Version 25.1 by Katarína Kujanová on 2025/03/28 11:09

Show last authors
1 **RÍSTUP K PROJEKTU**
2
3 **Vzor pre manažérsky výstup I-03**
4
5 **podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.**
6
7
8
9 |Povinná osoba|**Ministerstvo zdravotníctva SR**
10 |Názov projektu|Lepšie využívanie údajov MZ SR
11 |Zodpovedná osoba za projekt|Pavol Vadovič
12 |Realizátor projektu|
13 |Vlastník projektu|MZ SR
14
15 **Schvaľovanie dokumentu**
16
17 |Položka|Meno a priezvisko|Organizácia|Pracovná pozícia|Dátum|(((
18 Podpis
19
20 (alebo elektronický súhlas)
21 )))
22 |Vypracoval| | | | |
23
24 == 1. História dokumentu ==
25
26 |Verzia|Dátum|Zmeny|Meno
27 |//0.1//|//14.08.2024//|//Pracovný návrh//|
28 |//0.2//|//23.09.2024//|//Zapracovanie súladu s vyhláškou č. 401/2023 Z. z.//|// //
29 |//0.3//|//17.10.2024//|//Doplnenie čiastkových kapitol - Architektúra//|
30 |//0.4//|//21.10.2024//|//Doplnenie čiastkových kapitol – Technologická vrstva//|
31 |//0.7//|//29.10.2024//|//Doplnenie čiastkových kapitol – CBA//|
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42 Obsah
43
44 [[1.     História dokumentu.. 1>>path:#_Toc190946046]]
45
46 [[2.     Účel dokumentu. 4>>path:#_Toc190946047]]
47
48 [[2.1      Použité skratky a pojmy. 4>>path:#_Toc190946048]]
49
50 [[2.2      Konvencie pre typy požiadaviek (príklady) 6>>path:#_Toc190946049]]
51
52 [[3.     Popis navrhovaného riešenia. 8>>path:#_Toc190946050]]
53
54 [[3.1      Kontext ku projektu z pohľadu národnej stratégie. 8>>path:#_Toc190946051]]
55
56 [[3.2      Kontext ku projektu z pohľadu stratégie MZ SR. 8>>path:#_Toc190946052]]
57
58 [[3.3      Manažérske zhrnutie. 8>>path:#_Toc190946053]]
59
60 [[3.3.1       Realizovanie aktivít v projekte v zmysle výzvy: 10>>path:#_Toc190946054]]
61
62 [[3.4      Zameranie projektu: 11>>path:#_Toc190946055]]
63
64 [[4.     Architektúra riešenia projektu.. 12>>path:#_Toc190946056]]
65
66 [[4.1      Biznis vrstva. 15>>path:#_Toc190946057]]
67
68 [[4.1.1       Prehľad koncových služieb – budúci stav. 16>>path:#_Toc190946058]]
69
70 [[4.2      Aplikačná vrstva. 16>>path:#_Toc190946059]]
71
72 [[4.2.1       Rozsah informačných systémov – AS IS. 17>>path:#_Toc190946060]]
73
74 [[4.2.2       Rozsah informačných systémov – TO BE. 18>>path:#_Toc190946061]]
75
76 [[4.2.3       Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – AS IS. 18>>path:#_Toc190946062]]
77
78 [[4.2.4       Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné ISVS – spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013  e-Governmente – TO BE   18>>path:#_Toc190946063]]
79
80 [[4.2.5       Prehľad plánovaného využívania iných ISVS (integrácie) – TO BE. 18>>path:#_Toc190946064]]
81
82 [[4.2.6       Aplikačné služby pre realizáciu koncových služieb – TO BE. 19>>path:#_Toc190946065]]
83
84 [[4.2.7       Aplikačné služby na integráciu – TO BE. 19>>path:#_Toc190946066]]
85
86 [[4.2.8       Poskytovanie údajov z ISVS do IS CPDI – TO BE. 21>>path:#_Toc190946067]]
87
88 [[4.2.9       Konzumovanie údajov z IS CPDI – TO BE. 21>>path:#_Toc190946068]]
89
90 [[4.3      Dátová vrstva. 23>>path:#_Toc190946069]]
91
92 [[4.3.1       Údaje v správe organizácie. 23>>path:#_Toc190946070]]
93
94 [[4.3.2       Dátový rozsah projektu - Prehľad objektov evidencie - TO BE. 25>>path:#_Toc190946071]]
95
96 [[4.3.3       Referenčné údaje. 26>>path:#_Toc190946072]]
97
98 [[4.3.4       Kvalita a čistenie údajov. 26>>path:#_Toc190946073]]
99
100 [[4.3.5       Otvorené údaje. 32>>path:#_Toc190946074]]
101
102 [[4.3.6       Analytické údaje. 32>>path:#_Toc190946075]]
103
104 [[4.3.7       Moje údaje. 32>>path:#_Toc190946076]]
105
106 [[4.3.8       Legislatíva. 43>>path:#_Toc190946077]]
107
108 [[4.3.9       Prehľad jednotlivých kategórií údajov. 48>>path:#_Toc190946078]]
109
110 [[4.4      Technologická vrstva. 48>>path:#_Toc190946079]]
111
112 [[4.4.1       Stratégia budovania robustného IT systému pre Ministerstvo zdravotníctva SR. 49>>path:#_Toc190946080]]
113
114
115 [[4.4.3       Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – TO BE. 53>>path:#_Toc190946082]]
116
117
118 [[4.4.5       Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – Analytická platfroma. 54>>path:#_Toc190946084]]
119
120
121 [[4.5      Bezpečnostná architektúra. 56>>path:#_Toc190946086]]
122
123
124 [[4.5.2       Metodika pre DPIA. 60>>path:#_Toc190946088]]
125
126
127 [[6.     Zdrojové kódy. 63>>path:#_Toc190946090]]
128
129
130 [[7.1      Úrovne podpory používateľov. 64>>path:#_Toc190946092]]
131
132
133 [[7.1.2       Riešenie incidentov – SLA parametre. 65>>path:#_Toc190946094]]
134
135 [[7.2      Požadovaná dostupnosť IS. 68>>path:#_Toc190946095]]
136
137 [[7.2.1       Dostupnosť (Availability) 68>>path:#_Toc190946096]]
138
139 [[7.2.2       RTO (Recovery Time Objective) 69>>path:#_Toc190946097]]
140
141 [[7.2.3       RPO (Recovery Point Objective) 69>>path:#_Toc190946098]]
142
143 [[8.     Požiadavky na personál. 70>>path:#_Toc190946099]]
144
145 [[8.1      Riadiaci výbor a projektový tím.. 70>>path:#_Toc190946100]]
146
147 [[8.2      Pracovné náplne 70>>path:#_Toc190946101]]
148
149 [[8.2.1       Pôsobnosť a úlohy Riadiaceho výboru. 70>>path:#_Toc190946102]]
150
151 [[8.2.2       Pracovná náplň projektového tímu. 70>>path:#_Toc190946103]]
152
153 [[9.     Implementácia a preberanie výstupov projektu.. 70>>path:#_Toc190946104]]
154
155 [[9.1      Pravidlá pre riadenie kvality a požiadavky na kvalitu výstupov. 70>>path:#_Toc190946105]]
156
157 [[9.2      Pravidlá pre riadenie zmien. 70>>path:#_Toc190946106]]
158
159 [[10.      Prílohy. 72>>path:#_Toc190946107]]
160
161
162
163 [[Tabuľka 1: Realizácia aktivít v projekt v zmysle výzvy. 11>>path:#_Toc190946108]]
164
165 [[Tabuľka 2: Zoznam plánovaných služieb. 20>>path:#_Toc190946109]]
166
167 [[Tabuľka 3: Tabuľka špecifikuje jednotlivé procesy spracovania údajov. 35>>path:#_Toc190946110]]
168
169 == 2. Účel dokumentu ==
170
171 V súlade s vyhláškou č. 401/2023 Z. z. je dokument I-03 Prístup ku projektu určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov. Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí.
172
173
174 === 2.1 Použité skratky a pojmy ===
175
176 |SKRATKA/POJEM|POPIS
177 |“1x a dosť“|Princíp „jedenkrát a dosť“ reprezentujúci spôsob, pomocou ktorého môžu orgány verejnej moci a verejná správa získavať výpisy a potvrdenia za občanov a podnikateľov za účelom predkladať v rámci úradných konaní rôzne potvrdenia a výpisy údajov, ktorými už štát disponuje, a to predovšetkým na základe všeobecnej právnej úpravy § 17 ods. 6 zákona o e-Governmente a súvisiaceho Zákona proti byrokracii. Súčasne sa implementujú technické riešenia, ktoré podporujú aplikáciu súvisiacich predpisov do praxe.
178 |API|Aplikačné programovacie rozhranie (Application Programming Interface)
179 |BI|Business intelligence
180 |CBA |Cost-benefit analýza
181 |CES|Centrálny ekonomický systém
182 |CIP|Centrálna integračná platforma
183 |CMÚ|Centrálny model údajov
184 |DCAT|Data Catalog Vocabulary
185 |DI |Dátová integrácia: sprístupnenie údajovej základne VS vrátane otvorených údajov prostredníctvom platformy dátovej integrácie
186 |DM|Dátový model
187 |DPIA|Data Protection Impact Assessment (Posúdenie vplyvu na ochranu údajov)
188 |DPO|Data Protection Officer (Zodpovedná osoba pre ochranu údajov)
189 |DQ|Dátová kvalita (Data quality)
190 |EUDIW|Európska digitálna peňaženka s identitou (European Digital Identity Wallet)
191 |ESB|Enterprise Service Bus
192 |eGOV|Elektronické služby štátu
193 |ETL|Extract, transform, load
194 |EU|Európska únia
195 |FO|Fyzická́ osoba
196 |FP|Funkčné požiadavky
197 |GDPR|General Data Protection Regulation – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)
198 |HW|Hardware
199 |IB|Informačná bezpečnosť
200 |ID|Identifikačné číslo
201 |IEC|International Electrotechnical Commission
202 |IS CPDI|Centrálna integračná platforma (CIP) je rozšírením IS CSRÚ, preto ich spoločne označujeme ako IS CPDI
203 |IS MOÚ|Informačný systém Manažment osobných údajov
204 |ISO|International Organization for Standardization (Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu)
205 |IS SEMP|Informačný systém pre evidenciu a monitorovanie pomoci
206 |ISUF|Informačný systém účtovania fondov
207 |ISVS |Informačný systém verejnej správy
208 |JP|Justičná pokladnica
209 |JSON|JavaScript Object Notation
210 |JSON-LD|JavaScript Object Notation for Linked Data
211 |LIS|Lekársky informačný systém
212 |MDM|Master data management
213 |MetaIS|Centrálny metainformačný systém verejnej správy
214 |MZ SR|Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
215 |MIRRI SR|Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky
216 |MOU|Manažment osobných údajov
217 |NKIVS|Národná koncepcia informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky
218 |NP|Nefunkčné požiadavky
219 |OE|Objekt evidencie
220 |OOTS|Technický systém pre jedenkrát a dosť (Once-Only Technical System)
221 |OpenData|Otvorené údaje
222 |OVM|Orgán verejnej moci
223 |OWL|Web Ontology Language
224 |RFO|Register fyzických osôb
225 |PkP|Prístup k projektu
226 |PZ|Projektový zámer
227 |RIS|Rozpočtový informačný systém
228 |RPO|Register právnických osôb
229 |RR|Referenčný register
230 |SLA|Service-level agreements/Dohoda o správe
231 |SPARQL|Dopytovací jazyk (z angl. SPARQL Protocol and RDF Query Language)
232 |SOA|Service-Oriented Architecture
233 |TP|Technické požiadavky
234 |URI|Jednotný identifikátor (kompaktný reťazec znakov používaný na identifikáciu alebo pomenovanie zdroja)
235 |VC|Overiteľné poverenia (Verifiable Credentials)
236 |W3C|World Wide Web Consortium
237 |XML|Extensible Markup Language
238 |XSD|XML Schema Definition
239 |XSLT|XSL Transformations
240 |ZoD |Zmluva o dielo
241 |ZČ|Základný číselník
242
243 === 2.2 Konvencie pre typy požiadaviek (príklady) ===
244
245 Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek sú rozdelené na:
246
247 * funkčné,
248 * nefunkčné
249
250 Oblasti požiadaviek sú pre projekt rozdelené nasledovne:
251
252 * Bezpečnostná požiadavka
253 * Bezpečnostný projekt
254 * Centrálna evidencia o prístupe ku informáciám o údajoch
255 * Dátová požiadavka
256 * Implementačná požiadavka
257 * Integračná požiadavka
258 * Kvalita a čistenie údajov
259 * Legislatívna požiadavka
260 * Podpora a prevádzka
261 * Projektová dokumentácia
262 * Rezortná Integračná Platforma
263 * Správa technických účtov
264 * Súlad ISVS s GDPR
265 * Systematický manažment údajov
266
267 Funkčné požiadavky používajú konvenciu: ID_číslo
268
269 Nefunkčné požiadavky používajú konvenciu: ID_číslo
270
271
272 Ostatné typy požiadaviek môžu byť v neskoršej fáze projektu (realizačná fáza) upravené prípadne dodefinované PM (objednávateľom/zhotoviteľ).
273
274
275 == 3. Popis navrhovaného riešenia ==
276
277 === 3.1 Kontext ku projektu z pohľadu národnej stratégie ===
278
279 Táto kapitola je detailnejšie popísaná v Projektovom zámere
280
281 === 3.2 Kontext ku projektu z pohľadu stratégie MZ SR ===
282
283 Táto kapitola je detailnejšie popísaná v Projektovom zámere
284
285 === 3.3 Manažérske zhrnutie ===
286
287 V rámci rezortu zdravotníctva sú spracované kľúčové údaje, ktoré sú nevyhnutné pre efektívne a transparentné riadenie procesov v oblasti zdravotníctva. Medzi najdôležitejšie patrí správa osobných údajov pacientov, ktorá zahŕňa identifikačné údaje ako meno, priezvisko, rodné číslo, adresa a tiež osobitné kategórie údajov o zdravotnom stave, liečbe, predpisoch liekov a výsledkoch vyšetrení. Tieto údaje umožňujú zabezpečiť správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a monitorovať zdravotný stav populácie. Okrem toho MZ SR spravuje údaje o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktoré zahŕňajú informácie o zdravotníckych zariadeniach, ich povoleniach na poskytovanie služieb a odborných garanciách.
288
289 Súčasťou evidencie sú aj údaje o zdravotníckych pracovníkoch, vrátane ich kvalifikácií, odborných spôsobilostí, špecializácií a licencií. Správa licencií zdravotníckych pracovníkov je významná aj pre stavovské komory, ktoré majú povinnosť viesť registre licencií. Stavovské organizácie, ako Slovenská lekárska komora, Slovenská komora zubných lekárov, Slovenská lekárnická komora, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov, Slovenská komora fyzioterapeutov, Slovenská komora zubných technikov, Slovenská komora ortopedických technikov, Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, Slovenská komora psychológov, Slovenská komora zdravotníckych záchranárov, sú zodpovedné za vydávanie licencií na výkon zdravotníckeho povolania a zabezpečujú registráciu a kontrolu odbornosti pracovníkov.
290
291 Prvým cieľom predkladaného projektu je integrácia údajov pre IS MOU, konkrétne Registra licencií, ktorý spravujú jednotlivé profesijné komory v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
292
293 Tieto údaje sú v súčasnosti integrované do systému Národného registra zdravotníckych pracovníkov (ISVS_8795), ktorý je prevádzkovaný NCZI. Prístup k údajom a ich získavanie bude zabezpečené prostredníctvom priamej systémovej integrácie na uvedený register v súlade s platnými štandardmi pre informačné systémy verejnej správy (ISVS). Táto integrácia umožní automatizovaný a bezpečný prenos údajov, čím sa zabezpečí aktuálnosť, integrita a ochrana spracúvaných informácií v súlade s legislatívou o ochrane osobných údajov a zákonom o e-Governmente.
294
295 Rozsah atribútov evidovaných v tomto registri je detailne rozpísaný v  dokumente prístup ku projektu.
296
297 Ďalším cieľom je zabezpečiť rozšírenie funkčnosti najmä o typy notifikácií ako:
298
299 a) notifikácia o spracovaní osobných údajov;
300 b) notifikácia zabezpečujúca distribúciu a poskytovanie údajov zmenových dávok;
301 c) notifikácia o zmene (osobných) údajov (log) a funkcionalita pre podnety na opravu údajov; pre zabezpečenie komplexnej funkčnosti IS MOU pre jeho registrovaného používateľa.
302
303 Projekt sa zameriava aj na rozvoj systematického manažmentu údajov, ktorý pozostáva z viacerých aktivít definovaných vo výzve. Vzhľadom na súčasný stav má MZ SR ambíciu rozvíjať platformu na manažment údajov MZ SR a vybudovať dátový sklad nad Centrálnou integračnou platformou Ministerstva zdravotníctva (CIP MZ). V súčasnej dobe je transparentnosť v organizáciách kľúčovým faktorom pre budovanie dôvery verejnosti a efektívne riadenie procesov.
304
305 Kľúčovým prvkom je tiež čistenie údajov, ktoré vedie k dosiahnutiu vyššej kvality údajov a ich interoperability (aktivita A2 Čistenie údajov a dosiahnutie vyššej kvality údajov a dátová interoperabilita). Tieto aktivity sú zásadné pre zlepšenie integrity a použiteľnosti údajov v organizácii.
306
307 Dôležitým aspektom je aj realizácia dátovej integrácie, konkrétne na Centrálnu platformu dátovej integrácie (IS CPDI) na účel poskytovania údajov zo strany MZSR (aktivita A3.1 Realizácia poskytovateľskej dátovej integrácie). Okrem toho sa projekt bude zameriavať aj na konzumovanie údajov prostredníctvom tejto platformy, čím zabezpečí efektívny prístup k údajom od ostatných inštitúcii verejnej správy (aktivita A4 Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CSRÚ) za účelom konzumovania údajov).
308
309 Zároveň sa zavedie systematický manažment údajov v podobe vybudovania inštitucionálnej dátovej kancelárie MZ (aktivita A7), ktorý zabezpečuje konzistentnosť a správnosť údajov v celej organizácii MZ SR.
310
311 Výstupom projektu bude aj metodický dokument, ktorý bude zameraný na zavedenie systematického manažmentu údajov, kedže v súčastnosti neexistuje dátová kancelária na Ministerstve. Metodika bude prispôsobená na mieru MZ SR s ohľadom na jeho veľkosť, charakter a kompetencie. Súčasťou výstupu bude vytvorenie špecifického modelu Dátovej kancelárie MZ SR a definovanie procesov pre jej správne fungovanie.
312
313 Predpokladá sa, že Dátová kancelária bude mať vysokú organizačnú a rozhodovaciu autonómiu v rámci štruktúry verejnej správy. Môže mať podobu kompetenčného centra s prvkami produktovej organizácie. Okrem zodpovednosti za stratégiu a plánovanie bude kancelária dohliadať na implementáciu riešení dátovo orientovaných projektov, presadzovať súlad so štandardmi a vykonávať monitoring, dohľad a riadenie správy dát.
314
315 Z pohľadu bezpečnosti a ochrany údajov sa projekt sústreďuje na rozvoj informačného systému CIP MZ SR, aby bol v súlade s nariadením GDPR. Táto aktivita (A10) je kľúčová pre zabezpečenie ochrany osobných údajov, zvýšenie dôveryhodnosti systému a dodržiavanie platného právneho rámca v oblasti spracovania a správy údajov.
316
317 Legislatívna analýza údajov inštitúcie verejnej správy poskytne základ pre dodržiavanie legislatívnych požiadaviek a zabezpečí súlad s platnými predpismi (vytvorí sa komplexný dátovo-právny manažment inštitúcie ako jeden zo základných pracovných nástrojov inštitucionálnej dátovej kancelárie).
318
319 Celkovo projekt predstavuje komplexný prístup k systematickému manažmentu údajov, ktorý podporí zlepšenie kvality údajov, ich dostupnosť čo posliní aj transparentnosť v organizácii z pohľadu procesov. Implementácia týchto aktivít bude kľúčová pre dosiahnutie dlhodobého úspechu a efektívnosti vo fungovaní organizácie (aktivita A7).
320
321 Všetky definované aktivity budú sprevádzané aktivitami v legislatívno-právnej oblasti zabezpečujúcimi súlad s aktuálne platnými právnymi predpismi a zároveň vytvárajúcimi právny základ pre úspešnú realizáciu navrhovaných aktivít (aktivita A11).
322
323 Predkladaný projekt je v súlade s Operačným programom Slovensko.
324
325 Priorita: 1P1 Veda, výskum a inovácie
326
327 Špecifický cieľ: RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy
328
329 Opatrenie: 1.2.1 Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie
330
331 Oblasť B: Podpora v oblasti zvýšenia kvality poskytovaných služieb
332
333 Projekt je predkladaný v nadväznosti na výzvu Lepšie využívanie údajov (PSK-MIRRI-617-2024)
334
335
336 ==== 3.3.1 Realizovanie aktivít v projekte v zmysle výzvy: ====
337
338 Tu je prehľadná tabuľka, ktorá sumarizuje predmety, podaktivity a podmienky uvedené v texte:
339
340 |**Predmet**|**Podaktivity**|**Realizácia v projekte**|**Detailnejší popis**
341 |A1. Zavedenie manažmentu osobných údajov pre službu „Moje dáta“|Povinná podaktivita|Áno|Kapitola 4.3.7
342 |A2. Čistenie údajov, dosiahnutie vyššej kvality údajov a dátová interoperabilita| |Áno|Kapitola 4.3.4
343 |(% rowspan="2" %)A3. Realizácia poskytovateľskej dátovej integrácie|3.1: Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CPDI) za účelom poskytovania údajov|Áno|Kapitola 4.2.8
344 |3.2: Vyhlásenie referenčných údajov|Nie|
345 |A4. Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CIP/IS CPDI) za účelom konzumovania údajov| |(((
346 Áno
347
348
349 )))|Kapitola 4.2.9
350 |A5. Automatizované publikovanie otvorených údajov| |Nie|
351 |A6. Sprístupnenie údajov na analytické účely| |Nie|
352 |A7. Zavedenie systematického manažmentu údajov| |Áno|Kapitola 4.3.1
353 |A8. Vybudovanie nového zdrojového registra alebo strojovo-spracovateľného objektu evidencie| |Nie|
354 |A9. Vytvorenie rezortnej integračnej platformy pre konsolidáciu interných systémov inštitúcie| |Áno|Kapitola 4
355 |A10. Rozvoj informačných systémov z pohľadu bezpečnosti a GDPR| |Áno|Kapitola 4.5
356 |A11. Legislatívna analýza údajov inštitúcie verejnej správy| |Áno|Kapitola 4.3.8
357
358 Tabuľka 1: Realizácia aktivít v projekt v zmysle výzvy
359
360 === 3.4 Zameranie projektu: ===
361
362 Projekt bude zameraný na rozvoj informačného systému “Centrálna integračná platforma MZSR” (CIP MZ SR), kód metaIS isvs_14191, o FP:
363
364 1. **Notifikácia o spracovaní osobných údajov:** Informovanie dotknutých osôb o prezretí alebo spracovaní ich údajov.
365 1. **Distribúcia/poskytovanie údajov zmenových dávok:** Napr. informácia o zmene osobných údajov
366 1. **Notifikácia o zmene osobných údajov (log):** Zaznamenávanie a informovanie o zmene osobných údajov, súčasne vývoj funkcionality pre podnety na opravu údajov
367 1. **Notifikácia o vzniku/zápisu osobných údajov (log):** Zaznamenávanie a informovanie o vzniku nových údajov.
368 1. **Notifikácia o ukončení platnosti osobných údajov (log):** Informovanie o ukončení platnosti údajov.
369 1. **Notifikácia o vymazaní osobných údajov (log):** Zaznamenávanie a informovanie o vymazaní údajov.
370 1. **Notifikácia o zmene stavu procesu (log):** Informovanie o stave spracovania údajov.
371
372 V súčasnosti neexistuje žiadna integrácia akéhokoľvek systému MZ SR na centrálny komponent IS CPDI v správe MIRRI.
373
374
375
376
377 == 4. Architektúra riešenia projektu ==
378
379 MZ SR má ambíciu rozvíjať integračný komponent a platformu pre správu kmeňových údajov (MDM v podobe CIP MZ SR), ktorá bude na MZ implementovaná na prelome rokov 2025/2026. Platforma bude primárne slúžiť na efektívne spravovanie a zdieľanie údajov medzi rôznymi informačnými systémami v rezorte, ale aj mimo neho.
380
381 Ide o integračnú platformu, ktorej cieľovým stavom implementácie je vytvorenie technického riešenia  (HW a SW) tzv. „Master data// //management“ pre zjednotenie údajov zdieľaných viacerými informačnými systémami v organizácii do databázy kmeňových údajov, ktoré sú presné, kompletné, jednoznačné, aktuálne, konzistentné a správne.
382
383 Zavedenie systematického manažmentu údajov ponúka možnosť konsolidácie všetkých kmeňových údajov v organizácii. Kumuluje funkčnosti modulov pre  dátovú integráciu a služby pre základnú dátovú kvalitu a tvorbu integrácií aplikácií pre komplexné prepojenie dátových zdrojov a prostredníctvom funkčností dátového manažmentu vytvorenie kmeňových údajov, ktorá v ekosystéme funguje ako jednotný bod pravdy. Riešenie ponúka možnosť implementovať všetky najpoužívanejšie štýly riadenia kmeňových údajov v organizácii. Prostredníctvom konsolidácie kmeňových údajov je možné alokovať nadbytočné systémy a úložiská, ako aj zabezpečiť jednotné, presné a hlavne zdieľané dáta tam, kde sú potrebné, čo vedie k značnému znižovaniu prevádzkových nákladov a zvyšovaniu úžitkovej hodnoty z dát. Tento systém za istých okolností môžu využívať podriadené organizácie (napr. Nemocnice) ako už spomínaný jednotný zdroj pravdy, keďže CIP MZ SR bude zabezpečovať aj dátovú integráciu, a to konkrétne konzumovaním referenčných registrov prostredníctvom integrácie na IS CPDI v zmysle zákona č. 305/2013. Z. z. o e-Governmente. IS CPDI (pôvodne IS CSRÚ) je súčasťou Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov, ktorý zabezpečuje prostredie pre elektronickú komunikáciu medzi informačnými systémami verejnej správy v správe rôznych orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky a pre elektronickú komunikáciu medzi informačnými systémami verejnej správy a inými informačnými systémami. Správcom modulu je MIRRI.
384
385 Podporovaným cieľom výzvy je zaviesť, rozvíjať a podporiť systematický manažment údajov prostredníctvom rozvoja rezortnej platformy v organizácii. Tento proces je komplexný, zahŕňajúci personálne, metodické a technické zabezpečenie. Tieto tri aspekty sú vzájomne doplňujúce sa a spolupracujú na efektívnom riadení a využívaní údajov v rámci organizácie. V rámci aktivity A9 výzvy plánuje MZ SR dobudovať dátový sklad (Data warehouse) ako nadstavbu na Centrálnu integračnú platformu MZ SR. Projekt je zameraný na podporu rozvoja technologického zabezpečenia a môžeme ho vnímať ako rozvoj troch komplementárnych častí (zabezpečujúcich efektívne riadenie a využívanie údajov v organizácii):
386
387 * Integračná platforma
388 * Master Data Management (MDM)
389 * Data Warehouse (Dátový sklad)
390
391 Rozdiely medzi integračnou platformou, dátovým skladom (Data Warehouse) a správou referenčných údajov (Master Data Management, MDM) sú zásadné, pretože každé z týchto riešení plní odlišné úlohy v rámci správy údajov a integrácie dátových tokov v organizáciách. Tu je odborný prehľad:
392
393
394 **Integračná platforma**
395
396 * Účel: Integračná platforma je softvérová infraštruktúra, ktorá umožňuje prepojenie rôznych systémov, aplikácií a služieb v rámci organizácie. Jej hlavným cieľom je zabezpečiť, aby rôzne IT systémy mohli efektívne komunikovať a vymieňať si dáta, bez ohľadu na technológiu alebo formát, v ktorom sú dáta uchovávané.
397 * Architektúra: Integračná platforma funguje ako sprostredkovateľ, ktorý transformuje, routuje a obohacuje údaje medzi systémami. Používa rôzne komunikačné protokoly (napr. SOAP, REST, JMS) a technológie (napr. ESB - Enterprise Service Bus, API gateway). Môže zahŕňať aj nástroje na monitorovanie a správu integračných tokov.
398 * Spracovanie údajov: Integračná platforma nezachováva trvalé údaje; jej hlavnou úlohou je zabezpečiť, aby údaje plynulo pretekali medzi systémami. Môže zahŕňať transformačné pravidlá, validáciu a zabezpečenie údajov počas prenosu, ale nepoužíva sa na dlhodobú analýzu alebo ukladanie údajov.
399 * Funkcie
400 ** Transformácia údajov medzi rôznymi formátmi a štandardmi.
401 ** Orchestrácia procesov, kde sú dáta spracovávané cez viaceré systémy.
402 ** Synchronizácia údajov medzi systémami v reálnom čase alebo v plánovaných intervaloch.
403 ** Podpora rôznych komunikačných protokolov a API, čo umožňuje prepojenie s rôznymi externými alebo internými systémami.
404 * Použitie
405 ** Integračné platformy sú kľúčové pri nasadzovaní služieb SOA (Service-Oriented Architecture), ESB (Enterprise Service Bus) alebo pri integrácii rôznych SaaS aplikácií.
406
407 **Master Data Management (MDM)**
408
409 * Účel: MDM je súbor technológií, procesov a nástrojov, ktoré organizácia využíva na vytváranie, správu a distribúciu jednotného a konzistentného zdroja základných (hlavných) údajov, ako sú údaje o zákazníkoch, produktoch, dodávateľoch a pod. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby boli tieto základné údaje konzistentné, presné a prístupné v rámci celej organizácie.
410 * Architektúra: MDM systém zvyčajne zahŕňa centralizované úložisko (master data repository) a nástroje na spravovanie kvality údajov, verzionovanie, konsolidáciu a distribúciu master data. MDM tiež často poskytuje rozhrania na synchronizáciu a zdieľanie týchto údajov medzi rôznymi systémami v organizácii.
411 * Spracovanie údajov: MDM sa zameriava na identifikáciu a odstránenie duplicít, zabezpečenie integrity a správu hierarchie údajov. Má silný dôraz na správu údajov v reálnom čase, synchronizáciu a governance (riadenie) údajov, čo pomáha organizáciám udržiavať konzistentné a spoľahlivé referenčné údaje.
412 * Funkcie
413 ** Centralizovaná správa základných údajov, ktoré sú kľúčové pre viaceré systémy a procesy v organizácii.
414 ** Čistenie a obohacovanie údajov na zabezpečenie ich kvality.
415 ** Distribúcia a synchronizácia hlavných údajov do ostatných systémov, ktoré tieto údaje používajú.
416 ** Zavedenie pravidiel na správu údajov, vrátane správy metadát a zabezpečenia integrity údajov.
417 * Použitie
418 ** MDM sa využíva na zabezpečenie toho, že všetky systémy v organizácii pracujú s rovnakou verziou kľúčových údajov, čím sa eliminuje nepresnosť a redundancia údajov.
419
420 **Data Warehouse (Dátový sklad)**
421
422 * Účel: Data Warehouse je centralizované úložisko, ktoré zhromažďuje, ukladá a spracúva údaje z rôznych zdrojov s cieľom podporiť analýzu, reportovanie a rozhodovanie v rámci organizácie. Slúži primárne na analýzu historických údajov a podporu Business Intelligence (BI).
423 * Architektúra: DWH je navrhnuté na efektívne ukladanie veľkých objemov štruktúrovaných údajov. Používa špecifické databázové techniky ako denormalizáciu, star-schema a snowflake-schema na optimalizáciu dotazov a rýchlosť prístupu k údajom. Často sa implementuje s nástrojmi ETL (Extract, Transform, Load) na získavanie a transformáciu údajov z rôznych zdrojových systémov.
424 * Spracovanie údajov: Údaje sú v DWH zvyčajne optimalizované pre čítanie a agregáciu, čo umožňuje efektívne generovanie reportov a analýz. DWH uchováva údaje historicky, často s cieľom analýzy trendov, čo ho robí kritickým pre strategické rozhodovanie.
425 * Funkcie
426 ** Konsolidácia údajov z rôznych zdrojov, čo zahŕňa extrakciu, transformáciu a nahranie (ETL) údajov do jednotného formátu.
427 ** Ukladanie historických údajov, ktoré sú štruktúrované a optimalizované pre dotazovanie.
428 ** Podpora analytických nástrojov, ktoré umožňujú vytváranie reportov, dashboardov a analýz nad veľkými objemami údajov.
429 * Použitie
430 ** Dátové sklady sa používajú na analytické spracovanie údajov, tvorbu historických reportov, business intelligence (BI) a na podporu rozhodovacích procesov na základe analýz veľkých dát.
431
432 **Zhrnutie rozdielov:**
433
434 * Integračná platforma sa zameriava na prepojenie a synchronizáciu rôznych systémov a umožňuje ich vzájomnú komunikáciu. Hlavným cieľom je efektívne spracovanie a výmena dát medzi rôznymi aplikáciami.
435 * Dátový sklad sa zameriava na uchovávanie a analýzu veľkého množstva dát, ktoré sú získavané z rôznych zdrojov. Hlavným cieľom je podpora rozhodovacích procesov prostredníctvom analytických nástrojov napr. pre potreby reportovania a BI.
436 * Master Data Management je proces a nástroje na centralizovanú správu kľúčových referenčných údajov organizácie, zabezpečujúci ich konzistenciu a kvalitu naprieč systémami.
437 * Tieto systémy môžu byť v organizácii prepojené a často spolupracujú, pričom každý z nich plní inú úlohu v rámci komplexnej architektúry správy a spracovania údajov. Na diagrame uvedenom nižšie je zobrazený budúci stav rozvoja CIP MZ SR o komplementárny modul dátového skladu a súčasne nastavenie pravidiel manažment a riadenia údajov v organizácii
438
439 === 4.1 Biznis vrstva ===
440
441 Projekt zabezpečí pre koncept Mojich údajov a IS MOU ako informačnú technológiu prinášajúcu koncept MyData do reálneho života, nové OE a atribúty doposiaľ občanom a podnikateľom v štruktúrovanej elektronickej podobe neposkytované (s výnimkou úradných výpisov z elektronickej matriky).
442
443 Dáta integrované do IS MOU v zmysle projektu sú považované za najžiadanejšie datasety v koncepte Mojich údajov. Majú veľký potenciál ich ďalšieho využívania občanom a podnikateľom ako registrovaným používateľom IS MOU pre zdieľanie s tretími/spoliehajúcimi sa stranami pri využívaní ich digitálnych služieb.
444
445 Proces pre riadenie kvality údajov bude navrhnutý tak, aby zlepšil kvalitu spracovávaných údajov a zabezpečil efektívne spracovanie a využitie dát v celej organizácii. Hlavnou úlohou tohto projektu je zabezpečiť kvalitu, integritu a dostupnosť údajov pre interných aj externých konzumentov. Údaje sú zhromažďované z rôznych zdrojov, analyzované a pripravované na ďalšie využitie. Kľúčové procesy ako referencovanie, mapovanie a obohacovanie zabezpečujú, že údaje sú použiteľné v rámci organizácie, ale aj mimo nej spĺňajú všetky požiadavky na kvalitu. Služby na úrovni monitorovania a reporting umožňujú sledovať stav údajov, čo je kľúčové pre efektívne rozhodovanie na všetkých úrovniach organizácie. Odbor informatiky a dátová kancelária zabezpečujú technickú a správnu podporu, pričom dohliadajú na dodržiavanie štandardov a na to, aby údaje boli dostupné v požadovanej kvalite a formáte. Celkový systém je navrhnutý tak, aby umožňoval integráciu rôznych typov údajov a zabezpečoval ich správnosť a spoľahlivosť, čo je nevyhnutné pre efektívne riadenie a rozhodovanie v rámci verejnej správy a ďalších prepojených inštitúcií. Na základe analýzy architektonického obrázku poskytujem podrobný biznisový popis s dôrazom na jednotlivé časti riešenia a jeho štruktúru. Tento popis sa zameriava na funkčné časti z pohľadu podnikovej architektúry so zameraním na biznis a procesné aspekty.
446
447
448
449 [[image:1742283179631-216.png]]
450
451 Obrázok 1: Prehľad biznisových služieb
452
453 ==== 4.1.1 Prehľad koncových služieb – budúci stav ====
454
455 V rámci predkladaného projektu sa neplánujú budovať nové koncové služby.
456
457 === 4.2 Aplikačná vrstva ===
458
459 V rámci predkladaného projektu plánuje MZ SR vybudovať / rozvíjať niekoľko modulov:
460
461 * **Modul MyData** slúži na správu osobných údajov jednotlivca, pričom občan/podnikateľ má kontrolu nad tým, ktoré údaje poskytuje, komu ich poskytuje a na aké účely. Tento modul podporuje koncept transparentnosti, pričom umožňuje občanom mať prehľad o prístupe k ich dátam v digitálnych systémoch.
462 * **Transformačný modul** zabezpečuje prevod údajov z jedného formátu do iného, aby boli kompatibilné s cieľovými systémami. Umožňuje úpravu a štandardizáciu dát, čím zlepšuje ich interoperabilitu medzi rôznymi systémami a platformami.
463 * Rozvoj **modulu kvality a čistenia údajov**: Tento modul sa zameriava na identifikáciu a opravu nekvalitných alebo nekonzistentných údajov v databázach. Zabezpečuje validáciu, štandardizáciu, deduplikáciu a aktualizáciu údajov, čím zvyšuje ich spoľahlivosť a presnosť. Je nevyhnutný pre zlepšenie rozhodovacích procesov a analytických operácií.
464 * **Modul riadenia údajov:** Modul riadenia údajov poskytuje metodiku na správu životného cyklu dát v organizácii, od ich vytvárania a ukladania až po ich používanie a archiváciu. Zahŕňa politiky a procesy na zabezpečenie integrity, bezpečnosti a dostupnosti údajov. Tento modul podporuje efektívne riadenie údajov v organizácii a zaisťuje súlad s regulačnými požiadavkami.
465 * **Integračný komponent**: Integračný komponent slúžiaci ako centrálna zbernica údajov v rámci MZ SR plní kľúčovú úlohu pri integrácii rôznych informačných systémov rezortu, pričom jeho hlavnou úlohou je zjednodušiť a efektívne zabezpečiť výmenu údajov medzi týmito systémami. Tento komponent umožňuje prepojenie a synchronizáciu rôznych databáz a aplikácií používaných v rámci MZ, čo má priamy dopad na zlepšenie procesov vnútornej komunikácie a správy údajov.
466
467 [[image:1742283199813-295.png]]
468
469 Obrázok 2: Aplikačná architektúra budúceho stavu Rozvoj CIP MZ
470
471 ==== 4.2.1. Rozsah informačných systémov – AS IS ====
472
473 |**Kód ISVS **//(z MetaIS)//|**Názov ISVS**|(((
474 **Modul ISVS**
475
476 //(zaškrtnite ak ISVS je modulom)//
477 )))|**Stav IS VS**|**Typ IS VS**|(((
478 **Kód nadradeného ISVS**
479
480 //(v prípade zaškrtnutého checkboxu pre modul ISVS)//
481 )))
482 |isvs_14191|Centrálna integračná platforma MZSR|☐|Prevádzkovaný a plánujem rozvíjať|Agendový|
483
484 ==== 4.2.2 Rozsah informačných systémov – TO BE ====
485
486 |**Kód ISVS **//(z MetaIS)//|**Názov ISVS**|(((
487 **Modul ISVS**
488
489 //(zaškrtnite ak ISVS je modulom)//
490 )))|**Stav IS VS**|**Typ IS VS**|(((
491 **Kód nadradeného ISVS**
492
493 //(v prípade zaškrtnutého checkboxu pre modul ISVS)//
494 )))
495 |isvs_14191|Centrálna integračná platforma MZSR|☐|Prevádzkovaný a plánujem rozvíjať|Agendový|
496 |(((
497 isvs_14927
498
499
500 )))|Modul MyData|☒|(((
501 Plánujem budovať
502
503
504 )))|Agendový|isvs_14191
505 |(((
506 isvs_14924
507
508
509 )))|Transformačný modul|☒|Plánujem budovať|Agendový|isvs_14191
510 |(((
511 isvs_14928
512
513
514 )))|Modul kvality a čistenia údajov|☒|Plánujem budovať|Agendový|isvs_14191
515 |(((
516 isvs_14929
517
518
519 )))|Integračný komponent|☒|Plánujem budovať|Integračný|isvs_14191
520 |(((
521 isvs_14930
522
523
524 )))|Modul riadenia údajov|☒|Plánujem budovať|Integračný|isvs_14191
525
526 ==== 4.2.3 Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – AS IS ====
527
528 MZ SR v súčasnosti momentálne nevyužíva žiadne nadrezortné ani spoločné moduly v zmysle zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente.
529
530 |Kód IS|Názov ISVS|Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013  e-Governmente
531 | | |
532
533 ==== 4.2.4 Prehľad plánovaných integrácií ISVS na nadrezortné ISVS – spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013  e-Governmente – TO BE ====
534
535 V predkladanom projekte bude MZ SR realizovať integráciu na Modul procesnej integrácie a integrácie údajov v zmysle zákona o e-Governmente, konkrétne na konkrétne na IS CPDI (isvs_5836).
536
537 |Kód IS|Názov ISVS|Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013  e-Governmente
538 |isvs_14191|Centrálna integračná platforma MZSR|//IS CSRÚ/IS CPDI-Modul procesnej integrácie a integrácie údajov//
539
540 ==== 4.2.5 Prehľad plánovaného využívania iných ISVS (integrácie) – TO BE ====
541
542 V projekte sa neplánuje integrácia na iný ISVS.
543
544 ==== 4.2.6 Aplikačné služby pre realizáciu koncových služieb – TO BE ====
545
546 V nasledujúcej tabuľke sú uvedené budované aplikačné služby, realizáciu koncových služieb aplikačnou službou, koncová služba by mala byť realizovaná aspoň jednou aplikačnou službou (KS môžu realizovať aj viaceré aplikačné služby).
547
548 |(((
549 Kód AS
550
551 //(z MetaIS)//
552 )))|Názov  AS|(((
553 ISVS/modul ISVS
554
555 //(kód z MetaIS)//
556 )))|(((
557 Aplikačná služba realizuje KS
558
559 //(kód KS z MetaIS)//
560 )))
561 |as_66710|Poskytnutie údajov pre IS MOU|isvs_14191|
562 |as_66711|Konzumácia údajov z IS CPDI|isvs_14191|
563 |as_66712|Poskytnutie zmenových dávok pre IS MOU|isvs_14191|
564 |as_66713|Poskytnutie notifikácií pre IS MOU|isvs_14191|
565
566 ==== 4.2.7 Aplikačné služby na integráciu – TO BE ====
567
568 V rámci budovania Rezortnej platformy manažmentu údajov MZ SR budú vybudované služby, ktoré budú zastrešovať nasledovné oblasti:
569
570 Služby pre zabezpečenie požiadaviek IS MOÚ:
571
572 * Poskytnutie údajov pre  IS MOU – služba, ktorá poskytne odpoveď na základe požiadavky MOÚ (požiadavky IS MOÚ môžu byť typu overenie alebo zaslanie požiadavky na opravu údajov).
573 * Poskytnutie zmenových dávok pre IS MOU – služba, ktorá bude do IS MOÚ posielať zmenové dávky.
574 * Poskytnutie notifikácií pre IS MOU – služba, ktorá bude do IS MOÚ zasielať jednotlivé typy notifikácií.
575
576 Služby zabezpečujúce komunikáciu s Externými ISVS alebo subjektami//.//
577
578 Služby pre Interné IS MZ SR:
579
580 * Publikovanie údajov – služba zabezpečujúca komunikáciu medzi jednotlivými agendovými IS a modulmi Rezortnej integračnej platformy.
581 * Poskytnutie základných a štatistických číselníkov – služba zabezpečujúca distribúciu alebo získanie údajov ZČ a ŠČ.
582
583 Poskytnutie číselníkov – služba zabezpečujúca distribúciu rezortných číselníkov, číselníky agendových systémov využívaných viac ako jedným systémom, push metódou alebo na vyžiadanie podľa integračného zámeru.
584
585 Publikovanie údajov do IS MOU – služba zabezpečujúca komunikáciu medzi agendovým IS a modulom MyData; rieši orchestráciu zasielania údajov a notifikácií do IS MOU.
586
587 Transformácia vstupu do štandardu 5* – služba zabezpečujúca transformáciu vstupu, vo formáte xml, alebo iného požadovaného formátu (XML RDF, JSON-LD, TTL (Turtle), ...)
588
589 Stotožňovanie a dátová kvalita – služba zabezpečujúca stotožnenie datasetov voči referenčným registrom, sledovanie dátovej kvality údajov, poskytnutie reportu o dátovej kvalite.
590
591 Služby poskytované Dátovej kancelárii:
592
593 * Správa číselníkov – služba zabezpečujúca správu rezortných číselníkov (založenie, úprava, zneplatnenie číselníka resp. položky číselníka).
594 * Správa metadát – služba zabezpečujúca správu metadát datasetov v DCAT-SK formáte.
595
596 V nasledujúcej tabuľke je zoznam aplikačných služieb, ktoré budú budované alebo rozvíjané v rámci výzvy:
597
598 |(((
599 AS
600
601 (Kód MetaIS)
602 )))|(((
603
604
605 Názov  AS
606 )))|(((
607 Realizuje ISVS
608
609 (kód MetaIS)
610 )))|Poskytujúca alebo Konzumujúca|Integrácia cez CAMP|Integrácia s IS tretích strán|SaaS|(((
611 Integrácia na AS poskytovateľa
612
613 (kód MetaIS)
614 )))
615 |(((
616 As_66710
617
618
619 )))|Poskytnutie údajov pre IS  MOU| |Poskytovaná|Nie|Áno|Nie|As_59119
620 |As_66711|Konzumácia údajov z IS CPDI| |Konzumujúca|Nie|Áno|Nie|Služba_is_49250
621 |As_66711|Konzumácia údajov z IS CPDI| |Konzumujúca|Nie|Áno|Nie|Služba_is_49253
622 |As_66711|Konzumácia údajov z IS CPDI| |Konzumujúca|Nie|Áno|Nie|As_56536
623 |As_66712|Poskytnutie zmenových dávok pre IS MOU| |Poskytovaná|Nie|Áno|Nie|As_56542
624 |As_66713|Poskytnutie notifikácií pre IS MOU| |Poskytovaná|Nie|Áno|Áno|As_56542
625 |As_66713|Poskytnutie notifikácií pre IS MOU| |Poskytovaná|Nie|Áno|Áno|Služba_is_49251
626
627 Tabuľka 2: Zoznam plánovaných služieb
628
629
630 V tabuľke uvedenej nižšie sú uvedené interné budované aplikačné služby.
631
632 |(((
633
634
635 Názov  AS
636 )))|Poskytujúca alebo Konzumujúca
637 |Poskytnutie základných a štatistických číselníkov|Poskytovaná
638 |Poskytnutie údajov referenčného registra|Poskytovaná
639 |Poskytnutie číselníkov|Poskytovaná
640 |Správa číselníkov|Poskytovaná
641 |Publikovanie údajov do MOU|Konzumujúca
642 |Transformácia vstupu do 5* podoby|Poskytovaná / Konzumujúca
643 |Stotožňovanie a dátová kvalita|Poskytovaná
644 |Správa metadát|Poskytovaná
645 |Publikovanie údajov|Poskytovaná / Konzumujúca
646
647 ==== 4.2.8 Poskytovanie údajov z ISVS do IS CPDI – TO BE ====
648
649 V nižšie uvedenej tabuľke je zobrazený budúci stav integračných väzieb na IS CPDI a tiež realizácia úprav informačných systémov minimálne v rozsahu podľa bodu 4 aktivity A1, a to v rozsahu:
650
651 |**Názov ISVS**|**Kód ISVS**|**Objekt evidencie**|(((
652 **Int. Väzba**
653
654 **(AS IS STAV)**
655 )))|(((
656 **Int. Väzba**
657
658 **(TO BE STAV)**
659 )))|**Služba IS CSRÚ**
660 |(% rowspan="3" %)
661 Centrálna integračná platforma MZSR|(% rowspan="3" %)isvs_14191|(% rowspan="3" %)Register licencií|(% rowspan="3" %)Poskytnutie údajov z registra licencií|(((
662 1. Poskytnutie údajov z registra licencií
663 )))|//"sluzba_is_49251 CSRU_WriteDataTo"//
664 |(((
665 1. Poskytnutie zmenových dávok z registra licencií
666 )))|//"sluzba_is_49251 CSRU_WriteDataTo"//
667 |(((
668 1. Poskytnutie  údajov o prístupe k informácii  (bod výzvy a, c,d,e, f)  z registra licencií
669 )))|(((
670 //"sluzba_is_49251 CSRU_WriteDataTo" – pre poskytovanie dávok,//
671
672 //“as_56542 CSRU_WriteDataToRegistry_sync“ – pre zápis jednotkových údajov v reálnom čase//
673 )))
674
675 ==== 4.2.9 Konzumovanie údajov z IS CPDI – TO BE ====
676
677 V tabuľke uvedenej nižšie je prehľadná tabuľka integračných väzieb pre informačný systém CIP MZ (Isvs_14191), ktoré sa majú realizovať v rámci predkladaného projektu (referenčné údaje sa budú integrovať v rámci samostatného projektu MZSR). V zmysle integračného manuálu IS CPDI je Typ OVM (integračnej väzby) definovaný ako „Nový konzument“. Predmetom integrácie budú dáta relevantné pre výkon pôsobnosti MZ SR stanovenej pre Útvar centrálneho riadenia (Sekciu centrálneho riadenia a koordinácie podriadených organizácií), konkrétne pre výkon centrálnej koordinácie procesov riadenia držiteľov povolenia na prevádzkovanie nemocnice v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti MZSR. Počet integračných väzieb: 15
678
679
680 |**P.č.**|**Vlastník dát**|**Kód ISVS**|**Názov množiny dát za  (RR, OE a číselníky)**|**Vymedzenie, detail**|**Integračné väzby**
681 |(((
682 1.
683 )))|FR SR|(((
684 IS FS SR
685
686 isvs_4859
687 )))|Nedoplatky finančnej správy|Potvrdenie z evidencie daňových nedoplatkov a nedoplatkov colného dlhu, nedoplatkov pokút a iných platieb vymeraných, alebo uložených podľa colných predpisov, nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane pri dovoze|(((
688 ~1. Poskytnutie údajov Fin. Nedoplatkov
689 )))
690 |(((
691 2.
692 )))|SP|(((
693 SES
694
695 isvs_551
696 )))|Nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie|Overenie existencie nedoplatku na poistnom na sociálne poistenie s uvedením sumy nedoplatku|(((
697 2. Overenie existencie nedoplatku na poistnom na sociálne poistenie so sumou
698 )))
699 |(((
700 3.
701 )))|SP|(((
702 SES
703
704 isvs_551
705 )))|Existencia zamestnanca SP|Overenie existencie registrácie zamestnanca u zamestnávateľa v SP|(((
706 3. Overenie existencie zamestnanca v SP
707 )))
708 |(((
709 4.
710 )))|SP|(((
711 SES
712
713 isvs_551
714 )))|Počet zamestnancov zamestnávateľa v SP|Počet zamestnancov konkrétneho zamestnávateľa k zadanému dátumu v SP|(((
715 4. Overenie počtu zamestnancov zamestnávateľa evidovaných v SP
716 )))
717 |(((
718 5.
719 )))|(((
720 ZP:
721
722 Všeobecná zdravotná poisťovňa,
723
724 Union zdravotná poisťovňa,
725
726 Dôvera zdravotná poisťovňa
727 )))|(((
728 IS UZP
729
730 isvs_556
731
732 KIS VšZP 558
733
734 IS DZP
735
736 isvs_5808
737 )))|Odvodová povinnosť voči ZP|Informácia o splnení odvodovej povinnosti voči ZP – VŠZP,  Union, Dôvera.|(((
738 5. Overenie splnenia odvodovej povinnosti voči ZP
739 )))
740 |(((
741 6.
742 )))|MS SR|(((
743 CES
744
745 isvs_6252
746 )))|Pohľadávky Justičnej pokladnice|Pohľadávky Justičnej pokladnice voči subjektom|(((
747 6. Poskytnutie pohľadávok subjektu
748 )))
749 |(((
750 7.
751 )))|MS SR|(((
752 IS RÚ
753
754 isvs_5840
755 )))|Register úpadcov|Register úpadcov|(((
756 7. Poskytnutie údajov z Registra úpadcov
757 )))
758 |(((
759 8.
760 )))|MS SR|(((
761 IS SM
762
763 isvs_255
764 )))|Konkurz a reštrukturalizácia|Potvrdenie, že subjekt nie je v konkurze, nie je na neho vyhlásený konkurz a nie je v reštrukturalizácii|(((
765 8. Poskytnutie údajov, že subjekt nie je v konkurze, nie je na neho vyhlásený konkurz a nie je v reštrukturalizácii
766 )))
767 |(((
768 9.
769 )))|ÚGKK SR|(((
770 ISKN
771
772 isvs_421
773 )))|List vlastníctva|List vlastníctva Katastrálneho územia|(((
774 9. Poskytnutie výpisu z  LV
775 )))
776 |(% rowspan="2" %)(((
777 10.
778 )))|(% rowspan="2" %)ÚGKK SR|(% rowspan="2" %)(((
779 ISKN
780
781 isvs_421
782 )))|(% rowspan="2" %)Objekty ESKN ÚGKK SR|(% rowspan="2" %)Údaje objektov systému ESKN ÚGKK SR|(((
783 10.1. Získanie zoznamu listov vlastníctva pre vybraný subjekt
784 )))
785 |(((
786 11.2. Získanie zoznamu vlastníkov, právnych vzťahov a listín na LV
787 )))
788 |(((
789 11.
790 )))|ÚGKK SR|(((
791 ISKN
792
793 isvs_421
794 )))|Číselníky ÚGKK|Číselníky ÚGKK|(((
795 12. Poskytnutie číselníkov UGKK
796 )))
797 |(((
798 12.
799 )))|GP SR|(((
800 IS EOO/ RTO
801
802 isvs_533
803 )))|Výpis z  registra trestov|Výpis z registra trestov|(((
804 13. Poskytnutie výpisu z registra trestov
805 )))
806 |(((
807 13.
808 )))|GP SR|(((
809 IS EOO/ RTO
810
811 isvs_533
812 )))|Správa používateľov RT|Správa používateľov RT|(((
813 14. Správa koncových používateľov RT
814 )))
815 |(((
816 14.
817 )))|SKE|(((
818 CRE
819
820 isvs_10853
821 )))|Zoznam exekučných konaní|Výpis zo zoznamu exekučných konaní - potvrdenie, že voči subjektu nie je vedené exekučné konanie|(((
822 15. Poskytnutie údajov zo zoznamu exekučných konaní
823 )))
824
825 === 4.3 Dátová vrstva ===
826
827 ==== 4.3.1 Údaje v správe organizácie ====
828
829 Každá inštitúcia musí mať zavedený systematický manažment údajov vrátane nastavenia príslušných procesov a metodík pre správu celého životného cyklu údajov. Súčasne inštitúcia musí byť schopná evidovať a spravovať údaje v strojovo-spracovateľnej podobe avšak na to potrebuje disponovať internými kapacitami so znalosťami v oblasti dátovej vedy. S takýmto prístupom sa MZ SR stotožňuje, a preto je cieľom realizovať Aktivitu A7 zameranú na podporu, alebo posilnenie internej dátových kancelárie MZ SR.
830
831 Údaje v organizácii MZ SR sa posledné roky nemanažujú systematicky. Chýbajú jasné pravidlá a metodiky pre jednotlivé úrovne, ako sú používanie údajov, riadenie údajov a samotná správa údajov. Neexistuje ani konzistentné modelovanie týchto oblastí v príslušných vrstvách architektúry, najmä dátová architektúra. Pravidlá a metodiky nezahŕňajú potrebné definície dátových prvkov, ich použitie, spôsob odvodzovania údajov ani spôsob interpretácie. Tento nedostatok vedie k absencii vysokoúrovňového prístupu k manažmentu údajov v rámci inštitúcie.
832
833 V súčasnosti je dátová kancelária MZ SR personálne nedostatočne obsadená, najmä v oblasti odborníkov na správu údajov, interoperabilitu dát, procesy čistenia údajov a tvorbu metodík pre riadenie a správu údajov v rámci organizácie. Bez týchto expertov nie je možné adekvátne rozvíjať oblasť dátovej vedy, ktorá vyžaduje široké spektrum odborných znalostí a skúseností. Navyše, legislatívne pokrytie pre oblasť dátovej správy a dátovej vedy v súčasnosti chýba, čo sťažuje zavádzanie systematických a právne ukotvených postupov pre správu a ochranu údajov. Jedinou pozíciou, ktorá je v súčasnosti obsadená, je dátový kurátor, avšak jeho rola nedokáže pokryť všetky aspekty dátovej vedy. Ide o veľmi rôznorodú a širokú oblasť, ktorá si vyžaduje špecializované odborné znalosti v oblastiach ako analýza dát, prediktívne modelovanie, prevencia údajov na vstupe, monitoring dátovej kvality, správa dátových tokov, bezpečnosť a právne aspekty dát a v neposlednom rade neustále zvyšovanie kvality údajov.
834
835 MZ SR nvníma príležitosť rozvoja dátovej kancelárie v rámci organizácie ako riadený subjekt, ktorý sa komplexne zaoberá správou dát, kvalitou, právnymi aspektami a bezpečnosťou. Tento orgán vytvára rámec pre správu dát a manipuláciu s nimi, ktorý zahŕňa politiky a postupy na zabezpečenie, že dáta sú zhromažďované, spravované a chránené v súlade s internými a externými regulačnými normami. Cieľom dátových kancelárií je optimalizovať procesy týkajúce sa správy dát, aby organizácie mohli efektívne využívať dáta a zlepšovať služby poskytované inštitúciou v rámci verejnej správy.
836
837 Cieľom realizácie aktivity A7 je vytvorenie alebo posilnenie dátovej kancelárie, ktorá bude zabezpečovať dôveryhodnú správu údajov, zavedie rôzne prístupy k rozhodovaniu o tom, kto by mal mať prístup k údajom, na aké účely a v čí prospech, a uľahčí ich zdieľanie a využívanie pre nové technológie. Kľúčové prínosy a výsledky projektu sú:
838
839 * Koordinácia a udržateľnosť procesov životného cyklu dát.
840 * Jasne definované pravidlá pre zdieľanie dát a ich využívanie na MZ SR.
841 * Centralizácia know-how a jeho využitie pre podporu vývoja a implementácie nových technológií.
842 * Implementácia nástrojov na čistenie a správu a dát.
843
844 **Spôsob realizácie aktivity**
845
846 Problematika manažmentu kvality a dostupnosti údajov z nových zdrojov dát si vyžaduje odbornú koordináciu procesov životného cyklu dát ako zberu, čistenia a spracovania dát, a zároveň technickú prevádzku dátových skladov a odbornú asistenciu pri využívaní moderných analytických nástrojov. Takéto úlohy je vhodné riešiť profesionálne prostredníctvom Rezortnej dátovej kancelárie verejnej správy, ktorá bude mať na starosti bázu dát príslušného rezortu a poskytovanie podpory a asistencie ostatným v rezorte pôsobiacim dátovým expertom. Vzhľadom na nedostatočný počet expertov, je v hodným riešením zabezpečenie externých kapacít v podobe dátových expertov ako dočasná pomoc počas dĺžky realizácie projektu, ktorí budú v súčinnosti s interným expertami, riešiť aktivity súvisiace  úpravou interných procesov v organizácií, aby podporili aplikáciu postupov dátovej vedy pri rozhodovaní („evidence-based policy“, „spending reviews“, „impact assessment“) a implementovali princípy štátu fungujúceho na základe využívania znalostí („Data-driven state“) a princípu hodnoty za verejné peniaze.
847
848 Rezortná dátová kancelária má možnosť spolupracovať s Centrálnou dátovou kanceláriou MIRRI, ktorá sa dlhodobo zaoberá komplexným manažmentom údajov verejnej správy.
849
850 Rezortná dátová kancelária by mala pomáhať organizáciám v pôsobnosti rezortu kategorizovať a sprístupňovať údaje pri zachovaní kvality v dôveryhodnom prostredí spôsobom, ktorý umožní rozdeľovať vzniknutú hodnotu. Správcovia dátového trustu majú právne záväznú zodpovednosť za zohľadnenie záujmov držiteľov údajov, používateľov údajov, občanov a iných zainteresovaných strán. Prevzatím úloh a činností v oblasti správy údajov možno dôveryhodnosť údajov použiť na zníženie nákladov a zručností potrebných na správu a zdieľanie údajov.
851
852 Držitelia údajov z verejného sektora sa často zameriavajú na poskytovanie konkrétnych verejných služieb, no napriek tomu majú údaje, ktoré by mohli mať širšiu sociálnu a ekonomickú hodnotu. Rezortná dátová kancelária by mohla preskúmať túto širšiu hodnotu spôsobom, ktorý zastupuje záujmy všetkých zainteresovaných strán. Teda, ako potenciálny zdroj údajov, môže rezortná dátová kancelária vytvoriť nové príležitosti pre začínajúce podniky a iné podniky na inovácie s údajmi. Na makroúrovni by prijatie dátového trustu mohlo podporiť vývoj nových technológií ako je AI, ktoré pomáhajú ľuďom robiť informovanejšie rozhodnutia, vytvárať pracovné miesta a stimulovať ekonomický rast.
853
854 MZ SR zavedie manažment údajov vrátane nastavenie príslušných procesov a metodík pre správu celého životného cyklu údajov. Súčasne MZ SR musí schopné evidovať a spravovať údaje v strojovo-spracovateľnej podobe avšak na to potrebuje disponovať internými kapacitami so znalosťami v oblastí dátovej vedy. Cieľom realizovať Aktivitu A7 zameranú na podporu, alebo posilnenie inštitucionálnych dátových kancelárií.
855
856 Realizáciou aktivity A7 bude zabezpečený komplexná analýza čím si inštitúcia zabezpečí komplexne zmapovanie jej dátového manažmentu. Súčasné kapacity neumožňujú pokryť všetky kľúčové oblasti potrebné na efektívne riadenie a správu údajov, čo brzdí nielen inovácie, ale aj udržateľný rast a rozvoj v oblasti dátového manažmentu a interoperability. Kombinácia interných a externých odborník v oblasti dátovej vedu bude viesť ku nasledovných výstupom:
857
858 1. Bude vytvorený dátový katalóg: Popíšu sa všetky objekty evidencie až na úroveň atribútov, ktoré MZ SR:
859 11. Bude originálne vytvárať a evidovať v zdrojových registroch (agendové informačné systémy verejnej správy) v rámci rozsahu projektu.
860 11. Bude spracúvať za účelom výkonu príslušnej agendy MZ SR.
861 1. Budú definované a popísané plánované procesy organizácie riadenia celého životného cyklu správy údajov:
862 11. Budú zrozumiteľne zdokumentované dátové štruktúry, proces tvorby údajov, štatistické metodológie (ak budú použité), dátové zdroje, kontext a ďalšie aspekty manažmentu údajov.
863 11. Bude definovaný proces riadenia pre manažment údajov v inštitúcii MZ SR a primárne pre systémy, ktoré budú obsahovať objekty evidencie riešené v projekte.
864 1. Bude podporovaná a rozvíjaná inštitucionálna dátová kancelária MZ SR.
865 11. Kancelária bude slúžiť ako špecializovaný útvar pre dáta v rámci inštitúcie, súčasne bude zodpovedná za riadenie systematického manažmentu údajov.
866 11. Budú definované zodpovednosti za jednotlivé aspekty manažmentu údajov. V prípade potreby budú rozdelené údaje do jednotlivých segmentov podľa typu/druhu údajov.
867
868 Prehlaď interných pozícií pre realizáciu systematického manažmentu v rámci projektu (vrátane aktivity A7) je uvedený v kapitole č. 9 v Projektovom zámere
869
870 ==== 4.3.2 Dátový rozsah projektu - Prehľad objektov evidencie - TO BE ====
871
872 V tabuľke uvedenej nižšie sú uvedené objekty evidencie, pre ktoré bude počas realizačnej fáze projektu vytvorený doménový model, ktorý definuje návrh dátových prvkov.
873
874 V nasledujúcej tabuľke je uvedený zoznam objektov evidencie, ktoré budú poskytované do IS MOU v zmysle aktivity A1. Doménový model pri týchto objektoch evidencie nepopisujeme, keďže ten je súčasťou zdrojových IS.
875
876
877 |ID OE|Objekt evidencie - názov|Objekt evidencie - popis|Referencovateľný identifikátor URI dátového prvku
878 |1|Register licencií|Údaje o evidencii licencií udelených zdravotníckym pracovníkom, zariadeniam a ďalším subjektom v oblasti zdravotníctva. Údaje obsahujúce povolenia, certifikáty a iné druhy licencií nevyhnutných na výkon činností v zdravotníctve.|//nemá//
879
880 Súčasťou projektu je aj rozvoj Rezortnej platformy manažmentu údajov v zmysle aktivity A9, ktorej súčasťou bude aj vybudovanie správy centrálnych číselníkov. Nižšie je popísaný doménový model správy centrálnych číselníkov.
881
882
883 ==== 4.3.3 Referenčné údaje ====
884
885 Táto kapitola nie je pre predkladaný projekt relevantná. Výzva „Lepšie využívanie údajov“ sa prednostne zameriava na koncepčný rozvoj služby „Moje údaje“ a na zlepšovanie kvality služieb poskytovaných prostredníctvom zdrojových informačných systémov, napr. v podobe zasielania zmenových dávok. Rozvoj systémov MZ SR minimálne o funkčné požiadavky definované vo výzve sú prioritne určené na podporu systému IS Manažment osobných údajov a rozvoja myšlienky „Moje údaje“. Zadefinovanie novo-integrovaných údajov ako údajov referenčných nie je v realizačnej fáze projektu vylúčené.
886
887
888 ==== 4.3.4 Kvalita a čistenie údajov ====
889
890 Počas realizačnej fázy projektu bude Ministerstvo realizovať nasledovné oblasti z pohľadu dátovej kvality a interoperability v rozsahu:
891
892 1. Čistenie údajov a zvyšovanie kvality údajov;
893 1. Riadenie dátovej kvality na vstupe (prevencia vzniku nekvality);
894 1. Zavádzanie dátovej interoperability;
895 1. Monitoringu dátovej kvality (zavedenie monitoringu).
896
897 ===== 4.3.4.1 Čistenie údajov a zvyšovanie kvality údajov =====
898
899 Riadenie dátovej kvality predstavuje pre MZ SR strategicky dôležitý faktor pre efektívnu správu údajov a zabezpečenie optimálnej prevádzky agend. Ministerstvo by rado využívalo nástroj na čistenie a zvyšovanie kvality údajov, aby zabezpečilo systematický manažovanie prác nad údajmi v organizácii. Cieľom takéhoto nástroja je pomáhať udržiavať integritu, dostupnosť a dôvernosť údajov, pričom by sa výrazne zlepšila efektivita práce dátovej kancelárie, ktorá má na vo svojej kompetencii a agende zaoberať sa komplexným manažment údajov a procesným riadením dátovej kvality.
900
901 Cieľom procesného zabezpečenia riadenia dátovej kvality bude, aby proaktívne riadenie dátovej kvality bolo súčasťou každodenných procesov organizácie. Každý OVM v prvom rade musí poznať údaje, ktoré sú súčasťou jeho ISVS. Za týmto účelom je potrebné určiť aké dáta, z akého zdroja a za akým účelom zbiera.
902
903 Preto bude organizácia aktualizovať, resp. v niektorých prípadoch vytvárať informácie minimálne v rozsahu:
904
905 * používaného dátového modelu,
906 * zdroja dát,
907 * používaného dátového slovníka,
908 * používaných referenčných dát,
909 * používaných objektov evidencie.
910
911 Takáto dokumentácia musí byť dostupná za všetky ISVS organizácie a vždy musí byť prístupná vlastníkovi kvality údajov, pretože tieto informácie sú podmienkou pre riadne vykonávanie procesov súvisiacich s celým životným cyklom údajov vrátane riadenia kvality údajov. Pre vytvorenie potrebnej dokumentácie sa bude organizácia riadiť dostupnou metodikou vydanou MIRRI s názovom „Metodika merania dátovej kvality vo verejnej správe“. Informácie v metodike sú totiž významným vstupom pre riadenie dátovej kvality.
912
913 ===== 4.3.4.2 Požiadavky metódy čistenia a zvyšovania kvality údajov =====
914
915 Na riešenie takých problémov, akými sú chyby, duplicity, odľahlé hodnoty pri snahe o dodržanie parametrov strojovej spracovateľnosti, konzistencie, aktuálnosti a jedinečnosti, správnosti, presnosti a komplexnosti, bude dodržaný pracovný postup čistenia dát, ktorý zahŕňa niekoľko krokov:
916
917 * Strojová spracovateľnosť: Údaje musia byť vo formáte, ktorý môžu stroje ľahko spracovať a analyzovať.
918 * Konzistencia: Zaisťuje, že dátové prvky majú rovnaký význam a formát v celom súbore údajov.
919 * Aktuálnosť a jedinečnosť: Aktuálnosť sa vzťahuje na aktuálnosť údajov a jedinečnosť zaisťuje, že každý záznam je odlišný.
920 * Správnosť: Zahŕňa zabezpečenie toho, aby údaje presne reprezentovali entity alebo udalosti skutočného sveta.
921 * Presnosť a komplexnosť: Úzko súvisí so správnosťou a vzťahuje sa na to, ako dobre údaje predstavujú skutočné hodnoty alebo stavy. Metódy na zlepšenie presnosti zahŕňajú:
922 ** Profilovanie údajov
923 ** Odstránenie odľahlých hodnôt
924 ** Zjednodušenie dátových štruktúr
925
926 Za účelom zvýšenia kvality vstupných datasetov bude integrácia rozšírená aj o funkcionalitu stotožňovania a referencovania voči číselníkom a referenčným registrom. V tomto prípade je možné z číselníka dotiahnuť relevantné atribúty, ktoré sú súčasťou prenášaného pojmu. Ak v číselníku nebude nájdená prenášaná hodnota, bude vystavená správa pre poskytovateľa dát o danom zistení. Funkcionalita bude implementovaná architektúrou mikroslužieb s REST API. Budú udržiavané v repozitári služieb a môžu byť použité aj inými aplikáciami.
927
928 ===== 4.3.4.3 Prevencia vzniku nekvality =====
929
930 Dôležitou oblasťou je riadenie dátovej kvality na vstupe (prevencia). To by umožňovalo eliminovať chyby alebo nekonzistencie v údajoch už v počiatočných fázach spracovania, čím by sa znížila potreba neskorších korekcií a zvýšila celková efektivita správy dát. Takýto nástroj by poskytoval mechanizmy na identifikáciu potenciálnych chýb už pri samotnom vstupe údajov, čím by sa zabezpečilo, že do ďalších fáz spracovania prechádzajú iba údaje vysokej kvality.
931
932 Okrem toho by nástroj umožnil evidovať všetky údajové objekty až na úroveň jednotlivých atribútov. Táto funkcionalita by ministerstvu poskytla komplexný prehľad o všetkých údajoch, ktoré sú v rámci organizácie vytvárané a spracovávané, čo by uľahčilo ich správu a umožnilo presnejšie a rýchlejšie rozhodovanie na základe kvalitných údajov. Tento aspekt by bol obzvlášť dôležitý pri tvorbe a správe dátového katalógu, ktorý je základným prvkom efektívneho dátového manažmentu.
933
934 Pre riadenie dátovej kvality na vstupe bude MZ SR postupovať podľa nasledovných krokov:
935
936 1. Organizácia nebude zbierať dáta, ktoré budú referenčnými dátami.
937
938 Organizácia najprv vyhodnotí, či údaje, ktoré bude potrebovať, nebudú referenčnými údajmi. Zoznam vyhlásených referenčných registrov je verejne dostupný, spolu s uvedením údajov, ktoré sú vyhlásené za referenčné dáta. Ak budú požadované údaje referenčnými údajmi, organizácia ich nebude zbierať ani vytvárať, ale použije hodnoty z referenčného registra (stotožňovanie).
939
940 1. Organizácia bude používať definované základné číselníky
941
942 Pred získaním údajov organizácia určí, ktoré číselníky sa budú vzťahovať na dané údaje. Pre zachovanie interoperability údajov sa budú v zdrojových ISVS používať zverejnené základné číselníky. Ak číselník nebude súčasťou zoznamu základných číselníkov alebo bude potrebné existujúci číselník upraviť, organizácia ho definuje a požiada o zaradenie do zoznamu v súlade s usmernením pre základné číselníky.
943
944 1. Organizácia zosúladí dátové prvky s Centrálnym modelom údajov.
945
946 Organizácia zosúladí svoj dátový model s Centrálnym modelom údajov verejnej správy. Ak centrálny model nebude poskytovať relevantný dátový prvok, ktorý bude potrebný, OVM požiada MIRRI o štandardizáciu a evidenciu nového dátového prvku do centrálneho modelu.
947
948 1. Organizácia definuje biznis pravidlá pre jednotlivé atribúty.
949
950 Pri riadení dátovej kvality organizácia určí biznis pravidlá, ktoré budú predstavovať formalizované požiadavky pre hodnoty údajov v jednotlivých atribútoch databázy. Pri tvorbe biznis pravidiel sa zapoja aj vecní vlastníci údajov, ktorí reálne databázu využívajú. Organizácia zohľadní už existujúce biznis pravidlá v centrálnom zozname a ak bude zbierať údaje, ktoré budú zdrojovými údajmi referenčného registra, prevezme pravidlá referenčného registra.
951
952 1. Organizácia zavedie automatické kontroly údajov na vstupe.
953
954 Automatické kontroly údajov na vstupe umožnia odchytenie prvotných nedostatkov údajov, čím sa zníži potreba následných opráv. Konkrétny ISVS budú mať nastavené automatické kontroly voči biznis pravidlám a ukazovateľom dátovej kvality, pri ktorých sa bude dať definovať vzorec pre systémovú kontrolu.
955
956
957 ===== 4.3.4.4 Zavádzanie dátovej interoperability =====
958
959 IS MOU je založený na projekte s otvoreným zdrojovým kódom Solid. Solid je skratkou pre sociálne prelinkované údaje („Social Linked Data“), teda ide o Linked Data, ktoré vychádzajú zo štandardov W3C ako RDF, len môžu obsahovať aj osobné údaje o dotknutej osobe. Preto údaje, ktoré sa ukladajú v IS MOU sú plne v súlade s Centrálnym modelom údajov a sú v štandarde RDF. Údaje zo zdrojových informačných systémov verejnej správy preto treba pred ich nahratím do IS MOU transformovať v súlade s princípom interoperability údajov.
960
961 Hlavným cieľom dátovej transformácie inštitúcie bude zvýšenie interoperability medzi systémami verejnej správy, priblíženie sa odporúčaniam a štandardom EÚ pre interoperabilitu verejnej správy medzi krajinami EÚ a zjednodušenie prístupu k údajom pre konzumentov. Pre službu „Moje dáta“ je stanovená úroveň kvality údajov podľa formátov RDF / XML, JSON-LD API (kvalita úrovne 5★). Za týmto účelom vznikne transformačný modulu v infraštruktúre MZ SR, ktorý zabezpečí transformáciu dát z aktuálneho XML formátu do RDF formátu v 5★ kvalite prelinkovaných údajov („Linked Data“). Ide o preferovaný scenár, kedy sú údaje upravené priamo na zdrojovom systém pod správou OVM. Vybudovanie modulu bude súvisieť s úpravou kľúčových  IS VS poskytujúcich údaje, aj keď ide o technicky a časovo náročnú alternatívu, ale dôveryhodnosť údajov vtedy garantuje samotný zdrojový systém rovnako, ako v prípade pôvodných údajov.
962
963 Konzumentami transformovaných údajov môžu byť, rovnako ako v prípade netransformovaných údajov, informačné systémy v správe OVM, ale najmä IS MOU. V rámci IS MOU sa počíta s využitím údajov aj na právne záväzné úkony. Preto je základnou požiadavkou, aby údaje po transformácii mali minimálne rovnakú dôveryhodnosť ako pred transformáciou. Presnejšie, aby procesom transformácie, pri ktorom dochádza k zmene štruktúry, formátu aj objemu pôvodných dát, nedošlo k zníženiu ich dôveryhodnosti.
964
965 V procese transformácie údajov MZ SR, ktoré sú na úroveň atribútu popísané v kapitole č. 4.4.7 tohto dokumentu, sa predpokladá teda aj obohatenie a doplnenie pôvodných údajov tak, aby spĺňali požiadavku na kvalitu výstupu na úrovni 5★ RDF a aby boli v súlade s CMÚ.
966
967
968 ===== 4.3.4.5 Vybudovanie transformačného modulu =====
969
970 Cieľom riešenia je zabezpečenie poskytovania kvalitných dát vo formátoch, ktoré vyhovujú moderným štandardom pre zdieľanie údajov. Medzi preferované formáty spĺňajúce kritériá štandardov, ktoré majú veľký potenciál použitia aj v budúcnosti, je formát RDF, v našom prípade realizovaný vo forme formátu JSON-LD.
971
972 Potreba pre navrhované riešenie vznikla na základe potrieb systému IS MOU, ktorý požaduje, aby všetky konzumované údaje boli poskytované vo forme JSON-LD. Vzhľadom na fakt, že poskytovatelia (až na ojedinelé výnimky) neposkytujú svoje údaje v tomto formáte (ale väčšinou vo formáte XML), navrhujeme vývoj a nasadenie Transformačného modulu na zdroji, ktorý výrazne uľahčí prípravu vstupov a samotná transformácia vstupného datasetu (XML) do požadovaného výstupného formátu (JSON-LD) už prebehne automaticky. Transformačný modul nájde využitie okrem IS MOU aj pre ďalšie potenciálne projekty a systémy, vyžadujúce transformáciu dát do dátových formátov pre sémantickú interoperabilitu (napr. OOTS, EUDIW).
973
974 Implementácia transformačného modulu pre spracovanie datasetov MZ SR je nevyhnutná pre zabezpečenie efektívnej správy a interoperability údajov v rámci verejnej správy.
975
976 Transformačný modul MZ SR umožní transformáciu vstupných datasetov podľa XSD schém zdrojového dátového modelu do požadovaných datasetov. Tento modul bude navrhnutý na báze mikroslužieb (microservices) architektúry, čo zabezpečí jeho vysokú výkonnosť, škálovateľnosť a bezpečnosť. Transformačný modul bude integrovaný v rámci infraštruktúry MZ SR do existujúcej infraštruktúry.
977
978 Microservices budú slúžiť pre obohacovanie, transformovanie a postprocessing po transformácii, verifikovaní, aby to ako celok tvorilo kompletné funkčné riešenie. Predpokladom a kľúčovým faktom je vytvorenie manuálne vytvorenej definície transformácie pomocou jazyka xslt a iných technológií pre definíciu transformačných a validačných technológií.
979
980 Jednotlivé služby v module budú zodpovedné za spracovanie špecifických častí transformačného procesu, vrátane obohacovania, validácie, transformácie (predstavuje “runtime” využitia transformačného modulu formou služby (REST služba) a postprocessingu.
981
982 Pre pokrytie funkcionality transformačného modulu je potrebné vytvoriť centrálny katalóg dát, ktorý bude obsahovať atribúty (metadáta) jednotlivých datasetov (OE). Ako všeobecný dátový model sa využije existujúci Centrálny Model Údajov (CMU).
983
984 Súčasťou dátovej integrácie je aj jednoznačná interpretácia jednotlivých atribútov prenášaného datasetu (tzv. Objektu Evidencie). V rámci integračných manuálov sú atribúty popísané, aby konzumujúca organizácia dokázala správne atribúty spracovať. Spoločný dátový model (CDM) obsahuje jednotný súbor metadát, čo umožňuje zdieľanie dát a ich významu medzi aplikáciami.
985
986 Vytvorí sa tým prostredie (reprezentované vhodným GUI) pre efektívne mapovanie atribútov vstupného datasetu na prvky CMU. Za účelom zvýšenia miery automatizácie sa plánuje pre prvotné mapovanie aplikovať aj algoritmy strojového učenia. Výsledné mapovania budú udržiavané v Dátovom katalógu (repository). 
987
988 Pre samotnú transformáciu datasetu do JSON-LD bude vytvorený transformačný program (bude založený na využití Apache Jena RDF), ktorý bude generický a bude konfigurovateľný pomocou vstupných parametrov a konfiguračných údajov.
989
990 Vstupmi pre každú transformáciu budú:
991
992 * Vstupný dataset (XML formát)
993
994 * Konfiguračné údaje
995
996 * Sada mapovaní atribútov datasetu na prvky CMU (v repository Dátového katalógu)
997
998 * Pravidlá pre mapovanie uzlov JSON-LD
999
1000 * Súvisiace ontológie (ontológie súvisiace s výstupným datasetom)
1001
1002 Výhody riešenia:
1003
1004 * Výraznou mierou sa urýchli proces tvorby transformácií do RDF. Práca s dodanou aplikáciou nebude vyžadovať “high skilled knowledge” (tvorba XSLT transformácií, transformačné jazyky, programovanie), ale len určitú formu zaškolenia.
1005
1006 * Riešenie bude založené na centrálnom dátovom katalógu (mapovania), ontológiách a službách/mikroslužbách. Nebude sa pracovať so súbormi, ETL, a pod.
1007
1008 * V Dátovom katalógu bude zriadený centrálny repozitár atribútov datasetov s ich popisom.
1009
1010 * Mapovaním atribútov datasetov na prvky CMU a ich centrálnym udržiavaním v rámci Dátového katalógu, bude zavedený proces využitia kanonického/všeobecného dátového modelu.
1011
1012 * Špecifikáciou a udržiavaním pravidiel pre mapovanie uzlov JSON-LD bude usmerňovaná štruktúra výstupných JSON-LD.
1013
1014 [[image:1742283720926-468.png]]
1015
1016 Obrázok 3: Schéma riešenia transformačného modulu
1017
1018
1019 ===== 4.3.4.6 Monitoring dátovej kvality (zavedenie monitoringu) =====
1020
1021 Riadenie zmien nekončí po implementácii. Je dôležité monitorovať a hodnotiť účinnosť zmien a dátovej kvality v dlhodobom horizonte. To umožňuje identifikovať prípadné nedostatky alebo oblasti, ktoré vyžadujú ďalšie zlepšenie. Monitorovanie a hodnotenie pokroku sa teda neobmedzuje na obdobie realizácie akčného plánu ale zahŕňa aj obdobie po zavedení zmeny do rutinnej praxe.
1022
1023 Cieľom tejto podaktivity je vypracovať automatizované alebo poloautomatizované riešenia merania DQ.
1024
1025 Ministerstvo zavedie monitoring dátovej kvality, do ktorého vstupom budú pravidelné správy o stave dátovej kvality v podobe súhrnnej správy.
1026
1027 Výstupom monitoringu v podobe je súhrnnej správy, ktorá obsahuje najmä:
1028
1029
1030 * zhodnotenie stavu úloh a ich zmien oproti poslednej správe z monitoringu,
1031
1032 * identifikovanie úloh, ktoré neboli vyriešené v termíne stanovenom pre riešenie úloh,
1033
1034 * informácia o dôvodoch nesplnenia úloh a o ďalšom postupe
1035
1036 Správu z monitoringu bude Ministerstvo koordinovať s Centrálnou dátovou kanceláriou MIRRI a výsledky zverejňovať na svojom webovom sídle, resp. na dohodnutom verejne dostupnom priestore dedikovanom pre oblasť dátovej kvality vo verejnej správe.
1037
1038 Z pohľadu definovania významu kvality údajov pre biznis procesy (možné riziká v dôsledku dátovej nekvality), t.j. ak bude údaj nepresný, bude mať nesprávnu hodnotu, formát, nebude vyplnený, alebo stotožnený voči referenčnému registru, ako významne to ovplyvní príslušnú agendu je v tabuľke uvedenej nižšie zhodnotenie jednotlivých oblastí nasledovne:
1039
1040 |(((
1041 ID OE
1042 )))|(((
1043 Názov Objektu evidencie
1044
1045 (uvádzať OE z tabuľky v kap. 4.3.2)
1046 )))|(((
1047 Významnosť kvality
1048
1049 1 (malá) až 5 (veľmi významná)
1050 )))|(((
1051 Citlivosť kvality
1052
1053 1 (malá) až 5 (veľmi významná)
1054 )))|(((
1055 Priorita – poradie dôležitosti
1056
1057 (začnite číslovať od najdôležitejšieho)
1058 )))
1059 |(((
1060 1
1061 )))|(((
1062 Register licencií
1063 )))|(((
1064 5
1065 )))|(((
1066 3
1067 )))|(((
1068 1
1069 )))
1070
1071 ==== 4.3.5 Otvorené údaje ====
1072
1073 Táto kapitola nie je pre predkladaný projekt relevantná. Výzva „Lepšie využívanie údajov“ a v súlade s ňou aj predkladaný projekt sa zameriava na koncepčný rozvoj služby „Moje údaje“ a na zlepšovanie kvality služieb poskytovaných prostredníctvom zdrojových informačných systémov, napr. v podobe zasielania zmenových dávok. Rozvoj systémov MZ SR minimálne o funkčné požiadavky definované vo výzve je prioritne určený na podporu systému IS Manažment osobných údajov a rozvoja myšlienky „Moje údaje“.
1074
1075
1076 ==== 4.3.6 Analytické údaje ====
1077
1078 Táto kapitola nie je pre predkladaný projekt vo vzťahu k rozvoju centrálneho komponentu Informačný systém Konsolidovaná vrstva (IS KAV) relevantná. Výzva „Lepšie využívanie údajov“ a v súlade s ňou aj predkladaný projekt sa zameriava na koncepčný rozvoj služby „Moje údaje“ a na zlepšovanie kvality služieb poskytovaných prostredníctvom zdrojových informačných systémov, napr. v podobe zasielania zmenových dávok. Rozvoj systémov MZ SR minimálne o funkčné požiadavky definované vo výzve je prioritne určený na podporu systému IS Manažment osobných údajov a rozvoja myšlienky „Moje údaje“.
1079
1080 CIP MZ SR má byť technologickým prostriedkom pre MZ SR pre Centrálne riadenie nemocníc v zakladateľskej/zriaďovateľskej kompetencii MZ SR s cieľom rozvoja myšlienky “data-driven” governance pre oblasť zdravotníctva, a teda konceptu rozvíjaného a podporovaného aj Centrálnou dátovou kanceláriou MIRRI. V realizačnej fáze projektu, alebo aj v neskoršej fáze, nie je vylúčené prepojenie/integrácia, či vzájomná koordinácia aktivít/ medzi CIP MZ SR a IS KAV.
1081
1082
1083 ==== 4.3.7. Moje údaje ====
1084
1085 ===== 4.3.7.1 Popis existujúcich rozhraní v IS MOU - všeobecná informácia o funkčnosti IS MOU =====
1086
1087 ===== 4.3.7.1 Popis existujúcich rozhraní v IS MOU - všeobecná informácia o funkčnosti IS MOU =====
1088
1089 ===== 4.3.7.1 Popis existujúcich rozhraní v IS MOU - všeobecná informácia o funkčnosti IS MOU =====
1090
1091 ===== 4.3.7.1 Popis existujúcich rozhraní v IS MOU - všeobecná informácia o funkčnosti IS MOU =====
1092
1093 ===== 4.3.7.1 Popis existujúcich rozhraní v IS MOU - všeobecná informácia o funkčnosti IS MOU =====
1094
1095 Funkčná úprava dotknutých systémov MZ SR bude nadväzovať na Modul logovania prístupov v IS MOU, ktorý primárne zabezpečuje pre registrovaného používateľa informovanie o prístupe k jeho údajom.
1096
1097 Informácie o prístupe k údajom delíme na tieto základné kategórie:
1098
1099 * Spracovanie osobných údajov – napríklad, úradník si pozrie osobné údaje na karte dotknutej osoby. Ďalším príkladom môže byť spracovanie osobných údajov dotknutej osoby pri vybavovaní žiadosti. Cieľom tohto modulu nie je obmedzovať spracovávanie osobných údajov, naopak IS MOU podporuje budovanie služieb založených na efektívnom využívaní osobných údajov, ale cieľom je zabezpečiť, aby dotknutá osoba bola o spracovaní osobných údajov informovaná, v prípade že si takúto službu vyberie.
1100 * Zmena osobných údajov – typickým príkladom je zmena adresy. Pod zmenu údajov sa zahŕňa aj vznik a vymazanie osobných údajov. Je potrebné zdôrazniť, že úlohou modulu Logovanie prístupov nie je prenos samotných zmenených údajov (ten zabezpečuje modul Správa osobných údajov), ale iba získanie informácie o tejto zmene. To znamená, že aj informačný systém, ktorý nepodporuje zasielanie zmien údajov, môže podporiť zasielanie informácie o zmene údajov.
1101 * Prenos osobných údajov – prenos medzi OVM, prenos zo zdrojového OVM do osobného úložiska dotknutej osoby a poskytnutie osobných údajov z osobného úložiska tretej strane na základe súhlasu.
1102
1103 [[image:1742283378084-608.png]]
1104
1105 Obrázok 4: Komunikácia s externými entitami
1106
1107
1108 Projekt primárne navrhuje vybudovanie technologického riešenia a zabezpečenie zbierania informácií o prístupe k (osobným) údajom ako údajom registrovaného používateľa. Projekt realizuje len vybranú časť z celkového programu Manažment údajov a počíta, že mimo projektu sa realizuje vybudovanie kapacít na strane IS VS, ktoré budú zdrojom informácií o prístupe k údajom.
1109
1110
1111 Vysvetlenie súvisiacich pojmov.
1112
1113 Odlišnosti medzi pojmami notifikácia, informácia, záznam, log nie sú veľké a možno ich do istej miery považovať za synonymá, zväčša je z kontextu zrejmé, v akom význame sú myslené. V texte sa ďalej používajú takto:
1114
1115 * Informácia o udalosti v zmysle informácie o akcii, či udalosti, ktorá niekde nastala a dotknutá osoba sa o nej má dozvedieť. Napríklad informácia o zmene údajov v registri. S aktuálnymi poznatkami sa plánuje zmena označenia modulu Logovanie prístupov na modul Informovanie o prístupe k údajom.
1116 * Notifikácia ako mechanizmus, pomocou ktorého sa občan o informácii dozvie. Napríklad, občan/podnikateľ dostal push notifikáciu na mobil obsahujúcu informáciu o zmene údajov.
1117 * Záznam alebo log – uložená informácia, hlavne o činnosti používateľa. Napríklad pri udelení súhlasu vznikne záznam/log v systéme. Alebo do logu bola uložená informácia o zmene údajov.
1118
1119 To znamená, že keď nastane udalosť týkajúca sa údajov, zdroj informácií pošle do IS MOU informáciu o tejto udalosti. Informácia sa zaznamená v osobnom úložisku dotknutej osoby/registrovaného používateľa IS MOU a dotknutá osoba/registrovaný používateľ IS MOU dostane notifikáciu o tejto udalosti.
1120
1121 * Žiadaným stavom je, aby ISVS_14191 spracovávajúci údaje, umožňoval poskytovanie údajov a zároveň poskytoval informácie o prístupe k údajom. Vtedy má registrovaný používateľ možnosť získať svoje údaje a poskytovať ich tretím stranám a zároveň je informovaná o každom prístupe k týmto  údajom.
1122 * Súčasný stav IS VS je, že vedia poskytovať osobné údaje cez IS CPDI, prípadne priamo do IS MOU v závislosti od charakteru údajov (napr. citlivé údaje o zdraví osoby, alebo údaje v „režime“), ale nevedia poskytovať informácie o prístupe k údajom. V prostredí VS správy je častým javom, že niektorý IS nevie poskytovať osobné údaje (napríklad kvôli bezpečnosti), ale vie poskytovať informácie o prístupe k údajom.
1123
1124 Z pohľadu stratégie rozvoja konceptu Moje údaje je okrem iného cieľom dostávať informácie o prístupe k údajom dotknutej osoby, napríklad o zmene údajov, ich spracovaní, či prenose. Registrovaný používateľ sa môže rozhodnúť, ktoré z týchto informácií chce dostávať a prihlási sa k ich odoberaniu. Informácie o prístupe k údajom delíme na:
1125
1126 * Informácia o spracovaní údajov (napr. použitie údajov v IS OVM alebo IS tretej strany, typický príklad je, že príslušný zamestnanec orgánu verejnej moci si za účelom výkonu pozrie kartu občana). Zdrojom takejto informácie je spracovávateľ informácie, to znamená IS VS alebo IS tretej strany.
1127 * Informácia o zmene (osobných) údajov. Zdrojom takejto informácie je IS VS, ktorý tieto údaje spravuje (napr. referenčný register).
1128 * Informácia o vzniku (osobných) údajov
1129 * Informácia o zmene v (osobných) údajoch
1130 * Informácia o ukončení platnosti (osobných) údajov
1131 * Informácia o vymazaní (osobných) údajov
1132 * Informácia o zmene stavu procesu
1133 * Informácia o prenose (osobných) údajov – nie sú predmetom projektu, lebo tieto informácie zabezpečuje centrálny komponent IS CPDI, prípadne samotné IS MOU.
1134 * Informácia o prenose údajov medzi IS VS – zdrojom informácie je IS CPDI, cez ktorý sa informácie prenášajú.
1135 * Informácia o prenose údajov do osobného úložiska – zdrojom informácie je zdrojová služba IS MOU, ktorá na základe súhlasu registrovaného používateľa zabezpečí prenos údajov zo zdroja do osobného úložiska.
1136 * Informácia o prenose údajov k tretej strane – zdrojom informácie je konzumentská služba IS MOU v IS MOU, ktorá na základe súhlasu registrovaného používateľa, zabezpečila prenos údajov z osobného úložiska tretej strane.
1137
1138 Všetky vyššie popísané typy informácií o prístupe k (osobným údajom) budú zaznamenané (zalogované) priamo v osobnom úložisku (PODe) registrovaného používateľa (technológia IS MOU).
1139
1140 Tabuľka uvedená nižšie poskytuje prehľad rôznych typov informácií súvisiacich so spracovaním (osobnýc)h údajov v informačných systémoch verejnej správy (IS VS). Zameriava sa na zdroje týchto informácií, ich kategorizáciu a špecifiká jednotlivých procesov. Vysvetľuje, ako informačné systémy generujú a spracúvajú údaje týkajúce sa zmien (osobných) údajov, prenosu údajov v rámci verejnej správy, ako aj prenosu údajov do osobných úložísk a tretím stranám na základe súhlasu registrovaných používateľov. Tabuľka tiež zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia zdieľania informácií prostredníctvom štandardizovaných API rozhraní a budúce zlepšenia v oblasti logovania a poskytovania informácií o prístupoch k (osobným) údajom. Ako už bolo vyššie uvedené, predmetné funkcionality sa per analógiám uplatnia aj pre právnickú osobu v pozícii registrovaného používateľa IS MOU.
1141
1142 |(((
1143 **Informácia o spracovaní údajov**
1144
1145 Spracovanie (osobných) údajov v IS VS sa týka nie len údajov, pre ktoré je daný IS zdrojovým (referenčným), ale všetkých (osobných) údajov, ktoré daný IS VS využíva.
1146
1147 V súčasnom stave informáciu o spracovaní údajov IS neposkytujú. Modul logovania prístupov bude mať API pripravené aj na tento typ informácií. Do budúcna bude snahou, aby IS VS, OVM, prípadne aj tretie strany takéto informácie poskytovali.
1148
1149 V prípade IS VS sa očakáva, že budú napojené na IS CPDI, čo umožní, aby sa IS CPDI prispôsobil rozhraniam IS VS a po transformácii komunikoval smerom na IS MOU jednotným spôsobom cez štandardné API.
1150
1151 Do budúcna bude možné, aby informácie o zmene (osobných) údajov poskytovali aj IS tretích strán s využitím štandardu pre logovanie informácií o prístupe k (osobným) údajom.
1152 )))|(((
1153 1. Zdrojový IS VS pripojený priamo na IS MOU (isvs_8705)
1154 1. Zdrojový IS VS pripojený na IS MOU (isvs_8705) cez IS CPDI
1155 1. IS tretej strany
1156 )))
1157 |(((
1158 **Informácia o zmene údajov (vznik, zmena, ukončenie platnosti, vymazanie)**
1159
1160 Zdrojom informácie o zmene (osobných) údajov je IS VS pripojený cez IS CPDI, v ktorom je tento objekt evidencie spravovaný. Obsahom informácie bude OE a popis k akej zmene v údajoch došlo.
1161
1162 Do budúcna bude možné, aby informácie o zmene (osobných) údajov poskytovali aj IS tretích strán s využitím štandardu pre logovanie informácií o prístupe k (osobným) údajom.
1163 )))|(((
1164 1. Zdrojový IS VS pripojený priamo na IS MOU (isvs_8705)
1165 1. Zdrojový IS VS pripojený na IS MOU cez IS CPDI (isvs_5836)
1166 1. IS tretej strany
1167 )))
1168
1169 Tabuľka 3: Tabuľka špecifikuje jednotlivé procesy spracovania údajov
1170
1171
1172 ===== 4.3.7.2 Popis dátových entít pre informácie ku údajom =====
1173
1174 Kapitola poskytuje detailný prehľad o spôsobe a forme realizovania požadovaných typov informácií z pohľadu funkčného rozvoja IS, poskytujúceho predmetné údaje.
1175
1176 Definícia jednotlivých entít vychádza z návrhu NotificationApi v MyData.org a OpenTelemetry.io, pričom bola rozšírená pre potreby IS MOU.
1177
1178
1179 ===== 4.3.7.3 Definícia typov informácií o prístupe k (osobným) údajom =====
1180
1181 Typ informácie umožňuje zoskupovanie a filtrovanie informácií. Využívame ho:
1182
1183 * Pri prihlasovaní sa k odoberaniu informácií, aby dotknutá osoba/registrovaný používateľ IS MOU mohla zúžiť množstvo informácií, ktoré chce odoberať.
1184 * Pri rozhodovaní, či zdroj informácie takúto informáciu dotknutej osobe/registrovanému používateľovi MOU pošle alebo nie.
1185
1186 Pri prezeraní a zobrazovaní informácií (historický log) pre vyhľadávanie alebo filtrovanie informácií.
1187
1188 Tabuľka poskytuje prehľad rôznych typov informácií týkajúcich sa spracovania osobných údajov, v súlade s nariadením GDPR, v prípade, že ide o údaje fyzickej osoby. Každý typ informácie je stručne popísaný, pričom sú uvedené konkrétne príklady. Tento prehľad slúži ako rýchly orientačný nástroj na pochopenie jednotlivých typov spracovania údajov a je tiež kľúčový pre zabezpečenie transparentnosti, ako aj pre riadenie prístupu k osobným údajom v rámci verejnej správy, čo je nevyhnutné pre zaistenie súladu so zákonnými požiadavkami na ochranu osobných údajov. Legislatívne zakotvenie v danom prípade tvoria najmä čl. 15, 19 a 20 GDPR.
1189
1190
1191 |Typ informácie|Vysvetlenie, príklad
1192 |DataProcessedInformation|Akékoľvek spracovanie osobných údajov, napríklad ak si úradník otvorí kartu osoby, na ktorej sa údaje nachádzajú alebo pri hromadnom spracovaní údajov.
1193 |DataCreatedInformation|Vznik nových údajov pre dotknutú osobu. Používané bude asi výnimočne.
1194 |DataChangedInformation|Zmena údajov, typický príklad je zmena trvalého bydliska.
1195 |DataValidityEndedInformation|Ukončenie platnosti údajov, napríklad potvrdenia o návšteve školy.
1196 |DataDeletedInformation|Vymazanie údajov dotknutej osoby.
1197
1198 Tabuľka 4: Typy informácií týkajúcich sa notifikácií
1199
1200
1201 ===== 4.3.7.4 Definícia zdrojov informácií o prístupe k (osobným) údajom =====
1202
1203 Zdroj informácie je kľúčový pri prihlasovaní sa k odberu informácií.
1204
1205 Zoznam zdrojov informácií sa nachádza v Registri zdrojov informácií, ktorý je spravovaný správcom IS MOU (podobne ako register služieb).
1206
1207 V registri zdrojov informácií sa automaticky registrujú zdrojové a konzumentské služby. Zároveň je zaregistrovaný ako zdroj informácií CIP/IS CPDI ako poskytovateľ informácií o prenose údajov medzi OVM.
1208
1209
1210 ===== 4.3.7.5 Definícia prihlasovania sa k správam =====
1211
1212 Prihlásenie sa k informáciám je nutný krok pre odoberanie informácií. Dotknutá osoba ako registrovaný používateľ IS MOU ním prejaví záujem o informácie a príslušný zdroj informácií sa dozvie, že má tieto informácie dotknutej osobe poskytovať.
1213
1214 Pri registrácii zdroja informácií je povinné zadať adresu, na ktorej má vystavenú službu pre prihlasovanie k informáciám. Požiadavku na prihlásenie vytvára IS MOU, následne je preposlaná zdroju informácií na zadanú adresu.
1215
1216 [[image:1742283393971-185.png]]
1217
1218 Obrázok 5: Schéma prihlásenia sa k informáciám
1219
1220
1221 |Atribút|Význam
1222 |@context|Umožňuje vytvoriť jednoznačný identifikátor pre jednotlivé termíny (atribúty) v rámci popisovaného objektu. Spolu s termínom vytvára takzvané IRI (Internationalized Resource Identifiers) alebo jednoznačný identifikátor. Slúži na premenu JSON objektu na JSON-LD objekt.
1223 |@type|Reprezentuje typ popisovaného objektu
1224 |requestDate|Dátum prihlásenia / odhlásenia od informovania o prístupe k osobným údajom.
1225 |source|Zdroj informácií, ku ktorému sa registrovaný používateľ prihlasuje. Identifikátor je súčasť registra Zdrojov informácií.
1226 |person|PČO dotknutej osoby ako registrovaného používateľa, ak ide o fyzickú osobu, ktorá sa prihlasuje k informovaniu o prístupe k osobným údajom.
1227 |messageType|Typ informácie, ktorý chce registrovaný používateľ dostávať. Ak zdroj poskytuje viacero typov informácií, pre každý z nich sa prihlasuje osobitne. **Chyba! Nenašiel sa žiaden zdroj odkazov.** popisuje možné hodnoty, pričom hodnoty pre konkrétny zdroj sú definované v registri Zdrojov informácií.
1228 |action|(((
1229 subscribe – prihlásenie k odoberaniu informácií.
1230
1231 unsubscribe – odhlásenie od odoberania informácií.
1232 )))
1233
1234 Tabuľka 5: Popis  požiadavky na odber informácií o prístupe k údajom
1235
1236
1237 ===== 4.3.7.6 Definícia Správy =====
1238
1239 Informácia je záznam o akcii týkajúcej sa údajov registrovaného používateľa, posiela ju zdroj informácií do IS MOU. Informácia má hlavnú časť (Message) a obsah správy (MessagePayload), ktorý sa mení podľa typu informácie.
1240
1241
1242 [[image:1742283418400-942.png]]
1243
1244 Obrázok 6: Schéma informácie o prístupe k (osobným) údajom
1245
1246
1247 |Atribút|Význam
1248 |@context|Umožňuje vytvoriť jednoznačný identifikátor pre jednotlivé termíny (atribúty) v rámci popisovaného objektu. Spolu s termínom vytvára takzvané IRI (Internationalized Resource Identifiers) alebo jednoznačný identifikátor. Slúži na premenu JSON objektu na JSON-LD objekt.
1249 |@type|Reprezentuje typ popisovaného objektu
1250 |observedDate|Dátum, kedy bola informácia doručená do IS MOU, dopĺňa systém IS MOU.
1251 |source|Zdroj informácií ktorý informáciu poslal. Identifikátor je súčasť registra Zdrojov informácií.
1252 |person|PČO registrovaného používateľa, ak je ním fyzická osoba, ktorú informujeme, že k jej údajom boli pristúpené.
1253 |messageType|Typ informácie. Podľa typu informácie sa odlišuje obsah prenášanej správy (payload).
1254 |(% colspan="2" %)Payload – Samotný obsah informácie. Obsahuje štandardné atribúty vymenované v tejto tabuľke a doplnkové atribúty špecifické pre jednotlivé typy informácií.
1255 |@type|Reprezentuje typ popisovaného objektu
1256 |id|Jednoznačný identifikátor správy. Je jedinečný pre kombináciu source, person, informationType. Môže sa využiť pre zisťovaní ďalších informácií o prístupe k dátam.
1257 |createdDate|Dátum, kedy nastala udalosť, o ktorej sa posiela informácia. Vypĺňa zdroj informácie.
1258 |transactionID|Jednoznačný identifikátor transakcie v zdrojovom systéme, počas ktorého došlo k prístupu k údajom. Môže sa využiť pre zisťovaní ďalších informácií o prístupe k dátam.
1259 |reference|Spisová značka, ak vie zdroj informácie uviesť spisovú značku konania, v ktorom došlo k prístupu k údajom.
1260 |purpose|Účel. Zdroj informácie by mal uviesť účel, kvôli ktorému došlo k prístupu k údajom.
1261 |subject|Krátky popis vystihujúci prístup k údajom. Registrovanému používateľovi sa zobrazí, pri prezeraní zoznamu (histórie) informácií.
1262 |message|Podrobný popis vystihujúci prístup k údajom. Registrovanému používateľovi sa zobrazí, pri prezeraní detailu danej informácie.
1263 |(% colspan="2" %)Atribúty špecifické pre typ:
1264 |(% colspan="2" %)a) Notifikácia o spracovaní údajov// - „DataProcessedInformation“//
1265 |(% colspan="2" %)c) Notifikácia o zmene údajov// - „DataChangedInformation“//
1266 |(% colspan="2" %)d) Notifikácia o vzniku/zápisu údajov// - „DataCreatedInformation“//
1267 |(% colspan="2" %)e) Notifikácia o ukončení platnosti údajov - //„DataValidityEndedInformation“//
1268 |(% colspan="2" %)f) Notifikácia o vymazaní údajov// - „DataDeletedInformatiom“//
1269 |dataSpecification|(((
1270 Popis údajov, ku ktorým zdrojový systém pristúpil. Popis údajov môže mať dve formy (prvá je preferovaná):
1271
1272 1. Zoznam elementov ako odkazov na CMÚ, pričom elementy zvoliť tak, aby bol výsledok pre registrovaného používateľa zrozumiteľný. To znamená, že je na zdroji informácie, či pošle zoznam viacerých elementov alebo napríklad nadradený element. Závisí to od komplexnosti údajov a konkrétneho use case.
1273 Príklad:
1274
1275 [[https:~~/~~/data.gov.sk/def/ontology/physical-person/personRelationship>>url:https://data.gov.sk/def/ontology/physical-person/personRelationship]]
1276
1277 1. Slovný popis, pokiaľ nie je možné sa odvolať na CMÚ.
1278 )))
1279
1280 Tabuľka 6: Popis informácii s rozpadom na atribúty o prístupe k údajom
1281
1282
1283
1284 V tejto časti sú uvedené  informácie súvisiace s údajmi, ktoré spadajú do kategórie Mojich údajov, z pohľadu budúceho TO BE stavu projektu. V podkapitole je uvedený presný rozsah objektov evidencie s rozpadom na atribúty (údajov) pre budúce poskytovanie údajov zo zdrojových informačných systémov pre informačný systém IS MOU:
1285
1286
1287 ===== 4.3.7.7 Atribúty obsiahnuté v Registri licencií MZ =====
1288
1289 |**Atribút**|**Popis**
1290 |**meno**|
1291 |**priezvisko**|
1292 |**titul**|
1293 |**dátum narodenia**|
1294 |**údaj o štátnom občianstve**|
1295 |**miesto trvalého pobytu**|miesto trvalého pobytu (ak je miesto trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, aj miesto prechodného pobytu na území Slovenskej republiky)
1296 |**registračné číslo**|registračné číslo - register vedený podľa zdravotníckeho povolania obsahuje
1297 | |dátum registrácie,
1298 | |dátum dočasného pozastavenia registrácie a dátum obnovenia registrácie,
1299 | |dátum zrušenia registrácie,
1300 | |dátum zániku registrácie,
1301 | |dôvod dočasného pozastavenia registrácie,
1302 | |dôvod zrušenia registrácie.
1303 | |údaj o odbornej spôsobilosti,
1304 | |údaj o zdravotníckom povolaní, študijnom odbore, špecializačnom odbore alebo certifikovanej pracovnej činnosti, v ktorej sa bude vykonávať zdravotnícke povolanie,
1305 | |údaj o doterajšej odbornej praxi,
1306 |(% colspan="2" %)**Druh vydanej licencie podľa**
1307 |(% colspan="2" %)//na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zdravotníckym pracovníkom v povolaní//
1308 |(((
1309 * lekár
1310 )))|
1311 |(((
1312 * zubný lekár
1313 )))|
1314 |(((
1315 * sestra
1316 )))|
1317 |(((
1318 * pôrodná asistentka
1319 )))|
1320 |(((
1321 * fyzioterapeut
1322 )))|
1323 |(((
1324 * masér
1325 )))|
1326 |(((
1327 * logopéd
1328 )))|
1329 |(((
1330 * liečebný pedagóg
1331 )))|
1332 |(((
1333 * psychológ
1334 )))|
1335 |(% colspan="2" %)//na výkon zdravotníckeho povolania [§ 3 ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní//
1336 |(((
1337 * lekár
1338 )))|
1339 |(((
1340 * zubný lekár
1341 )))|
1342 |(((
1343 * farmaceut, sestra
1344 )))|
1345 |(((
1346 * pôrodná asistentka
1347 )))|
1348 |(((
1349 * fyzioterapeut
1350 )))|
1351 |(((
1352 * verejný zdravotník
1353 )))|
1354 |(((
1355 * zdravotnícky laborant
1356 )))|
1357 |(((
1358 * nutričný terapeut
1359 )))|
1360 |(((
1361 * dentálna hygienička
1362 )))|
1363 |(((
1364 * rádiologický technik
1365 )))|
1366 |(((
1367 * zdravotnícky záchranár
1368 )))|
1369 |(((
1370 * technik pre zdravotnícke pomôcky
1371 )))|
1372 |(((
1373 * farmaceutický laborant
1374 )))|
1375 |(((
1376 * ortopedický technik
1377 )))|
1378 |(((
1379 * logopéd, psychológ
1380 )))|
1381 |(((
1382 * liečebný pedagóg
1383 )))|
1384 |(((
1385 * fyzik
1386 )))|
1387 |(((
1388 * laboratórny diagnostik
1389 )))|
1390 |(% colspan="2" %)//na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní~://
1391 |(((
1392 * lekár
1393 )))|
1394 |(((
1395 * zubný lekár
1396 )))|
1397 |(((
1398 * farmaceut, sestra
1399 )))|
1400 |(((
1401 * pôrodná asistentka
1402 )))|
1403 |(((
1404 * fyzioterapeut
1405 )))|
1406 |(((
1407 * verejný zdravotník
1408 )))|
1409 |(((
1410 * zdravotnícky laborant
1411 )))|
1412 |(((
1413 * nutričný terapeut
1414 )))|
1415 |(((
1416 * dentálna hygienička
1417 )))|
1418 |(((
1419 * rádiologický technik
1420 )))|
1421 |(((
1422 * zdravotnícky záchranár
1423 )))|
1424 |(((
1425 * technik pre zdravotnícke pomôcky
1426 )))|
1427 |(((
1428 * farmaceutický laborant
1429 )))|
1430 |(((
1431 * ortopedický technik
1432 )))|
1433 |(((
1434 * logopéd, psychológ
1435 )))|
1436 |(((
1437 * liečebný pedagóg
1438 )))|
1439 |(((
1440 * fyzik
1441 )))|
1442 |(((
1443 * laboratórny diagnostik
1444 )))|
1445 |(% colspan="2" %)//na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní~://
1446 |(((
1447 * lekár
1448 )))|
1449 |(% colspan="2" %)//Slovenská lekárska komora vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní~://
1450 |(((
1451 * lekár
1452 )))|
1453 |(% colspan="2" %)//Slovenská komora zubných lekárov vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní~://
1454 |(((
1455 * zubný lekár
1456 )))|
1457 |(% colspan="2" %)//Slovenská lekárnická komora vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní~://
1458 |(((
1459 * farmaceut
1460 )))|
1461 |(% colspan="2" %)//Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní~://
1462 |(((
1463 * sestra a v povolaní
1464 )))|
1465 |(((
1466 * pôrodná asistentka
1467 )))|
1468 |(% colspan="2" %)//Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní~://
1469 |(((
1470 * verejný zdravotník
1471 )))|
1472 |(((
1473 * zdravotnícky laborant
1474 )))|
1475 |(((
1476 * nutričný terapeut
1477 )))|
1478 |(((
1479 * dentálna hygienička
1480 )))|
1481 |(((
1482 * rádiologický technik
1483 )))|
1484 |(((
1485 * technik pre zdravotnícke pomôcky
1486 )))|
1487 |(((
1488 * farmaceutický laborant
1489 )))|
1490 |(((
1491 * masér
1492 )))|
1493 |(% colspan="2" %)//Slovenská komora fyzioterapeutov vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní~://
1494 |(((
1495 * fyzioterapeut
1496 )))|
1497 |(% colspan="2" %)//Slovenská komora ortopedických technikov vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní~://
1498 |ortopedický technik|
1499 |(% colspan="2" %)//Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní~://
1500 |(((
1501 * logopéd, psychológ
1502 )))|
1503 |(((
1504 * liečebný pedagóg
1505 )))|
1506 |(((
1507 * fyzik
1508 )))|
1509 |(((
1510 * laboratórny diagnostik
1511 )))|
1512 |(% colspan="2" %)//Slovenská komora psychológov vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní~://
1513 |(((
1514 * psychológ
1515 )))|
1516 |(% colspan="2" %)//Slovenská komora zdravotníckych záchranárov vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní~://
1517 |zdravotnícky záchranár|
1518 |Licencia na výkon zdravotníckeho povolania|Podmienky vydávania licencií na výkon zdravotníckeho povolania upravuje zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1519 |číslo licencie|
1520 |označenie komory, ktorá licenciu vydala|
1521 |dátum vydania licencie|
1522 |dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia|
1523 |dátum začatia dočasného pozastavenia licencie|
1524 |číslo rozhodnutia o dočasnom pozastavení licencie|
1525 |dôvod dočasného pozastavenia licencie|
1526 |dátum skončenia dočasného pozastavenia licencie|
1527 |číslo rozhodnutia o zrušení licencie|
1528 |dôvod zrušenia licencie|
1529 |dátum zrušenia licencie|
1530 |dátum zániku platnosti licencie|
1531
1532 Výstupný formát v budúcom stave: JSON-LD
1533
1534
1535 ==== 4.3.8 Legislatíva ====
1536
1537 ===== 4.3.8.1 Analýza legislatívnych podmienok sprístupňovania údajov =====
1538
1539 V národnom právnom systéme sa základná právna úprava konceptu Mojich údajov a sprístupňovania údajov fyzickým osobám nachádza v zákone č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 301/2023 Z. z. a zákone č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 301/2023 Z. z.. Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 301/2023 Z. z., konkrétne § 12 ods. 1 písm. k) s účinnosťou od 1.8. 2023 doplnil pre Orgány riadenia povinnosť „sprístupňovať orgánom verejnej moci a osobám prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov (ktorého súčasťou je aj IS CSRÚ a IS MOU) údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a aktualizovať ich“;
1540
1541 Zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 301/2023 Z. z. s účinnosťou od 1.8. 2023 rozšíril funkcionalitu Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov v § 10 ods. 11 písm. j) o sprístupňovanie údajov fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktoré sa takejto osoby týkajú, a správu týchto údajov takouto osobou, a to aj prostredníctvom mobilnej aplikácie v správe ministerstva investícií; správa údajov zahŕňa najmä ich získavanie, ukladanie, zobrazovanie alebo podávanie žiadosti o ich opravu elektronicky, pričom údaje takto poskytované fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe sa považujú za úplné, zodpovedajúce skutočnosti a použiteľné na právne účely, ak sa zobrazujú prostredníctvom mobilnej aplikácie alebo inej informačnej technológie verejnej správy určenej na správu údajov fyzickej osoby, fyzickej osoby podnikateľa alebo právnickej osoby a ktorej správcom je ministerstvo investícií.
1542
1543 Predmetný zákon obsahuje aj nové samostatné ustanovenie o sprístupňovaní údajov fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe (§ 10a):
1544
1545 * „(1) Fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe sa elektronicky automatizovaným spôsobom podľa § 10 ods. 11 písm. j) a v rozsahu podľa odseku 2 sprístupňujú údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy, notifikácie o zmenách a opravách takýchto údajov a notifikácie o skutočnosti, aký orgán verejnej moci, kedy a z akého právneho dôvodu k jej údajom pristupoval, ak sprístupňovanie takýchto údajov a súvisiacich notifikácií nevylučuje osobitný predpis.
1546 * (2) Ministerstvo investícií je na účely sprístupňovania údajov fyzickej osobe, fyzickej osobe podnikateľovi alebo právnickej osobe podľa odseku 1 a na účely správy týchto údajov oprávnené určiť rozsah takto sprístupňovaných údajov. Orgán verejnej moci je povinný údaje určené v rozsahu podľa prvej vety ministerstvu investícií poskytovať, a to vždy v ich aktuálnej podobe.
1547 * (3) Na účely notifikácie osoby o zmenách v jej údajoch sprístupňovaných podľa § 10 ods. 11 písm. j) a o skutočnosti, aký orgán verejnej moci, kedy a z akého právneho dôvodu k týmto údajom pristupoval, je orgán verejnej moci povinný poskytovať ministerstvu investícií notifikácie o zmenách takýchto údajov a notifikácie obsahujúce údaje o tom, aký orgán verejnej moci, kedy a z akého právneho dôvodu k jej údajom pristupoval, a to bezodkladne potom, čo k zmenám takýchto údajov alebo k pristúpeniu k takýmto údajom došlo.“
1548
1549 Daná právna úprava znamená ideový posun MyData konceptu v tom zmysle, že právo na sprístupňovanie údajov priznáva nielen fyzickým osobám ako dotknutým osobám v zmysle GDPR a národného zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale aj fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám s cieľom nielen umožniť im kontrolu nad spracúvaním ich údajov, ale aj ich praktické a zmysluplné využívanie bezpečným spôsobom ich vydieľaním s konkrétnou treťou/tzv.
1550
1551 Spoliehajúcou sa stranou, ktorú predstavuje najčastejšie subjekt z podnikateľského sektora ponúkajúci konkrétnu digitálnu službu (výnimočne sa v danom prípade môže jednať aj o subjekt verejnej správy, napr. Policajné orgány pri kontrole údajov obsiahnutých v dokladoch), ktorej využitím si fyzická, alebo právnická osoba vyrieši konkrétnu životnú situáciu. K sprístupňovaniu údajov má pritom dochádzať v štátom garantovanom bezpečnom  digitálnom prostredí prostredníctvom štátom prevádzkovanej informačnej technológie IS MOU ako garanciu spoľahlivosti technického riešenia, v ktorom sa spracúvajú citlivé osobné údaje (či dokonca osobitné kategórie osobných údajov v zmysle čl. 9 GDPR) a zároveň garanciou dôveryhodnosti údajov zdieľaných registrovaným používateľom IS MOU tretej strane.
1552
1553 Vyššie uvedená právna úprava predstavuje generálnu právnu úpravu horizontálneho charakteru. V danej súvislosti je opäť potrebné poukázať na vzťah “lex generalis” a “lex specialis”, ktorý je podstatou dôvodu legislatívno-právnej činnosti uvedenej v písmene A1.
1554
1555
1556 ===== 4.3.8.2 Právna analýza procesu opravy chybných / neaktuálnych údajov a návrh úpravy pre úpravu údajov =====
1557
1558 V projekte bude realizovaná právna analýza konkrétnych ustanovení osobitných predpisov uvedených v 4.3.8.3, pre prípad že by vytvárali zákonné prekážky aplikácie v realizačnej fáze projektu pre Aktivitu 1. Legislatívno-právne činnosti zahŕňajú aj vypracovanie konkrétneho návrhu noviel súvisiacich právnych predpisov/ návrhu nového zákona.
1559
1560 Per analógiám je uvedený vzťah všeobecnej a osobitnej právnej úpravy dôvodom legislatívno-právnej aktivity uvedenej v písmene A2. Pre komplexné fungovanie funkcionalít IS MOU je potrebné zanalyzovať, či v danom kontexte existuje v konkrétnej právnej úprave špecifický proces opravy chybných/neaktuálnych údajov, či dokonca proces ich výmazu (najčastejšie konkrétne návrhové konanie), či je ho potrebné zachovať, alebo upraviť, či dokonca navrhnúť úplne nový proces opravy/výmazu údajov alebo je možné použiť generálne vyvíjaný technický proces IS MOU bez nutnosti podávania osobitnej žiadosti na zdrojový orgán verejnej moci.
1561
1562 V danom kontexte je nutné zohľadniť Európsku dátovú stratégiu a z nej vyplývajúce právne záväzné akty Európskej únie vytvárajúce právny rámec pre aktívne, ale aj bezpečné využívanie údajov vznikajúcich v každodennom živote v digitálnom priestore širokým spektrom subjektov, avšak pri dôslednom rešpektovaní a zachovávaní práv dotknutej osoby na ochranu jej osobných údajov, ale aj vysokých požiadavkách na kyberbezpečnosť súvisiacich technológií a na druhej strane na pozitívnu používateľskú skúsenosť súvisiacich aktérov.
1563
1564 Ide najmä o Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1183 z 11. apríla 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity, a naň nadväzujúce vykonávacie nariadenia, z ktorých vyplynula nevyhnutnosť dynamicky akcelerovať vývoj v oblasti sprístupňovania údajov fyzickým osobám. Nariadenie predpokladá vytvorenie tzv. Európskej digitálnej identity pre občanov členských štátov v podobe EUDIWu – EU Digital Identity Walletu. Každý členský štát je povinný do konca roka 2026 poskytnúť svojim občanom minimálne jedno štátom garantované technické riešenie pre Európsku digitálnu peňaženku identity, ktorá bude obsahovať súbor atomizovaných štátom garantovaných, dôveryhodných a vždy aktuálnych atribútov zo spoľahlivého zdroja pre vytvorenie podmienok pre jej používateľa na aktívne využívanie digitálnych služieb spoliehajúcich sa strán. V danom kontexte vzniká v národnom právnom režime koncept digitálnych dokladov rešpektujúci dizajnové požiadavky EUDIWu a umožňujúci aktívne využívanie atomizovaných datasetov dokladov prostredníctvom štátom dodaných mobilných aplikácií.
1565
1566 Ďalším európske právne záväzným aktom, ktorý predpokladá aktívne riadenie údajov dotknutou osobou je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 a naň nadväzujúce vykonávacie predpisy (nariadenia).
1567
1568 Uvedený právny predpis vo svojej podstatnej časti predpisuje v cezhraničnom kontexte implementáciu funkcionality výmeny údajov medzi orgánmi verejnej moci, čiže realizáciu princípu „1 x a dosť“, prostredníctvom tzv. OOTS = Once only technical system. Aktívna spolupráca dotknutej osoby sa v danom kontexte predpokladá (okrem možnosti prístupu k elektronickým službám členského štátu prostredníctvom autentifikácie cez EUDIW) pri “prehliadaní a schvaľovaní” sprístupňovania jej údajov získaných z informačných systémov verejnej správy členských štátov príslušným orgánom verejnej moci iného členského štátu prostredníctvom tzv. “preview space”, v súlade s ideami Mydata.
1569
1570
1571 ===== 4.3.8.3 Právna analýza konkrétnych ustanovení osobitných predpisov =====
1572
1573 Predmetom Legislatívno-právnych aktivít v tejto časti počas realizačnej fázy projektu bude právna analýza konkrétnych ustanovení rezortných predpisov uvedených v kapitole 4.3.8.3 pre prípad, že by potenciálne mohli vytvárať zákonné prekážky aplikácie v realizačnej fáze projektu pre Aktivity uvedené nižšie.
1574
1575 **Aktivita A3** Realizácia poskytovateľskej dátovej integrácie – 3.1: Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CSRÚ) za účelom poskytovania údajov – 3.2: Vyhlásenie referenčných údajov
1576
1577 Základnú právnu úpravu referencovania, referenčných registrov a referenčných údajov obsahuje zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente vo svojej šiestej časti.
1578
1579 Výmenu dát medzi orgánmi verejnej moci generálne zakotvuje § 17 ods. 6 zákona o e-Governmente, a tiež zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov. Špecifické podmienky pre výmenu dát týkajúce sa najmä konkrétneho rozsahu atribútov a účelov ich spracúvania pritom obsahujú osobitné zákony inštitúcie.
1580
1581 **Aktivita A4** Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CSRÚ) za účelom konzumovania údajov
1582
1583 Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CPDI/IS CSRÚ) za účelom konzumovania údajov.
1584
1585 Konzumovanie údajov, a teda získavanie a spracúvanie údajov nevyhnutných pre výkon verejnej moci a prípadne aj ďalšiu úradnú činnosť príslušného orgánu verejnej moci je základným predpokladom realizácie princípu 1x a dosť a odbúravania byrokracie na strane fyzických a právnických osôb, ktoré prichádzajú s OVM do kontaktu. Právnymi inštitútmi pre realizáciu princípu 1x a dosť v národnom právnom systéme sú referencovanie a stopbyrokracii.
1586
1587 Základnú právnu úpravu referencovania, referenčných registrov a referenčných údajov obsahuje zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente vo svojej šiestej časti.
1588
1589 Výmenu dát medzi orgánmi verejnej moci generálne zakotvuje § 17 ods. 6 zákona o e-Governmente, a tiež zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov. Špecifické podmienky pre výmenu dát týkajúce sa najmä konkrétneho rozsahu atribútov a účelov ich spracúvania pritom obsahujú osobitné zákony inštitúcie.
1590
1591 V rámci uvedenej aktivity je v súalde s cieľmi projektu zabezpečiť pre CIP MZ SR všetky dáta, ktoré sú už dostupné z IS VS a nie je nutné (a ani žiaduce), aby ich fyzické alebo právnické osoby orgánom verejnej moci predkladali. Preto budú realizovať nové konzumentské integrácie na IS CPDI a súvisiaca analýza tých osobitných predpisov aj mimo rezortu, ktoré by potenciálne mohli vytvárať právne prekážky pri výmene údajov definovaných pre konzumovanie zo strany MZ SR.
1592
1593
1594 ===== 4.3.8.4 Vypracovanie komplexného dátovo-právneho manažmentu =====
1595
1596 V realizačnej fáze projektu bude vypracovaný komplexný dátovo-právny manažment primárne v rozsahu zákonov v tejto kapitole, t. j. právna analýza rezortných právnych predpisov upravujúcich spracúvanie, získavanie alebo poskytovanie údajov. Cieľom aktivity je identifikácia právnych základov a právnych účelov (v súlade so zásadou zákonnosti a zásadou minimalizácie GDPR) pre:
1597
1598 * konzumáciu údajov od iných inštitúcií verejnej správy (identifikácia právneho základu a právneho účelu pre spracúvanie údaja na konkrétnu spracovateľskú operáciu),
1599 * poskytovanie údajov evidovaných v registroch inštitúcie verejnej správy
1600 * orgánom verejnej moci na účely výkonu úradnej činnosti,
1601 * iným subjektom mimo verejnej správy na iné účely,
1602 * poskytovanie údajov evidovaných v registroch inštitúcie verejnej správy na účely analytického spracúvania údajov
1603 * poskytovanie údajov evidovaných v registroch inštitúcie verejnej správy v podobe otvorených údajov.
1604
1605 Právno-dátový manažment vytvára základný právny nástroj pre činnosť Rezortnej dátovej kancelárie v rámci aktivity A7-Zavedenie systematického manažmentu údajov. Komplexný dátovo-právny manažment inštitúcie bude základným zdrojom pre napĺňanie Registra oprávnení a povinností v rámci Centrálneho metainformačného systému.
1606
1607 Aktivity v legislatívno-právnej oblasti sa budú primárne týkať týchto zákonov a na ne nadväzujúcich vykonávacích predpisov (prípadne aj interných právnych aktov MZ SR):
1608
1609 * Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
1610 * zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
1611 * Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov,
1612 * Zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
1613 * Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
1614 * Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
1615 * Zákon č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1616
1617 Tabuľka uvedená nižšie zobrazuje súhrnný pohľad pre realizáciu aktivitu A11 v legislatívno-právnej oblasti počas realizačnej fázy projektu:
1618
1619 |ID|Oblasť legislatívy|Popis
1620 |A1|(((
1621 Analýza legislatívnych podmienok sprístupňovania údajov (v rozsahu aktivity A1)
1622
1623
1624 )))|(((
1625 1. Analýza legislatívnych podmienok sprístupňovania údajov registrovaným používateľom IS MOU
1626 1. identifikácia legislatívnych prekážok sprístupňovania údajov registrovaným používateľom IS MOU
1627 1. návrh úpravy dotknutých zákonov a prípadne aj ich vykonávacích predpisov za účelom legálneho umožnenia sprístupňovania údajov definovaných pre IS MOU registrovaným používateľom IS MOU.
1628 )))
1629 |A2|Právna analýza procesu opravy chybných/neaktuálnych údajov a návrh úpravy legislatívy pre opravu údajov (v rozsahu aktivity A1).|Súčasťou aktivity je návrh úpravy dotknutých zákonov a prípadne aj ich vykonávacích predpisov, za účelom zefektívnenia procesov opravy chybných údajov.
1630 |B|Právna analýza konkrétnych ustanovení osobitných predpisov pre ďalšie aktivity projektu.|Právna analýza konkrétnych ustanovení osobitných predpisov vytvárajúcich zákonné prekážky aplikácie v realizačnej fáze projektu pre Aktivitu A2 až A6, a tiež vypracovanie konkrétneho návrhu noviel súvisiacich právnych predpisov/ návrhu nového zákona.
1631 |C|(((
1632 Vypracovanie komplexného dátovo-právneho manažmentu, t. j. právna analýza osobitných právnych predpisov, pričom sa zameriava na identifikáciu právnych základov a právnych účelov pre spracúvanie údajov, konkrétne pre:
1633
1634
1635 Komplexný dátovo-právny manažment vytvára základný právny nástroj pre činnosť Rezortnej dátovej kancelárie v rámci aktivity A7 - Zavedenie systematického manažmentu údajov. Komplexný dátovo-právny manažment inštitúcie bude základným zdrojom pre napĺňanie Registra oprávnení a povinností v rámci Centrálneho metainformačného systému.
1636 )))|(((
1637 1. konzumáciu údajov od iných inštitúcií verejnej správy (identifikácia právneho základu pre spracúvanie údaja na konkrétnu spracovateľskú operáciu),
1638 1. poskytovanie údajov evidovaných v registroch inštitúcie verejnej správy
1639 1. orgánom verejnej moci na účely výkonu úradnej činnosti
1640 1. iným subjektom mimo verejnej správy na iné účely,
1641 1. poskytovanie údajov evidovaných v registroch inštitúcie verejnej správy na účely analytického spracúvania údajov,
1642 1. poskytovanie údajov evidovaných v registroch inštitúcie verejnej správy ako otvorených údajov.
1643 )))
1644
1645 Tabuľka 7: Súhrnný pohľad pre realizáciu legislatívno-právnej oblasti projektu
1646
1647
1648 ==== 4.3.9 Prehľad jednotlivých kategórií údajov ====
1649
1650 |ID|(((
1651 Register / Objekt evidencie
1652
1653 //(uvádzať OE z tabuľky v kap. 4.3.2)//
1654 )))|Referenčné údaje|Moje údaje|Otvorené údaje|Analytické údaje
1655 |1|Register licencií|☐|☒|☐|☐
1656
1657 == ==
1658
1659 === 4.4.Technologická vrstva ===
1660
1661 Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ SR) sa na základe analýzy dostupných alternatív technologickej architektúry rozhodlo nevyužívať cloudové prostredie poskytované Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI) ani Ministerstvom vnútra SR (MV SR) a uprednostniť vybudovanie vlastnej technologickej infraštruktúry. Toto rozhodnutie je podložené nasledujúcimi dôvodmi:
1662
1663 * Ministerstvo zdravotníctva považuje za kľúčové mať plnú kontrolu nad správou infraštruktúry a bezpečnostnými opatreniami, čo je možné len pri vlastnom (on-premise) riešení.
1664 * Ochrana údajov (údaje o pacientoch, diagnózach a zrdravotných výkonoch) je pre MZ SR prioritou. Súčasné cloudové riešenia vo verejnej časti Vládneho cloudu nemajú certifikáciu pre spracovanie všetkých typov zdravotníckych informácií.
1665 * Hoci NCZI je primárnym správcom zdravotníckej infraštruktúry (eZdravie, ISZI, JRUZ) a v prípade dostatočných kapacít by bolo preferovaným riešením, v súčasnosti nie sú splnené podmienky na rozšírenie dátového centra.
1666 * MZ SR preferuje vybudovanie špecializovaného „zdravotníckeho cloudu”, ktorý bude plne pod kontrolou rezortu zdravotníctva a bude reflektovať špecifické požiadavky na ochranu zdravotníckych údajov.
1667 * Zdieľaná infraštruktúra s MV SR alebo MF SR (napr. v rámci CES – Centrálna ekonomická správa) by znamenala závislosť na správcovi cudzej infraštruktúry, čím by sa znížila flexibilita a rýchlosť reakcie na zmeny v oblasti zdravotníckych informačných systémov.
1668 * Integrácia do vládneho cloudu v správe MV SR alebo MF SR by vyžadovala komplexné úpravy bezpečnostných štandardov, čo by predĺžilo implementáciu projektu.
1669 * MZ SR má záujem o budovanie vlastnej infraštruktúry ako strategického aktíva, ktoré umožní:
1670 ** Lepšiu kontrolu nad nákladmi v dlhodobom horizonte.
1671 ** Flexibilné rozširovanie kapacít podľa potrieb zdravotníckeho sektora.
1672 ** Prispôsobenie bezpečnostných opatrení špecifikám zdravotníckych údajov.
1673
1674 Ministerstvo zdravotníctva SR sa rozhodlo pre vlastné on-premise riešenie, pretože:
1675 - Zaručuje plnú kontrolu nad bezpečnosťou a citlivými údajmi.
1676 - Odstraňuje závislosť od externých poskytovateľov cloudových služieb.
1677 - Podporuje dlhodobú strategickú víziu digitalizácie zdravotníctva.
1678 - Rieši problém nedostatočných certifikácií verejného cloudu pre zdravotnícke údaje.
1679
1680 Ministerstvo zdravotníctva zároveň nevylučuje budúcu integráciu zdravotníckeho cloudu pod gesciou NCZI, avšak až po zabezpečení dostatočných kapacít a certifikovaných služieb pre spracovanie citlivých údajov.
1681
1682
1683 ==== 4.4.1 Stratégia budovania robustného IT systému pre Ministerstvo zdravotníctva SR ====
1684
1685 Vzhľadom na narastajúce požiadavky na bezpečnosť, výkon a samostatnú správu IT infraštruktúry MZ SR je nevyhnutné vypracovať dvojfázový plán na vybudovanie moderného, spoľahlivého a výkonného IT riešenia. Tento plán sa skladá z dvoch hlavných etáp:
1686
1687 **Prvá etapa: Vybudovanie onsite riešenia v správe MZ SR v rámci projektu CIP MZ (Centrálna integračná platforma MZ SR)**
1688
1689
1690 V prvej etape je prioritou vytvorenie robustného IT systému, ktorý bude plne v kompetencii a správe MMZ SR, bez nutnosti využívania cloudových služieb poskytovaných externými organizáciami, ako sú Ministerstvo vnútra SR (MV SR) alebo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI).
1691
1692 Tento prístup zahŕňa:
1693
1694 * Budovanie nezávislosti: Kompletné onsite riešenie eliminuje závislosť od externých cloudových služieb, čím sa zvyšuje kontrola nad dátami, zabezpečením a správou infraštruktúry.
1695 * Zameranie na bezpečnosť: Onsite riešenie umožňuje implementovať pokročilé bezpečnostné opatrenia a ochranu údajov, ktoré sú nevyhnutné pre citlivé  zdravotnícke dáta.
1696 * Efektívna správa: Riešenie bude optimalizované pre potreby MZ SR, pričom sa zníži riziko výpadkov spôsobených koordináciou medzi viacerými externými subjektmi.
1697 * Flexibilita: Onsite riešenie poskytuje lepšie možnosti škálovania výkonu a kapacity podľa potrieb ministerstva.
1698
1699 Cieľom tejto etapy je vytvoriť základnú infraštruktúru, ktorá zabezpečí stabilnú a bezpečnú prevádzku systémov ministerstva.
1700
1701
1702 **Druhá etapa: Rozšírenie infraštruktúry prostredníctvom dopytového projektu**
1703
1704 Druhá etapa sa plánuje realizovať v rámci dopytového projektu zameraného na zlepšenie využívania údajov Ministerstva zdravotníctva SR. Tento projekt bude riešiť rozšírenie IT infraštruktúry na základe analýzy počas 1. etapy projektu o nutný dodatočný výkon a kapacity, aby sa zabezpečila pripravenosť na rastúce nároky na spracovanie dát a poskytovanie nových digitálnych služieb.
1705
1706 Kľúčové kroky druhej etapy zahŕňajú:
1707
1708 * Rozšírenie hardvérových kapacít (výpočtový výkon, úložisko):
1709 ** Navýšenie výpočtového výkonu prostredníctvom dodatočných serverov, ktoré budú optimalizované na spracovanie veľkých objemov údajov.
1710 ** Zavedenie nových úložísk s dostatočnou kapacitou a rýchlosťou pre ukladanie zdravotníckych dát.
1711 * Rozšírenie softvérových riešení:
1712 ** Nasadenie pokročilých nástrojov pre analýzu a spracovanie údajov, ktoré umožnia efektívnejšie využívanie dostupných dát.
1713 ** Implementácia softvérových riešení pre riadenie a monitorovanie infraštruktúry v reálnom čase.
1714 ** Zavedenie technológií na podporu interoperability dátových systémov MZ SR a ďalších zdravotníckych inštitúcií.
1715 * Optimalizácia procesov:
1716 ** Automatizácia rutinných úloh a procesov, čím sa zníži záťaž na administratívny personál IT oddelení.
1717 ** Integrácia analytických nástrojov, ktoré podporia strategické rozhodovanie ministerstva na základe presných a aktuálnych dát.
1718
1719 Očakávané prínosy navrhovaného riešenia
1720
1721 * **Nezávislosť a kontrola:** MZ SR bude plne kontrolovať všetky aspekty IT infraštruktúry, čím sa minimalizuje riziko závislosti od tretích strán.
1722 * **Zvýšenie bezpečnosti:** Onsite riešenie poskytne maximálnu úroveň ochrany citlivých zdravotníckych údajov.
1723 * **Zvýšený výkon a kapacita:** Rozšírenie infraštruktúry zabezpečí pripravenosť na spracovanie veľkého množstva údajov a podporí ďalší rozvoj digitálnych služieb.
1724 * **Efektívne využívanie údajov:** Nasadenie moderných nástrojov na analýzu a správu dát podporí lepšie rozhodovanie a optimalizáciu procesov.
1725 * **Škálovateľnosť a budúca pripravenosť:** Riešenie bude navrhnuté tak, aby umožnilo jednoduché rozšírenie kapacít a funkcií podľa budúcich potrieb.
1726
1727 Tento dvojfázový plán vytvára silné základy pre modernizáciu IT infraštruktúry MZ SR a zabezpečuje, že ministerstvo bude schopné efektívne reagovať na budúce technologické výzvy a potreby v oblasti zdravotníctva.
1728
1729
1730 ==== 4.4.2 Prehľad technologického stavu - AS IS ====
1731
1732 Ministerstvo v rámci aktivity 9 výzvy plánuje rozvíjať komplementárne rozvíjať projekt_2605 t.j. integračnú platformu MZ SR (CIP MZ SR) aj y pohľadu potrebných HW zdrojov pre zabezpečenie optimálneho výkonu v budúcom stave. Projekt je kľúčovou súčasťou modernizácie informačných technológií MZ SR, ktorá sa zameriava na rozvoj a konsolidáciu IT infraštruktúry. Tento projekt nadväzuje na sériu predchádzajúcich aktivít, ktoré MZ SR realizovalo v oblasti digitalizácie a modernizácie interných systémov, s cieľom zvýšiť efektivitu a bezpečnosť prevádzkových aplikácií a služieb.
1733
1734 Na základe analýzy cieľovej infraštruktúry MZ SR a zohľadnenia doterajších skúseností z prevádzky v iných projektoch MZ SR, boli identifikované nasledovné kľúčové poznatky:
1735
1736 * Význam kontajnerizácie pre budúce aplikácie: Kontajnerizácia ponúka výrazné výhody, vrátane flexibilného nasadzovania, škálovania a zvýšenej efektivity prevádzky. Umožňuje rýchlejší vývoj a nasadzovanie nových aplikácií (mobilných aj webových) a ich bezpečný prechod z vývoja do produkcie.
1737 * Dočasná hybridná prevádzka ako prechodný model: Vzhľadom na komplexnosť súčasných systémov je dôležité zachovať hybridnú prevádzku, ktorá umožní plynulý prechod z tradičných virtualizovaných systémov na moderné kontajnerové riešenia.
1738 * Automatizácia a DevSecOps: Automatizácia nasadzovania aplikácií prostredníctvom DevSecOps znižuje operačné náklady a skracuje čas potrebný na nasadenie zmien. DevSecOps prístup zároveň podporuje konzistenciu, opakovateľnosť a bezpečnosť procesov, čo vedie k zlepšeniu kvality softvérového vývoja a k zvýšeniu bezpečnosti softvérových riešení.
1739 * Zelené dátové centrá a energetická účinnosť: Pokračovanie v optimalizácii dátových centier prostredníctvom energeticky efektívnych riešení prispieva k zníženiu uhlíkovej stopy a prevádzkových nákladov.
1740
1741 Tieto kľúčové princípy budú implementované do modernizovania infraštruktúry MZ SR. Predkladaný projekt vybuduje modernú IT infraštruktúrú MZ SR, ktorá podporí bezpečnú, flexibilnú a energeticky efektívnu prevádzku aplikácií.
1742
1743 Cieľom tejto stratégie je zabezpečiť, aby IT infraštruktúra bola dostatočne flexibilná, škálovateľná a bezpečná, pričom musí umožniť efektívnu správu rastúceho objemu dát a aplikácií. Zároveň sa v rámci tejto stratégie kladie dôraz na postupné znižovanie nákladov a zvyšovanie udržateľnosti IT prevádzky, čím sa MZ SR aktívne zapája do širších iniciatív v oblasti „zelených dátových centier“ a energetickej efektívnosti.
1744
1745
1746 V rámci cieľového návrhu architektúry je plánované vybudovanie kontajnerovej platformy, ktorá poskytne moderné prostredie pre beh kontajnerových aplikácií. Táto platforma bude súčasťou hybridnej infraštruktúry, ktorá zahŕňa:
1747
1748 * Nezávislé vývojové, testovacie, predprodukčné, produkčné prostredia – prostredia budú oddelené, čím sa zabezpečí testovanie, nasadzovanie a škálovanie aplikácií bez vplyvu na prevádzkovú stabilitu. V projekte je zabezpečený dostatočný počet procesorov na efektívne rozdelenie prostredia na jednotlivé fázy: vývojové, testovacie, predprodukčné a produkčné. Presné požiadavky na reálny workload budú definované až počas fázy analýzy a návrhu systému. Hlavnou výhodou implementovaného riešenia je využitie funkcionality dynamického prideľovania zdrojov. Táto funkcionalita poskytuje vysokú úroveň flexibility pri správe IT infraštruktúry, umožňujúc prerozdelenie výpočtových kapacít medzi jednotlivými prostrediami podľa aktuálnych potrieb. To znamená, že zdroje sa môžu operatívne alokovať tam, kde sú v danom čase najviac potrebné, čím sa optimalizuje výkon a znižuje celková záťaž systému. V prípade, že by sa počas etapy analýzy a dizajnu identifikovali špecifické potreby, riešenie bude možné upraviť tak, aby zohľadnilo nové požiadavky bez nutnosti zásadnej rekonfigurácie infraštruktúry.
1749 * Prevádzka v dvoch lokalitách – zabezpečenie vysoko dostupného riešenia s redundanciou dát a aplikačných služieb.
1750
1751 Nasadenie kontajnerovej platformy je dôležitým krokom k zavádzaniu DevSecOps prístupu, ktorý umožní automatizáciu procesov, zrýchlenie nasadzovania aplikácií a flexibilnejšiu správu IT prostredia, s ohľadom na bezpečnosť infraštruktúry a aplikácií.
1752
1753 Hardvérovým základom cieľovej architektúry bude platforma, ktorá poskytuje spoľahlivé a výkonné riešenie pre virtualizované prostredie, aj pre kontajnerové aplikácie. MZ SR plánuje naďalej a využívanie virtualizácie serverov, čím sa umožní prevádzka kritických aplikácií na stabilných a osvedčených technológiách.
1754
1755 Kľúčové prvky cieľovej infraštruktúry:
1756
1757 * Hyperkonvergovaná infraštruktúra: Hlavná platforma pre virtualizáciu a kontajnerizáciu.
1758 * Cloud Native platforma: Moderná kontajnerová platforma pre nové a modernizované aplikácie, ktoré budú prevádzkované primárne v prostredí MZ SR. Cloud Native platforma, v prípade potreby enormného nárastu požiadaviek na dostupný výpočtový výkon alebo úložný priestor, umožňuje transparentný prechod medzi onsite prostredím MZ SR a poskytovateľmi cloudových služieb.
1759 * Hybridný prístup: Umožnenie prevádzky existujúcich aplikácií na VM a postupná migrácia na kontajnerové riešenia.
1760 * Zvýšenie flexibility a bezpečnosti: Prostredie musí podporovať bezpečnú a efektívnu správu aplikácií s možnosťou rýchlej relokácie zdrojov.
1761
1762 V rámci projektu sa kladie veľký dôraz na energetickú efektívnosť a znižovanie uhlíkovej stopy v súlade so stratégiou „zelených dátových centier“. Hyperkonvergovaná infraštruktúra a kontajnerizačné technológie umožňujú výrazne efektívnejšie využitie infraštruktúry prostredníctvom zdieľania zdrojov, čo vedie k zníženiu energetických nárokov a prevádzkových nákladov. Medzi konkrétne aktivity, ktoré podporujú tento cieľ, patria:
1763
1764 * Optimalizácia úložných riešení: Prechod na hybridné (SSD + HDD) alebo plne SSD
1765 * Hyperkonvergovaná infraštruktúra: Vysoká miera využitia spoločných zdrojov cez virtualizované a kontajnerové prostredie znižuje potrebu ďalšieho hardvéru, čím sa znižujú aj prevádzkové náklady a uhlíková stopa.
1766 * Zavádzanie moderných workloadov: Podpora nových typov aplikácií, vrátane systémov s umelou inteligenciou (AI), ktoré môžu vyžadovať hyperkonvergovanú infraštruktúru s vysokým výkonom.
1767
1768 V rámci budovania infraštruktúry bude kľúčové sústrediť sa na:
1769
1770 * Optimalizáciu zdrojov: Postupná relokácia zdrojov medzi virtualizovaným a kontajnerovým prostredím na základe rastúceho dopytu po modernizovaných aplikáciách.
1771 * Podporu pre nové workloady: Nasadenie systémov s umelou inteligenciou (AI) a ďalšie pokročilé aplikácie, ktoré vyžadujú špecifické typy infraštruktúry.
1772 * Ekologické prístupy a znižovanie nákladov: Ďalšie znižovanie energetických nárokov prostredníctvom inovatívnych HW/SW infraštruktúrnych riešení.
1773
1774 Nasadenie kontajnerovej platformy a jej integrácia s existujúcimi virtualizovanými prostrediami s využitím hyperkonvergovanej infraštruktúry umožní postupný prechod na moderné kontajnerované (cloud native) riešenia, čím sa zabezpečí dlhodobá udržateľnosť a zníženie prevádzkových nákladov rôznorodých aplikácii MZ SR.
1775
1776 V súčasnom stave je technologická infraštruktúra zabezpečená štandardnými prostriedkami a informačno-technickými zariadeniami MZ SR, akými sú pracovné stanice, notebooky, zdieľané serverové úložiská, počítačová sieť MZ SR a pod. Pre centralizované spracovanie veľkého počtu dát – integráciu, extrakciu, transformáciu a analýzu však nie je súčasná infraštruktúra postačujúca a je potrebné zabezpečiť rozvoj technickej infraštruktúry pre navrhované moduly CIP akými sú hlavne výpočtový výkon a úložiská. 
1777
1778
1779 ==== 4.4.3 Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – TO BE ====
1780
1781 V nasledujúcej tabuľke sú predpokladané požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky, ktoré majú vplyv na výkon, sizing prostredia, napr. počet interných používateľov, počet externých používateľov, počet spracovávaných procesov, dokumentov, komunikáciu medzi vrstvami architektúry IS, využívanie sieťovej infraštruktúry (Govnet, LAN, VPN, …). Uvedené predpoklady sú orientačné je potrebné spresniť počas fázy Analýza a Dizajn.
1782
1783 |**Parameter** |**Jednotky** |**Predpokladaná hodnota** |**Poznámka**
1784 |Počet interných používateľov |Počet |100 |MZ SR 
1785 |Počet súčasne pracujúcich interných používateľov v špičkovom zaťažení |Počet |30 - 100 |
1786 |Počet externých používateľov (internet) |Počet |100 |
1787 |Počet externých používateľov používajúcich systém v špičkovom zaťažení |Počet |30 |nemocnice
1788 |Počet transakcií (podaní, požiadaviek) za obdobie |Počet/obdobie |4560 ročne |Denný import údajov pre 19 nemocníc, každý pracovný deň v 1 roku.
1789 |Objem údajov na transakciu  |Objem/transakcia |1-10 MB |
1790 |Objem existujúcich kmeňových dát |Objem  |9 GB ročne |(((
1791 Predpokladaný ročný nárast importovaných vstupných dát:
1792
1793 2 MB import pri dennom spracovaní 240 dní, pre 19 nemocníc.
1794 )))
1795 |Objem úložiska pre spracovanie údajov (produkčné prostredie) |Objem  |Min. 2x 1 TB, prírastok cca 48 GB ročne |Vytvorenie údajov pre analytické spracovanie údajov cca 200 MB denne.
1796
1797 Celková konfigurácia pre budúcu infraštruktúru MZ SR je rozdelená na dve etapy nasledovne:
1798
1799 Prvá etapa je vybudovanie robustného systému v správe a prevádzke MZ SR, bez nutnosti využívania cloudových riešení či už od MV SR , alebo NCZI. Ide o vybudovanie Onsite riešenie vyslovene v kompetencii MZ SR, táto časť nie je súčasťou tohto projektu, ale je realizovaná v projekte evidovanom v Metainformačnom systéme projekt_2605.
1800
1801 V  druhej etape v podobe dopytového projektu na Lepšie využívanie údajov MZ SR dopytového projektu bude riešené rozšírenie HW a SW časti o relevantný výkon a dodatočný počet serverov a úložnej kapacity.
1802
1803 |**Etapa1**| | |**Počet**
1804 |**HW**|HCI infraštruktúra| |1
1805 |**SW**|Integračná platforma| |1
1806 |**Etapa2**| | |**Počet**
1807 |**HW**| HCI infraštruktúra|upgrade|1
1808
1809 ==== 4.4.4 Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – Server ====
1810
1811 Pre plánovanú HCI implementáciu infraštruktúry systému sa odporúča zabezpečiť vysokovýkonný server, ktorý splní náročné požiadavky na škálovateľnosť, spoľahlivosť a efektívne spracovanie veľkých objemov údajov. Navrhované preferované parametre pre budúci stav infraštruktúry sú nasledovné:
1812
1813 Odporúča sa vybrať server s hyperkonvergovanou architektúrou, čo zabezpečí vysokú škálovateľnosť a flexibilitu v prevádzke virtualizovaných a kontajnerových aplikácií. Umiestnenie servera v rackovej skrini bude štandardným riešením pre dátové centrum. Zároveň by mal server disponovať redundantným napájaním, čím sa zabezpečí nepretržitá prevádzka a minimalizuje riziko výpadkov.
1814
1815 Odporúča sa, aby server disponoval minimálne 512 GB pamäte  pričom by mala byť dostupná možnosť rozšírenia až na 2 TB, aby bolo možné flexibilne reagovať na rastúce potreby systému.
1816
1817 Z dôvodu integrácie rôznych systémov  a nárastu objemu dát v čase s prihliadnutím na budúci prírastok bude potrebné vybudovať HCI infraštruktúru s minimálnou úložnou kapacitou 34 TB pre samotné dáta a 1,6 TB pre operačný systém a aplikácie.
1818
1819 Na zabezpečenie vysokej rýchlosti komunikácie s inými servermi sa odporúča vybaviť server minimálne štyrmi 10/25 Gbps Ethernet portami pre stabilnú a rýchlu komunikáciu s externými systémami.
1820
1821 Preferovaný operačný systém pre server je Linux, ktorý by mal efektívne využívať celý dostupný výkon. Správa servera by mala byť možná na diaľku prostredníctvom vzdialenej pracovnej stanice, čo umožní efektívny monitoring a správu bez potreby fyzického prístupu.
1822
1823 Odporúča sa, aby server mal minimálnu záruku 3 roky, čím sa zabezpečí dlhodobá podpora a možnosť riešenia prípadných hardvérových problémov.
1824
1825 Navrhované parametre pre budúci stav servera zabezpečia výkonnú, škálovateľnú a flexibilnú infraštruktúru pre efektívnu prevádzku navrhovaného riešenia. Výkonná pamäť, vysokorýchlostná konektivita, podpora virtualizácie a kontajnerizácie ponúknu potrebnú prispôsobivosť na rastúce požiadavky a zaistia dlhodobú udržateľnosť a efektívne fungovanie podnikových procesov s pomocou hyperkonvergovanej infraštruktúry.
1826
1827
1828 **Rozšírenie serverovej infraštruktúry**
1829
1830 Plánovaný upgrade zahŕňa rozšírenie HCI infraštruktúry o dodatočné komponenty, čo vedie k zvýšeniu celkového výkonu na požadovanú úroveň. Tento krok je nevyhnutný na zabezpečenie optimálnej prevádzky systému a zároveň zahŕňa potrebné licencovanie pre operačný systém a virtualizačné prostredie. Rozśírenie infraštruktúry bude zadefinované na základe analýz počas úvodnej prevádzky etapy 1.
1831
1832
1833 ==== 4.4.5 Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – Analytická platfroma ====
1834
1835 Architektúra riešenia bude integrovaná do navrhnutej arch. MZ SR a bude jej komplementárnym rozšírením o HW a SW, pre potreby dodatočných modulov na pre kvalitu údajov a my data komponent. Architektúra riešenia musí byť navrhnutá tak, aby oddeľovala vykonávací mechanizmus SQL od dátového skladu, čím sa zabezpečí nezávislosť týchto dvoch komponentov. Toto oddelenie umožní podporu viacerých typov vykonávacích engines SQL podľa typu spracovávanej úlohy, pričom príslušný vykonávací engine SQL sa bude môcť pripojiť k príslušnej databáze údajov. Riešenie musí umožňovať prístup k databáze prostredníctvom otvoreného tabuľkového formátu, pričom bude podporovaný distribuovaný SQL engine.
1836
1837 Riešenie musí tiež poskytovať konektory na pripojenie k existujúcim zdrojom údajov, vrátane relačných databáz a NoSQL databáz, prostredníctvom distribuovaného SQL engine. Zároveň musí ponúkať jednotný prístupový bod ku všetkým pripojeným zdrojom, čo zjednoduší prístup k rôznym typom údajov pre analytické platformy. V rámci správy prístupov musí systém umožniť používateľom prístup na základe pridelených rolí, pričom bude možné definovať prístupové pravidlá na úrovni vykonávacích engines a dátových spojení. Ďalej musí byť možné definovať politiky až na úroveň položiek tabuľky.
1838
1839 Riešenie musí obsahovať aj funkcionalitu na sledovanie historického prehľadu všetkých SQL operácií, pričom bude možné analyzovať plány vykonávania SQL s cieľom ich optimalizácie. Nasadenie riešenia musí byť možné na kontajnerovej platforme pre samostatnú inštaláciu spravovanú zákazníkom, ako aj na všetkých verejných cloudových platformách, musí sa jednať o cloud native riešenie. Riešenie musí podporovať prevádzku ako dodatočný komponent k existujúcemu systému. Okrem toho musí byť dostupná bezplatná edícia (napr. developer edition, community edition, free edition) pre vývojové a testovacie účely, ktorá umožní testovanie väčšiny funkcionalít produktu.
1840
1841
1842 ==== 4.4.6 Využívanie služieb z katalógu vládneho cloudu ====
1843
1844 Uvedené riešenie nebude využívať služby vládneho cloudu.
1845
1846 |(((
1847
1848
1849 Kód infraštruktúrnej služby
1850
1851 //(z MetaIS)//
1852 )))|Názov infraštruktúrnej služby|(((
1853 **Kód využívajúceho ISVS**
1854
1855 //(z MetaIS)//
1856 )))|**Názov integrovaného ISVS**
1857 | | | |
1858
1859 |(% rowspan="2" %)Prostredie|(% rowspan="2" %)(((
1860
1861
1862 Kód infraštruktúrnej služby
1863
1864 //(z MetaIS)//
1865 )))|(% rowspan="2" %)Názov infraštruktúrnej služby/ Služba z katalógu cloudových služieb pre zriadenie výpočtového uzla|(% colspan="4" %)Požadované kapacitné parametre služby
1866 (doplňte stĺpec parametra, ak je dôležitý pre konkrétnu službu)
1867 |Dátový priestor (GB)|Tier diskového priestoru|Počet vCPU|RAM (GB)
1868 |Vývojové| | | | | |
1869 |Testovacie| | | | | |
1870 |Produkčné| | | | | |
1871 |(((
1872 ďalšie...
1873
1874 (uviesť názov)
1875 )))| | | | | |
1876
1877 |Prostredie|Ďalšie služby potrebné na prevádzku projektu z katalógu služieb vládneho cloudu (stručný popis / názov)|(((
1878 Kód služby
1879
1880 //(z MetaIS)//
1881 )))|Parametre pre službu (doplňte stĺpec parametra, ak je dôležitý pre konkrétnu službu)
1882 |Vývojové| | |
1883 |Testovacie| | |
1884 |Produkčné| | |
1885 |(((
1886 ďalšie...
1887
1888 (uviesť názov)
1889 )))| | |
1890
1891 === 4.5 Bezpečnostná architektúra ===
1892
1893 V rámci predkladaného projektu bude realizovaná aktivita A10 výzvy, ktorej hlavným účelom bude rozvoj informačných systémov z pohľadu bezpečnosti a zabezpečenie súladu s GDPR (právo dotknutej osoby na prístup k údajom).
1894
1895 Informačné systémy, ktoré spracúvajú osobné údaje alebo citlivé údaje, vyžadujú pravidelnú identifikáciu a analýzu rizík spojených s bezpečnosťou týchto údajov. Je potrebné zabezpečiť, aby boli identifikované potenciálne hrozby a zraniteľnosti, ktoré môžu ohroziť dôvernosť, integritu a dostupnosť údajov. Tento krok je základom pre vytvorenie alebo aktualizáciu bezpečnostného projektu.
1896
1897 V rámci predkladaného projektu bude SP realizovať aktivitu 10 výzvy v nasledovnom rozsahu.
1898
1899 * (((
1900 Vytvorenie alebo aktualizácia bezpečnostného projektu projekt pre:
1901
1902 *
1903
1904 informačný systém isvs_14191
1905 )))
1906 * (((
1907 Vytvorenie alebo aktualizácia posúdenia vplyvu na ochranu údajov (DPIA) pre:
1908
1909 *
1910
1911 Informačný systém isvs_14191
1912 )))
1913
1914 |**Kód ISVS**|**Názov ISVS**|**DPIA (vytvorenie / aktualizácia)**|**Bezpečnostný projekt (vytvorenie/ aktualizácia)**
1915 |isvs_14191|Centrálna integračná platforma MZSR|Áno - vytvorenie|Áno - aktualizácia
1916
1917 Tabuľka 8: Rozsah ISVS v projekte pre realizáciu BP a DPIA
1918
1919
1920 ==== 4.5.1 Postupy pre vytvorenie resp. revíziu bezpečnostného zámeru a DPIA ====
1921
1922 ===== 4.5.1.1 Metodika pre bezpečnostný projekt =====
1923
1924 Metodika pre tvorbu bezpečnostného projektu, prípadne jeho aktualizáciu (ak už existuje) bude prebiehať v súlade s požiadavkami na analýzu rizík a vyhodnotenie súladu implementovaných opatrení podľa vyhlášky Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorá upravuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení pre informačné technológie vo verejnej správe. Táto vyhláška predpokladá vykonávanie revízie analýzy rizík minimálne raz za 12 mesiacov.
1925
1926 Revízia bezpečnostného zámeru a analýzy rizík sa vykoná aj v rámci kratšej periódy, ak dôjde k narušeniu dôvernosti alebo integrity chránených alebo prísne chránených informácií, ako aj pri zásadnej zmene funkčnosti informačného systému, ktorá bude mať vplyv na spracúvanie chránených a prísne chránených informácií.
1927
1928 Bezpečnostný zámer vymedzí základné bezpečnostné ciele, ktoré bude potrebné dosiahnuť na ochranu Informačného systému verejnej správy počas jeho vývoja, nasadzovania a prevádzky.
1929
1930
1931 ===== 4.5.1.2 Ohraničenia bezpečnostného projektu =====
1932
1933 Bezpečnostný projekt bude vypracovaný pre špecifikované integrované informačné systémy MZ SR podľa príslušných kompetencií, ktoré stanovuje legislatíva. Tento projekt nebude riešiť komplexné bezpečnostné požiadavky všetkých informačných systémov v pôsobnosti MZ SR, ale bude sa sústrediť na potreby konkrétnych systémov - konkrétne **isvs_14191**.
1934
1935 Projekt „ISVS“ má viacero externých integrácií, ktoré nepredstavujú základný rozsah projektu a preto tieto systémy ako externé aktívum pravdepodobne nebudú súčasťou bezpečnostného projektu. Viac informácii ohľadne ohraničenia projektu bude detailne rozpracované v realizačnej fáze projektu.
1936
1937 Z hľadiska legislatívnych a vecných požiadaviek budú pre bezpečnostný projekt isvs_14191 relevantné najmä nasledovné východiská a vstupy, ktorých bezpečnostné požiadavky bude potrebné vyhodnotiť a zabezpečiť praktický súlad v požadovanej miere.
1938
1939
1940 ===== 4.5.1.3 Zoznam právnych predpisov =====
1941
1942 * Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
1943 * Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 362/2018 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení v znení vyhlášky č. 264/2023 Z. z.
1944 * Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
1945 * Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy,
1946 * Zákon 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1947 * Vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov
1948 * ISO/IEC 27001 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Systémy riadenia informačnej bezpečnosti. Požiadavky (ISO/IEC 27001:2013 vrátane Cor. 1: 2014 a Cor. 2: 2015).
1949 * ISO/IEC 27002 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Pravidlá dobrej praxe riadenia informačnej bezpečnosti.
1950 * ISO/IEC 27005 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Riadenie rizík informačnej bezpečnosti
1951 * ISO/IEC 29100 Privacy framework. (DPIA analýza voči dotknutým osobám )
1952 * CSIRT - Metodika pre systematické zabezpečenie organizácií verejnej správy v oblasti informačnej bezpečnosti
1953
1954 Informačným systémom v zmysle zákona č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o ISVS“) je funkčný celok zabezpečujúci cieľavedomú a systematickú informačnú činnosť prostredníctvom technických a programových prostriedkov, pričom informačnou činnosťou je získavanie, poskytovanie a sprístupňovanie údajov, zhromažďovanie, spracúvanie, prenos, ukladanie, archivácia a likvidácia údajov .
1955
1956 Informačným systémom verejnej správy je IS v pôsobnosti povinnej osoby ako správcu, ktorý slúži na výkon verejnej správy a ktorého prevádzkovanie vyplýva z osobitného predpisu alebo z právomoci rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.
1957
1958 Zákon o ISVS upravuje práva a povinnosti povinných osôb v oblasti ISVS a činnosti, ktoré zabezpečujú ich prevádzku a základné podmienky na zabezpečenie integrovateľnosti a bezpečnosti ISVS.
1959
1960
1961 ===== 4.5.1.4 Opatrenia technické, organizačné a personálne a ich hodnotenie =====
1962
1963 Pre účely zmierňovania rizík budú v projekte použité nasledovné zdroje opatrení:
1964
1965 * CSIRT – Metodika pre systematické zabezpečenie organizácií verejnej správy v oblasti informačnej bezpečnosti (Verzia dokumentu 2.1),
1966 * CHECK LIST – Základných bezpečnostných zásad a opatrení pre projektované ISVS (Vyhláška NBÚ SR č. 362/2018 Z. z. a Príloha č. 2 k vyhláške č. 179/2020 Z. z.),
1967 * Maturity model hodnotenia SPICE: ISO/IEC 15504, pre proces vývoja softvéru a súvisiace funkcie podnikového manažmentu,
1968 * Odporučené hodnotenie NIST v systéme CSF a lokálne podľa Metodiky KCCKB - Štandard na výkon auditu kybernetickej bezpečnosti.
1969 * Metodika analýzy rizík
1970
1971 Analýza bezpečnosti bude zameraná nasledovne:
1972
1973 * Cieľom bude presne špecifikovať požadovanú úroveň bezpečnosti a identifikovať okolnosti, ktoré môžu narušiť bezpečnosť ISVS (hrozby).
1974 * Analýza bude metodicky zameraná podľa normy STN ISO/IEC 27002:2013 s dôrazom na riziká špecifické pre ISVS.
1975 * Vykoná sa sumarizácia a popis hrozieb a ich dopadov na aktíva ISVS.
1976 * Vyhodnotí sa  závažnosť dopadov pri realizácii jednotlivých hrozieb kvalitatívnou formou.
1977 * Podrobnosť analýzy bezpečnosti bude dostatočná na to, aby (pri zohľadnení súčasných poznatkov o informačnej bezpečnosti) bolo možné považovať všetky riziká, ktoré nebudú uvedené po implementácii navrhovaných bezpečnostných opatrení, za akceptovateľné zostatkové riziká.
1978 * Pre každé riziko popísané v analýze bezpečnosti sa popíše spôsob jeho minimalizácie pomocou navrhovaných bezpečnostných opatrení.
1979 * Cieľom bude navrhnúť systém bezpečnostných opatrení takým spôsobom, aby boli všetky riziká identifikované v rámci analýzy bezpečnosti minimalizované na úroveň zodpovedajúcu zostatkovým rizikám vymedzeným v tomto bezpečnostnom zámere.
1980 * Pre jednotlivé riziká sa uvedie mieru zostatkového rizika kvalitatívnou formou, po zohľadnení konkrétnych implementovaných, resp. navrhovaných bezpečnostných opatrení.
1981 * Technické opatrenia týkajúce sa priamo ISVS, popísané v tomto dokumente, musia byť implementované počas jeho vývoja a zavádzania do prevádzky.
1982 * Technické opatrenia týkajúce sa okolia ISVS, personálne a organizačné opatrenia budú mať odporúčací charakter a ich zavedenie do praxe zabezpečí prevádzkovateľ systému.
1983
1984 Použitá metodika analýzy rizík IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) bude mať kvalitatívno/kvantitatívny  charakter. Obsahová štruktúra analýzy bezpečnosti a návrhu opatrení bude vychádzať z nasledovných okruhov bezpečnosti stanovených štandardami:
1985
1986 * STN ISO/IEC 27005: 2013 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Pravidlá dobrej praxe riadenia informačnej bezpečnosti,
1987 * ISO/IEC 27001 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Systémy riadenia informačnej bezpečnosti. Požiadavky (ISO/IEC 27001:2013 vrátane),
1988 * ISO/IEC 27002 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Pravidlá dobrej praxe riadenia informačnej bezpečnosti,
1989 * ISO/IEC 27005 Informačné technológie. Bezpečnostné metódy. Riadenie rizík informačnej bezpečnosti,
1990 * ISO/IEC 29100 Privacy framework. (DPIA analyza voci dotknutym osobam ).
1991
1992 Pri realizácii analýzy bezpečnosti a návrhu bezpečnostných opatrení budú zohľadnené všetky aspekty implementácie a prevádzky ISVS, rovnako ako aj všetky relevantné požiadavky na opatrenia pri ochrane IS stanovené v záväzných predpisoch.
1993
1994
1995 ===== 4.5.1.5 Vymedzenie a popis okolia informačného systému =====
1996
1997 Okolím ISVS pre účely tohto bezpečnostného projektu bude každý bod, z ktorého bude možný priamy prístup k aktívam ISVS alebo ktorý bude ovplyvňovať jeho prevádzku, jej podmienky alebo bezpečnosť. Okolie ISVS budú tvoriť najmä nasledovné typy štruktúr:
1998
1999 * Organizačné prostredie prevádzkovateľa a relevantné vnútorné predpisy.
2000 * Legislatíva upravujúca účel ISVS, podmienky jeho prevádzky a rozsah spracúvaných údajov.
2001 * Miestnosti a objekty, v ktorých sa budú nachádzať zariadenia používané systémom alebo kde budú uložené jeho údaje.
2002 * Osoby nezastávajúce žiadnu rolu pri prevádzke a správe IS, ale ktoré budú mať možnosť prístupu do priestorov uvedených vyššie.
2003 * Systémy zabezpečujúce prijateľné podmienky prostredia (napr. teplota, vlhkosť, prašnosť, vibrácie) v týchto priestoroch.
2004 * Systémy zabezpečujúce fyzickú bezpečnosť týchto priestorov (napr. ochrana pred neoprávneným vstupom, narušením integrity priestorov, monitorovaním činností vykonávaných v priestoroch).
2005 * Komunikačné linky, po ktorých budú prenášané údaje ISVS.
2006 * Infraštruktúra počítačovej siete, v ktorej bude systém prevádzkovaný a zariadenia do nej pripojené.
2007 * Systém napájania elektrickou energiou.
2008 * Aplikácie, od ktorých bude závisieť prevádzka ISVS.
2009 * Aplikácie poskytujúce dátové vstupy do ISVS.
2010 * Ostatné aplikácie, ktoré budú prevádzkované na zariadeniach využívaných ISVS.
2011 * Prenosné nosiče údajov používané pri práci s ISVS alebo nachádzajúce sa v jeho blízkosti, alebo zariadenia, ktoré môžu byť použité ako nosiče údajov.
2012 * Ostatný materiál potrebný na prevádzku ISVS.
2013 * Osoby využívajúce služby ISVS.
2014 * Osoby podieľajúce sa na prevádzke a správe ISVS, vrátane pracovníkov externých zmluvných partnerov.
2015
2016 Z hľadiska budovania a implementácie systému IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) sú štruktúry tvoriace okolie IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) považované za priamo neovplyvniteľné (pre dodávateľa systému v nich nie je možné priamo zavádzať bezpečnostné opatrenia).
2017
2018 V rámci tohto bezpečnostného projektu je však možné na okolie IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) klásť požiadavky alebo predpoklady za účelom dosiahnutia požadovanej bezpečnosti IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) takým spôsobom, aby predpoklady boli v súlade s realitou a požiadavky boli dosiahnuteľné za akceptovateľných podmienok.
2019
2020 Požiadavky na okolie budú uvedené vo forme návrhu bezpečnostných opatrení, ktoré majú odporúčací charakter – vyhodnotenie zostatkových rizík bude realizované na základe reálneho predpokladu efektívneho nasadenia daného opatrenia do praxe v okamihu, od kedy je to pre bezpečnosť IS Informačný systém verejnej správy (ISVS) relevantné.
2021
2022
2023 ==== 4.5.2 Metodika pre DPIA ====
2024
2025 ===== 4.5.2.1 Posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov (DPIA) =====
2026
2027 Okrem štandardu ISO 27005 používame tzv. Privacy Framework založený na štandardoch ISO 29100, ISO 29134 a ISO 29151. Analýza rizík prinesie odpoveď na otázku, pôsobeniu akých hrozieb bude dotknutá osoba vystavená, ako budú aktíva voči hrozbám zraniteľné, aká vysoká bude pravdepodobnosť, že hrozba zneužije určitú zraniteľnosť, a aký dopad by to na dotknutú osobu mohlo mať.
2028
2029 Riadením rizík prostredníctvom prijatých opatrení sa zníži riziko na úroveň prijateľnú, ktorá bude posudzovaná podľa vyhlášky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z.z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov.
2030
2031 Na posúdenie vplyvu DPIA (Data Protection Impact Assessment) v súlade s článkom 35 GDPR sa aplikuje nasledovná metodika a aktivity:
2032
2033 * Popis činnosti spracúvania:
2034 ** Jednoznačne definujeme účel, rozsah a kontext činnosti spracúvania. DPIA bude obsahovať dokumentáciu o tom, aké osobné údaje budú spracúvané, kategórie subjektov údajov a zapojené spracovateľské operácie.
2035 * Hodnotenie nutnosti a proporcionality:
2036 ** Zhodnotíme, či bude spracúvanie nevyhnutné na dosiahnutie zamýšľaného účelu a či bude proporcionálne k cieľom. Zvážime alternatívy, ktoré by mohli dosiahnuť rovnaké ciele s menšími rizikami pre súkromie.
2037 * Identifikácia a hodnotenie rizík:
2038 ** Identifikujeme potenciálne riziká pre práva a slobody subjektov údajov. Zvážime riziká týkajúce sa bezpečnosti údajov, presnosti, dôvernosti, transparentnosti a ďalších relevantných faktorov. Tento krok bude zahŕňať hodnotenie pravdepodobnosti a potenciálneho dopadu každého rizika.
2039 * Hodnotenie právnych a regulačných požiadaviek:
2040 ** Posúdime, či činnosť spracúvania bude spĺňať relevantné právne a regulačné požiadavky. Zvážime príslušné zákony o ochrane údajov a ostatné špecifické predpisy.
2041 * Konzultácie s zainteresovanými stranami:
2042 ** Zahrnieme príslušné zainteresované strany, vrátane ÚOOÚ SR a všetky ďalšie relevantné strany, aby sme získali pohľady a perspektívy týkajúce sa potenciálnych rizík a opatrení na ich zmierňovanie.
2043 * Znižovanie rizík:
2044 ** Odporučíme zavedenie opatrení na zmiernenie identifikovaných rizík. To môže zahŕňať úpravu postupov, zavedenie technických zabezpečení alebo zavedenie ďalších kontrol na zmiernenie rizík.
2045 * Hodnotenie, dokumentácia a monitoring:
2046 ** Odporučíme pravidelné prehodnotenie a aktualizovanie DPIA, aby bola zabezpečená presnosť a aktuálnosť údajov, a udržiavanie kontinuálneho monitoringu vplyvu spracúvania na ochranu súkromia.
2047 * Zahrnutie DPIA do rozhodovacieho procesu:
2048 ** Odporučíme použitie zistení z DPIA na usmernenie rozhodnutí týkajúcich sa činnosti spracúvania.
2049 * Transparentnosť:
2050 ** Odporučíme udržiavanie komplexných záznamov o procese DPIA, vrátane hodnotení, zistení, prijatých opatrení a výsledkov. Zabezpečíme transparentnosť tým, že relevantné informácie o DPIA budú dostupné subjektom a úradom, ak to bude potrebné.
2051
2052 == 5. Závislosti na ostatných ISVS / projektoch ==
2053
2054 Projekt je závislý na iných IT projektoch, ktoré sú realizované v rámci MZ SR.
2055
2056 |Stakeholder|(((
2057 Kód projektu /ISVS
2058
2059 //(z MetaIS)//
2060 )))|Názov projektu /ISVS|Termín ukončenia projektu|Popis závislosti
2061 |MZ SR|Projekt_2605|Centrálna integračná platforma MZ|06/2026|Projekt je zameraný na modernizáciu HW komponentov pre účely MZ SR a  v správe rezortu, na vybudovanie integračnej platformy a zavedenie nástrojov pre správu kmeňových údajov. Predkladaný projekt bude zameraný na rozvoj manažmentu údajov MZ SR o koncept mojich údajov a vytvorenie dátového skladu MZ z údajov.
2062
2063 == 6. Zdrojové kódy ==
2064
2065 Navrhované riešenie je v súlade so zákonom 95/2019 Z.z. o o informačných technológiách vo verejnej správe, § 15, odsek (2) bod d) EUPL a zabránenie vendor – lock a vyhláškou 78/2020 Z.z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy, § 31 Centrálny repozitár zdrojových kódov
2066
2067 Zdrojové kódy vytvorené počas projektu sa budú zverejňovať v zmysle § 31 vyhlášky č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy v nadväznosti na § 15 ods. 2 písm. d) prvý bod zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov buď pre verejnosť bez obmedzenia (podľa § 31 ods. 4 písm. a) vyhlášky) alebo s obmedzenou dostupnosťou iba pre orgán vedenia a orgány riadenia (podľa § 31 ods. 4 písm. b) vyhlášky) spolu s odôvodnením v závislosti od jeho charakteru a posúdenia z hľadiska bezpečnosti a súvisiacich okolností.
2068
2069 Konkrétne v zmysle § 15 ods. 2 písm. d) zákona č. 95/2019 Z. z. informačných technológiách vo verejnej správe: 
2070 Vo fáze prípravy a obstarania projektu je správca povinný akceptovať také zmluvné podmienky, podľa ktorých: 
2071 1.   zdrojový kód vytvorený počas projektu bude otvorený v súlade s licenčnými podmienkami verejnej softvérovej licencie Európskej únie podľa osobitného predpisu, a to v rozsahu, v akom zverejnenie tohto kódu nemôže byť zneužité na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo k zničeniu informačného systému verejnej správy,
2072 2.   je jediným a výhradným disponentom so všetkými informáciami zhromaždenými alebo získanými počas projektu a prevádzky projektom vytvoreného riešenia vrátane jeho zmien a servisu a
2073 3. pri zmene dodávateľa pôvodný dodávateľ poskytne správcovi úplnú súčinnosť pri prechode na nového dodávateľa, najmä v oblasti architektúry a integrácie informačných systémov.
2074
2075
2076 == 7. Prevádzka a údržba ==
2077
2078 === 7.1 Úrovne podpory používateľov ===
2079
2080 Systém Help Desk vo verejnej správe je organizovaný cez tri úrovne podpory, pričom všetky úrovne budú zabezpečené dodávateľsky. Cieľom tohto systému je efektívne riešiť problémy a požiadavky koncových užívateľov, ktorí pracujú s informačnými systémami a aplikáciami správy. Každá úroveň má svoje špecifické úlohy a zodpovednosti, ktoré sú kľúčové pre zaisťovanie kvalitných a efektívnych služieb v oblasti verejnej správy.
2081
2082 L1 predstavuje počiatočnú vrstvu podpory zameranú na riešenie základných problémov a požiadaviek koncových užívateľov informačných systémov vo verejnej správe.
2083
2084 Hlavné funkcie:
2085
2086 * (((
2087 Zhromažďovanie informácií: Rýchle a efektívne zhromažďovanie relevantných údajov o problémoch od užívateľov, vrátane informácií o používaných systémoch a prostrediach.
2088 )))
2089 * (((
2090 Základná analýza: Posúdenie hlásených problémov a ich klasifikácia na základe vopred definovaných kritérií, ako sú priorita, typ problému a kategória.
2091 )))
2092 * (((
2093 Riešenie bežných problémov: Riešenie jednoduchých a priamych problémov, ako sú:
2094
2095 *
2096
2097 Zabudnuté heslá a základné používateľské problémy (napr. prístup k systémom).
2098
2099 *
2100
2101 Overenie dostupnosti infraštruktúry (napr. sieťové pripojenie, funkčnosť aplikácií).
2102
2103 *
2104
2105 Základné diagnostické postupy na identifikáciu technických problémov a overenie nastavení softvéru a hardvéru.
2106 )))
2107
2108 Komunikácia:
2109
2110 Úroveň L1 zabezpečuje priamu interakciu s koncovými užívateľmi prostredníctvom telefónu, e-mailu a online chatov, pričom sa zameriava na efektívne a rýchle riešenie problémov.
2111
2112 Úroveň L2 je zložená z riešiteľských tímov s hlbšími technologickými znalosťami v oblasti informačných systémov vo verejnej správe, ktorí sa zaoberajú problémami, ktoré boli eskalované z úrovne L1.
2113
2114 Hlavné funkcie:
2115
2116 * (((
2117 Spolupráca s L1: Riešitelia L2 úzko spolupracujú s tímom L1 pri analýze a riešení eskalovaných hlásení, pričom poskytujú technickú asistenciu a poradenstvo.
2118 )))
2119 * (((
2120 Hĺbková analýza: Vykonávanie podrobnejších analýz a identifikácia príčin zložitých problémov, ktoré neboli vyriešené na L1, vrátane analýzy logov a systémových správ.
2121 )))
2122 * (((
2123 Validácia a klasifikácia: Spätná kontrola a podrobné overenie údajov z hlásení od L1, pričom sa potvrzuje, upresňuje alebo prehodnocuje problém v súlade s požiadavkami a normami verejnej správy.
2124 )))
2125 * (((
2126 Eskalácia: V prípade, že problém nie je možné vyriešiť na úrovni L2, je možné ho eskalovať na L3, pričom sa zabezpečuje kompletná dokumentácia predchádzajúcich krokov.
2127 )))
2128
2129 Komunikácia:
2130
2131 Riešitelia L2 nekomunikujú priamo s koncovými užívateľmi, ale poskytujú podporu tímu L1 a prispievajú k riešeniu problémov na pozadí.
2132
2133 Úroveň L3 predstavuje najvyššiu vrstvu podpory, ktorá sa zameriava na riešenie najzložitejších a najnáročnejších problémov v oblasti informačných systémov vo verejnej správe.
2134
2135 Hlavné funkcie:
2136
2137 * Riešenie komplexných problémov: Riešitelia L3 sa zaoberajú technicky náročnými problémami, ktoré vyžadujú pokročilé znalosti a odborné skúsenosti v oblasti informačných technológií a správy.
2138 * Hĺbkové analýzy a investigácie: Vykonávanie detailných analýz a diagnostiky na identifikáciu základných príčin problémov, ktoré nie je možné vyriešiť na nižších úrovniach, vrátane preverovania architektúry systémov a databáz.
2139 * Vypracovanie odporúčaní: Na základe analýz a zistení tím L3 navrhuje riešenia a zlepšenia procesov, ktoré môžu predchádzať opakovaniu problémov a zvyšovať efektivitu a bezpečnosť systémov.
2140 * Spolupráca s vývojovým a technickým tímom: Úroveň L3 úzko spolupracuje s vývojovými a technickými tímami na implementácii zmien a vylepšení, ktoré zvyšujú stabilitu a funkčnosť systémov v rámci verejnej správy.
2141
2142 Komunikácia: Riešitelia L3 nemajú priamy kontakt s koncovými užívateľmi, ale poskytujú technickú podporu tímom L1 a L2 a zabezpečujú, že zložitý problém je správne riešený a zdokumentovaný.
2143
2144 ==== 7.1.1 SLA (Service Level Agreement) ====
2145
2146 Pre všetky úrovne podpory sú definované nasledujúce parametre SLA:
2147
2148 * Dostupnosť: Help Desk je dostupný pre vybrané skupiny užívateľov prostredníctvom telefónu a e-mailu.
2149 * Evidencia incidentov: Všetky incidenty sú zaznamenávané v informačnom systéme (IS) pre zabezpečenie transparentnosti a sledovateľnosti.
2150 * Dostupnosť L2 a L3:
2151 * Čas: Podpora L2 a L3 je dostupná 8 hodín denne, 5 dní v týždni (od 8:00 do 17:00 počas pracovných dní).
2152
2153 Help Desk bude realizovaný cez 3 úrovne podpory, s nasledujúcim označením:
2154
2155 * Aktuálna prevádzka systému  zabezpečená internými personálnymi kapacitami na úrovni podpory L1
2156 * L2 podpory IS (Level 2, postúpenie požiadaviek od L1) - vybraná skupina garantov, so znalosťou IS (zabezpečuje prevádzkovateľ IS).
2157 * L3 podpory IS (Level 3, postúpenie požiadaviek od L2) - na základe zmluvy o podpore IS (zabezpečuje úspešný uchádzač).
2158
2159 ==== 7.1.2 Riešenie incidentov – SLA parametre ====
2160
2161 Pre jednotlivé systémy budú definované nasledovné požiadavky závažnosti incidentov, ktoré sa používajú na kategorizáciu a priorizáciu incidentov v informačných systémoch na základe ich dopadu na prevádzku, používateľov a kritickosť služieb. Každý stupeň závažnosti vyžaduje odlišnú úroveň reakcie a má rozdielne požiadavky na čas riešenia:
2162
2163 Označenie naliehavosti incidentu:
2164
2165 |Označenie naliehavosti incidentu|Závažnosť  incidentu|Popis naliehavosti incidentu
2166 |A|Kritická|(((
2167 Incidenty s najvyššou úrovňou závažnosti, ktoré spôsobujú úplný výpadok kľúčových služieb alebo systémov. Tento typ incidentu má priamy vplyv na celú organizáciu alebo jej kritické časti.
2168
2169
2170 **Príklady**:
2171
2172 * Celkový výpadok systému, ktorý zabraňuje prístupu všetkých používateľov.
2173 * Neprístupnosť hlavných databáz alebo serverov.
2174 * Bezpečnostné incidenty, ako napríklad masívny kybernetický útok alebo únik citlivých dát.
2175
2176 **Dopad**: Výrazné finančné straty, poškodenie reputácie, právne dôsledky, zníženie produktivity.
2177
2178
2179 **Reakcia**: Okamžitý zásah tímu podpory, s cieľom obnoviť služby čo najrýchlejšie (menej ako 1 hodina reakčného času).
2180 )))
2181 |B|Vysoká|(((
2182 **Popis**: Incidenty, ktoré vážne ovplyvňujú prevádzku, ale neznamenajú úplný výpadok systémov. Tieto incidenty môžu výrazne narušiť činnosť kľúčových oddelení alebo veľkej časti organizácie.
2183
2184
2185 **Príklady**:
2186
2187 * Zníženie výkonu kritických aplikácií.
2188 * Čiastočný výpadok systému, ktorý ovplyvňuje viacero používateľov.
2189 * Chyby v systéme, ktoré zabraňujú vykonávaniu niektorých kritických funkcií.
2190
2191 **Dopad**: Zníženie produktivity, vplyv na niekoľko používateľov alebo oddelení.
2192
2193
2194 **Reakcia**: Rýchla reakcia (do 4 hodín) s cieľom minimalizovať dopady a obnoviť systém.
2195 )))
2196 |C|Stredná|(((
2197 **Popis**: Incidenty, ktoré majú obmedzený dopad na prevádzku a ovplyvňujú iba určitú skupinu používateľov alebo nevyhnutnú funkcionalitu systému. Tieto incidenty zvyčajne nevyžadujú okamžitý zásah, ale môžu ovplyvniť každodennú prácu niektorých zamestnancov.
2198
2199
2200 **Príklady**:
2201
2202
2203 **Dopad**: Vplyv na jednotlivcov alebo malé skupiny používateľov.
2204
2205
2206 **Reakcia**: Riešenie v rámci pracovného času (do 1-2 dní).
2207 )))
2208 |D|Nízka|(((
2209 **Popis**: Incidenty, ktoré nemajú významný vplyv na prevádzku a spôsobujú drobné nepríjemnosti alebo chyby. Zvyčajne ide o problémy, ktoré je možné riešiť v rámci bežnej údržby a ktoré nevyžadujú okamžitú reakciu.
2210
2211
2212 **Príklady**:
2213
2214 * Estetické chyby v používateľskom rozhraní.
2215 * Menšie problémy s funkciami, ktoré neovplyvňujú bežnú prácu.
2216 * Jednoduché problémy s výkonom alebo konfiguráciou systému.
2217
2218 **Dopad**: Minimálny vplyv na prevádzku, žiadny kritický dopad.
2219
2220
2221 **Reakcia**: Riešenie podľa plánu údržby (zvyčajne v priebehu týždňa).
2222 )))
2223
2224 Možný dopad:
2225
2226 |Označenie závažnosti incidentu|(((
2227
2228
2229 Dopad
2230 )))|Popis dopadu
2231 |1|katastrofický|katastrofický dopad, priamy finančný dopad alebo strata dát
2232 |2|značný|značný dopad alebo strata dát
2233 |3|malý|malý dopad alebo strata dát
2234
2235 Výpočet priority incidentu je kombináciou dopadu a naliehavosti v súlade s best practices ITIL V3 uvedený v nasledovnej matici:
2236
2237 |(% colspan="2" rowspan="2" %)Matica priority incidentov|(% colspan="3" %)Dopad
2238 |Katastrofický - 1|Značný - 2|Malý - 3
2239 |(% rowspan="4" %)**Naliehavosť**|**Kritická - A**|1|2|3
2240 |**Vysoká - B**|2|3|3
2241 |**Stredná - C**|2|3|4
2242 |**Nízka - D**|3|4|4
2243
2244 Vyžadované reakčné doby:
2245
2246
2247 (počet incidentov za mesiac)
2248 ~)~)~)
2249
2250 |1|0,5 hod.|4  hodín|1
2251 |2|1 hod.|12 hodín|2
2252 |3|1 hod.|24 hodín|10
2253 |4|1 hod.|(% colspan="2" %)Vyriešené a nasadené v rámci plánovaných releasov
2254
2255 Vysvetlivky k tabuľke
2256
2257 (1) Reakčná doba je čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom (vrátane užívateľov IS, ktorí nie sú v pracovnoprávnom vzťahu s verejným obstarávateľom) na helpdesk úrovne L3 a jeho prevzatím na riešenie.
2258
2259 (2) DKVI znamená obnovenie štandardnej prevádzky - čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom a vyriešením incidentu úspešným uchádzačom (do doby, kedy je funkčnosť prostredia znovu obnovená v plnom rozsahu). Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu verejným obstarávateľom (DKVI) sa počíta počas celého dňa. Do tejto doby sa nezarátava čas potrebný na nevyhnutnú súčinnosť verejného obstarávateľa, ak je potrebná pre vyriešenie incidentu. V prípade potreby je úspešný uchádzač oprávnený požadovať od verejného obstarávateľa schválenie riešenia incidentu.
2260
2261 (3) Maximálny počet incidentov za kalendárny mesiac. Každá ďalšia chyba nad stanovený limit spoľahlivosti sa počíta ako začatý deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu. Duplicitné alebo technicky súvisiace incidenty (zadané v rámci jedného pracovného dňa, počas pracovného času 8 hodín) sú považované ako jeden incident.
2262
2263 (4) Incidenty nahlásené verejným obstarávateľom úspešnému uchádzačovi v rámci testovacieho prostredia majú prioritu 3 a nižšiu
2264
2265 Vzťahujú sa výhradne k dostupnosti testovacieho prostredia. Za incident na testovacom prostredí sa nepovažuje incident vztiahnutý k práve testovanej funkcionalite.
2266
2267 Vyššie uvedené SLA parametre nebudú použité pre nasledovné služby:
2268
2269 * Služby systémovej podpory na požiadanie (nad paušál)
2270 * Služby realizácie aplikačných zmien vyplývajúcich z legislatívnych a metodických zmien (nad paušál)
2271
2272 Pre tieto služby budú dohodnuté osobitné parametre dodávky.
2273
2274
2275 === 7.2 Požadovaná dostupnosť IS ===
2276
2277 Požiadavky na dostupnosť informačných systémov, ktoré sú predmetom projektu a zároveň slúžia ako zdrojové systémy pre údaje poskytované prostredníctvom IS CPDI, musia byť zhodné s požiadavkami na systém, pre ktorý sú tieto údaje určené, konkrétne IS MOU. Tieto požiadavky sú definované v rámci nasledujúcich parametrov:
2278
2279 * Maximálna kumulatívna doba plánovaných odstávok za mesiac: 12 hodín / *48 hodín
2280 * Garantovaná doba odozvy (synchrónna / asynchrónna komunikácia): 20 sekúnd / 60 sekúnd
2281
2282 (*) V prípade plánovanej aktualizácie systému IS CSRÚ na novú verziu softvéru, sa počíta s predĺženou víkendovou odstávkou, pričom maximálna povolená doba odstávok za mesiac môže dosiahnuť 48 hodín.
2283
2284 (~*~*) V prípade incidentu v prostredí gCloud musí byť primárne obnovená vrstva gCloud, následne služba. Prostredie gCloud predstavuje vládny cloud, v ktorom je prevádzkovaný IS CSRÚ.
2285
2286 Poznámka: Uvedené SLA parametre platia pre 99,9 % prípadov. Všetky parametre sú garantované na rozhraní systémov.
2287
2288
2289 ==== 7.2.1 Dostupnosť (Availability) ====
2290
2291 Dostupnosť (Availability) je vyjadrená ako percento času v danom období, obvykle za rok. Predpokladá sa dostupnosť na úrovní 98% dostupnosť, čo znamená kumulatívny výpadok 7,30 dňa ročne resp. 14 hodín mesačne.
2292
2293
2294 ==== 7.2.2 RTO (Recovery Time Objective) ====
2295
2296 [[RTO (Recovery Time Objective)>>path:#_RTO_(Recovery_Time]] - 4 hodiny + RTO gCloud[[(% class="wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink wikiinternallink" %)^^~[1~]^^>>path:#_ftn1]](%%), hodnota musí byť totožná s hodnotou pre IS MOU. hodín – doba obnovenia systému, t.j. za ako dlho po výpadku musí byť systém funkčný.
2297
2298
2299 ==== 7.2.3 RPO (Recovery Point Objective) ====
2300
2301 [[RPO (Recovery Point Objective) >>path:#_RPO_(Recovery_Point]]- 6 hodín - aké množstvo dát môže byť stratené od vymedzeného okamihu.
2302
2303
2304
2305 == 8. Požiadavky na personál ==
2306
2307 Táto kapitola je popísaná v projektovom zámere.
2308
2309 === 8.1 Riadiaci výbor a projektový tím ===
2310
2311 Táto podkapitola je popísaná v projektovom zámere.
2312
2313
2314 === 8.2 Pracovné náplne ===
2315
2316 Táto podkapitola je popísaná v projektovom zámere.
2317
2318 ==== 8.2.1 Pôsobnosť a úlohy Riadiaceho výboru ====
2319
2320 Táto podkapitola je popísaná v projektovom zámere.
2321
2322 ==== 8.2.2 Pracovná náplň projektového tímu ====
2323
2324 Táto podkapitola je popísaná v projektovom zámere.
2325
2326
2327 == 9. Implementácia a preberanie výstupov projektu ==
2328
2329 Súčasťou aktivity je odovzdanie riešenia do pilotnej prevádzky. Nasadenie riešenia do produkčného prostredia a odovzdanie diela bude realizované na základe úspešných akceptačných testov za účasti zodpovedných osôb poverených inštitúciou, ktoré preveria funkčnosť všetkých častí dodaného riešenia a taktiež služieb. Výstupom aktivity budú protokoly z testovania, akceptované moduly a jednotlivé požiadavky nachádzajúce sa v katalógu požiadaviek a akceptačný protokol o prevzatí diela, alebo jeho častí.
2330
2331 === 9.1 Pravidlá pre riadenie kvality a požiadavky na kvalitu výstupov ===
2332
2333 Cieľom riadenia kvality je definovanie prístupu k zabezpečeniu a dosiahnutiu požadovanej kvality výstupov projektu a definovanie akceptačného procesu, v súlade s metodikou PRINCE2, PRINCE2 AGILE a v zmysle vyhlášky MIRRI č. 401/2023 o riadení projektov.
2334
2335 Proces riadenia kvality bude postavený na vzájomnej súčinnosti, transfere znalostí, kontrole, overovaní  a verifikácii výstupov Objednávateľa / Dodávateľa.
2336
2337 V rámci dodávania častí diela budú jednotlivé požiadavky prechádzať svojim životným cyklom, pričom v rámci jednotlivých fáz tohto cyklu budú uskutočňované aktivity zamerané na overovanie kvality.
2338
2339 Predpoklady odovzdania a akceptácie výstupov projektu sa budú realizovať v zmysle Zmluvy o dielo so všetkými prílohami, podľa článku IX Odovzdanie a akceptácia a článku X Zodpovednosť za kvalitu a zodpovednosť za škodu.
2340
2341
2342 === 9.2 Pravidlá pre riadenie zmien sú definované na základe Zmluvy o dielo - Zmenové konanie. ===
2343
2344 Návrh na zmenu v projekte bude predložený projektovým manažérom objednávateľa alebo dodávateľa.
2345
2346 Návrh na zmenu musí obsahovať vyjadrenie k potrebnosti a realizovateľnosti navrhovaných zmien, spolu s ich finančným a časovým ocenením, resp. ďalšími predpokladmi ich uskutočnenia. Návrh na zmenu obsahuje nasledujúcu klasifikáciu navrhovanej zmeny:
2347
2348 * zmenu je možné realizovať bez dopadu na náklady alebo harmonogram plnenia;
2349 * zmenu je možné realizovať, ale s dopadom na harmonogram plnenia a je potrebné prijať rozhodnutie o uzavretí dodatku ku Zmluve;
2350 * zmenu je možné realizovať, ale s dopadom na náklady plnenia a je potrebné prijať rozhodnutie o uzavretí dodatku ku Zmluve.
2351
2352 Návrh na zmenu dohodnutého plnenia predmetu ZoD predloží predkladateľ projektovému manažérovi druhej Zmluvnej strany a vyžiada si od neho stanovisko k predmetnému Návrhu na zmenu. Stanovisko podľa predchádzajúcej vety je povinný príslušný projektový manažér poskytnúť predkladateľovi Návrhu na zmenu najneskôr do 5 pracovných dní od jeho doručenia, pričom stanovisko obsahuje najmä vyjadrenie k vhodnosti, potrebnosti a realizovateľnosti navrhovaných zmien, spolu s ich finančným a časovým ocenením, resp. ďalšími predpokladmi ich uskutočnenia. Stanovisko obsahuje nasledujúcu klasifikáciu navrhovanej zmeny:
2353
2354 * zmenu je možné realizovať bez dopadu na náklady alebo harmonogram plnenia;
2355 * zmenu je možné realizovať, ale s dopadom na harmonogram plnenia a je potrebné prijať rozhodnutie o uzavretí dodatku ku Zmluve;
2356 * zmenu je možné realizovať, ale s dopadom na náklady plnenia a je potrebné prijať rozhodnutie o uzavretí dodatku ku Zmluve;
2357 * zmenu neodporúča realizovať s uvedením dôvodov;
2358 * zmenu nie je možné realizovať s uvedením dôvodov;
2359 * zmenu nie je možné realizovať v rámci existujúcej Zmluvy, s prípadným odporúčaním, ako námet pre nový projekt.
2360
2361 Projektový manažér objednávateľa/dodávateľa predkladá RV na schválenie Požiadavku na zmenu v projekte.
2362
2363 Riadiaci výbor posúdi predložený Návrh na zmenu a stanovisko a následne rozhodne o schválení alebo neschválení návrhu. Schválený Návrh na zmenu je podkladom pre uzatvorenie dodatku ku ZoD, ktorý bude predložený štatutárnym zástupcom Zmluvných strán. Projektový manažér objednávateľa/dodávateľa zabezpečuje komunikáciu rozhodnutí RV o zmenách na nižšie úrovne riadenia.
2364
2365 Predkladateľ návrhu na zmenu  v projekte (Projektový manažér objednávateľa/dodávateľa) zabezpečí evidenciu návrhu na zmenu spolu so stanoviskami v nástroji riadenia, najneskôr do 5 kalendárnych dní odo dňa predloženia Návrhu na zmenu.
2366
2367
2368
2369 == 10. Prílohy ==
2370
2371 **Príloha : **Zoznam rizík a závislostí (Excel)
2372
2373
2374 ----
2375
2376 [[~[1~]>>path:#_ftnref1]] //V prípade incidentu na vrstve gCloud musí byť obnovená najskôr táto vrstva a následne služba. gCloud označuje prostredie vládneho cloudu, v ktorom je prevádzkovaný IS MOU.//
2377
2378