7 bude zabezpečený komplexná analýza čím si inštitúcia zabezpečí komplexne zmapovanie jej dátového manažmentu. Súčasné kapacity neumožňujú pokryť všetky kľúčové oblasti potrebné na efektívne riadenie a správu údajov, čo brzdí nielen inovácie, ale aj udržateľný rast a rozvoj v oblasti dátového manažmentu a interoperability. Kombinácia interných a externých odborník v oblasti dátovej vedu bude viesť ku nasledovných výstupom:
856
857 1. Bude vytvorený dátový katalóg: Popíšu sa všetky objekty evidencie až na úroveň atribútov, ktoré MZ SR:
858 11. Bude originálne vytvárať a evidovať v zdrojových registroch (agendové informačné systémy verejnej správy) v rámci rozsahu projektu.
859 11. Bude spracúvať za účelom výkonu príslušnej agendy MZ SR.
860 1. Budú definované a popísané plánované procesy organizácie riadenia celého životného cyklu správy údajov:
861 11. Budú zrozumiteľne zdokumentované dátové štruktúry, proces tvorby údajov, štatistické metodológie (ak budú použité), dátové zdroje, kontext a ďalšie aspekty manažmentu údajov.
862 11. Bude definovaný proces riadenia pre manažment údajov v inštitúcii MZ SR a primárne pre systémy, ktoré budú obsahovať objekty evidencie riešené v projekte.
863 1. Bude podporovaná a rozvíjaná inštitucionálna dátová kancelária MZ SR.
864 11. Kancelária bude slúžiť ako špecializovaný útvar pre dáta v rámci inštitúcie, súčasne bude zodpovedná za riadenie systematického manažmentu údajov.
865 11. Budú definované zodpovednosti za jednotlivé aspekty manažmentu údajov. V prípade potreby budú rozdelené údaje do jednotlivých segmentov podľa typu/druhu údajov.
866
867 Prehlaď interných pozícií pre realizáciu systematického manažmentu v rámci projektu (vrátane aktivity A7) je uvedený v kapitole č. 9 v Projektovom zámere
868
869 ==== 4.3.2 Dátový rozsah projektu - Prehľad objektov evidencie - TO BE ====
870
871 V tabuľke uvedenej nižšie sú uvedené objekty evidencie, pre ktoré bude počas realizačnej fáze projektu vytvorený doménový model, ktorý definuje návrh dátových prvkov.
872
873 V nasledujúcej tabuľke je uvedený zoznam objektov evidencie, ktoré budú poskytované do IS MOU v zmysle aktivity A1. Doménový model pri týchto objektoch evidencie nepopisujeme, keďže ten je súčasťou zdrojových IS.
874
875
876 |ID OE|Objekt evidencie - názov|Objekt evidencie - popis|Referencovateľný identifikátor URI dátového prvku
877 |1|Register licencií|Údaje o evidencii licencií udelených zdravotníckym pracovníkom, zariadeniam a ďalším subjektom v oblasti zdravotníctva. Údaje obsahujúce povolenia, certifikáty a iné druhy licencií nevyhnutných na výkon činností v zdravotníctve.|//nemá//
878
879 Súčasťou projektu je aj rozvoj Rezortnej platformy manažmentu údajov v zmysle aktivity A9, ktorej súčasťou bude aj vybudovanie správy centrálnych číselníkov. Nižšie je popísaný doménový model správy centrálnych číselníkov.
880
881
882 ==== 4.3.3 Referenčné údaje ====
883
884 Táto kapitola nie je pre predkladaný projekt relevantná. Výzva „Lepšie využívanie údajov“ sa prednostne zameriava na koncepčný rozvoj služby „Moje údaje“ a na zlepšovanie kvality služieb poskytovaných prostredníctvom zdrojových informačných systémov, napr. v podobe zasielania zmenových dávok. Rozvoj systémov MZ SR minimálne o funkčné požiadavky definované vo výzve sú prioritne určené na podporu systému IS Manažment osobných údajov a rozvoja myšlienky „Moje údaje“. Zadefinovanie novo-integrovaných údajov ako údajov referenčných nie je v realizačnej fáze projektu vylúčené.
885
886
887 ==== 4.3.4 Kvalita a čistenie údajov ====
888
889 Počas realizačnej fázy projektu bude Ministerstvo realizovať nasledovné oblasti z pohľadu dátovej kvality a interoperability v rozsahu:
890
891 1. Čistenie údajov a zvyšovanie kvality údajov;
892 1. Riadenie dátovej kvality na vstupe (prevencia vzniku nekvality);
893 1. Zavádzanie dátovej interoperability;
894 1. Monitoringu dátovej kvality (zavedenie monitoringu).
895
896 ===== 4.3.4.1 Čistenie údajov a zvyšovanie kvality údajov =====
897
898 Riadenie dátovej kvality predstavuje pre MZ SR strategicky dôležitý faktor pre efektívnu správu údajov a zabezpečenie optimálnej prevádzky agend. Ministerstvo by rado využívalo nástroj na čistenie a zvyšovanie kvality údajov, aby zabezpečilo systematický manažovanie prác nad údajmi v organizácii. Cieľom takéhoto nástroja je pomáhať udržiavať integritu, dostupnosť a dôvernosť údajov, pričom by sa výrazne zlepšila efektivita práce dátovej kancelárie, ktorá má na vo svojej kompetencii a agende zaoberať sa komplexným manažment údajov a procesným riadením dátovej kvality.
899
900 Cieľom procesného zabezpečenia riadenia dátovej kvality bude, aby proaktívne riadenie dátovej kvality bolo súčasťou každodenných procesov organizácie. Každý OVM v prvom rade musí poznať údaje, ktoré sú súčasťou jeho ISVS. Za týmto účelom je potrebné určiť aké dáta, z akého zdroja a za akým účelom zbiera.
901
902 Preto bude organizácia aktualizovať, resp. v niektorých prípadoch vytvárať informácie minimálne v rozsahu:
903
904 * používaného dátového modelu,
905 * zdroja dát,
906 * používaného dátového slovníka,
907 * používaných referenčných dát,
908 * používaných objektov evidencie.
909
910 Takáto dokumentácia musí byť dostupná za všetky ISVS organizácie a vždy musí byť prístupná vlastníkovi kvality údajov, pretože tieto informácie sú podmienkou pre riadne vykonávanie procesov súvisiacich s celým životným cyklom údajov vrátane riadenia kvality údajov. Pre vytvorenie potrebnej dokumentácie sa bude organizácia riadiť dostupnou metodikou vydanou MIRRI s názovom „Metodika merania dátovej kvality vo verejnej správe“. Informácie v metodike sú totiž významným vstupom pre riadenie dátovej kvality.
911
912 ===== 4.3.4.2 Požiadavky metódy čistenia a zvyšovania kvality údajov =====
913
914 Na riešenie takých problémov, akými sú chyby, duplicity, odľahlé hodnoty pri snahe o dodržanie parametrov strojovej spracovateľnosti, konzistencie, aktuálnosti a jedinečnosti, správnosti, presnosti a komplexnosti, bude dodržaný pracovný postup čistenia dát, ktorý zahŕňa niekoľko krokov:
915
916 * Strojová spracovateľnosť: Údaje musia byť vo formáte, ktorý môžu stroje ľahko spracovať a analyzovať.
917 * Konzistencia: Zaisťuje, že dátové prvky majú rovnaký význam a formát v celom súbore údajov.
918 * Aktuálnosť a jedinečnosť: Aktuálnosť sa vzťahuje na aktuálnosť údajov a jedinečnosť zaisťuje, že každý záznam je odlišný.
919 * Správnosť: Zahŕňa zabezpečenie toho, aby údaje presne reprezentovali entity alebo udalosti skutočného sveta.
920 * Presnosť a komplexnosť: Úzko súvisí so správnosťou a vzťahuje sa na to, ako dobre údaje predstavujú skutočné hodnoty alebo stavy. Metódy na zlepšenie presnosti zahŕňajú:
921 ** Profilovanie údajov
922 ** Odstránenie odľahlých hodnôt
923 ** Zjednodušenie dátových štruktúr
924
925 Za účelom zvýšenia kvality vstupných datasetov bude integrácia rozšírená aj o funkcionalitu stotožňovania a referencovania voči číselníkom a referenčným registrom. V tomto prípade je možné z číselníka dotiahnuť relevantné atribúty, ktoré sú súčasťou prenášaného pojmu. Ak v číselníku nebude nájdená prenášaná hodnota, bude vystavená správa pre poskytovateľa dát o danom zistení. Funkcionalita bude implementovaná architektúrou mikroslužieb s REST API. Budú udržiavané v repozitári služieb a môžu byť použité aj inými aplikáciami.
926
927 ===== 4.3.4.3 Prevencia vzniku nekvality =====
928
929 Dôležitou oblasťou je riadenie dátovej kvality na vstupe (prevencia). To by umožňovalo eliminovať chyby alebo nekonzistencie v údajoch už v počiatočných fázach spracovania, čím by sa znížila potreba neskorších korekcií a zvýšila celková efektivita správy dát. Takýto nástroj by poskytoval mechanizmy na identifikáciu potenciálnych chýb už pri samotnom vstupe údajov, čím by sa zabezpečilo, že do ďalších fáz spracovania prechádzajú iba údaje vysokej kvality.
930
931 Okrem toho by nástroj umožnil evidovať všetky údajové objekty až na úroveň jednotlivých atribútov. Táto funkcionalita by ministerstvu poskytla komplexný prehľad o všetkých údajoch, ktoré sú v rámci organizácie vytvárané a spracovávané, čo by uľahčilo ich správu a umožnilo presnejšie a rýchlejšie rozhodovanie na základe kvalitných údajov. Tento aspekt by bol obzvlášť dôležitý pri tvorbe a správe dátového katalógu, ktorý je základným prvkom efektívneho dátového manažmentu.
932
933 Pre riadenie dátovej kvality na vstupe bude MZ SR postupovať podľa nasledovných krokov:
934
935 1. Organizácia nebude zbierať dáta, ktoré budú referenčnými dátami.
936
937 Organizácia najprv vyhodnotí, či údaje, ktoré bude potrebovať, nebudú referenčnými údajmi. Zoznam vyhlásených referenčných registrov je verejne dostupný, spolu s uvedením údajov, ktoré sú vyhlásené za referenčné dáta. Ak budú požadované údaje referenčnými údajmi, organizácia ich nebude zbierať ani vytvárať, ale použije hodnoty z referenčného registra (stotožňovanie).
938
939 1. Organizácia bude používať definované základné číselníky
940
941 Pred získaním údajov organizácia určí, ktoré číselníky sa budú vzťahovať na dané údaje. Pre zachovanie interoperability údajov sa budú v zdrojových ISVS používať zverejnené základné číselníky. Ak číselník nebude súčasťou zoznamu základných číselníkov alebo bude potrebné existujúci číselník upraviť, organizácia ho definuje a požiada o zaradenie do zoznamu v súlade s usmernením pre základné číselníky.
942
943 1. Organizácia zosúladí dátové prvky s Centrálnym modelom údajov.
944
945 Organizácia zosúladí svoj dátový model s Centrálnym modelom údajov verejnej správy. Ak centrálny model nebude poskytovať relevantný dátový prvok, ktorý bude potrebný, OVM požiada MIRRI o štandardizáciu a evidenciu nového dátového prvku do centrálneho modelu.
946
947 1. Organizácia definuje biznis pravidlá pre jednotlivé atribúty.
948
949 Pri riadení dátovej kvality organizácia určí biznis pravidlá, ktoré budú predstavovať formalizované požiadavky pre hodnoty údajov v jednotlivých atribútoch databázy. Pri tvorbe biznis pravidiel sa zapoja aj vecní vlastníci údajov, ktorí reálne databázu využívajú. Organizácia zohľadní už existujúce biznis pravidlá v centrálnom zozname a ak bude zbierať údaje, ktoré budú zdrojovými údajmi referenčného registra, prevezme pravidlá referenčného registra.
950
951 1. Organizácia zavedie automatické kontroly údajov na vstupe.
952
953 Automatické kontroly údajov na vstupe umožnia odchytenie prvotných nedostatkov údajov, čím sa zníži potreba následných opráv. Konkrétny ISVS budú mať nastavené automatické kontroly voči biznis pravidlám a ukazovateľom dátovej kvality, pri ktorých sa bude dať definovať vzorec pre systémovú kontrolu.
954
955
956 ===== 4.3.4.4 Zavádzanie dátovej interoperability =====
957
958 IS MOU je založený na projekte s otvoreným zdrojovým kódom Solid. Solid je skratkou pre sociálne prelinkované údaje („Social Linked Data“), teda ide o Linked Data, ktoré vychádzajú zo štandardov W3C ako RDF, len môžu obsahovať aj osobné údaje o dotknutej osobe. Preto údaje, ktoré sa ukladajú v IS MOU sú plne v súlade s Centrálnym modelom údajov a sú v štandarde RDF. Údaje zo zdrojových informačných systémov verejnej správy preto treba pred ich nahratím do IS MOU transformovať v súlade s princípom interoperability údajov.
959
960 Hlavným cieľom dátovej transformácie inštitúcie bude zvýšenie interoperability medzi systémami verejnej správy, priblíženie sa odporúčaniam a štandardom EÚ pre interoperabilitu verejnej správy medzi krajinami EÚ a zjednodušenie prístupu k údajom pre konzumentov. Pre službu „Moje dáta“ je stanovená úroveň kvality údajov podľa formátov RDF / XML, JSON-LD API (kvalita úrovne 5★). Za týmto účelom vznikne transformačný modulu v infraštruktúre MZ SR, ktorý zabezpečí transformáciu dát z aktuálneho XML formátu do RDF formátu v 5★ kvalite prelinkovaných údajov („Linked Data“). Ide o preferovaný scenár, kedy sú údaje upravené priamo na zdrojovom systém pod správou OVM. Vybudovanie modulu bude súvisieť s úpravou kľúčových  IS VS poskytujúcich údaje, aj keď ide o technicky a časovo náročnú alternatívu, ale dôveryhodnosť údajov vtedy garantuje samotný zdrojový systém rovnako, ako v prípade pôvodných údajov.
961
962 Konzumentami transformovaných údajov môžu byť, rovnako ako v prípade netransformovaných údajov, informačné systémy v správe OVM, ale najmä IS MOU. V rámci IS MOU sa počíta s využitím údajov aj na právne záväzné úkony. Preto je základnou požiadavkou, aby údaje po transformácii mali minimálne rovnakú dôveryhodnosť ako pred transformáciou. Presnejšie, aby procesom transformácie, pri ktorom dochádza k zmene štruktúry, formátu aj objemu pôvodných dát, nedošlo k zníženiu ich dôveryhodnosti.
963
964 V procese transformácie údajov MZ SR, ktoré sú na úroveň atribútu popísané v kapitole č. 4.4.7 tohto dokumentu, sa predpokladá teda aj obohatenie a doplnenie pôvodných údajov tak, aby spĺňali požiadavku na kvalitu výstupu na úrovni 5★ RDF a aby boli v súlade s CMÚ.
965
966
967 ===== 4.3.4.5 Vybudovanie transformačného modulu =====
968
969 Cieľom riešenia je zabezpečenie poskytovania kvalitných dát vo formátoch, ktoré vyhovujú moderným štandardom pre zdieľanie údajov. Medzi preferované formáty spĺňajúce kritériá štandardov, ktoré majú veľký potenciál použitia aj v budúcnosti, je formát RDF, v našom prípade realizovaný vo forme formátu JSON-LD.
970
971 Potreba pre navrhované riešenie vznikla na základe potrieb systému IS MOU, ktorý požaduje, aby všetky konzumované údaje boli poskytované vo forme JSON-LD. Vzhľadom na fakt, že poskytovatelia (až na ojedinelé výnimky) neposkytujú svoje údaje v tomto formáte (ale väčšinou vo formáte XML), navrhujeme vývoj a nasadenie Transformačného modulu na zdroji, ktorý výrazne uľahčí prípravu vstupov a samotná transformácia vstupného datasetu (XML) do požadovaného výstupného formátu (JSON-LD) už prebehne automaticky. Transformačný modul nájde využitie okrem IS MOU aj pre ďalšie potenciálne projekty a systémy, vyžadujúce transformáciu dát do dátových formátov pre sémantickú interoperabilitu (napr. OOTS, EUDIW).
972
973 Implementácia transformačného modulu pre spracovanie datasetov MZ SR je nevyhnutná pre zabezpečenie efektívnej správy a interoperability údajov v rámci verejnej správy.
974
975 Transformačný modul MZ SR umožní transformáciu vstupných datasetov podľa XSD schém zdrojového dátového modelu do požadovaných datasetov. Tento modul bude navrhnutý na báze mikroslužieb (microservices) architektúry, čo zabezpečí jeho vysokú výkonnosť, škálovateľnosť a bezpečnosť. Transformačný modul bude integrovaný v rámci infraštruktúry MZ SR do existujúcej infraštruktúry.
976
977 Microservices budú slúžiť pre obohacovanie, transformovanie a postprocessing po transformácii, verifikovaní, aby to ako celok tvorilo kompletné funkčné riešenie. Predpokladom a kľúčovým faktom je vytvorenie manuálne vytvorenej definície transformácie pomocou jazyka xslt a iných technológií pre definíciu transformačných a validačných technológií.
978
979 Jednotlivé služby v module budú zodpovedné za spracovanie špecifických častí transformačného procesu, vrátane obohacovania, validácie, transformácie (predstavuje “runtime” využitia transformačného modulu formou služby (REST služba) a postprocessingu.
980
981 Pre pokrytie funkcionality transformačného modulu je potrebné vytvoriť centrálny katalóg dát, ktorý bude obsahovať atribúty (metadáta) jednotlivých datasetov (OE). Ako všeobecný dátový model sa využije existujúci Centrálny Model Údajov (CMU).
982
983 Súčasťou dátovej integrácie je aj jednoznačná interpretácia jednotlivých atribútov prenášaného datasetu (tzv. Objektu Evidencie). V rámci integračných manuálov sú atribúty popísané, aby konzumujúca organizácia dokázala správne atribúty spracovať. Spoločný dátový model (CDM) obsahuje jednotný súbor metadát, čo umožňuje zdieľanie dát a ich významu medzi aplikáciami.
984
985 Vytvorí sa tým prostredie (reprezentované vhodným GUI) pre efektívne mapovanie atribútov vstupného datasetu na prvky CMU. Za účelom zvýšenia miery automatizácie sa plánuje pre prvotné mapovanie aplikovať aj algoritmy strojového učenia. Výsledné mapovania budú udržiavané v Dátovom katalógu (repository). 
986
987 Pre samotnú transformáciu datasetu do JSON-LD bude vytvorený transformačný program (bude založený na využití Apache Jena RDF), ktorý bude generický a bude konfigurovateľný pomocou vstupných parametrov a konfiguračných údajov.
988
989 Vstupmi pre každú transformáciu budú:
990
991 * Vstupný dataset (XML formát)
992
993 * Konfiguračné údaje
994
995 * Sada mapovaní atribútov datasetu na prvky CMU (v repository Dátového katalógu)
996
997 * Pravidlá pre mapovanie uzlov JSON-LD
998
999 * Súvisiace ontológie (ontológie súvisiace s výstupným datasetom)
1000
1001 Výhody riešenia:
1002
1003 * Výraznou mierou sa urýchli proces tvorby transformácií do RDF. Práca s dodanou aplikáciou nebude vyžadovať “high skilled knowledge” (tvorba XSLT transformácií, transformačné jazyky, programovanie), ale len určitú formu zaškolenia.
1004
1005 * Riešenie bude založené na centrálnom dátovom katalógu (mapovania), ontológiách a službách/mikroslužbách. Nebude sa pracovať so súbormi, ETL, a pod.
1006
1007 * V Dátovom katalógu bude zriadený centrálny repozitár atribútov datasetov s ich popisom.
1008
1009 * Mapovaním atribútov datasetov na prvky CMU a ich centrálnym udržiavaním v rámci Dátového katalógu, bude zavedený proces využitia kanonického/všeobecného dátového modelu.
1010
1011 * Špecifikáciou a udržiavaním pravidiel pre mapovanie uzlov JSON-LD bude usmerňovaná štruktúra výstupných JSON-LD.
1012
1013 [[image:1742283720926-468.png]]
1014
1015 Obrázok 3: Schéma riešenia transformačného modulu
1016
1017
1018 ===== 4.3.4.6 Monitoring dátovej kvality (zavedenie monitoringu) =====
1019
1020 Riadenie zmien nekončí po implementácii. Je dôležité monitorovať a hodnotiť účinnosť zmien a dátovej kvality v dlhodobom horizonte. To umožňuje identifikovať prípadné nedostatky alebo oblasti, ktoré vyžadujú ďalšie zlepšenie. Monitorovanie a hodnotenie pokroku sa teda neobmedzuje na obdobie realizácie akčného plánu ale zahŕňa aj obdobie po zavedení zmeny do rutinnej praxe.
1021
1022 Cieľom tejto podaktivity je vypracovať automatizované alebo poloautomatizované riešenia merania DQ.
1023
1024 Ministerstvo zavedie monitoring dátovej kvality, do ktorého vstupom budú pravidelné správy o stave dátovej kvality v podobe súhrnnej správy.
1025
1026 Výstupom monitoringu v podobe je súhrnnej správy, ktorá obsahuje najmä:
1027
1028
1029 * zhodnotenie stavu úloh a ich zmien oproti poslednej správe z monitoringu,
1030
1031 * identifikovanie úloh, ktoré neboli vyriešené v termíne stanovenom pre riešenie úloh,
1032
1033 * informácia o dôvodoch nesplnenia úloh a o ďalšom postupe
1034
1035 Správu z monitoringu bude Ministerstvo koordinovať s Centrálnou dátovou kanceláriou MIRRI a výsledky zverejňovať na svojom webovom sídle, resp. na dohodnutom verejne dostupnom priestore dedikovanom pre oblasť dátovej kvality vo verejnej správe.
1036
1037 Z pohľadu definovania významu kvality údajov pre biznis procesy (možné riziká v dôsledku dátovej nekvality), t.j. ak bude údaj nepresný, bude mať nesprávnu hodnotu, formát, nebude vyplnený, alebo stotožnený voči referenčnému registru, ako významne to ovplyvní príslušnú agendu je v tabuľke uvedenej nižšie zhodnotenie jednotlivých oblastí nasledovne:
1038
1039 |(((
1040 ID OE
1041 )))|(((
1042 Názov Objektu evidencie
1043
1044 (uvádzať OE z tabuľky v kap. 4.3.2)
1045 )))|(((
1046 Významnosť kvality
1047
1048 1 (malá) až 5 (veľmi významná)
1049 )))|(((
1050 Citlivosť kvality
1051
1052 1 (malá) až 5 (veľmi významná)
1053 )))|(((
1054 Priorita – poradie dôležitosti
1055
1056 (začnite číslovať od najdôležitejšieho)
1057 )))
1058 |(((
1059 1
1060 )))|(((
1061 Register licencií
1062 )))|(((
1063 5
1064 )))|(((
1065 3
1066 )))|(((
1067 1
1068 )))
1069
1070 ==== 4.3.5 Otvorené údaje ====
1071
1072 Táto kapitola nie je pre predkladaný projekt relevantná. Výzva „Lepšie využívanie údajov“ a v súlade s ňou aj predkladaný projekt sa zameriava na koncepčný rozvoj služby „Moje údaje“ a na zlepšovanie kvality služieb poskytovaných prostredníctvom zdrojových informačných systémov, napr. v podobe zasielania zmenových dávok. Rozvoj systémov MZ SR minimálne o funkčné požiadavky definované vo výzve je prioritne určený na podporu systému IS Manažment osobných údajov a rozvoja myšlienky „Moje údaje“.
1073
1074
1075 ==== 4.3.6 Analytické údaje ====
1076
1077 Táto kapitola nie je pre predkladaný projekt vo vzťahu k rozvoju centrálneho komponentu Informačný systém Konsolidovaná vrstva (IS KAV) relevantná. Výzva „Lepšie využívanie údajov“ a v súlade s ňou aj predkladaný projekt sa zameriava na koncepčný rozvoj služby „Moje údaje“ a na zlepšovanie kvality služieb poskytovaných prostredníctvom zdrojových informačných systémov, napr. v podobe zasielania zmenových dávok. Rozvoj systémov MZ SR minimálne o funkčné požiadavky definované vo výzve je prioritne určený na podporu systému IS Manažment osobných údajov a rozvoja myšlienky „Moje údaje“.
1078
1079 CIP MZ SR má byť technologickým prostriedkom pre MZ SR pre Centrálne riadenie nemocníc v zakladateľskej/zriaďovateľskej kompetencii MZ SR s cieľom rozvoja myšlienky “data-driven” governance pre oblasť zdravotníctva, a teda konceptu rozvíjaného a podporovaného aj Centrálnou dátovou kanceláriou MIRRI. V realizačnej fáze projektu, alebo aj v neskoršej fáze, nie je vylúčené prepojenie/integrácia, či vzájomná koordinácia aktivít/ medzi CIP MZ SR a IS KAV.
1080
1081
1082 ==== 4.3.7. Moje údaje ====
1083
1084 ===== 4.3.7.1 Popis existujúcich rozhraní v IS MOU - všeobecná informácia o funkčnosti IS MOU =====
1085
1086 ===== 4.3.7.1 Popis existujúcich rozhraní v IS MOU - všeobecná informácia o funkčnosti IS MOU =====
1087
1088 ===== 4.3.7.1 Popis existujúcich rozhraní v IS MOU - všeobecná informácia o funkčnosti IS MOU =====
1089
1090 ===== 4.3.7.1 Popis existujúcich rozhraní v IS MOU - všeobecná informácia o funkčnosti IS MOU =====
1091
1092 ===== 4.3.7.1 Popis existujúcich rozhraní v IS MOU - všeobecná informácia o funkčnosti IS MOU =====
1093
1094 Funkčná úprava dotknutých systémov MZ SR bude nadväzovať na Modul logovania prístupov v IS MOU, ktorý primárne zabezpečuje pre registrovaného používateľa informovanie o prístupe k jeho údajom.
1095
1096 Informácie o prístupe k údajom delíme na tieto základné kategórie:
1097
1098 * Spracovanie osobných údajov – napríklad, úradník si pozrie osobné údaje na karte dotknutej osoby. Ďalším príkladom môže byť spracovanie osobných údajov dotknutej osoby pri vybavovaní žiadosti. Cieľom tohto modulu nie je obmedzovať spracovávanie osobných údajov, naopak IS MOU podporuje budovanie služieb založených na efektívnom využívaní osobných údajov, ale cieľom je zabezpečiť, aby dotknutá osoba bola o spracovaní osobných údajov informovaná, v prípade že si takúto službu vyberie.
1099 * Zmena osobných údajov – typickým príkladom je zmena adresy. Pod zmenu údajov sa zahŕňa aj vznik a vymazanie osobných údajov. Je potrebné zdôrazniť, že úlohou modulu Logovanie prístupov nie je prenos samotných zmenených údajov (ten zabezpečuje modul Správa osobných údajov), ale iba získanie informácie o tejto zmene. To znamená, že aj informačný systém, ktorý nepodporuje zasielanie zmien údajov, môže podporiť zasielanie informácie o zmene údajov.
1100 * Prenos osobných údajov – prenos medzi OVM, prenos zo zdrojového OVM do osobného úložiska dotknutej osoby a poskytnutie osobných údajov z osobného úložiska tretej strane na základe súhlasu.
1101
1102 [[image:1742283378084-608.png]]
1103
1104 Obrázok 4: Komunikácia s externými entitami
1105
1106
1107 Projekt primárne navrhuje vybudovanie technologického riešenia a zabezpečenie zbierania informácií o prístupe k (osobným) údajom ako údajom registrovaného používateľa. Projekt realizuje len vybranú časť z celkového programu Manažment údajov a počíta, že mimo projektu sa realizuje vybudovanie kapacít na strane IS VS, ktoré budú zdrojom informácií o prístupe k údajom.
1108
1109
1110 Vysvetlenie súvisiacich pojmov.
1111
1112 Odlišnosti medzi pojmami notifikácia, informácia, záznam, log nie sú veľké a možno ich do istej miery považovať za synonymá, zväčša je z kontextu zrejmé, v akom význame sú myslené. V texte sa ďalej používajú takto:
1113
1114 * Informácia o udalosti v zmysle informácie o akcii, či udalosti, ktorá niekde nastala a dotknutá osoba sa o nej má dozvedieť. Napríklad informácia o zmene údajov v registri. S aktuálnymi poznatkami sa plánuje zmena označenia modulu Logovanie prístupov na modul Informovanie o prístupe k údajom.
1115 * Notifikácia ako mechanizmus, pomocou ktorého sa občan o informácii dozvie. Napríklad, občan/podnikateľ dostal push notifikáciu na mobil obsahujúcu informáciu o zmene údajov.
1116 * Záznam alebo log – uložená informácia, hlavne o činnosti používateľa. Napríklad pri udelení súhlasu vznikne záznam/log v systéme. Alebo do logu bola uložená informácia o zmene údajov.
1117
1118 To znamená, že keď nastane udalosť týkajúca sa údajov, zdroj informácií pošle do IS MOU informáciu o tejto udalosti. Informácia sa zaznamená v osobnom úložisku dotknutej osoby/registrovaného používateľa IS MOU a dotknutá osoba/registrovaný používateľ IS MOU dostane notifikáciu o tejto udalosti.
1119
1120 * Žiadaným stavom je, aby ISVS_14191 spracovávajúci údaje, umožňoval poskytovanie údajov a zároveň poskytoval informácie o prístupe k údajom. Vtedy má registrovaný používateľ možnosť získať svoje údaje a poskytovať ich tretím stranám a zároveň je informovaná o každom prístupe k týmto  údajom.
1121 * Súčasný stav IS VS je, že vedia poskytovať osobné údaje cez IS CPDI, prípadne priamo do IS MOU v závislosti od charakteru údajov (napr. citlivé údaje o zdraví osoby, alebo údaje v „režime“), ale nevedia poskytovať informácie o prístupe k údajom. V prostredí VS správy je častým javom, že niektorý IS nevie poskytovať osobné údaje (napríklad kvôli bezpečnosti), ale vie poskytovať informácie o prístupe k údajom.
1122
1123 Z pohľadu stratégie rozvoja konceptu Moje údaje je okrem iného cieľom dostávať informácie o prístupe k údajom dotknutej osoby, napríklad o zmene údajov, ich spracovaní, či prenose. Registrovaný používateľ sa môže rozhodnúť, ktoré z týchto informácií chce dostávať a prihlási sa k ich odoberaniu. Informácie o prístupe k údajom delíme na:
1124
1125 * Informácia o spracovaní údajov (napr. použitie údajov v IS OVM alebo IS tretej strany, typický príklad je, že príslušný zamestnanec orgánu verejnej moci si za účelom výkonu pozrie kartu občana). Zdrojom takejto informácie je spracovávateľ informácie, to znamená IS VS alebo IS tretej strany.
1126 * Informácia o zmene (osobných) údajov. Zdrojom takejto informácie je IS VS, ktorý tieto údaje spravuje (napr. referenčný register).
1127 * Informácia o vzniku (osobných) údajov
1128 * Informácia o zmene v (osobných) údajoch
1129 * Informácia o ukončení platnosti (osobných) údajov
1130 * Informácia o vymazaní (osobných) údajov
1131 * Informácia o zmene stavu procesu
1132 * Informácia o prenose (osobných) údajov – nie sú predmetom projektu, lebo tieto informácie zabezpečuje centrálny komponent IS CPDI, prípadne samotné IS MOU.
1133 * Informácia o prenose údajov medzi IS VS – zdrojom informácie je IS CPDI, cez ktorý sa informácie prenášajú.
1134 * Informácia o prenose údajov do osobného úložiska – zdrojom informácie je zdrojová služba IS MOU, ktorá na základe súhlasu registrovaného používateľa zabezpečí prenos údajov zo zdroja do osobného úložiska.
1135 * Informácia o prenose údajov k tretej strane – zdrojom informácie je konzumentská služba IS MOU v IS MOU, ktorá na základe súhlasu registrovaného používateľa, zabezpečila prenos údajov z osobného úložiska tretej strane.
1136
1137 Všetky vyššie popísané typy informácií o prístupe k (osobným údajom) budú zaznamenané (zalogované) priamo v osobnom úložisku (PODe) registrovaného používateľa (technológia IS MOU).
1138
1139 Tabuľka uvedená nižšie poskytuje prehľad rôznych typov informácií súvisiacich so spracovaním (osobnýc)h údajov v informačných systémoch verejnej správy (IS VS). Zameriava sa na zdroje týchto informácií, ich kategorizáciu a špecifiká jednotlivých procesov. Vysvetľuje, ako informačné systémy generujú a spracúvajú údaje týkajúce sa zmien (osobných) údajov, prenosu údajov v rámci verejnej správy, ako aj prenosu údajov do osobných úložísk a tretím stranám na základe súhlasu registrovaných používateľov. Tabuľka tiež zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia zdieľania informácií prostredníctvom štandardizovaných API rozhraní a budúce zlepšenia v oblasti logovania a poskytovania informácií o prístupoch k (osobným) údajom. Ako už bolo vyššie uvedené, predmetné funkcionality sa per analógiám uplatnia aj pre právnickú osobu v pozícii registrovaného používateľa IS MOU.
1140
1141 |(((
1142 **Informácia o spracovaní údajov**
1143
1144 Spracovanie (osobných) údajov v IS VS sa týka nie len údajov, pre ktoré je daný IS zdrojovým (referenčným), ale všetkých (osobných) údajov, ktoré daný IS VS využíva.
1145
1146 V súčasnom stave informáciu o spracovaní údajov IS neposkytujú. Modul logovania prístupov bude mať API pripravené aj na tento typ informácií. Do budúcna bude snahou, aby IS VS, OVM, prípadne aj tretie strany takéto informácie poskytovali.
1147
1148 V prípade IS VS sa očakáva, že budú napojené na IS CPDI, čo umožní, aby sa IS CPDI prispôsobil rozhraniam IS VS a po transformácii komunikoval smerom na IS MOU jednotným spôsobom cez štandardné API.
1149
1150 Do budúcna bude možné, aby informácie o zmene (osobných) údajov poskytovali aj IS tretích strán s využitím štandardu pre logovanie informácií o prístupe k (osobným) údajom.
1151 )))|(((
1152 1. Zdrojový IS VS pripojený priamo na IS MOU (isvs_8705)
1153 1. Zdrojový IS VS pripojený na IS MOU (isvs_8705) cez IS CPDI
1154 1. IS tretej strany
1155 )))
1156 |(((
1157 **Informácia o zmene údajov (vznik, zmena, ukončenie platnosti, vymazanie)**
1158
1159 Zdrojom informácie o zmene (osobných) údajov je IS VS pripojený cez IS CPDI, v ktorom je tento objekt evidencie spravovaný. Obsahom informácie bude OE a popis k akej zmene v údajoch došlo.
1160
1161 Do budúcna bude možné, aby informácie o zmene (osobných) údajov poskytovali aj IS tretích strán s využitím štandardu pre logovanie informácií o prístupe k (osobným) údajom.
1162 )))|(((
1163 1. Zdrojový IS VS pripojený priamo na IS MOU (isvs_8705)
1164 1. Zdrojový IS VS pripojený na IS MOU cez IS CPDI (isvs_5836)
1165 1. IS tretej strany
1166 )))
1167
1168 Tabuľka 3: Tabuľka špecifikuje jednotlivé procesy spracovania údajov
1169
1170
1171 ===== 4.3.7.2 Popis dátových entít pre informácie ku údajom =====
1172
1173 Kapitola poskytuje detailný prehľad o spôsobe a forme realizovania požadovaných typov informácií z pohľadu funkčného rozvoja IS, poskytujúceho predmetné údaje.
1174
1175 Definícia jednotlivých entít vychádza z návrhu NotificationApi v MyData.org a OpenTelemetry.io, pričom bola rozšírená pre potreby IS MOU.
1176
1177
1178 ===== 4.3.7.3 Definícia typov informácií o prístupe k (osobným) údajom =====
1179
1180 Typ informácie umožňuje zoskupovanie a filtrovanie informácií. Využívame ho:
1181
1182 * Pri prihlasovaní sa k odoberaniu informácií, aby dotknutá osoba/registrovaný používateľ IS MOU mohla zúžiť množstvo informácií, ktoré chce odoberať.
1183 * Pri rozhodovaní, či zdroj informácie takúto informáciu dotknutej osobe/registrovanému používateľovi MOU pošle alebo nie.
1184
1185 Pri prezeraní a zobrazovaní informácií (historický log) pre vyhľadávanie alebo filtrovanie informácií.
1186
1187 Tabuľka poskytuje prehľad rôznych typov informácií týkajúcich sa spracovania osobných údajov, v súlade s nariadením GDPR, v prípade, že ide o údaje fyzickej osoby. Každý typ informácie je stručne popísaný, pričom sú uvedené konkrétne príklady. Tento prehľad slúži ako rýchly orientačný nástroj na pochopenie jednotlivých typov spracovania údajov a je tiež kľúčový pre zabezpečenie transparentnosti, ako aj pre riadenie prístupu k osobným údajom v rámci verejnej správy, čo je nevyhnutné pre zaistenie súladu so zákonnými požiadavkami na ochranu osobných údajov. Legislatívne zakotvenie v danom prípade tvoria najmä čl. 15, 19 a 20 GDPR.
1188
1189
1190 |Typ informácie|Vysvetlenie, príklad
1191 |DataProcessedInformation|Akékoľvek spracovanie osobných údajov, napríklad ak si úradník otvorí kartu osoby, na ktorej sa údaje nachádzajú alebo pri hromadnom spracovaní údajov.
1192 |DataCreatedInformation|Vznik nových údajov pre dotknutú osobu. Používané bude asi výnimočne.
1193 |DataChangedInformation|Zmena údajov, typický príklad je zmena trvalého bydliska.
1194 |DataValidityEndedInformation|Ukončenie platnosti údajov, napríklad potvrdenia o návšteve školy.
1195 |DataDeletedInformation|Vymazanie údajov dotknutej osoby.
1196
1197 Tabuľka 4: Typy informácií týkajúcich sa notifikácií
1198
1199
1200 ===== 4.3.7.4 Definícia zdrojov informácií o prístupe k (osobným) údajom =====
1201
1202 Zdroj informácie je kľúčový pri prihlasovaní sa k odberu informácií.
1203
1204 Zoznam zdrojov informácií sa nachádza v Registri zdrojov informácií, ktorý je spravovaný správcom IS MOU (podobne ako register služieb).
1205
1206 V registri zdrojov informácií sa automaticky registrujú zdrojové a konzumentské služby. Zároveň je zaregistrovaný ako zdroj informácií CIP/IS CPDI ako poskytovateľ informácií o prenose údajov medzi OVM.
1207
1208
1209 ===== 4.3.7.5 Definícia prihlasovania sa k správam =====
1210
1211 Prihlásenie sa k informáciám je nutný krok pre odoberanie informácií. Dotknutá osoba ako registrovaný používateľ IS MOU ním prejaví záujem o informácie a príslušný zdroj informácií sa dozvie, že má tieto informácie dotknutej osobe poskytovať.
1212
1213 Pri registrácii zdroja informácií je povinné zadať adresu, na ktorej má vystavenú službu pre prihlasovanie k informáciám. Požiadavku na prihlásenie vytvára IS MOU, následne je preposlaná zdroju informácií na zadanú adresu.
1214
1215 [[image:1742283393971-185.png]]
1216
1217 Obrázok 5: Schéma prihlásenia sa k informáciám
1218
1219
1220 |Atribút|Význam
1221 |@context|Umožňuje vytvoriť jednoznačný identifikátor pre jednotlivé termíny (atribúty) v rámci popisovaného objektu. Spolu s termínom vytvára takzvané IRI (Internationalized Resource Identifiers) alebo jednoznačný identifikátor. Slúži na premenu JSON objektu na JSON-LD objekt.
1222 |@type|Reprezentuje typ popisovaného objektu
1223 |requestDate|Dátum prihlásenia / odhlásenia od informovania o prístupe k osobným údajom.
1224 |source|Zdroj informácií, ku ktorému sa registrovaný používateľ prihlasuje. Identifikátor je súčasť registra Zdrojov informácií.
1225 |person|PČO dotknutej osoby ako registrovaného používateľa, ak ide o fyzickú osobu, ktorá sa prihlasuje k informovaniu o prístupe k osobným údajom.
1226 |messageType|Typ informácie, ktorý chce registrovaný používateľ dostávať. Ak zdroj poskytuje viacero typov informácií, pre každý z nich sa prihlasuje osobitne. **Chyba! Nenašiel sa žiaden zdroj odkazov.** popisuje možné hodnoty, pričom hodnoty pre konkrétny zdroj sú definované v registri Zdrojov informácií.
1227 |action|(((
1228 subscribe – prihlásenie k odoberaniu informácií.
1229
1230 unsubscribe – odhlásenie od odoberania informácií.
1231 )))
1232
1233 Tabuľka 5: Popis  požiadavky na odber informácií o prístupe k údajom
1234
1235
1236 ===== 4.3.7.6 Definícia Správy =====
1237
1238 Informácia je záznam o akcii týkajúcej sa údajov registrovaného používateľa, posiela ju zdroj informácií do IS MOU. Informácia má hlavnú časť (Message) a obsah správy (MessagePayload), ktorý sa mení podľa typu informácie.
1239
1240
1241 [[image:1742283418400-942.png]]
1242
1243 Obrázok 6: Schéma informácie o prístupe k (osobným) údajom
1244
1245
1246 |Atribút|Význam
1247 |@context|Umožňuje vytvoriť jednoznačný identifikátor pre jednotlivé termíny (atribúty) v rámci popisovaného objektu. Spolu s termínom vytvára takzvané IRI (Internationalized Resource Identifiers) alebo jednoznačný identifikátor. Slúži na premenu JSON objektu na JSON-LD objekt.
1248 |@type|Reprezentuje typ popisovaného objektu
1249 |observedDate|Dátum, kedy bola informácia doručená do IS MOU, dopĺňa systém IS MOU.
1250 |source|Zdroj informácií ktorý informáciu poslal. Identifikátor je súčasť registra Zdrojov informácií.
1251 |person|PČO registrovaného používateľa, ak je ním fyzická osoba, ktorú informujeme, že k jej údajom boli pristúpené.
1252 |messageType|Typ informácie. Podľa typu informácie sa odlišuje obsah prenášanej správy (payload).
1253 |(% colspan="2" %)Payload – Samotný obsah informácie. Obsahuje štandardné atribúty vymenované v tejto tabuľke a doplnkové atribúty špecifické pre jednotlivé typy informácií.
1254 |@type|Reprezentuje typ popisovaného objektu
1255 |id|Jednoznačný identifikátor správy. Je jedinečný pre kombináciu source, person, informationType. Môže sa využiť pre zisťovaní ďalších informácií o prístupe k dátam.
1256 |createdDate|Dátum, kedy nastala udalosť, o ktorej sa posiela informácia. Vypĺňa zdroj informácie.
1257 |transactionID|Jednoznačný identifikátor transakcie v zdrojovom systéme, počas ktorého došlo k prístupu k údajom. Môže sa využiť pre zisťovaní ďalších informácií o prístupe k dátam.
1258 |reference|Spisová značka, ak vie zdroj informácie uviesť spisovú značku konania, v ktorom došlo k prístupu k údajom.
1259 |purpose|Účel. Zdroj informácie by mal uviesť účel, kvôli ktorému došlo k prístupu k údajom.
1260 |subject|Krátky popis vystihujúci prístup k údajom. Registrovanému používateľovi sa zobrazí, pri prezeraní zoznamu (histórie) informácií.
1261 |message|Podrobný popis vystihujúci prístup k údajom. Registrovanému používateľovi sa zobrazí, pri prezeraní detailu danej informácie.
1262 |(% colspan="2" %)Atribúty špecifické pre typ:
1263 |(% colspan="2" %)a) Notifikácia o spracovaní údajov// - „DataProcessedInformation“//
1264 |(% colspan="2" %)c) Notifikácia o zmene údajov// - „DataChangedInformation“//
1265 |(% colspan="2" %)d) Notifikácia o vzniku/zápisu údajov// - „DataCreatedInformation“//
1266 |(% colspan="2" %)e) Notifikácia o ukončení platnosti údajov - //„DataValidityEndedInformation“//
1267 |(% colspan="2" %)f) Notifikácia o vymazaní údajov// - „DataDeletedInformatiom“//
1268 |dataSpecification|(((
1269 Popis údajov, ku ktorým zdrojový systém pristúpil. Popis údajov môže mať dve formy (prvá je preferovaná):
1270
1271 1. Zoznam elementov ako odkazov na CMÚ, pričom elementy zvoliť tak, aby bol výsledok pre registrovaného používateľa zrozumiteľný. To znamená, že je na zdroji informácie, či pošle zoznam viacerých elementov alebo napríklad nadradený element. Závisí to od komplexnosti údajov a konkrétneho use case.
1272 Príklad:
1273
1274 [[https:~~/~~/data.gov.sk/def/ontology/physical-person/personRelationship>>url:https://data.gov.sk/def/ontology/physical-person/personRelationship]]
1275
1276 1. Slovný popis, pokiaľ nie je možné sa odvolať na CMÚ.
1277 )))
1278
1279 Tabuľka 6: Popis informácii s rozpadom na atribúty o prístupe k údajom
1280
1281
1282
1283 V tejto časti sú uvedené  informácie súvisiace s údajmi, ktoré spadajú do kategórie Mojich údajov, z pohľadu budúceho TO BE stavu projektu. V podkapitole je uvedený presný rozsah objektov evidencie s rozpadom na atribúty (údajov) pre budúce poskytovanie údajov zo zdrojových informačných systémov pre informačný systém IS MOU:
1284
1285
1286 ===== 4.3.7.7 Atribúty obsiahnuté v Registri licencií MZ =====
1287
1288 |**Atribút**|**Popis**
1289 |**meno**|
1290 |**priezvisko**|
1291 |**titul**|
1292 |**dátum narodenia**|
1293 |**údaj o štátnom občianstve**|
1294 |**miesto trvalého pobytu**|miesto trvalého pobytu (ak je miesto trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, aj miesto prechodného pobytu na území Slovenskej republiky)
1295 |**registračné číslo**|registračné číslo - register vedený podľa zdravotníckeho povolania obsahuje
1296 | |dátum registrácie,
1297 | |dátum dočasného pozastavenia registrácie a dátum obnovenia registrácie,
1298 | |dátum zrušenia registrácie,
1299 | |dátum zániku registrácie,
1300 | |dôvod dočasného pozastavenia registrácie,
1301 | |dôvod zrušenia registrácie.
1302 | |údaj o odbornej spôsobilosti,
1303 | |údaj o zdravotníckom povolaní, študijnom odbore, špecializačnom odbore alebo certifikovanej pracovnej činnosti, v ktorej sa bude vykonávať zdravotnícke povolanie,
1304 | |údaj o doterajšej odbornej praxi,
1305 |(% colspan="2" %)**Druh vydanej licencie podľa**
1306 |(% colspan="2" %)//na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zdravotníckym pracovníkom v povolaní//
1307 |(((
1308 * lekár
1309 )))|
1310 |(((
1311 * zubný lekár
1312 )))|
1313 |(((
1314 * sestra
1315 )))|
1316 |(((
1317 * pôrodná asistentka
1318 )))|
1319 |(((
1320 * fyzioterapeut
1321 )))|
1322 |(((
1323 * masér
1324 )))|
1325 |(((
1326 * logopéd
1327 )))|
1328 |(((
1329 * liečebný pedagóg
1330 )))|
1331 |(((
1332 * psychológ
1333 )))|
1334 |(% colspan="2" %)//na výkon zdravotníckeho povolania [§ 3 ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní//
1335 |(((
1336 * lekár
1337 )))|
1338 |(((
1339 * zubný lekár
1340 )))|
1341 |(((
1342 * farmaceut, sestra
1343 )))|
1344 |(((
1345 * pôrodná asistentka
1346 )))|
1347 |(((
1348 * fyzioterapeut
1349 )))|
1350 |(((
1351 * verejný zdravotník
1352 )))|
1353 |(((
1354 * zdravotnícky laborant
1355 )))|
1356 |(((
1357 * nutričný terapeut
1358 )))|
1359 |(((
1360 * dentálna hygienička
1361 )))|
1362 |(((
1363 * rádiologický technik
1364 )))|
1365 |(((
1366 * zdravotnícky záchranár
1367 )))|
1368 |(((
1369 * technik pre zdravotnícke pomôcky
1370 )))|
1371 |(((
1372 * farmaceutický laborant
1373 )))|
1374 |(((
1375 * ortopedický technik
1376 )))|
1377 |(((
1378 * logopéd, psychológ
1379 )))|
1380 |(((
1381 * liečebný pedagóg
1382 )))|
1383 |(((
1384 * fyzik
1385 )))|
1386 |(((
1387 * laboratórny diagnostik
1388 )))|
1389 |(% colspan="2" %)//na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní~://
1390 |(((
1391 * lekár
1392 )))|
1393 |(((
1394 * zubný lekár
1395 )))|
1396 |(((
1397 * farmaceut, sestra
1398 )))|
1399 |(((
1400 * pôrodná asistentka
1401 )))|
1402 |(((
1403 * fyzioterapeut
1404 )))|
1405 |(((
1406 * verejný zdravotník
1407 )))|
1408 |(((
1409 * zdravotnícky laborant
1410 )))|
1411 |(((
1412 * nutričný terapeut
1413 )))|
1414 |(((
1415 * dentálna hygienička
1416 )))|
1417 |(((
1418 * rádiologický technik
1419 )))|
1420 |(((
1421 * zdravotnícky záchranár
1422 )))|
1423 |(((
1424 * technik pre zdravotnícke pomôcky
1425 )))|
1426 |(((
1427 * farmaceutický laborant
1428 )))|
1429 |(((
1430 * ortopedický technik
1431 )))|
1432 |(((
1433 * logopéd, psychológ
1434 )))|
1435 |(((
1436 * liečebný pedagóg
1437 )))|
1438 |(((
1439 * fyzik
1440 )))|
1441 |(((
1442 * laboratórny diagnostik
1443 )))|
1444 |(% colspan="2" %)//na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní~://
1445 |(((
1446 * lekár
1447 )))|
1448 |(% colspan="2" %)//Slovenská lekárska komora vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní~://
1449 |(((
1450 * lekár
1451 )))|
1452 |(% colspan="2" %)//Slovenská komora zubných lekárov vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní~://
1453 |(((
1454 * zubný lekár
1455 )))|
1456 |(% colspan="2" %)//Slovenská lekárnická komora vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní~://
1457 |(((
1458 * farmaceut
1459 )))|
1460 |(% colspan="2" %)//Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní~://
1461 |(((
1462 * sestra a v povolaní
1463 )))|
1464 |(((
1465 * pôrodná asistentka
1466 )))|
1467 |(% colspan="2" %)//Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní~://
1468 |(((
1469 * verejný zdravotník
1470 )))|
1471 |(((
1472 * zdravotnícky laborant
1473 )))|
1474 |(((
1475 * nutričný terapeut
1476 )))|
1477 |(((
1478 * dentálna hygienička
1479 )))|
1480 |(((
1481 * rádiologický technik
1482 )))|
1483 |(((
1484 * technik pre zdravotnícke pomôcky
1485 )))|
1486 |(((
1487 * farmaceutický laborant
1488 )))|
1489 |(((
1490 * masér
1491 )))|
1492 |(% colspan="2" %)//Slovenská komora fyzioterapeutov vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní~://
1493 |(((
1494 * fyzioterapeut
1495 )))|
1496 |(% colspan="2" %)//Slovenská komora ortopedických technikov vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní~://
1497 |ortopedický technik|
1498 |(% colspan="2" %)//Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní~://
1499 |(((
1500 * logopéd, psychológ
1501 )))|
1502 |(((
1503 * liečebný pedagóg
1504 )))|
1505 |(((
1506 * fyzik
1507 )))|
1508 |(((
1509 * laboratórny diagnostik
1510 )))|
1511 |(% colspan="2" %)//Slovenská komora psychológov vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní~://
1512 |(((
1513 * psychológ
1514 )))|
1515 |(% colspan="2" %)//Slovenská komora zdravotníckych záchranárov vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní~://
1516 |zdravotnícky záchranár|
1517 |Licencia na výkon zdravotníckeho povolania|Podmienky vydávania licencií na výkon zdravotníckeho povolania upravuje zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1518 |číslo licencie|
1519 |označenie komory, ktorá licenciu vydala|
1520 |dátum vydania licencie|
1521 |dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia|
1522 |dátum začatia dočasného pozastavenia licencie|
1523 |číslo rozhodnutia o dočasnom pozastavení licencie|
1524 |dôvod dočasného pozastavenia licencie|
1525 |dátum skončenia dočasného pozastavenia licencie|
1526 |číslo rozhodnutia o zrušení licencie|
1527 |dôvod zrušenia licencie|
1528 |dátum zrušenia licencie|
1529 |dátum zániku platnosti licencie|
1530
1531 Výstupný formát v budúcom stave: JSON-LD
1532
1533
1534 ==== 4.3.8 Legislatíva ====
1535
1536 ===== 4.3.8.1 Analýza legislatívnych podmienok sprístupňovania údajov =====
1537
1538 V národnom právnom systéme sa základná právna úprava konceptu Mojich údajov a sprístupňovania údajov fyzickým osobám nachádza v zákone č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 301/2023 Z. z. a zákone č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 301/2023 Z. z.. Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 301/2023 Z. z., konkrétne § 12 ods. 1 písm. k) s účinnosťou od 1.8. 2023 doplnil pre Orgány riadenia povinnosť „sprístupňovať orgánom verejnej moci a osobám prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov (ktorého súčasťou je aj IS CSRÚ a IS MOU) údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a aktualizovať ich“;
1539
1540 Zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 301/2023 Z. z. s účinnosťou od 1.8. 2023 rozšíril funkcionalitu Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov v § 10 ods. 11 písm. j) o sprístupňovanie údajov fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktoré sa takejto osoby týkajú, a správu týchto údajov takouto osobou, a to aj prostredníctvom mobilnej aplikácie v správe ministerstva investícií; správa údajov zahŕňa najmä ich získavanie, ukladanie, zobrazovanie alebo podávanie žiadosti o ich opravu elektronicky, pričom údaje takto poskytované fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe sa považujú za úplné, zodpovedajúce skutočnosti a použiteľné na právne účely, ak sa zobrazujú prostredníctvom mobilnej aplikácie alebo inej informačnej technológie verejnej správy určenej na správu údajov fyzickej osoby, fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby a ktorej správcom je ministerstvo investícií.
1541
1542 Predmetný zákon obsahuje aj nové samostatné ustanovenie o sprístupňovaní údajov fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe (§ 10a):
1543
1544 * „(1) Fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe sa elektronicky automatizovaným spôsobom podľa § 10 ods. 11 písm. j) a v rozsahu podľa odseku 2 sprístupňujú údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy, notifikácie o zmenách a opravách takýchto údajov a notifikácie o skutočnosti, aký orgán verejnej moci, kedy a z akého právneho dôvodu k jej údajom pristupoval, ak sprístupňovanie takýchto údajov a súvisiacich notifikácií nevylučuje osobitný predpis.
1545 * (2) Ministerstvo investícií je na účely sprístupňovania údajov fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe podľa odseku 1 a na účely správy týchto údajov oprávnené určiť rozsah takto sprístupňovaných údajov. Orgán verejnej moci je povinný údaje určené v rozsahu podľa prvej vety ministerstvu investícií poskytovať, a to vždy v ich aktuálnej podobe.
1546 * (3) Na účely notifikácie osoby o zmenách v jej údajoch sprístupňovaných podľa § 10 ods. 11 písm. j) a o skutočnosti, aký orgán verejnej moci, kedy a z akého právneho dôvodu k týmto údajom pristupoval, je orgán verejnej moci povinný poskytovať ministerstvu investícií notifikácie o zmenách takýchto údajov a notifikácie obsahujúce údaje o tom, aký orgán verejnej moci, kedy a z akého právneho dôvodu k jej údajom pristupoval, a to bezodkladne potom, čo k zmenám takýchto údajov alebo k pristúpeniu k takýmto údajom došlo.“
1547
1548 Daná právna úprava znamená ideový posun MyData konceptu v tom zmysle, že právo na sprístupňovanie údajov priznáva nielen fyzickým osobám ako dotknutým osobám v zmysle GDPR a národného zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale aj fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám s cieľom nielen umožniť im kontrolu nad spracúvaním ich údajov, ale aj ich praktické a zmysluplné využívanie bezpečným spôsobom ich vydieľaním s konkrétnou treťou/tzv.
1549
1550 Spoliehajúcou sa stranou, ktorú predstavuje najčastejšie subjekt z podnikateľského sektora ponúkajúci konkrétnu digitálnu službu (výnimočne sa v danom prípade môže jednať aj o subjekt verejnej správy, napr. Policajné orgány pri kontrole údajov obsiahnutých v dokladoch), ktorej využitím si fyzická, alebo právnická osoba vyrieši konkrétnu životnú situáciu. K sprístupňovaniu údajov má pritom dochádzať v štátom garantovanom bezpečnom  digitálnom prostredí prostredníctvom štátom prevádzkovanej informačnej technológie IS MOU ako garanciu spoľahlivosti technického riešenia, v ktorom sa spracúvajú citlivé osobné údaje (či dokonca osobitné kategórie osobných údajov v zmysle čl. 9 GDPR) a zároveň garanciou dôveryhodnosti údajov zdieľaných registrovaným používateľom IS MOU tretej strane.
1551
1552 Vyššie uvedená právna úprava predstavuje generálnu právnu úpravu horizontálneho charakteru. V danej súvislosti je opäť potrebné poukázať na vzťah “lex generalis” a “lex specialis”, ktorý je podstatou dôvodu legislatívno-právnej činnosti uvedenej v písmene A1.
1553
1554
1555 ===== 4.3.8.2 Právna analýza procesu opravy chybných / neaktuálnych údajov a návrh úpravy pre úpravu údajov =====
1556
1557 V projekte bude realizovaná právna analýza konkrétnych ustanovení osobitných predpisov uvedených v 4.3.8.3, pre prípad že by vytvárali zákonné prekážky aplikácie v realizačnej fáze projektu pre Aktivitu 1. Legislatívno-právne činnosti zahŕňajú aj vypracovanie konkrétneho návrhu noviel súvisiacich právnych predpisov/ návrhu nového zákona.
1558
1559 Per analógiám je uvedený vzťah všeobecnej a osobitnej právnej úpravy dôvodom legislatívno-právnej aktivity uvedenej v písmene A2. Pre komplexné fungovanie funkcionalít IS MOU je potrebné zanalyzovať, či v danom kontexte existuje v konkrétnej právnej úprave špecifický proces opravy chybných/neaktuálnych údajov, či dokonca proces ich výmazu (najčastejšie konkrétne návrhové konanie), či je ho potrebné zachovať, alebo upraviť, či dokonca navrhnúť úplne nový proces opravy/výmazu údajov alebo je možné použiť generálne vyvíjaný technický proces IS MOU bez nutnosti podávania osobitnej žiadosti na zdrojový orgán verejnej moci.
1560
1561 V danom kontexte je nutné zohľadniť Európsku dátovú stratégiu a z nej vyplývajúce právne záväzné akty Európskej únie vytvárajúce právny rámec pre aktívne, ale aj bezpečné využívanie údajov vznikajúcich v každodennom živote v digitálnom priestore širokým spektrom subjektov, avšak pri dôslednom rešpektovaní a zachovávaní práv dotknutej osoby na ochranu jej osobných údajov, ale aj vysokých požiadavkách na kyberbezpečnosť súvisiacich technológií a na druhej strane na pozitívnu používateľskú skúsenosť súvisiacich aktérov.
1562
1563 Ide najmä o Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1183 z 11. apríla 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity, a naň nadväzujúce vykonávacie nariadenia, z ktorých vyplynula nevyhnutnosť dynamicky akcelerovať vývoj v oblasti sprístupňovania údajov fyzickým osobám. Nariadenie predpokladá vytvorenie tzv. Európskej digitálnej identity pre občanov členských štátov v podobe EUDIWu – EU Digital Identity Walletu. Každý členský štát je povinný do konca roka 2026 poskytnúť svojim občanom minimálne jedno štátom garantované technické riešenie pre Európsku digitálnu peňaženku identity, ktorá bude obsahovať súbor atomizovaných štátom garantovaných, dôveryhodných a vždy aktuálnych atribútov zo spoľahlivého zdroja pre vytvorenie podmienok pre jej používateľa na aktívne využívanie digitálnych služieb spoliehajúcich sa strán. V danom kontexte vzniká v národnom právnom režime koncept digitálnych dokladov rešpektujúci dizajnové požiadavky EUDIWu a umožňujúci aktívne využívanie atomizovaných datasetov dokladov prostredníctvom štátom dodaných mobilných aplikácií.
1564
1565 Ďalším európske právne záväzným aktom, ktorý predpokladá aktívne riadenie údajov dotknutou osobou je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 a naň nadväzujúce vykonávacie predpisy (nariadenia).
1566
1567 Uvedený právny predpis vo svojej podstatnej časti predpisuje v cezhraničnom kontexte implementáciu funkcionality výmeny údajov medzi orgánmi verejnej moci, čiže realizáciu princípu „1 x a dosť“, prostredníctvom tzv. OOTS = Once only technical system. Aktívna spolupráca dotknutej osoby sa v danom kontexte predpokladá (okrem možnosti prístupu k elektronickým službám členského štátu prostredníctvom autentifikácie cez EUDIW) pri “prehliadaní a schvaľovaní” sprístupňovania jej údajov získaných z informačných systémov verejnej správy členských štátov príslušným orgánom verejnej moci iného členského štátu prostredníctvom tzv. “preview space”, v súlade s ideami Mydata.
1568
1569
1570 ===== 4.3.8.3 Právna analýza konkrétnych ustanovení osobitných predpisov =====
1571
1572 Predmetom Legislatívno-právnych aktivít v tejto časti počas realizačnej fázy projektu bude právna analýza konkrétnych ustanovení rezortných predpisov uvedených v kapitole 4.3.8.3 pre prípad, že by potenciálne mohli vytvárať zákonné prekážky aplikácie v realizačnej fáze projektu pre Aktivity uvedené nižšie.
1573
1574 **Aktivita A3** Realizácia poskytovateľskej dátovej integrácie – 3.1: Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CSRÚ) za účelom poskytovania údajov – 3.2: Vyhlásenie referenčných údajov
1575
1576 Základnú právnu úpravu referencovania, referenčných registrov a referenčných údajov obsahuje zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente vo svojej šiestej časti.
1577
1578 Výmenu dát medzi orgánmi verejnej moci generálne zakotvuje § 17 ods. 6 zákona o e-Governmente, a tiež zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov. Špecifické podmienky pre výmenu dát týkajúce sa najmä konkrétneho rozsahu atribútov a účelov ich spracúvania pritom obsahujú osobitné zákony inštitúcie.
1579
1580 **Aktivita A4** Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CSRÚ) za účelom konzumovania údajov
1581
1582 Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CPDI/IS CSRÚ) za účelom konzumovania údajov.
1583
1584 Konzumovanie údajov, a teda získavanie a spracúvanie údajov nevyhnutných pre výkon verejnej moci a prípadne aj ďalšiu úradnú činnosť príslušného orgánu verejnej moci je základným predpokladom realizácie princípu 1x a dosť a odbúravania byrokracie na strane fyzických a právnických osôb, ktoré prichádzajú s OVM do kontaktu. Právnymi inštitútmi pre realizáciu princípu 1x a dosť v národnom právnom systéme sú referencovanie a stopbyrokracii.
1585
1586 Základnú právnu úpravu referencovania, referenčných registrov a referenčných údajov obsahuje zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente vo svojej šiestej časti.
1587
1588 Výmenu dát medzi orgánmi verejnej moci generálne zakotvuje § 17 ods. 6 zákona o e-Governmente, a tiež zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov. Špecifické podmienky pre výmenu dát týkajúce sa najmä konkrétneho rozsahu atribútov a účelov ich spracúvania pritom obsahujú osobitné zákony inštitúcie.
1589
1590 V rámci uvedenej aktivity je v súalde s cieľmi projektu zabezpečiť pre CIP MZ SR všetky dáta, ktoré sú už dostupné z IS VS a nie je nutné (a ani žiaduce), aby ich fyzické alebo právnické osoby orgánom verejnej moci predkladali. Preto budú realizovať nové konzumentské integrácie na IS CPDI a súvisiaca analýza tých osobitných predpisov aj mimo rezortu, ktoré by potenciálne mohli vytvárať právne prekážky pri výmene údajov definovaných pre konzumovanie zo strany MZ SR.
1591
1592
1593 ===== 4.3.8.4 Vypracovanie komplexného dátovo-právneho manažmentu =====
1594
1595 V realizačnej fáze projektu bude vypracovaný komplexný dátovo-právny manažment primárne v rozsahu zákonov v tejto kapitole, t. j. právna analýza rezortných právnych predpisov upravujúcich spracúvanie, získavanie alebo poskytovanie údajov. Cieľom aktivity je identifikácia právnych základov a právnych účelov (v súlade so zásadou zákonnosti a zásadou minimalizácie GDPR) pre:
1596
1597 * konzumáciu údajov od iných inštitúcií verejnej správy (identifikácia právneho základu a právneho účelu pre spracúvanie údaja na konkrétnu spracovateľskú operáciu),
1598 * poskytovanie údajov evidovaných v registroch inštitúcie verejnej správy
1599 * orgánom verejnej moci na účely výkonu úradnej činnosti,
1600 * iným subjektom mimo verejnej správy na iné účely,
1601 * poskytovanie údajov evidovaných v registroch inštitúcie verejnej správy na účely analytického spracúvania údajov
1602 * poskytovanie údajov evidovaných v registroch inštitúcie verejnej správy v podobe otvorených údajov.
1603
1604 Právno-dátový manažment vytvára základný právny nástroj pre činnosť Rezortnej dátovej kancelárie v rámci aktivity A7-Zavedenie systematického manažmentu údajov. Komplexný dátovo-právny manažment inštitúcie bude základným zdrojom pre napĺňanie Registra oprávnení a povinností v rámci Centrálneho metainformačného systému.
1605
1606 Aktivity v legislatívno-právnej oblasti sa budú primárne týkať týchto zákonov a na ne nadväzujúcich vykonávacích predpisov (prípadne aj interných právnych aktov MZ SR):
1607
1608 * Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
1609 * zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
1610 * Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov,
1611 * Zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
1612 * Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
1613 * Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
1614 * Zákon č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1615
1616 Tabuľka uvedená nižšie zobrazuje súhrnný pohľad pre realizáciu aktivitu A11 v legislatívno-právnej oblasti počas realizačnej fázy projektu:
1617
1618 |ID|Oblasť legislatívy|Popis
1619 |A1|(((
1620 Analýza legislatívnych podmienok sprístupňovania údajov (v rozsahu aktivity A1)
1621
1622
1623 )))|(((
1624 1. Analýza legislatívnych podmienok sprístupňovania údajov registrovaným používateľom IS MOU
1625 1. identifikácia legislatívnych prekážok sprístupňovania údajov registrovaným používateľom IS MOU
1626 1. návrh úpravy dotknutých zákonov a prípadne aj ich vykonávacích predpisov za účelom legálneho umožnenia sprístupňovania údajov definovaných pre IS MOU registrovaným používateľom IS MOU.
1627 )))
1628 |A2|Právna analýza procesu opravy chybných/neaktuálnych údajov a návrh úpravy legislatívy pre opravu údajov (v rozsahu aktivity A1).|Súčasťou aktivity je návrh úpravy dotknutých zákonov a prípadne aj ich vykonávacích predpisov, za účelom zefektívnenia procesov opravy chybných údajov.
1629 |B|Právna analýza konkrétnych ustanovení osobitných predpisov pre ďalšie aktivity projektu.|Právna analýza konkrétnych ustanovení osobitných predpisov vytvárajúcich zákonné prekážky aplikácie v realizačnej fáze projektu pre Aktivitu A2 až A6, a tiež vypracovanie konkrétneho návrhu noviel súvisiacich právnych predpisov/ návrhu nového zákona.
1630 |C|(((
1631 Vypracovanie komplexného dátovo-právneho manažmentu, t. j. právna analýza osobitných právnych predpisov, pričom sa zameriava na identifikáciu právnych základov a právnych účelov pre spracúvanie údajov, konkrétne pre:
1632
1633
1634 Komplexný dátovo-právny manažment vytvára základný právny nástroj pre činnosť Rezortnej dátovej kancelárie v rámci aktivity A7 - Zavedenie systematického manažmentu údajov. Komplexný dátovo-právny manažment inštitúcie bude základným zdrojom pre napĺňanie Registra oprávnení a povinností v rámci Centrálneho metainformačného systému.
1635 )))|(((
1636 1. konzumáciu údajov od iných inštitúcií verejnej správy (identifikácia právneho základu pre spracúvanie údaja na konkrétnu spracovateľskú operáciu),
1637 1. poskytovanie údajov evidovaných v registroch inštitúcie verejnej správy
1638 1. orgánom verejnej moci na účely výkonu úradnej činnosti
1639 1. iným subjektom mimo verejnej správy na iné účely,
1640 1. poskytovanie údajov evidovaných v registroch inštitúcie verejnej správy na účely analytického spracúvania údajov,
1641 1. poskytovanie údajov evidovaných v registroch inštitúcie verejnej správy ako otvorených údajov.
1642 )))
1643
1644 Tabuľka 7: Súhrnný pohľad pre realizáciu legislatívno-právnej oblasti projektu
1645
1646
1647 ==== 4.3.9 Prehľad jednotlivých kategórií údajov ====
1648
1649 |ID|(((
1650 Register / Objekt evidencie
1651
1652 //(uvádzať OE z tabuľky v kap. 4.3.2)//
1653 )))|Referenčné údaje|Moje údaje|Otvorené údaje|Analytické údaje
1654 |1|Register licencií|☐|☒|☐|☐
1655
1656 == ==
1657
1658 === 4.4.Technologická vrstva ===
1659
1660 Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ SR) sa na základe analýzy dostupných alternatív technologickej architektúry rozhodlo nevyužívať cloudové prostredie poskytované Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI) ani Ministerstvom vnútra SR (MV SR) a uprednostniť vybudovanie vlastnej technologickej infraštruktúry. Toto rozhodnutie je podložené nasledujúcimi dôvodmi:
1661
1662 * Ministerstvo zdravotníctva považuje za kľúčové mať plnú kontrolu nad správou infraštruktúry a bezpečnostnými opatreniami, čo je možné len pri vlastnom (on-premise) riešení.
1663 * Ochrana údajov (údaje o pacientoch, diagnózach a zrdravotných výkonoch) je pre MZ SR prioritou. Súčasné cloudové riešenia vo verejnej časti Vládneho cloudu nemajú certifikáciu pre spracovanie všetkých typov zdravotníckych informácií.
1664 * Hoci NCZI je primárnym správcom zdravotníckej infraštruktúry (eZdravie, ISZI, JRUZ) a v prípade dostatočných kapacít by bolo preferovaným riešením, v súčasnosti nie sú splnené podmienky na rozšírenie dátového centra.
1665 * MZ SR preferuje vybudovanie špecializovaného „zdravotníckeho cloudu”, ktorý bude plne pod kontrolou rezortu zdravotníctva a bude reflektovať špecifické požiadavky na ochranu zdravotníckych údajov.
1666 * Zdieľaná infraštruktúra s MV SR alebo MF SR (napr. v rámci CES – Centrálna ekonomická správa) by znamenala závislosť na správcovi cudzej infraštruktúry, čím by sa znížila flexibilita a rýchlosť reakcie na zmeny v oblasti zdravotníckych informačných systémov.
1667 * Integrácia do vládneho cloudu v správe MV SR alebo MF SR by vyžadovala komplexné úpravy bezpečnostných štandardov, čo by predĺžilo implementáciu projektu.
1668 * MZ SR má záujem o budovanie vlastnej infraštruktúry ako strategického aktíva, ktoré umožní:
1669 ** Lepšiu kontrolu nad nákladmi v dlhodobom horizonte.
1670 ** Flexibilné rozširovanie kapacít podľa potrieb zdravotníckeho sektora.
1671 ** Prispôsobenie bezpečnostných opatrení špecifikám zdravotníckych údajov.
1672
1673 Ministerstvo zdravotníctva SR sa rozhodlo pre vlastné on-premise riešenie, pretože:
1674 - Zaručuje plnú kontrolu nad bezpečnosťou a citlivými údajmi.
1675 - Odstraňuje závislosť od externých poskytovateľov cloudových služieb.
1676 - Podporuje dlhodobú strategickú víziu digitalizácie zdravotníctva.
1677 - Rieši problém nedostatočných certifikácií verejného cloudu pre zdravotnícke údaje.
1678
1679 Ministerstvo zdravotníctva zároveň nevylučuje budúcu integráciu zdravotníckeho cloudu pod gesciou NCZI, avšak až po zabezpečení dostatočných kapacít a certifikovaných služieb pre spracovanie citlivých údajov.
1680
1681 MZ SR je naklonené v budúcnosti využívať služby vládneho cloudu, či už pre čiastočné alebo celkové riešenia.
1682
1683
1684 ==== 4.4.1 Stratégia budovania robustného IT systému pre Ministerstvo zdravotníctva SR ====
1685
1686 Vzhľadom na narastajúce požiadavky na bezpečnosť, výkon a samostatnú správu IT infraštruktúry MZ SR je nevyhnutné vypracovať dvojfázový plán na vybudovanie moderného, spoľahlivého a výkonného IT riešenia. Tento plán sa skladá z dvoch hlavných etáp:
1687
1688 **Prvá etapa: Vybudovanie onsite riešenia v správe MZ SR v rámci projektu CIP MZ (Centrálna integračná platforma MZ SR)**
1689
1690
1691 V prvej etape je prioritou vytvorenie robustného IT systému, ktorý bude plne v kompetencii a správe MMZ SR, bez nutnosti využívania cloudových služieb poskytovaných externými organizáciami, ako sú Ministerstvo vnútra SR (MV SR) alebo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI).
1692
1693 Tento prístup zahŕňa:
1694
1695 * Budovanie nezávislosti: Kompletné onsite riešenie eliminuje závislosť od externých cloudových služieb, čím sa zvyšuje kontrola nad dátami, zabezpečením a správou infraštruktúry.
1696 * Zameranie na bezpečnosť: Onsite riešenie umožňuje implementovať pokročilé bezpečnostné opatrenia a ochranu údajov, ktoré sú nevyhnutné pre citlivé  zdravotnícke dáta.
1697 * Efektívna správa: Riešenie bude optimalizované pre potreby MZ SR, pričom sa zníži riziko výpadkov spôsobených koordináciou medzi viacerými externými subjektmi.
1698 * Flexibilita: Onsite riešenie poskytuje lepšie možnosti škálovania výkonu a kapacity podľa potrieb ministerstva.
1699
1700 Cieľom tejto etapy je vytvoriť základnú infraštruktúru, ktorá zabezpečí stabilnú a bezpečnú prevádzku systémov ministerstva.
1701
1702
1703 **Druhá etapa: Rozšírenie infraštruktúry prostredníctvom dopytového projektu**
1704
1705 Druhá etapa sa plánuje realizovať v rámci dopytového projektu zameraného na zlepšenie využívania údajov Ministerstva zdravotníctva SR. Tento projekt bude riešiť rozšírenie IT infraštruktúry na základe analýzy počas 1. etapy projektu o nutný dodatočný výkon a kapacity, aby sa zabezpečila pripravenosť na rastúce nároky na spracovanie dát a poskytovanie nových digitálnych služieb.
1706
1707 Kľúčové kroky druhej etapy zahŕňajú:
1708
1709 * Rozšírenie hardvérových kapacít (výpočtový výkon, úložisko):
1710 ** Navýšenie výpočtového výkonu prostredníctvom dodatočných serverov, ktoré budú optimalizované na spracovanie veľkých objemov údajov.
1711 ** Zavedenie nových úložísk s dostatočnou kapacitou a rýchlosťou pre ukladanie zdravotníckych dát.
1712 * Rozšírenie softvérových riešení:
1713 ** Nasadenie pokročilých nástrojov pre analýzu a spracovanie údajov, ktoré umožnia efektívnejšie využívanie dostupných dát.
1714 ** Implementácia softvérových riešení pre riadenie a monitorovanie infraštruktúry v reálnom čase.
1715 ** Zavedenie technológií na podporu interoperability dátových systémov MZ SR a ďalších zdravotníckych inštitúcií.
1716 * Optimalizácia procesov:
1717 ** Automatizácia rutinných úloh a procesov, čím sa zníži záťaž na administratívny personál IT oddelení.
1718 ** Integrácia analytických nástrojov, ktoré podporia strategické rozhodovanie ministerstva na základe presných a aktuálnych dát.
1719
1720 Očakávané prínosy navrhovaného riešenia
1721
1722 * **Nezávislosť a kontrola:** MZ SR bude plne kontrolovať všetky aspekty IT infraštruktúry, čím sa minimalizuje riziko závislosti od tretích strán.
1723 * **Zvýšenie bezpečnosti:** Onsite riešenie poskytne maximálnu úroveň ochrany citlivých zdravotníckych údajov.
1724 * **Zvýšený výkon a kapacita:** Rozšírenie infraštruktúry zabezpečí pripravenosť na spracovanie veľkého množstva údajov a podporí ďalší rozvoj digitálnych služieb.
1725 * **Efektívne využívanie údajov:** Nasadenie moderných nástrojov na analýzu a správu dát podporí lepšie rozhodovanie a optimalizáciu procesov.
1726 * **Škálovateľnosť a budúca pripravenosť:** Riešenie bude navrhnuté tak, aby umožnilo jednoduché rozšírenie kapacít a funkcií podľa budúcich potrieb.
1727
1728 Tento dvojfázový plán vytvára silné základy pre modernizáciu IT infraštruktúry MZ SR a zabezpečuje, že ministerstvo bude schopné efektívne reagovať na budúce technologické výzvy a potreby v oblasti zdravotníctva.
1729
1730
1731 ==== 4.4.2 Prehľad technologického stavu - AS IS ====
1732
1733 Ministerstvo v rámci aktivity 9 výzvy plánuje rozvíjať komplementárne rozvíjať projekt_2605 t.j. integračnú platformu MZ SR (CIP MZ SR) aj y pohľadu potrebných HW zdrojov pre zabezpečenie optimálneho výkonu v budúcom stave. Projekt je kľúčovou súčasťou modernizácie informačných technológií MZ SR, ktorá sa zameriava na rozvoj a konsolidáciu IT infraštruktúry. Tento projekt nadväzuje na sériu predchádzajúcich aktivít, ktoré MZ SR realizovalo v oblasti digitalizácie a modernizácie interných systémov, s cieľom zvýšiť efektivitu a bezpečnosť prevádzkových aplikácií a služieb.
1734
1735 Na základe analýzy cieľovej infraštruktúry MZ SR a zohľadnenia doterajších skúseností z prevádzky v iných projektoch MZ SR, boli identifikované nasledovné kľúčové poznatky:
1736
1737 * Význam kontajnerizácie pre budúce aplikácie: Kontajnerizácia ponúka výrazné výhody, vrátane flexibilného nasadzovania, škálovania a zvýšenej efektivity prevádzky. Umožňuje rýchlejší vývoj a nasadzovanie nových aplikácií (mobilných aj webových) a ich bezpečný prechod z vývoja do produkcie.
1738 * Dočasná hybridná prevádzka ako prechodný model: Vzhľadom na komplexnosť súčasných systémov je dôležité zachovať hybridnú prevádzku, ktorá umožní plynulý prechod z tradičných virtualizovaných systémov na moderné kontajnerové riešenia.
1739 * Automatizácia a DevSecOps: Automatizácia nasadzovania aplikácií prostredníctvom DevSecOps znižuje operačné náklady a skracuje čas potrebný na nasadenie zmien. DevSecOps prístup zároveň podporuje konzistenciu, opakovateľnosť a bezpečnosť procesov, čo vedie k zlepšeniu kvality softvérového vývoja a k zvýšeniu bezpečnosti softvérových riešení.
1740 * Zelené dátové centrá a energetická účinnosť: Pokračovanie v optimalizácii dátových centier prostredníctvom energeticky efektívnych riešení prispieva k zníženiu uhlíkovej stopy a prevádzkových nákladov.
1741
1742 Tieto kľúčové princípy budú implementované do modernizovania infraštruktúry MZ SR. Predkladaný projekt vybuduje modernú IT infraštruktúrú MZ SR, ktorá podporí bezpečnú, flexibilnú a energeticky efektívnu prevádzku aplikácií.
1743
1744 Cieľom tejto stratégie je zabezpečiť, aby IT infraštruktúra bola dostatočne flexibilná, škálovateľná a bezpečná, pričom musí umožniť efektívnu správu rastúceho objemu dát a aplikácií. Zároveň sa v rámci tejto stratégie kladie dôraz na postupné znižovanie nákladov a zvyšovanie udržateľnosti IT prevádzky, čím sa MZ SR aktívne zapája do širších iniciatív v oblasti „zelených dátových centier“ a energetickej efektívnosti.
1745
1746
1747 V rámci cieľového návrhu architektúry je plánované vybudovanie kontajnerovej platformy, ktorá poskytne moderné prostredie pre beh kontajnerových aplikácií. Táto platforma bude súčasťou hybridnej infraštruktúry, ktorá zahŕňa:
1748
1749 * Nezávislé vývojové, testovacie, predprodukčné, produkčné prostredia – prostredia budú oddelené, čím sa zabezpečí testovanie, nasadzovanie a škálovanie aplikácií bez vplyvu na prevádzkovú stabilitu. V projekte je zabezpečený dostatočný počet procesorov na efektívne rozdelenie prostredia na jednotlivé fázy: vývojové, testovacie, predprodukčné a produkčné. Presné požiadavky na reálny workload budú definované až počas fázy analýzy a návrhu systému. Hlavnou výhodou implementovaného riešenia je využitie funkcionality dynamického prideľovania zdrojov. Táto funkcionalita poskytuje vysokú úroveň flexibility pri správe IT infraštruktúry, umožňujúc prerozdelenie výpočtových kapacít medzi jednotlivými prostrediami podľa aktuálnych potrieb. To znamená, že zdroje sa môžu operatívne alokovať tam, kde sú v danom čase najviac potrebné, čím sa optimalizuje výkon a znižuje celková záťaž systému. V prípade, že by sa počas etapy analýzy a dizajnu identifikovali špecifické potreby, riešenie bude možné upraviť tak, aby zohľadnilo nové požiadavky bez nutnosti zásadnej rekonfigurácie infraštruktúry.
1750 * Prevádzka v dvoch lokalitách – zabezpečenie vysoko dostupného riešenia s redundanciou dát a aplikačných služieb.
1751
1752 Nasadenie kontajnerovej platformy je dôležitým krokom k zavádzaniu DevSecOps prístupu, ktorý umožní automatizáciu procesov, zrýchlenie nasadzovania aplikácií a flexibilnejšiu správu IT prostredia, s ohľadom na bezpečnosť infraštruktúry a aplikácií.
1753
1754 Hardvérovým základom cieľovej architektúry bude platforma, ktorá poskytuje spoľahlivé a výkonné riešenie pre virtualizované prostredie, aj pre kontajnerové aplikácie. MZ SR plánuje naďalej a využívanie virtualizácie serverov, čím sa umožní prevádzka kritických aplikácií na stabilných a osvedčených technológiách.
1755
1756 Kľúčové prvky cieľovej infraštruktúry:
1757
1758 * Hyperkonvergovaná infraštruktúra: Hlavná platforma pre virtualizáciu a kontajnerizáciu.
1759 * Cloud Native platforma: Moderná kontajnerová platforma pre nové a modernizované aplikácie, ktoré budú prevádzkované primárne v prostredí MZ SR. Cloud Native platforma, v prípade potreby enormného nárastu požiadaviek na dostupný výpočtový výkon alebo úložný priestor, umožňuje transparentný prechod medzi onsite prostredím MZ SR a poskytovateľmi cloudových služieb.
1760 * Hybridný prístup: Umožnenie prevádzky existujúcich aplikácií na VM a postupná migrácia na kontajnerové riešenia.
1761 * Zvýšenie flexibility a bezpečnosti: Prostredie musí podporovať bezpečnú a efektívnu správu aplikácií s možnosťou rýchlej relokácie zdrojov.
1762
1763 V rámci projektu sa kladie veľký dôraz na energetickú efektívnosť a znižovanie uhlíkovej stopy v súlade so stratégiou „zelených dátových centier“. Hyperkonvergovaná infraštruktúra a kontajnerizačné technológie umožňujú výrazne efektívnejšie využitie infraštruktúry prostredníctvom zdieľania zdrojov, čo vedie k zníženiu energetických nárokov a prevádzkových nákladov. Medzi konkrétne aktivity, ktoré podporujú tento cieľ, patria:
1764
1765 * Optimalizácia úložných riešení: Prechod na hybridné (SSD + HDD) alebo plne SSD
1766 * Hyperkonvergovaná infraštruktúra: Vysoká miera využitia spoločných zdrojov cez virtualizované a kontajnerové prostredie znižuje potrebu ďalšieho hardvéru, čím sa znižujú aj prevádzkové náklady a uhlíková stopa.
1767 * Zavádzanie moderných workloadov: Podpora nových typov aplikácií, vrátane systémov s umelou inteligenciou (AI), ktoré môžu vyžadovať hyperkonvergovanú infraštruktúru s vysokým výkonom.
1768
1769 V rámci budovania infraštruktúry bude kľúčové sústrediť sa na:
1770
1771 * Optimalizáciu zdrojov: Postupná relokácia zdrojov medzi virtualizovaným a kontajnerovým prostredím na základe rastúceho dopytu po modernizovaných aplikáciách.
1772 * Podporu pre nové workloady: Nasadenie systémov s umelou inteligenciou (AI) a ďalšie pokročilé aplikácie, ktoré vyžadujú špecifické typy infraštruktúry.
1773 * Ekologické prístupy a znižovanie nákladov: Ďalšie znižovanie energetických nárokov prostredníctvom inovatívnych HW/SW infraštruktúrnych riešení.
1774
1775 Nasadenie kontajnerovej platformy a jej integrácia s existujúcimi virtualizovanými prostrediami s využitím hyperkonvergovanej infraštruktúry umožní postupný prechod na moderné kontajnerované (cloud native) riešenia, čím sa zabezpečí dlhodobá udržateľnosť a zníženie prevádzkových nákladov rôznorodých aplikácii MZ SR.
1776
1777 V súčasnom stave je technologická infraštruktúra zabezpečená štandardnými prostriedkami a informačno-technickými zariadeniami MZ SR, akými sú pracovné stanice, notebooky, zdieľané serverové úložiská, počítačová sieť MZ SR a pod. Pre centralizované spracovanie veľkého počtu dát – integráciu, extrakciu, transformáciu a analýzu však nie je súčasná infraštruktúra postačujúca a je potrebné zabezpečiť rozvoj technickej infraštruktúry pre navrhované moduly CIP akými sú hlavne výpočtový výkon a úložiská. 
1778
1779
1780 ==== 4.4.3 Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – TO BE ====
1781
1782 V nasledujúcej tabuľke sú predpokladané požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky, ktoré majú vplyv na výkon, sizing prostredia, napr. počet interných používateľov, počet externých používateľov, počet spracovávaných procesov, dokumentov, komunikáciu medzi vrstvami architektúry IS, využívanie sieťovej infraštruktúry (Govnet, LAN, VPN, …). Uvedené predpoklady sú orientačné je potrebné spresniť počas fázy Analýza a Dizajn.
1783
1784 |**Parameter** |**Jednotky** |**Predpokladaná hodnota** |**Poznámka**
1785 |Počet interných používateľov |Počet |100 |MZ SR 
1786 |Počet súčasne pracujúcich interných používateľov v špičkovom zaťažení |Počet |30 - 100 |
1787 |Počet externých používateľov (internet) |Počet |100 |
1788 |Počet externých používateľov používajúcich systém v špičkovom zaťažení |Počet |30 |nemocnice
1789 |Počet transakcií (podaní, požiadaviek) za obdobie |Počet/obdobie |4560 ročne |Denný import údajov pre 19 nemocníc, každý pracovný deň v 1 roku.
1790 |Objem údajov na transakciu  |Objem/transakcia |1-10 MB |
1791 |Objem existujúcich kmeňových dát |Objem  |9 GB ročne |(((
1792 Predpokladaný ročný nárast importovaných vstupných dát:
1793
1794 2 MB import pri dennom spracovaní 240 dní, pre 19 nemocníc.
1795 )))
1796 |Objem úložiska pre spracovanie údajov (produkčné prostredie) |Objem  |Min. 2x 1 TB, prírastok cca 48 GB ročne |Vytvorenie údajov pre analytické spracovanie údajov cca 200 MB denne.
1797
1798 Celková konfigurácia pre budúcu infraštruktúru MZ SR je rozdelená na dve etapy nasledovne:
1799
1800 Prvá etapa je vybudovanie robustného systému v správe a prevádzke MZ SR, bez nutnosti využívania cloudových riešení či už od MV SR , alebo NCZI. Ide o vybudovanie Onsite riešenie vyslovene v kompetencii MZ SR, táto časť nie je súčasťou tohto projektu, ale je realizovaná v projekte evidovanom v Metainformačnom systéme projekt_2605.
1801
1802 V  druhej etape v podobe dopytového projektu na Lepšie využívanie údajov MZ SR dopytového projektu bude riešené rozšírenie HW a SW časti o relevantný výkon a dodatočný počet serverov a úložnej kapacity.
1803
1804 |**Etapa1**| | |**Počet**
1805 |**HW**|HCI infraštruktúra| |1
1806 |**SW**|Integračná platforma| |1
1807 |**Etapa2**| | |**Počet**
1808 |**HW**| HCI infraštruktúra|upgrade|1
1809
1810 ==== 4.4.4 Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – Server ====
1811
1812 Pre plánovanú HCI implementáciu infraštruktúry systému sa odporúča zabezpečiť vysokovýkonný server, ktorý splní náročné požiadavky na škálovateľnosť, spoľahlivosť a efektívne spracovanie veľkých objemov údajov. Navrhované preferované parametre pre budúci stav infraštruktúry sú nasledovné:
1813
1814 Odporúča sa vybrať server s hyperkonvergovanou architektúrou, čo zabezpečí vysokú škálovateľnosť a flexibilitu v prevádzke virtualizovaných a kontajnerových aplikácií. Umiestnenie servera v rackovej skrini bude štandardným riešením pre dátové centrum. Zároveň by mal server disponovať redundantným napájaním, čím sa zabezpečí nepretržitá prevádzka a minimalizuje riziko výpadkov.
1815
1816 Odporúča sa, aby server disponoval minimálne 512 GB pamäte  pričom by mala byť dostupná možnosť rozšírenia až na 2 TB, aby bolo možné flexibilne reagovať na rastúce potreby systému.
1817
1818 Z dôvodu integrácie rôznych systémov  a nárastu objemu dát v čase s prihliadnutím na budúci prírastok bude potrebné vybudovať HCI infraštruktúru s minimálnou úložnou kapacitou 34 TB pre samotné dáta a 1,6 TB pre operačný systém a aplikácie.
1819
1820 Na zabezpečenie vysokej rýchlosti komunikácie s inými servermi sa odporúča vybaviť server minimálne štyrmi 10/25 Gbps Ethernet portami pre stabilnú a rýchlu komunikáciu s externými systémami.
1821
1822 Preferovaný operačný systém pre server je Linux, ktorý by mal efektívne využívať celý dostupný výkon. Správa servera by mala byť možná na diaľku prostredníctvom vzdialenej pracovnej stanice, čo umožní efektívny monitoring a správu bez potreby fyzického prístupu.
1823
1824 Odporúča sa, aby server mal minimálnu záruku 3 roky, čím sa zabezpečí dlhodobá podpora a možnosť riešenia prípadných hardvérových problémov.
1825
1826 Navrhované parametre pre budúci stav servera zabezpečia výkonnú, škálovateľnú a flexibilnú infraštruktúru pre efektívnu prevádzku navrhovaného riešenia. Výkonná pamäť, vysokorýchlostná konektivita, podpora virtualizácie a kontajnerizácie ponúknu potrebnú prispôsobivosť na rastúce požiadavky a zaistia dlhodobú udržateľnosť a efektívne fungovanie podnikových procesov s pomocou hyperkonvergovanej infraštruktúry.
1827
1828
1829 **Rozšírenie serverovej infraštruktúry**
1830
1831 Plánovaný upgrade zahŕňa rozšírenie HCI infraštruktúry o dodatočné komponenty, čo vedie k zvýšeniu celkového výkonu na požadovanú úroveň. Tento krok je nevyhnutný na zabezpečenie optimálnej prevádzky systému a zároveň zahŕňa potrebné licencovanie pre operačný systém a virtualizačné prostredie. Rozśírenie infraštruktúry bude zadefinované na základe analýz počas úvodnej prevádzky etapy 1.
1832
1833
1834 ==== 4.4.5 Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – Analytická platfroma ====
1835
1836 Architektúra riešenia bude integrovaná do navrhnutej arch. MZ SR a bude jej komplementárnym rozšírením o HW a SW, pre potreby dodatočných modulov na pre kvalitu údajov a my data komponent. Architektúra riešenia musí byť navrhnutá tak, aby oddeľovala vykonávací mechanizmus SQL od dátového skladu, čím sa zabezpečí nezávislosť týchto dvoch komponentov. Toto oddelenie umožní podporu viacerých typov vykonávacích engines SQL podľa typu spracovávanej úlohy, pričom príslušný vykonávací engine SQL sa bude môcť pripojiť k príslušnej databáze údajov. Riešenie musí umožňovať prístup k databáze prostredníctvom otvoreného tabuľkového formátu, pričom bude podporovaný distribuovaný SQL engine.
1837
1838 Riešenie musí tiež poskytovať konektory na pripojenie k existujúcim zdrojom údajov, vrátane relačných databáz a NoSQL databáz, prostredníctvom distribuovaného SQL engine. Zároveň musí ponúkať jednotný prístupový bod ku všetkým pripojeným zdrojom, čo zjednoduší prístup k rôznym typom údajov pre analytické platformy. V rámci správy prístupov musí systém umožniť používateľom prístup na základe pridelených rolí, pričom bude možné definovať prístupové pravidlá na úrovni vykonávacích engines a dátových spojení. Ďalej musí byť možné definovať politiky až na úroveň položiek tabuľky.
1839
1840 Riešenie musí obsahovať aj funkcionalitu na sledovanie historického prehľadu všetkých SQL operácií, pričom bude možné analyzovať plány vykonávania SQL s cieľom ich optimalizácie. Nasadenie riešenia musí byť možné na kontajnerovej platforme pre samostatnú inštaláciu spravovanú zákazníkom, ako aj na všetkých verejných cloudových platformách, musí sa jednať o cloud native riešenie. Riešenie musí podporovať prevádzku ako dodatočný komponent k existujúcemu systému. Okrem toho musí byť dostupná bezplatná edícia (napr. developer edition, community edition, free edition) pre vývojové a testovacie účely, ktorá umožní testovanie väčšiny funkcionalít produktu.
1841
1842
1843 ==== 4.4.6 Využívanie služieb z katalógu vládneho cloudu ====
1844
1845 Uvedené riešenie nebude využívať služby vládneho cloudu.
1846
1847 |(((
1848
1849
1850 Kód infraštruktúrnej služby
1851
1852 //(z MetaIS)//
1853 )))|Názov infraštruktúrnej služby|(((
1854 **Kód využívajúceho ISVS**
1855
1856 //(z MetaIS)//
1857 )))|**Názov integrovaného ISVS**
1858 | | | |
1859
1860 |(% rowspan="2" %)Prostredie|(% rowspan="2" %)(((
1861
1862
1863 Kód infraštruktúrnej služby
1864
1865 //(z MetaIS)//
1866 )))|(% rowspan="2" %)Názov infraštruktúrnej služby/ Služba z katalógu cloudových služieb pre zriadenie výpočtového uzla|(% colspan="4" %)Požadované kapacitné parametre služby
1867 (doplňte stĺpec parametra, ak je dôležitý pre konkrétnu službu)
1868 |Dátový priestor (GB)|Tier diskového priestoru|Počet vCPU|RAM (GB)
1869 |Vývojové| | | | | |
1870 |Testovacie| | | | | |
1871 |Produkčné| | | | | |
1872 |(((
1873 ďalšie...
1874
1875 (uviesť názov)
1876 )))| | | | | |
1877
1878 |Prostredie|Ďalšie služby potrebné na prevádzku projektu z katalógu služieb vládneho cloudu (stručný popis / názov)|(((
1879 Kód služby
1880
1881 //(z MetaIS)//
1882 )))|Parametre pre službu (doplňte stĺpec parametra, ak je dôležitý pre konkrétnu službu)
1883 |Vývojové| | |
1884 |Testovacie| | |
1885 |Produkčné| | |
1886 |(((
1887 ďalšie...
1888
1889 (uviesť názov)
1890 )))| | |
1891
1892 === 4.5 Bezpečnostná architektúra ===
1893
1894 V rámci predkladaného projektu bude realizovaná aktivita A10 výzvy, ktorej hlavným účelom bude rozvoj informačných systémov z pohľadu bezpečnosti a zabezpečenie súladu s GDPR (právo dotknutej osoby na prístup k údajom).
1895
1896 Informačné systémy, ktoré spracúvajú osobné údaje alebo citlivé údaje, vyžadujú pravidelnú identifikáciu a analýzu rizík spojených s bezpečnosťou týchto údajov. Je potrebné zabezpečiť, aby boli identifikované potenciálne hrozby a zraniteľnosti, ktoré môžu ohroziť dôvernosť, integritu a dostupnosť údajov. Tento krok je základom pre vytvorenie alebo aktualizáciu bezpečnostného projektu.
1897
1898 V rámci predkladaného projektu bude SP realizovať aktivitu 10 výzvy v nasledovnom rozsahu.
1899
1900 * (((
1901 Vytvorenie alebo aktualizácia bezpečnostného projektu projekt pre:
1902
1903 *
1904
1905 informačný systém isvs_14191
1906 )))
1907 * (((
1908 Vytvorenie alebo aktualizácia posúdenia vplyvu na ochranu údajov (DPIA) pre:
1909
1910 *
1911
1912 Informačný systém isvs_14191
1913 )))
1914
1915 |**Kód ISVS**|**Názov ISVS**|**DPIA (vytvorenie / aktualizácia)**|**Bezpečnostný projekt (vytvorenie/ aktualizácia)**
1916 |isvs_14191|Centrálna integračná platforma MZSR|Áno - vytvorenie|Áno - aktualizácia
1917
1918 Tabuľka 8: Rozsah ISVS v projekte pre realizáciu BP a DPIA
1919
1920
1921 ==== 4.5.1 Postupy pre vytvorenie resp. revíziu bezpečnostného zámeru a DPIA ====
1922
1923 ===== 4.5.1.1 Metodika pre bezpečnostný projekt =====
1924
1925 Metodika pre tvorbu bezpečnostného projektu, prípadne jeho aktualizáciu (ak už existuje) bude prebiehať v súlade s požiadavkami na analýzu rizík a vyhodnotenie súladu implementovaných opatrení podľa vyhlášky Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorá upravuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení pre informačné technológie vo verejnej správe. Táto vyhláška predpokladá vykonávanie revízie analýzy rizík minimálne raz za 12 mesiacov.
1926
1927 Revízia bezpečnostného zámeru a analýzy rizík sa vykoná aj v rámci kratšej periódy, ak dôjde k narušeniu dôvernosti alebo integrity chránených alebo prísne chránených informácií, ako aj pri zásadnej zmene funkčnosti informačného systému, ktorá bude mať vplyv na spracúvanie chránených a prísne chránených informácií.
1928
1929 Bezpečnostný zámer vymedzí základné bezpečnostné ciele, ktoré bude potrebné dosiahnuť na ochranu Informačného systému verejnej správy počas jeho vývoja, nasadzovania a prevádzky.
1930
1931
1932 ===== 4.5.1.2 Ohraničenia bezpečnostného projektu =====
1933
1934 Bezpečnostný projekt bude vypracovaný pre špecifikované integrované informačné systémy MZ SR podľa príslušných kompetencií, ktoré stanovuje legislatíva. Tento projekt nebude riešiť komplexné bezpečnostné požiadavky všetkých informačných systémov v pôsobnosti MZ SR, ale bude sa sústrediť na potreby konkrétnych systémov - konkrétne **isvs_14191**.
1935
1936 Projekt „ISVS“ má viacero externých integrácií, ktoré nepredstavujú základný rozsah projektu a preto tieto systémy ako externé aktívum pravdepodobne nebudú súčasťou bezpečnostného projektu. Viac informácii ohľadne ohraničenia projektu bude detailne rozpracované v realizačnej fáze projektu.
1937
1938 Z hľadiska legislatívnych a vecných požiadaviek budú pre bezpečnostný projekt isvs_14191 relevantné najmä nasledovné východiská a vstupy, ktorých bezpečnostné požiadavky bude potrebné vyhodnotiť a zabezpečiť praktický súlad v požadovanej miere.
1939
1940
1941 ===== 4.5.1.3 Zoznam právnych predpisov =====
1942
1943 * Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
1944 * Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 362/2018 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení v znení vyhlášky č. 264/2023 Z. z.
1945 * Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
1946 * Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy,
1947 * Zákon 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1948 * Vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov
1949 * ISO/IEC 27001 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Systémy riadenia informačnej bezpečnosti. Požiadavky (ISO/IEC 27001:2013 vrátane Cor. 1: 2014 a Cor. 2: 2015).
1950 * ISO/IEC 27002 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Pravidlá dobrej praxe riadenia informačnej bezpečnosti.
1951 * ISO/IEC 27005 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Riadenie rizík informačnej bezpečnosti
1952 * ISO/IEC 29100 Privacy framework. (DPIA analýza voči dotknutým osobám )
1953 * CSIRT - Metodika pre systematické zabezpečenie organizácií verejnej správy v oblasti informačnej bezpečnosti
1954
1955 Informačným systémom v zmysle zákona č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o ISVS“) je funkčný celok zabezpečujúci cieľavedomú a systematickú informačnú činnosť prostredníctvom technických a programových prostriedkov, pričom informačnou činnosťou je získavanie, poskytovanie a sprístupňovanie údajov, zhromažďovanie, spracúvanie, prenos, ukladanie, archivácia a likvidácia údajov .
1956
1957 Informačným systémom verejnej správy je IS v pôsobnosti povinnej osoby ako správcu, ktorý slúži na výkon verejnej správy a ktorého prevádzkovanie vyplýva z osobitného predpisu alebo z právomoci rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.
1958
1959 Zákon o ISVS upravuje práva a povinnosti povinných osôb v oblasti ISVS a činnosti, ktoré zabezpečujú ich prevádzku a základné podmienky na zabezpečenie integrovateľnosti a bezpečnosti ISVS.
1960
1961
1962 ===== 4.5.1.4 Opatrenia technické, organizačné a personálne a ich hodnotenie =====
1963
1964 Pre účely zmierňovania rizík budú v projekte použité nasledovné zdroje opatrení:
1965
1966 * CSIRT – Metodika pre systematické zabezpečenie organizácií verejnej správy v oblasti informačnej bezpečnosti (Verzia dokumentu 2.1),
1967 * CHECK LIST – Základných bezpečnostných zásad a opatrení pre projektované ISVS (Vyhláška NBÚ SR č. 362/2018 Z. z. a Príloha č. 2 k vyhláške č. 179/2020 Z. z.),
1968 * Maturity model hodnotenia SPICE: ISO/IEC 15504, pre proces vývoja softvéru a súvisiace funkcie podnikového manažmentu,
1969 * Odporučené hodnotenie NIST v systéme CSF a lokálne podľa Metodiky KCCKB - Štandard na výkon auditu kybernetickej bezpečnosti.
1970 * Metodika analýzy rizík
1971
1972 Analýza bezpečnosti bude zameraná nasledovne:
1973
1974 * Cieľom bude presne špecifikovať požadovanú úroveň bezpečnosti a identifikovať okolnosti, ktoré môžu narušiť bezpečnosť ISVS (hrozby).
1975 * Analýza bude metodicky zameraná podľa normy STN ISO/IEC 27002:2013 s dôrazom na riziká špecifické pre ISVS.
1976 * Vykoná sa sumarizácia a popis hrozieb a ich dopadov na aktíva ISVS.
1977 * Vyhodnotí sa  závažnosť dopadov pri realizácii jednotlivých hrozieb kvalitatívnou formou.
1978 * Podrobnosť analýzy bezpečnosti bude dostatočná na to, aby (pri zohľadnení súčasných poznatkov o informačnej bezpečnosti) bolo možné považovať všetky riziká, ktoré nebudú uvedené po implementácii navrhovaných bezpečnostných opatrení, za akceptovateľné zostatkové riziká.
1979 * Pre každé riziko popísané v analýze bezpečnosti sa popíše spôsob jeho minimalizácie pomocou navrhovaných bezpečnostných opatrení.
1980 * Cieľom bude navrhnúť systém bezpečnostných opatrení takým spôsobom, aby boli všetky riziká identifikované v rámci analýzy bezpečnosti minimalizované na úroveň zodpovedajúcu zostatkovým rizikám vymedzeným v tomto bezpečnostnom zámere.
1981 * Pre jednotlivé riziká sa uvedie mieru zostatkového rizika kvalitatívnou formou, po zohľadnení konkrétnych implementovaných, resp. navrhovaných bezpečnostných opatrení.
1982 * Technické opatrenia týkajúce sa priamo ISVS, popísané v tomto dokumente, musia byť implementované počas jeho vývoja a zavádzania do prevádzky.
1983 * Technické opatrenia týkajúce sa okolia ISVS, personálne a organizačné opatrenia budú mať odporúčací charakter a ich zavedenie do praxe zabezpečí prevádzkovateľ systému.
1984
1985 Použitá metodika analýzy rizík IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) bude mať kvalitatívno/kvantitatívny  charakter. Obsahová štruktúra analýzy bezpečnosti a návrhu opatrení bude vychádzať z nasledovných okruhov bezpečnosti stanovených štandardami:
1986
1987 * STN ISO/IEC 27005: 2013 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Pravidlá dobrej praxe riadenia informačnej bezpečnosti,
1988 * ISO/IEC 27001 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Systémy riadenia informačnej bezpečnosti. Požiadavky (ISO/IEC 27001:2013 vrátane),
1989 * ISO/IEC 27002 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Pravidlá dobrej praxe riadenia informačnej bezpečnosti,
1990 * ISO/IEC 27005 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Riadenie rizík informačnej bezpečnosti,
1991 * ISO/IEC 29100 Privacy framework. (DPIA analyza voci dotknutym osobam ).
1992
1993 Pri realizácii analýzy bezpečnosti a návrhu bezpečnostných opatrení budú zohľadnené všetky aspekty implementácie a prevádzky ISVS, rovnako ako aj všetky relevantné požiadavky na opatrenia pri ochrane IS stanovené v záväzných predpisoch.
1994
1995
1996 ===== 4.5.1.5 Vymedzenie a popis okolia informačného systému =====
1997
1998 Okolím ISVS pre účely tohto bezpečnostného projektu bude každý bod, z ktorého bude možný priamy prístup k aktívam ISVS alebo ktorý bude ovplyvňovať jeho prevádzku, jej podmienky alebo bezpečnosť. Okolie ISVS budú tvoriť najmä nasledovné typy štruktúr:
1999
2000 * Organizačné prostredie prevádzkovateľa a relevantné vnútorné predpisy.
2001 * Legislatíva upravujúca účel ISVS, podmienky jeho prevádzky a rozsah spracúvaných údajov.
2002 * Miestnosti a objekty, v ktorých sa budú nachádzať zariadenia používané systémom alebo kde budú uložené jeho údaje.
2003 * Osoby nezastávajúce žiadnu rolu pri prevádzke a správe IS, ale ktoré budú mať možnosť prístupu do priestorov uvedených vyššie.
2004 * Systémy zabezpečujúce prijateľné podmienky prostredia (napr. teplota, vlhkosť, prašnosť, vibrácie) v týchto priestoroch.
2005 * Systémy zabezpečujúce fyzickú bezpečnosť týchto priestorov (napr. ochrana pred neoprávneným vstupom, narušením integrity priestorov, monitorovaním činností vykonávaných v priestoroch).
2006 * Komunikačné linky, po ktorých budú prenášané údaje ISVS.
2007 * Infraštruktúra počítačovej siete, v ktorej bude systém prevádzkovaný a zariadenia do nej pripojené.
2008 * Systém napájania elektrickou energiou.
2009 * Aplikácie, od ktorých bude závisieť prevádzka ISVS.
2010 * Aplikácie poskytujúce dátové vstupy do ISVS.
2011 * Ostatné aplikácie, ktoré budú prevádzkované na zariadeniach využívaných ISVS.
2012 * Prenosné nosiče údajov používané pri práci s ISVS alebo nachádzajúce sa v jeho blízkosti, alebo zariadenia, ktoré môžu byť použité ako nosiče údajov.
2013 * Ostatný materiál potrebný na prevádzku ISVS.
2014 * Osoby využívajúce služby ISVS.
2015 * Osoby podieľajúce sa na prevádzke a správe ISVS, vrátane pracovníkov externých zmluvných partnerov.
2016
2017 Z hľadiska budovania a implementácie systému IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) sú štruktúry tvoriace okolie IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) považované za priamo neovplyvniteľné (pre dodávateľa systému v nich nie je možné priamo zavádzať bezpečnostné opatrenia).
2018
2019 V rámci tohto bezpečnostného projektu je však možné na okolie IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) klásť požiadavky alebo predpoklady za účelom dosiahnutia požadovanej bezpečnosti IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) takým spôsobom, aby predpoklady boli v súlade s realitou a požiadavky boli dosiahnuteľné za akceptovateľných podmienok.
2020
2021 Požiadavky na okolie budú uvedené vo forme návrhu bezpečnostných opatrení, ktoré majú odporúčací charakter – vyhodnotenie zostatkových rizík bude realizované na základe reálneho predpokladu efektívneho nasadenia daného opatrenia do praxe v okamihu, od kedy je to pre bezpečnosť IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) relevantné.
2022
2023
2024 ==== 4.5.2 Metodika pre DPIA ====
2025
2026 ===== 4.5.2.1 Posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov (DPIA) =====
2027
2028 Okrem štandardu ISO 27005 používame tzv. Privacy Framework založený na štandardoch ISO 29100, ISO 29134 a ISO 29151. Analýza rizík prinesie odpoveď na otázku, pôsobeniu akých hrozieb bude dotknutá osoba vystavená, ako budú aktíva voči hrozbám zraniteľné, aká vysoká bude pravdepodobnosť, že hrozba zneužije určitú zraniteľnosť, a aký dopad by to na dotknutú osobu mohlo mať.
2029
2030 Riadením rizík prostredníctvom prijatých opatrení sa zníži riziko na úroveň prijateľnú, ktorá bude posudzovaná podľa vyhlášky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z.z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov.
2031
2032 Na posúdenie vplyvu DPIA (Data Protection Impact Assessment) v súlade s článkom 35 GDPR sa aplikuje nasledovná metodika a aktivity:
2033
2034 * Popis činnosti spracúvania:
2035 ** Jednoznačne definujeme účel, rozsah a kontext činnosti spracúvania. DPIA bude obsahovať dokumentáciu o tom, aké osobné údaje budú spracúvané, kategórie subjektov údajov a zapojené spracovateľské operácie.
2036 * Hodnotenie nutnosti a proporcionality:
2037 ** Zhodnotíme, či bude spracúvanie nevyhnutné na dosiahnutie zamýšľaného účelu a či bude proporcionálne k cieľom. Zvážime alternatívy, ktoré by mohli dosiahnuť rovnaké ciele s menšími rizikami pre súkromie.
2038 * Identifikácia a hodnotenie rizík:
2039 ** Identifikujeme potenciálne riziká pre práva a slobody subjektov údajov. Zvážime riziká týkajúce sa bezpečnosti údajov, presnosti, dôvernosti, transparentnosti a ďalších relevantných faktorov. Tento krok bude zahŕňať hodnotenie pravdepodobnosti a potenciálneho dopadu každého rizika.
2040 * Hodnotenie právnych a regulačných požiadaviek:
2041 ** Posúdime, či činnosť spracúvania bude spĺňať relevantné právne a regulačné požiadavky. Zvážime príslušné zákony o ochrane údajov a ostatné špecifické predpisy.
2042 * Konzultácie s zainteresovanými stranami:
2043 ** Zahrnieme príslušné zainteresované strany, vrátane ÚOOÚ SR a všetky ďalšie relevantné strany, aby sme získali pohľady a perspektívy týkajúce sa potenciálnych rizík a opatrení na ich zmierňovanie.
2044 * Znižovanie rizík:
2045 ** Odporučíme zavedenie opatrení na zmiernenie identifikovaných rizík. To môže zahŕňať úpravu postupov, zavedenie technických zabezpečení alebo zavedenie ďalších kontrol na zmiernenie rizík.
2046 * Hodnotenie, dokumentácia a monitoring:
2047 ** Odporučíme pravidelné prehodnotenie a aktualizovanie DPIA, aby bola zabezpečená presnosť a aktuálnosť údajov, a udržiavanie kontinuálneho monitoringu vplyvu spracúvania na ochranu súkromia.
2048 * Zahrnutie DPIA do rozhodovacieho procesu:
2049 ** Odporučíme použitie zistení z DPIA na usmernenie rozhodnutí týkajúcich sa činnosti spracúvania.
2050 * Transparentnosť:
2051 ** Odporučíme udržiavanie komplexných záznamov o procese DPIA, vrátane hodnotení, zistení, prijatých opatrení a výsledkov. Zabezpečíme transparentnosť tým, že relevantné informácie o DPIA budú dostupné subjektom a úradom, ak to bude potrebné.
2052
2053 == 5. Závislosti na ostatných ISVS / projektoch ==
2054
2055 Projekt je závislý na iných IT projektoch, ktoré sú realizované v rámci MZ SR.
2056
2057 |Stakeholder|(((
2058 Kód projektu /ISVS
2059
2060 //(z MetaIS)//
2061 )))|Názov projektu /ISVS|Termín ukončenia projektu|Popis závislosti
2062 |MZ SR|Projekt_2605|Centrálna integračná platforma MZ|06/2026|Projekt je zameraný na modernizáciu HW komponentov pre účely MZ SR a  v správe rezortu, na vybudovanie integračnej platformy a zavedenie nástrojov pre správu kmeňových údajov. Predkladaný projekt bude zameraný na rozvoj manažmentu údajov MZ SR o koncept mojich údajov a vytvorenie dátového skladu MZ z údajov.
2063
2064 == 6. Zdrojové kódy ==
2065
2066 Navrhované riešenie je v súlade so zákonom 95/2019 Z.z. o o informačných technológiách vo verejnej správe, § 15, odsek (2) bod d) EUPL a zabránenie vendor – lock a vyhláškou 78/2020 Z.z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy, § 31 Centrálny repozitár zdrojových kódov
2067
2068 Zdrojové kódy vytvorené počas projektu sa budú zverejňovať v zmysle § 31 vyhlášky č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v nadväznosti na § 15 ods. 2 písm. d) prvý bod zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov buď pre verejnosť bez obmedzenia (podľa § 31 ods. 4 písm. a) vyhlášky) alebo s obmedzenou dostupnosťou iba pre orgán vedenia a orgány riadenia (podľa § 31 ods. 4 písm. b) vyhlášky) spolu s odôvodnením v závislosti od jeho charakteru a posúdenia z hľadiska bezpečnosti a súvisiacich okolností.
2069
2070 Konkrétne v zmysle § 15 ods. 2 písm. d) zákona č. 95/2019 Z. z. informačných technológiách vo verejnej správe: 
2071 Vo fáze prípravy a obstarania projektu je správca povinný akceptovať také zmluvné podmienky, podľa ktorých: 
2072 1.   zdrojový kód vytvorený počas projektu bude otvorený v súlade s licenčnými podmienkami verejnej softvérovej licencie Európskej únie podľa osobitného predpisu, a to v rozsahu, v akom zverejnenie tohto kódu nemôže byť zneužité na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo k zničeniu informačného systému verejnej správy,
2073 2.   je jediným a výhradným disponentom so všetkými informáciami zhromaždenými alebo získanými počas projektu a prevádzky projektom vytvoreného riešenia vrátane jeho zmien a servisu a
2074 3. pri zmene dodávateľa pôvodný dodávateľ poskytne správcovi úplnú súčinnosť pri prechode na nového dodávateľa, najmä v oblasti architektúry a integrácie informačných systémov.
2075
2076
2077 == 7. Prevádzka a údržba ==
2078
2079 === 7.1 Úrovne podpory používateľov ===
2080
2081 Systém Help Desk vo verejnej správe je organizovaný cez tri úrovne podpory, pričom všetky úrovne budú zabezpečené dodávateľsky. Cieľom tohto systému je efektívne riešiť problémy a požiadavky koncových užívateľov, ktorí pracujú s informačnými systémami a aplikáciami správy. Každá úroveň má svoje špecifické úlohy a zodpovednosti, ktoré sú kľúčové pre zaisťovanie kvalitných a efektívnych služieb v oblasti verejnej správy.
2082
2083 L1 predstavuje počiatočnú vrstvu podpory zameranú na riešenie základných problémov a požiadaviek koncových užívateľov informačných systémov vo verejnej správe.
2084
2085 Hlavné funkcie:
2086
2087 * (((
2088 Zhromažďovanie informácií: Rýchle a efektívne zhromažďovanie relevantných údajov o problémoch od užívateľov, vrátane informácií o používaných systémoch a prostrediach.
2089 )))
2090 * (((
2091 Základná analýza: Posúdenie hlásených problémov a ich klasifikácia na základe vopred definovaných kritérií, ako sú priorita, typ problému a kategória.
2092 )))
2093 * (((
2094 Riešenie bežných problémov: Riešenie jednoduchých a priamych problémov, ako sú:
2095
2096 *
2097
2098 Zabudnuté heslá a základné používateľské problémy (napr. prístup k systémom).
2099
2100 *
2101
2102 Overenie dostupnosti infraštruktúry (napr. sieťové pripojenie, funkčnosť aplikácií).
2103
2104 *
2105
2106 Základné diagnostické postupy na identifikáciu technických problémov a overenie nastavení softvéru a hardvéru.
2107 )))
2108
2109 Komunikácia:
2110
2111 Úroveň L1 zabezpečuje priamu interakciu s koncovými užívateľmi prostredníctvom telefónu, e-mailu a online chatov, pričom sa zameriava na efektívne a rýchle riešenie problémov.
2112
2113 Úroveň L2 je zložená z riešiteľských tímov s hlbšími technologickými znalosťami v oblasti informačných systémov vo verejnej správe, ktorí sa zaoberajú problémami, ktoré boli eskalované z úrovne L1.
2114
2115 Hlavné funkcie:
2116
2117 * (((
2118 Spolupráca s L1: Riešitelia L2 úzko spolupracujú s tímom L1 pri analýze a riešení eskalovaných hlásení, pričom poskytujú technickú asistenciu a poradenstvo.
2119 )))
2120 * (((
2121 Hĺbková analýza: Vykonávanie podrobnejších analýz a identifikácia príčin zložitých problémov, ktoré neboli vyriešené na L1, vrátane analýzy logov a systémových správ.
2122 )))
2123 * (((
2124 Validácia a klasifikácia: Spätná kontrola a podrobné overenie údajov z hlásení od L1, pričom sa potvrzuje, upresňuje alebo prehodnocuje problém v súlade s požiadavkami a normami verejnej správy.
2125 )))
2126 * (((
2127 Eskalácia: V prípade, že problém nie je možné vyriešiť na úrovni L2, je možné ho eskalovať na L3, pričom sa zabezpečuje kompletná dokumentácia predchádzajúcich krokov.
2128 )))
2129
2130 Komunikácia:
2131
2132 Riešitelia L2 nekomunikujú priamo s koncovými užívateľmi, ale poskytujú podporu tímu L1 a prispievajú k riešeniu problémov na pozadí.
2133
2134 Úroveň L3 predstavuje najvyššiu vrstvu podpory, ktorá sa zameriava na riešenie najzložitejších a najnáročnejších problémov v oblasti informačných systémov vo verejnej správe.
2135
2136 Hlavné funkcie:
2137
2138 * Riešenie komplexných problémov: Riešitelia L3 sa zaoberajú technicky náročnými problémami, ktoré vyžadujú pokročilé znalosti a odborné skúsenosti v oblasti informačných technológií a správy.
2139 * Hĺbkové analýzy a investigácie: Vykonávanie detailných analýz a diagnostiky na identifikáciu základných príčin problémov, ktoré nie je možné vyriešiť na nižších úrovniach, vrátane preverovania architektúry systémov a databáz.
2140 * Vypracovanie odporúčaní: Na základe analýz a zistení tím L3 navrhuje riešenia a zlepšenia procesov, ktoré môžu predchádzať opakovaniu problémov a zvyšovať efektivitu a bezpečnosť systémov.
2141 * Spolupráca s vývojovým a technickým tímom: Úroveň L3 úzko spolupracuje s vývojovými a technickými tímami na implementácii zmien a vylepšení, ktoré zvyšujú stabilitu a funkčnosť systémov v rámci verejnej správy.
2142
2143 Komunikácia: Riešitelia L3 nemajú priamy kontakt s koncovými užívateľmi, ale poskytujú technickú podporu tímom L1 a L2 a zabezpečujú, že zložitý problém je správne riešený a zdokumentovaný.
2144
2145 ==== 7.1.1 SLA (Service Level Agreement) ====
2146
2147 Pre všetky úrovne podpory sú definované nasledujúce parametre SLA:
2148
2149 * Dostupnosť: Help Desk je dostupný pre vybrané skupiny užívateľov prostredníctvom telefónu a e-mailu.
2150 * Evidencia incidentov: Všetky incidenty sú zaznamenávané v informačnom systéme (IS) pre zabezpečenie transparentnosti a sledovateľnosti.
2151 * Dostupnosť L2 a L3:
2152 * Čas: Podpora L2 a L3 je dostupná 8 hodín denne, 5 dní v týždni (od 8:00 do 17:00 počas pracovných dní).
2153
2154 Help Desk bude realizovaný cez 3 úrovne podpory, s nasledujúcim označením:
2155
2156 * Aktuálna prevádzka systému  zabezpečená internými personálnymi kapacitami na úrovni podpory L1
2157 * L2 podpory IS (Level 2, postúpenie požiadaviek od L1) - vybraná skupina garantov, so znalosťou IS (zabezpečuje prevádzkovateľ IS).
2158 * L3 podpory IS (Level 3, postúpenie požiadaviek od L2) - na základe zmluvy o podpore IS (zabezpečuje úspešný uchádzač).
2159
2160 ==== 7.1.2 Riešenie incidentov – SLA parametre ====
2161
2162 Pre jednotlivé systémy budú definované nasledovné požiadavky závažnosti incidentov, ktoré sa používajú na kategorizáciu a priorizáciu incidentov v informačných systémoch na základe ich dopadu na prevádzku, používateľov a kritickosť služieb. Každý stupeň závažnosti vyžaduje odlišnú úroveň reakcie a má rozdielne požiadavky na čas riešenia:
2163
2164 Označenie naliehavosti incidentu:
2165
2166 |Označenie naliehavosti incidentu|Závažnosť  incidentu|Popis naliehavosti incidentu
2167 |A|Kritická|(((
2168 Incidenty s najvyššou úrovňou závažnosti, ktoré spôsobujú úplný výpadok kľúčových služieb alebo systémov. Tento typ incidentu má priamy vplyv na celú organizáciu alebo jej kritické časti.
2169
2170
2171 **Príklady**:
2172
2173 * Celkový výpadok systému, ktorý zabraňuje prístupu všetkých používateľov.
2174 * Neprístupnosť hlavných databáz alebo serverov.
2175 * Bezpečnostné incidenty, ako napríklad masívny kybernetický útok alebo únik citlivých dát.
2176
2177 **Dopad**: Výrazné finančné straty, poškodenie reputácie, právne dôsledky, zníženie produktivity.
2178
2179
2180 **Reakcia**: Okamžitý zásah tímu podpory, s cieľom obnoviť služby čo najrýchlejšie (menej ako 1 hodina reakčného času).
2181 )))
2182 |B|Vysoká|(((
2183 **Popis**: Incidenty, ktoré vážne ovplyvňujú prevádzku, ale neznamenajú úplný výpadok systémov. Tieto incidenty môžu výrazne narušiť činnosť kľúčových oddelení alebo veľkej časti organizácie.
2184
2185
2186 **Príklady**:
2187
2188 * Zníženie výkonu kritických aplikácií.
2189 * Čiastočný výpadok systému, ktorý ovplyvňuje viacero používateľov.
2190 * Chyby v systéme, ktoré zabraňujú vykonávaniu niektorých kritických funkcií.
2191
2192 **Dopad**: Zníženie produktivity, vplyv na niekoľko používateľov alebo oddelení.
2193
2194
2195 **Reakcia**: Rýchla reakcia (do 4 hodín) s cieľom minimalizovať dopady a obnoviť systém.
2196 )))
2197 |C|Stredná|(((
2198 **Popis**: Incidenty, ktoré majú obmedzený dopad na prevádzku a ovplyvňujú iba určitú skupinu používateľov alebo nevyhnutnú funkcionalitu systému. Tieto incidenty zvyčajne nevyžadujú okamžitý zásah, ale môžu ovplyvniť každodennú prácu niektorých zamestnancov.
2199
2200
2201 **Príklady**:
2202
2203
2204 **Dopad**: Vplyv na jednotlivcov alebo malé skupiny používateľov.
2205
2206
2207 **Reakcia**: Riešenie v rámci pracovného času (do 1-2 dní).
2208 )))
2209 |D|Nízka|(((
2210 **Popis**: Incidenty, ktoré nemajú významný vplyv na prevádzku a spôsobujú drobné nepríjemnosti alebo chyby. Zvyčajne ide o problémy, ktoré je možné riešiť v rámci bežnej údržby a ktoré nevyžadujú okamžitú reakciu.
2211
2212
2213 **Príklady**:
2214
2215 * Estetické chyby v používateľskom rozhraní.
2216 * Menšie problémy s funkciami, ktoré neovplyvňujú bežnú prácu.
2217 * Jednoduché problémy s výkonom alebo konfiguráciou systému.
2218
2219 **Dopad**: Minimálny vplyv na prevádzku, žiadny kritický dopad.
2220
2221
2222 **Reakcia**: Riešenie podľa plánu údržby (zvyčajne v priebehu týždňa).
2223 )))
2224
2225 Možný dopad:
2226
2227 |Označenie závažnosti incidentu|(((
2228
2229
2230 Dopad
2231 )))|Popis dopadu
2232 |1|katastrofický|katastrofický dopad, priamy finančný dopad alebo strata dát
2233 |2|značný|značný dopad alebo strata dát
2234 |3|malý|malý dopad alebo strata dát
2235
2236 Výpočet priority incidentu je kombináciou dopadu a naliehavosti v súlade s best practices ITIL V3 uvedený v nasledovnej matici:
2237
2238 |(% colspan="2" rowspan="2" %)Matica priority incidentov|(% colspan="3" %)Dopad
2239 |Katastrofický - 1|Značný - 2|Malý - 3
2240 |(% rowspan="4" %)**Naliehavosť**|**Kritická - A**|1|2|3
2241 |**Vysoká - B**|2|3|3
2242 |**Stredná - C**|2|3|4
2243 |**Nízka - D**|3|4|4
2244
2245 Vyžadované reakčné doby:
2246
2247
2248 (počet incidentov za mesiac)
2249 ~)~)~)
2250
2251 |1|0,5 hod.|4  hodín|1
2252 |2|1 hod.|12 hodín|2
2253 |3|1 hod.|24 hodín|10
2254 |4|1 hod.|(% colspan="2" %)Vyriešené a nasadené v rámci plánovaných releasov
2255
2256 Vysvetlivky k tabuľke
2257
2258 (1) Reakčná doba je čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom (vrátane užívateľov IS, ktorí nie sú v pracovnoprávnom vzťahu s verejným obstarávateľom) na helpdesk úrovne L3 a jeho prevzatím na riešenie.
2259
2260 (2) DKVI znamená obnovenie štandardnej prevádzky - čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom a vyriešením incidentu úspešným uchádzačom (do doby, kedy je funkčnosť prostredia znovu obnovená v plnom rozsahu). Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu verejným obstarávateľom (DKVI) sa počíta počas celého dňa. Do tejto doby sa nezarátava čas potrebný na nevyhnutnú súčinnosť verejného obstarávateľa, ak je potrebná pre vyriešenie incidentu. V prípade potreby je úspešný uchádzač oprávnený požadovať od verejného obstarávateľa schválenie riešenia incidentu.
2261
2262 (3) Maximálny počet incidentov za kalendárny mesiac. Každá ďalšia chyba nad stanovený limit spoľahlivosti sa počíta ako začatý deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu. Duplicitné alebo technicky súvisiace incidenty (zadané v rámci jedného pracovného dňa, počas pracovného času 8 hodín) sú považované ako jeden incident.
2263
2264 (4) Incidenty nahlásené verejným obstarávateľom úspešnému uchádzačovi v rámci testovacieho prostredia majú prioritu 3 a nižšiu
2265
2266 Vzťahujú sa výhradne k dostupnosti testovacieho prostredia. Za incident na testovacom prostredí sa nepovažuje incident vztiahnutý k práve testovanej funkcionalite.
2267
2268 Vyššie uvedené SLA parametre nebudú použité pre nasledovné služby:
2269
2270 * Služby systémovej podpory na požiadanie (nad paušál)
2271 * Služby realizácie aplikačných zmien vyplývajúcich z legislatívnych a metodických zmien (nad paušál)
2272
2273 Pre tieto služby budú dohodnuté osobitné parametre dodávky.
2274
2275
2276 === 7.2 Požadovaná dostupnosť IS ===
2277
2278 Požiadavky na dostupnosť informačných systémov, ktoré sú predmetom projektu a zároveň slúžia ako zdrojové systémy pre údaje poskytované prostredníctvom IS CPDI, musia byť zhodné s požiadavkami na systém, pre ktorý sú tieto údaje určené, konkrétne IS MOU. Tieto požiadavky sú definované v rámci nasledujúcich parametrov:
2279
2280 * Maximálna kumulatívna doba plánovaných odstávok za mesiac: 12 hodín / *48 hodín
2281 * Garantovaná doba odozvy (synchrónna / asynchrónna komunikácia): 20 sekúnd / 60 sekúnd
2282
2283 (*) V prípade plánovanej aktualizácie systému IS CSRÚ na novú verziu softvéru, sa počíta s predĺženou víkendovou odstávkou, pričom maximálna povolená doba odstávok za mesiac môže dosiahnuť 48 hodín.
2284
2285 (~*~*) V prípade incidentu v prostredí gCloud musí byť primárne obnovená vrstva gCloud, následne služba. Prostredie gCloud predstavuje vládny cloud, v ktorom je prevádzkovaný IS CSRÚ.
2286
2287 Poznámka: Uvedené SLA parametre platia pre 99,9 % prípadov. Všetky parametre sú garantované na rozhraní systémov.
2288
2289
2290 ==== 7.2.1 Dostupnosť (Availability) ====
2291
2292 Dostupnosť (Availability) je vyjadrená ako percento času v danom období, obvykle za rok. Predpokladá sa dostupnosť na úrovní 98% dostupnosť, čo znamená kumulatívny výpadok 7,30 dňa ročne resp. 14 hodín mesačne.
2293
2294
2295 ==== 7.2.2 RTO (Recovery Time Objective) ====
2296
2297 [[RTO (Recovery Time Objective)>>path:#_RTO_(Recovery_Time]] - 4 hodiny + RTO gCloud[[(% class="wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink" %)^^~[1~]^^>>path:#_ftn1]](%%), hodnota musí byť totožná s hodnotou pre IS MOU. hodín – doba obnovenia systému, t.j. za ako dlho po výpadku musí byť systém funkčný.
2298
2299
2300 ==== 7.2.3 RPO (Recovery Point Objective) ====
2301
2302 [[RPO (Recovery Point Objective) >>path:#_RPO_(Recovery_Point]]- 6 hodín - aké množstvo dát môže byť stratené od vymedzeného okamihu.
2303
2304
2305
2306 == 8. Požiadavky na personál ==
2307
2308 Táto kapitola je popísaná v projektovom zámere.
2309
2310 === 8.1 Riadiaci výbor a projektový tím ===
2311
2312 Táto podkapitola je popísaná v projektovom zámere.
2313
2314
2315 === 8.2 Pracovné náplne ===
2316
2317 Táto podkapitola je popísaná v projektovom zámere.
2318
2319 ==== 8.2.1 Pôsobnosť a úlohy Riadiaceho výboru ====
2320
2321 Táto podkapitola je popísaná v projektovom zámere.
2322
2323 ==== 8.2.2 Pracovná náplň projektového tímu ====
2324
2325 Táto podkapitola je popísaná v projektovom zámere.
2326
2327
2328 == 9. Implementácia a preberanie výstupov projektu ==
2329
2330 Súčasťou aktivity je odovzdanie riešenia do pilotnej prevádzky. Nasadenie riešenia do produkčného prostredia a odovzdanie diela bude realizované na základe úspešných akceptačných testov za účasti zodpovedných osôb poverených inštitúciou, ktoré preveria funkčnosť všetkých častí dodaného riešenia a taktiež služieb. Výstupom aktivity budú protokoly z testovania, akceptované moduly a jednotlivé požiadavky nachádzajúce sa v katalógu požiadaviek a akceptačný protokol o prevzatí diela, alebo jeho častí.
2331
2332 === 9.1 Pravidlá pre riadenie kvality a požiadavky na kvalitu výstupov ===
2333
2334 Cieľom riadenia kvality je definovanie prístupu k zabezpečeniu a dosiahnutiu požadovanej kvality výstupov projektu a definovanie akceptačného procesu, v súlade s metodikou PRINCE2, PRINCE2 AGILE a v zmysle vyhlášky MIRRI č. 401/2023 o riadení projektov.
2335
2336 Proces riadenia kvality bude postavený na vzájomnej súčinnosti, transfere znalostí, kontrole, overovaní  a verifikácii výstupov Objednávateľa / Dodávateľa.
2337
2338 V rámci dodávania častí diela budú jednotlivé požiadavky prechádzať svojim životným cyklom, pričom v rámci jednotlivých fáz tohto cyklu budú uskutočňované aktivity zamerané na overovanie kvality.
2339
2340 Predpoklady odovzdania a akceptácie výstupov projektu sa budú realizovať v zmysle Zmluvy o dielo so všetkými prílohami, podľa článku IX Odovzdanie a akceptácia a článku X Zodpovednosť za kvalitu a zodpovednosť za škodu.
2341
2342
2343 === 9.2 Pravidlá pre riadenie zmien sú definované na základe Zmluvy o dielo - Zmenové konanie. ===
2344
2345 Návrh na zmenu v projekte bude predložený projektovým manažérom objednávateľa alebo dodávateľa.
2346
2347 Návrh na zmenu musí obsahovať vyjadrenie k potrebnosti a realizovateľnosti navrhovaných zmien, spolu s ich finančným a časovým ocenením, resp. ďalšími predpokladmi ich uskutočnenia. Návrh na zmenu obsahuje nasledujúcu klasifikáciu navrhovanej zmeny:
2348
2349 * zmenu je možné realizovať bez dopadu na náklady alebo harmonogram plnenia;
2350 * zmenu je možné realizovať, ale s dopadom na harmonogram plnenia a je potrebné prijať rozhodnutie o uzavretí dodatku ku Zmluve;
2351 * zmenu je možné realizovať, ale s dopadom na náklady plnenia a je potrebné prijať rozhodnutie o uzavretí dodatku ku Zmluve.
2352
2353 Návrh na zmenu dohodnutého plnenia predmetu ZoD predloží predkladateľ projektovému manažérovi druhej Zmluvnej strany a vyžiada si od neho stanovisko k predmetnému Návrhu na zmenu. Stanovisko podľa predchádzajúcej vety je povinný príslušný projektový manažér poskytnúť predkladateľovi Návrhu na zmenu najneskôr do 5 pracovných dní od jeho doručenia, pričom stanovisko obsahuje najmä vyjadrenie k vhodnosti, potrebnosti a realizovateľnosti navrhovaných zmien, spolu s ich finančným a časovým ocenením, resp. ďalšími predpokladmi ich uskutočnenia. Stanovisko obsahuje nasledujúcu klasifikáciu navrhovanej zmeny:
2354
2355 * zmenu je možné realizovať bez dopadu na náklady alebo harmonogram plnenia;
2356 * zmenu je možné realizovať, ale s dopadom na harmonogram plnenia a je potrebné prijať rozhodnutie o uzavretí dodatku ku Zmluve;
2357 * zmenu je možné realizovať, ale s dopadom na náklady plnenia a je potrebné prijať rozhodnutie o uzavretí dodatku ku Zmluve;
2358 * zmenu neodporúča realizovať s uvedením dôvodov;
2359 * zmenu nie je možné realizovať s uvedením dôvodov;
2360 * zmenu nie je možné realizovať v rámci existujúcej Zmluvy, s prípadným odporúčaním, ako námet pre nový projekt.
2361
2362 Projektový manažér objednávateľa/dodávateľa predkladá RV na schválenie Požiadavku na zmenu v projekte.
2363
2364 Riadiaci výbor posúdi predložený Návrh na zmenu a stanovisko a následne rozhodne o schválení alebo neschválení návrhu. Schválený Návrh na zmenu je podkladom pre uzatvorenie dodatku ku ZoD, ktorý bude predložený štatutárnym zástupcom Zmluvných strán. Projektový manažér objednávateľa/dodávateľa zabezpečuje komunikáciu rozhodnutí RV o zmenách na nižšie úrovne riadenia.
2365
2366 Predkladateľ návrhu na zmenu  v projekte (Projektový manažér objednávateľa/dodávateľa) zabezpečí evidenciu návrhu na zmenu spolu so stanoviskami v nástroji riadenia, najneskôr do 5 kalendárnych dní odo dňa predloženia Návrhu na zmenu.
2367
2368
2369
2370 == 10. Prílohy ==
2371
2372 **Príloha : **Zoznam rizík a závislostí (Excel)
2373
2374
2375 ----
2376
2377 [[~[1~]>>path:#_ftnref1]] //V prípade incidentu na vrstve gCloud musí byť obnovená najskôr táto vrstva a následne služba. gCloud označuje prostredie vládneho cloudu, v ktorom je prevádzkovaný IS MOU.//
2378
2379