PROJEKTOVÝ ZÁMER

Vzor pre manažérsky výstup  I-02

 podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. 

Schvaľovanie dokumentu

História DOKUMENTU

ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s vyhláškou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy (ďalej len „vyhláška MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov“), je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií k projektu „Lepšie využívanie údajov Ministerstva kultúry SR“ (ďalej len „projekt“ alebo „LVUMK“), aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.

Projekt bude implementovať Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „MK SR“), ktoré bude zároveň prijímateľom finančného plnenia z vyhlásenej výzvy „Lepšie využívanie údajov“ v rámci Programu Slovensko 2021 – 2027 (ďalej len „PSK“), z ktorého bude projekt financovaný.

Použité skratky a pojmy

Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

V zmysle vyhlášky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov je zoznam funkčných, nefunkčných a technických požiadaviek špecifikovaný v samostatnom dokumente M-05 – Analýza nákladov a prínosov a preto nie je súčasťou tejto kapitoly.  

Samotné požiadavky sú rozdelené do troch kategórií: 

1. funkčné, 
2. nefunkčné.

Rozsah požiadaviek uvedených v tomto dokumente nemusí byť konečný a v realizačnej fáze projektu môžu byť upravené alebo doplnené o ďalšie požiadavky, ak si to projekt bude vyžadovať. 

Pri označovaní samotných katalógových požiadaviek, ktoré sú súčasťou prílohy tohto dokumentu bola použitá nasledovná konvencia:

1. Funkčné požiadavky majú nasledovnú konvenciu: FP_XX 
   1. FP – funkčná požiadavka 
   2. XX – poradové číslo požiadavky 
2. Nefunkčné požiadavky majú nasledovnú konvenciu: NP_XX 
   1. NP – nefunkčná požiadavka 
   2. XX – poradové číslo požiadavky 

DEFINOVANIE PROJEKTU

Manažérske zhrnutie

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej aj ako „MK SR“) ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť kultúry si uvedomuje rastúcu potrebu efektívneho využívania údajov, ktoré vznikajú v rámci jeho kompetencií. Tieto údaje predstavujú významné aktívum nielen z pohľadu vnútrorezortného riadenia, ale aj pri poskytovaní kvalitných, personalizovaných a proaktívnych služieb občanom, kultúrnym inštitúciám a ďalším subjektom verejnej správy. V nadväznosti na výzvu „Lepšie využívanie údajov – PSK-MIRRI-617-2024-DV-EFRR“ preto MK SR predkladá projekt, ktorého cieľom je systematicky rozvíjať manažment údajov, zvýšiť ich kvalitu, štandardizovať evidenciu objektov údajov a pripraviť ich na sprístupňovanie v súlade s princípmi otvoreného vládnutia a digitálnej transformácie.

Predmetom projektu je zavedenie súboru technických a organizačných opatrení, ktoré umožnia rezortu kultúry prejsť na systematické a legislatívne ukotvené spravovanie údajov. Projekt bude realizovaný prostredníctvom hlavnej aktivity „Sprístupňovanie osobných údajov prostredníctvom služby moje dáta“, a jej súčasťou bude aj realizácia viacerých podaktivít vrátane čistenia údajov, vybudovania rezortných registrov, sprístupňovania údajov ako Open Data, ako aj zabezpečenia dátovej interoperability s informačnými systémami verejnej správy. Výsledkom bude, že MK SR sa stane plnohodnotným aktérom v dátovo orientovanej verejnej správe a bude schopné poskytovať údaje v zmysle princípu „jedenkrát a dosť“.

Cieľovou skupinou projektu sú predovšetkým občania Slovenskej republiky, ktorí získajú prístup k vlastným údajom spravovaným rezortom kultúry prostredníctvom služby „moje dáta“. Projekt zároveň podporí interné procesy MK SR, zvýši mieru interoperability so systémami ako IS CPDI, zlepší kvalitu analytického a rozhodovacieho prostredia v rámci rezortu a prispeje k transparentnosti a efektivite poskytovania verejných služieb.

Projekt priamo podporuje ciele Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy SR 2021, najmä v rámci prioritnej osi č. 2 – Digitálna a dátová transformácia, a prispieva k plneniu záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii v oblasti digitálnych verejných služieb, otvorených dát a štandardizácie údajov podľa rámca EIF (European Interoperability Framework) a stratégie EU Data Strategy.

Predkladaný projektový zámer kladie dôraz na posilnenie dátovej interoperability informačných systémov verejnej správy (ISVS), pričom jeho hlavným cieľom je zabezpečiť poskytovanie vybraných kategórií údajov prostredníctvom Centrálnej platformy dátovej integrácie (CPDI) – pôvodne známej ako Centrálna správa referenčných údajov. Táto platforma bude predstavovať základný prvok pre technickú realizáciu služby „moje dáta“, ktorá vychádza z výstupov národného projektu Manažment osobných údajov (MOU).

Súčasťou projektu budú aj ďalšie aktivity zamerané na budovanie dátovej infraštruktúry rezortu, zvyšovanie úrovne dátovej kvality a podporu integrácie systémov s cieľom zabezpečiť efektívnu a bezpečnú výmenu údajov v prostredí verejnej správy. Predmetom projektu je realizácia nasledovného rozsahu aktivít/podaktívít vyhlásenej výzvy:

Tabuľka 2 Rozsah plánovaných podaktivít realizovaných v rámci realizácie tohto projektu

Motivácia a rozsah projektu

MK SR má pôsobnosť v oblastiach štátneho jazyka, ochrany pamiatkového fondu, kultúrneho dedičstva a knihovníctva, umenia, autorského práva, osvetovej činnosti, prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí, vzťahov s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, médií a audiovízie, ako aj kultúrnych aktivít znevýhodnených skupín obyvateľstva. V rámci týchto oblastí vykonáva MK SR rozsiahle množstvo činností, ktoré generujú, spracúvajú a vyžadujú efektívnu výmenu údajov medzi internými systémami a systémami iných orgánov verejnej moci.

V rámci týchto kompetencií MK SR spravuje rozsiahle množstvo údajov týkajúcich sa rôznych životných situácií občanov, činnosti kultúrnych inštitúcií a výkonu verejnej správy v gescii rezortu. Tieto údaje sú evidované na úsekoch vymedzených Štatútom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktoré zahŕňajú:

• Autorské právo a práva súvisiace s autorským právom
• Geodéziu a kartografiu
• Médiá a audiovíziu
• Metodické riadenie činnosti slovenských inštitútov v zahraničí v oblasti ich kultúrneho pôsobenia
• Ochranu pamiatkového fondu, kultúrne dedičstvo a knihovníctvo
• Osvetovú činnosť a ľudovú umeleckú výrobu
• Prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí
• Štátny jazyk
• Umenie
• Vzťahy s cirkvami a náboženskými spoločnosťami

Hlavnou motiváciou projektu je preto transformovať prístup MK SR k správe údajov tak, aby sa údaje stali dôveryhodným a opakovane využiteľným aktívom, ktoré podporuje rozhodovanie, poskytovanie služieb a zvyšuje transparentnosť rezortu. Projekt reaguje na dopytovú výzvu „Lepšie využívanie údajov“ (PSK-MIRRI-617-2024-DV-EFRR), ako aj na dlhodobú stratégiu informatizácie verejnej správy – najmä prioritnú os 2 Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy SR (NKIVS) – Digitálna a dátová transformácia.

Projekt je zároveň nástrojom pre naplnenie povinností, ktoré pre verejnú správu vyplývajú zo zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe, ako aj zo strategických dokumentov EÚ – Európskej dátovej stratégie, rámca EIF či pripravovanej iniciatívy EUDI Wallet.

Identifikovaný problém

Súčasný stav evidencie a správy údajov v MK SR je nevyhovujúci a z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Údaje sú fragmentované, často spracúvané manuálne a bez spoločných štandardov kvality, správy životného cyklu či interoperabilného zdieľania. Chýba jednotný rámec pre správu údajov (data governance), absentuje centrálna evidencia objektov údajov a vo väčšine agend neexistujú dedikované registre. Údaje nie sú systematicky prepájané na iné IS verejnej správy a ich potenciál pre rozhodovanie, analytiku, reporting alebo poskytovanie elektronických služieb občanom zostáva nevyužitý. Chýba funkcia dátového kurátora, centrálna evidencia objektov údajov, ako aj efektívne prepojenie na ostatné informačné systémy verejnej správy.

Biznis procesy dotknuté projektom

Projekt zasahuje do viacerých kľúčových procesov MK SR:

• správa kultúrnych registrov a evidencií (pamiatky, inštitúcie, umelecké činnosti),
• evidencia oprávnení, dotácií, licencií a rozhodnutí v oblasti autorského práva a médií,
• poskytovanie údajov o kultúrnych subjektoch (verejné knižnice, múzeá, galérie, divadlá),
• podpora rozhodovacích procesov a kontrolných mechanizmov v rámci MK SR,
• zabezpečenie údajov pre služby v životných situáciách, ako sú: verejné knižnice, pamiatky a zbierky, publikácie, rozhlas a televízia, cirkev a náboženské spoločnosti, autorské práva, a pod.

Oblasti a životné situácie, ktorým sa projekt venuje

Projekt sa priamo týka agend a životných situácií ako napríklad:

• správa registrov pamiatok a zbierok múzeí a galérií,
• evidencia práv v oblasti autorského práva a ich zverejňovanie,
• dohľad nad výkonom činností médií a audiovizuálnej produkcie,
• evidencia cirkví a náboženských spoločností,
• podpora kultúrnych aktivít marginalizovaných skupín.

Prehľad realizovaných aktivít projektu

Projekt sa týka viacerých organizačných jednotiek MK SR a ich pracovísk, a súčasne viacerých ISVS:

1. ISVS 9914 – Centrálna správa registrov a evidencií
2. ISVS 9916 – Centrálna dátová integračná platforma
3. ďalšie interné systémy MK SR, ktoré budú konsolidované pod integračný rámec
4. referenčné registre (Register FO, PO, adries, číselníky), ktoré budú konzumované aj poskytované prostredníctvom CPDI

Rozsah projektu zahŕňa:

• Zavedenie systematického manažmentu údajov, vrátane revízie a nastavenia vnútorných smerníc, organizačného zabezpečenia a zriadenia dátovej zodpovednosti (dátový kurátor),
• Vytvorenie, štandardizáciu a integráciu rezortných registrov a evidencií objektov údajov,
• Prepojenie interných IS na centrálnu platformu dátovej integrácie (CPDI) za účelom poskytovania aj konzumovania údajov,
• Vyhlásenie referenčných údajov a ich zaradenie do služby „moje dáta“ pre občanov a podnikateľov,
• Publikovanie vybraných údajov ako Open Data (min. kvalita 3*), vrátane automatizácie publikovania a zabezpečenia licenčných a právnych rámcov,
• Vybudovanie rezortnej dátovej platformy a Master Data Management vrstvy,
• Zavedenie nástrojov pre čistenie a hodnotenie kvality údajov, a pravidelné ročné zverejňovanie výstupov o kvalite dát,
• Rozšírenie IS o bezpečnostné prvky a zosúladenie s požiadavkami GDPR (napr. právo na prístup a sledovanie logov prístupov k údajom),
• Legislatívnu analýzu dátových tokov a údajových typov v gescii MK SR.

Realizáciou týchto aktivít MK SR vytvorí moderný rámec pre spravovanie údajov, zvýši dôveryhodnosť a zníži administratívnu záťaž zamestnancov aj občanov. Údaje budú využiteľné nielen v rámci rezortu, ale aj ako súčasť celoštátneho dátového ekosystému. Projekt zároveň zabezpečí praktickú aplikáciu princípov „1x a dosť“, „údaje ako aktívum“, „bezpečnosť a transparentnosť“ a prispeje k príprave MK SR na využívanie európskych digitálnych služieb vrátane EUDI Wallet.

Dotknutý IS VS:

• isvs_9914 Centrálna správa registrov a evidencií
• isvs_9916 Centrálna dátová integračná platforma

Dotknuté úseky VS:

• U00173 Autorské právo a práva súvisiace s autorským právom
• U00195 Geodézia a kartografia
• U00177 Médiá a audiovízia
• U00178 Metodické riadenie činnosti slovenských inštitútov v zahraničí v oblasti ich kultúrneho pôsobenia

Ochrana pamiatkového fondu, kultúrne dedičstvo a knihovníctvo

• U00174 Osvetová činnosť a ľudová umelecká výroba Prezentácia slovenskej kultúry v zahraničí Štátny jazyk
• U00172 Umenie
• U00176 Vzťahy s cirkvami a náboženskými spoločnosťami

Dotknuté životné situácie:

• 125 Verejné knižnice
• 121 Pamiatky a zbierky múzeí a galérií
• 124 Publikácie
• 123 Rozhlas a televízia
• 180 Kultúrne aktivity
• 045 Autorské právo, právo príbuzné autorskému pravú a práva súvisiace s aut. právom
• 123 Rozhlas a televízia
• 119 Cirkev a náboženské spoločnosti

Motivácia a budúci stav

Cieľom projektu je vytvoriť interoperabilné a konsolidované dátové prostredie MK SR, v ktorom budú všetky kľúčové objekty evidencie (inštitúcie, kultúrne diela, rozhodnutia, právne akty) evidované v štruktúrovaných registroch, prepojené na iné IS VS a spravované s dôrazom na kvalitu, aktuálnosť a bezpečnosť. Dáta sa stanú opakovane využiteľným aktívom a obyvateľ (FO/PO) získa kontrolu nad vlastnými údajmi cez službu „moje dáta“.

Obmedzenia projektu

• Neexistujúce alebo nekompletné registre na viacerých agendových úsekoch.
• Obmedzená kapacita na výkon analytických činností a čistenie dát.
• Závislosť od vývoja a dostupnosti centralizovaných komponentov (CPDI).
• Potreba koordinácie s MIRRI SR a inými OVM pri integrácii údajov.

Rozsah projektu

Aktivita A1: Zavedenie manažmentu osobných údajov pre službu „moje dáta“

V rámci Aktivity A1 bude projekt zameraný na rozvoj systému na správu osobných údajov a posilnenie funkcionalít súvisiacich s ich sprístupňovaním, monitorovaním a notifikáciou dotknutých osôb. Cieľom je zabezpečiť, aby jednotlivci mali prehľad o spracúvaní ich údajov, aby sa vytvorili podmienky pre dôveryhodné a transparentné spracovanie osobných údajov v súlade s legislatívou a princípmi ochrany súkromia.

MK SR plánuje rozšíriť funkcionalitu svojho systému tak, aby pokrýval nasledujúce oblasti evidencie a spracovania osobných údajov:

1. Notifikácia o spracovaní osobných údajov
   • Systém umožní dotknutým osobám získať informáciu o tom, kto a za akým účelom spracoval alebo prezrel ich osobné údaje.
   • Funkcionalita bude dostupná prostredníctvom elektronických prostriedkov a bude poskytovaná na základe definovaných údajových viet v súlade s platnou legislatívou.
2. Distribúcia a poskytovanie zmenových dávok
   • Implementácia rozhrania na automatizovaný prenos zmenových dávok údajov (napr. pri zmene údajov v referenčných registroch) do systému Ministerstva kultúry SR.
   • Cieľom je zabezpečiť, aby všetky systémy MK SR pracovali s aktuálnymi údajmi bez potreby manuálnych zásahov.
3. Notifikácia o zmene údajov
   • Zavedenie funkcionality záznamu a oznámenia o zmene osobných údajov, ktoré sú evidované v systémoch MK SR.
   • Súčasťou bude aj vytvorenie rozhrania pre podávanie podnetov na opravu údajov zo strany dotknutých osôb a ich následné spracovanie.
4. Notifikácia o vzniku údajov
   • Informačný systém zaznamená a oznámi vznik nových osobných údajov, ktoré boli do systému vložené, pričom tieto notifikácie budú prístupné pre oprávnených používateľov.
5. Notifikácia o ukončení platnosti údajov
   • Bude zabezpečená evidencia a sprístupnenie informácie o tom, že určité údaje už nie sú platné alebo aktuálne.
   • Tento mechanizmus napomáha k lepšiemu rozhodovaniu na základe dôveryhodných informácií.
6. Notifikácia o vymazaní údajov
   • Systém bude uchovávať záznamy o vymazaní osobných údajov a zároveň poskytne notifikáciu príslušným subjektom alebo osobám.
   • Notifikácia o zmene stavu spracovania údajov

Zavedenie možnosti informovať dotknuté osoby o zmene stavu spracovania ich údajov, napríklad v rámci správneho alebo administratívneho konania.

Aktivita A2: Čistenie údajov, dosiahnutie vyššej kvality údajov a dátová interoperabilita

V rámci realizácie aktivity A2 sa MK SR zameria na zvyšovanie kvality údajov a zavádzanie princípov dátovej interoperability naprieč všetkými identifikovanými objektmi evidencie. Zámerom je nielen odstrániť existujúce nedostatky v dátach, ale aj zaviesť prevenciu vzniku nových chýb pri ich spracovaní.

Realizované opatrenia budú zahŕňať:

1. Zavedenie dátovej interoperability – použitie URI identifikátorov a súlad s Centrálnym modelom údajov zabezpečí jednoznačnosť údajov naprieč informačnými systémami.
2. Definovanie povinných vlastností údajov – atribúty budú podrobené analýze a štandardizácii tak, aby spĺňali požiadavky kvality a jednotného výkladu.
3. Monitoring dátovej kvality – budú implementované nástroje na pravidelné meranie kvality údajov vrátane automatizovaného generovania reportov.
4. Publikovanie výsledkov meraní kvality údajov – výsledky budú sprístupňované ako otvorené údaje, využívajúc štandardy ako RDF Data Cube a W3C Data Quality Vocabulary.
5. Jednorazové čistenie údajov – úprava hodnôt záznamov, odstránenie duplicít a konsolidácia údajov v registroch, ktoré sú v správe Ministerstva kultúry SR.
6. Prevencia nekvality – zavedenie automatizovaných kontrol vstupných údajov už pri ich vkladaní do systémov.

Aktivita A3: Realizácia poskytovateľskej dátovej integrácie - 3.1: Realizácia dátovej integrácie na centrálnu integračnú platformu (IS CIP/IS CPDI) za účelom poskytovania údajov

Cieľom aktivity A3 je zabezpečiť, aby MK SR mohlo poskytovať údaje z vlastných informačných systémov cez Centrálnu platformu dátovej integrácie (CPDI) iným subjektom verejnej správy. Táto funkcionalita umožní efektívne zdieľanie údajov s dôrazom na bezpečnosť a transparentnosť.

V rámci tejto aktivity budú realizované:

1. Distribúcia údajov vo forme zmenových dávok – pravidelné poskytovanie údajov iným OVM cez štandardizované dátové vety.
2. Zavedenie notifikačných mechanizmov, ktoré budú upozorňovať na:
   • zmeny alebo opravy údajov,
   • vznik nových údajov,
   • ukončenie platnosti údajov,
   • vymazanie údajov,
   • zmenu stavu procesov spojených so spracovaním údajov.
3. Zabezpečenie súladu s technickými požiadavkami CPDI – všetky dátové rozhrania, služby a dátové vety budú implementované v súlade s integračným manuálom CPDI.

Aktivita A4: Realizácia dátovej integrácie na Centrálnu platformu dátovej integrácie za účelom konzumovania údajov

Aktivita A4 je zameraná na zaistenie prístupu MK SR k údajom, ktoré poskytujú iné organizácie verejnej správy prostredníctvom centrálnej platformy CPDI. Cieľom je zjednodušiť výmenu údajov, zvýšiť kvalitu rozhodovania a zabezpečiť aktuálnosť údajov využívaných v rezorte.

V rámci tejto aktivity budú realizované:

1. Integrácia na relevantné registre, napr. register adries alebo registre osobných údajov, čím sa zjednoduší evidencia objektov evidencie a zníži redundancia údajov.
2. Zavedenie modulu pre konsolidáciu konzumovaných údajov – zabezpečí sa ich bezchybný a aktuálny prenos do rezortných informačných systémov.
3. Zvýšenie efektivity procesov v rezorte – automatizovaná konzumácia údajov nahradí manuálne úpravy a zníži výskyt chýb.
4. Podpora princípu „1x a dosť“ – údaje budú získavané len raz a následne zdieľané v rámci celého rezortu aj s inými OVM.

Aktivita A5: Automatizované publikovanie otvorených údajov

Ministerstvo kultúry SR sa zaväzuje zlepšiť publikovanie otvorených údajov tak, aby boli dostupné, opakovane použiteľné a v súlade s platnými štandardmi. Cieľom je zvýšiť transparentnosť a podporiť rozvoj inovatívnych služieb zo strany občanov a podnikateľského sektora.

V rámci aktivity A5 budú realizované najmä tieto opatrenia:

1. Zavedenie lokálneho katalógu otvorených dát (LKOD) – vytvorenie a prevádzka katalógu v súlade so štandardom DCAT-AP-SK 2.0, prepojeného s Národným katalógom otvorených údajov (NKOD).
2. Automatizované publikovanie dát – prenos údajov medzi LKOD a NKOD bude prebiehať automaticky pomocou SPARQL endpointu alebo DCAT-AP distribúcií.
3. Identifikácia a výber vhodných datasetov na publikovanie – vrátane dátových objektov s vysokou socio-ekonomickou hodnotou a publikačného minima podľa legislatívnych požiadaviek.
4. Zabezpečenie kvality publikovaných údajov – publikované dáta budú validované a dokumentované tak, aby boli použiteľné aj pre pokročilé analytické účely.

Aktivita A7: Zavedenie systematického manažmentu údajov

Zámerom aktivity A7 je vytvorenie a implementácia uceleného rámca pre riadenie životného cyklu údajov v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR. Tento rámec umožní efektívne spravovať, kontrolovať a zhodnocovať údaje ako strategický aktívum rezortu.

Kľúčové výstupy tejto aktivity zahŕňajú:

1. Vytvorenie dátového inventára:
   • identifikácia a popis všetkých objektov evidencie, vrátane atribútovej úrovne,
   • evidencia dátových tokov a interakcií medzi systémami.
2. Definovanie procesov správy údajov:
   • štandardizácia životného cyklu údajov (od ich vzniku po archiváciu),
   • dokumentácia štruktúr, metodík a procesov súvisiacich s vytváraním a spracovaním údajov.
3. Zriadenie a podpora inštitucionálnej dátovej kancelárie:
   • vytvorenie odborného útvaru zodpovedného za koordináciu dátového manažmentu,
   • posilnenie kapacít rezortu prostredníctvom zaškolenia pracovníkov a vymedzenie ich kompetencií.
4. Zvýšenie kvality, dostupnosti a použiteľnosti údajov:
   • cieľom je vytvoriť prostredie, ktoré podporuje zdieľanie údajov v rámci rezortu aj navonok,
   • dodržiavanie princípov FAIR dát: nájditeľnosť, dostupnosť, interoperabilita, opakovateľná použiteľnosť.

Z pohľadu interných kapacít plánuje organizácia posilniť nasledovné role:

Tabuľka 3 Prehľad potrebných interných a externých kapacít

Aktivita A9: Vytvorenie rezortnej integračnej platformy pre konsolidáciu interných systémov inštitúcie (Master Data Management)

Jednou z kľúčových súčastí predkladaného projektu je vybudovanie funkcionalít rezortnej integračnej platformy pre správu kmeňových údajov (tzv. Master Data Management – MDM). Táto platforma bude slúžiť ako centrálne riešenie pre správu kmeňových údajov v rámci Ministerstva kultúry SR a jej cieľom je zabezpečiť jednotnú a spoľahlivú evidenciu údajov naprieč všetkými rezortnými informačnými systémami (ISVS).

Platforma MDM bude transformovaná na nadsystémové riešenie. Výsledkom tejto transformácie bude aj postupná subsumácia komponentov ako centralizácia číselníkov a lokálnych verzií registrov  RFO, RPO a RA, čím sa posilní konzistentnosť a interoperabilita údajov.

Navrhované riešenie bude pokrývať tieto hlavné oblasti:

1. Centralizácia kmeňových údajov
   • Zabezpečenie jednotného a koordinovaného získavania údajov z agendových ISVS rezortu.
   • Prepojenie dátových zdrojov v jednom úložisku a centralizácia správy údajov, ktoré boli doteraz evidované v izolovaných systémoch.
   • Eliminácia duplicít a konfliktov medzi rôznymi zdrojmi údajov pomocou mechanizmov automatickej detekcie a konsolidácie.
   • Transformácia údajov do jednotného formátu.
   • Zabezpečenie prehľadnosti a transparentnosti dátových tokov a pôvodu údajov.
2. Riadenie kvality a harmonizácia údajov
   • Implementácia pokročilých nástrojov na validáciu a čistenie údajov – identifikácia chybných, neaktuálnych alebo neúplných záznamov.
   • Automatizovaný monitoring kvality údajov na základe vopred definovaných pravidiel.
   • Vypracovanie metodík harmonizácie údajov a ich štruktúr medzi jednotlivými ISVS.
   • Zavedenie štandardov pre formát a obsah údajov, vrátane zosúladenia s Centrálnym modelom údajov verejnej správy a legislatívnymi požiadavkami (napr. zákon č. 95/2019 Z. z.).
3. Správa životného cyklu údajov
   • Definovanie pravidiel pre celý životný cyklus údajov – od ich vzniku, úprav, až po archiváciu alebo zánik.
   • Sledovanie zmien v údajoch a zabezpečenie auditovateľnosti všetkých operácií nad údajmi.
   • Implementácia mechanizmov na verzionovanie a historizáciu údajov.
4. Prístupové práva a bezpečnosť
   • Zavedenie rolami riadeného prístupu k údajom (RBAC).
   • Riadenie oprávnení podľa typov používateľov (administrátor, správca údajov, analytik, externý konzument).
   • Implementácia bezpečnostných mechanizmov na ochranu údajov pred neoprávneným prístupom, vrátane šifrovania a logovania prístupov.
5. Integrácia s Centrálnou platformou dátovej integrácie (CPDI)
   • Zabezpečenie obojsmernej výmeny údajov medzi MDM a inými systémami verejnej správy prostredníctvom štandardizovaného API.
   • Prepojenie s externými referenčnými a integračnými službami verejnej správy.
   • Využitie CPDI ako jednotného rozhrania pre integráciu s externými partnermi.
6. Reporting a analytika
   • Poskytovanie prehľadových výstupov, štatistík a analytických výkazov z konsolidovaných kmeňových údajov.
   • Podpora rozhodovania a strategického plánovania prostredníctvom vizualizácií a dátových prehľadov (napr. cez dashboardy).
   • Príprava údajov pre publikovanie do Lokálneho katalógu otvorených údajov (LKOD) a následne do Národného katalógu otvorených údajov (NKOD) vo formáte 3★ Linked Data (napr. JSON-LD, RDF).

Aktivita A10: Rozvoj informačných systémov z pohľadu bezpečnosti a GDPR (právo dotknutej osoby na prístup k údajom)

Táto aktivita sa zameriava na posilnenie bezpečnosti informačných systémov Ministerstva kultúry SR a ich súlad s nariadením GDPR, so špeciálnym dôrazom na zabezpečenie práv dotknutých osôb vrátane prístupu k osobným údajom.

V rámci aktivity budú realizované tieto opatrenia:

1. Analýza súčasného stavu:
   • Preskúmanie aktuálneho stavu spracúvania osobných údajov.
   • Vyhodnotenie súladu s GDPR a zákonom o ochrane osobných údajov.
   • Identifikácia rizík a nedostatkov v oblasti bezpečnosti.
2. Bezpečnostný projekt informačných systémov:
   • Vypracovanie alebo aktualizácia bezpečnostných projektov.
   • Identifikácia hrozieb a návrh opatrení na ich minimalizáciu.
   • Vytvorenie implementačných plánov bezpečnostných opatrení.
3. DPIA (Posúdenie vplyvu na ochranu údajov):
   • Vypracovanie DPIA podľa článku 35 GDPR, ak sa spracúvajú údaje vo veľkom rozsahu alebo s vysokým rizikom pre práva dotknutých osôb.
   • Hodnotenie účelov spracovania, rizík a návrh technických a organizačných opatrení.
4. Organizačné a technické opatrenia:
   • Prijatie interných smerníc pre prácu s údajmi.
   • Zavedenie technických opatrení na základe štandardov (napr. ISO/IEC 27002).
   • Využitie nástrojov na autentifikáciu, šifrovanie, auditovanie.
5. Zabezpečenie práva na prístup k údajom:
   • Vytvorenie rozhraní, ktoré umožnia fyzickým osobám bezpečne získať informácie o tom, aké údaje sa o nich spracúvajú.
   • Poskytnutie informácií o účeloch spracovania, zdrojoch údajov a príjemcoch.

Vypracovanie bezpečnostného projektu

V rámci projektu bude pre všetky relevantné informačné systémy Ministerstva kultúry SR vypracovaný alebo aktualizovaný bezpečnostný projekt. Tento dokument bude spracovaný v súlade s ustanoveniami zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe, ako aj s požiadavkami vyhlášky č. 179/2020 Z. z., ktorá stanovuje spôsob kategorizácie informačných technológií a určuje povinnosti týkajúce sa bezpečnostných opatrení pre ISVS.

Bezpečnostný projekt bude vychádzať z metodického rámca definovaného príslušnými právnymi predpismi a bude obsahovať najmä:

• identifikáciu aktív informačného systému,
• kategorizáciu systémov podľa úrovne ich významnosti,
• analýzu hrozieb a zraniteľností,
• kvalitatívne a kvantitatívne hodnotenie rizík,
• návrh primeraných technických a organizačných opatrení na zmiernenie identifikovaných rizík.

V prípade zásadnej zmeny funkcionality informačného systému alebo pri incidente, ktorý má vplyv na dôvernosť, integritu alebo dostupnosť chránených informácií, bude bezpečnostný projekt bezodkladne revidovaný.

Bezpečnostný zámer, ktorý bude súčasťou bezpečnostného projektu, stanoví základné bezpečnostné ciele, ktoré musí systém naplniť počas svojho životného cyklu, od vývoja cez nasadenie až po prevádzku.

Vypracované bezpečnostné projekty budú prerokované a schvaľované manažérom kybernetickej bezpečnosti MK SR.

Posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov (DPIA)

V súlade s požiadavkami článku 35 nariadenia GDPR bude pri spracúvaní osobných údajov s potenciálne vysokým rizikom pre práva a slobody dotknutých osôb vykonané posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov (Data Protection Impact Assessment, DPIA).

Cieľom DPIA je identifikovať a vyhodnotiť:

• typ a rozsah spracúvania osobných údajov,
• možné hrozby pre dotknuté osoby (napr. neoprávnený prístup, zneužitie údajov),
• zraniteľnosti informačných systémov a procesov,
• pravdepodobnosť výskytu incidentov a ich dopady na práva a slobody osôb.

Na základe analýzy rizík budú navrhnuté a implementované primerané opatrenia, ktoré znížia úroveň rizika na prijateľnú úroveň, v súlade s kritériami stanovenými vo vyhláške č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov.

Dokument DPIA bude mať štandardizovanú štruktúru, ktorá bude zahŕňať:

• popis zamýšľaného spracúvania údajov a jeho účelov,
• posúdenie nevyhnutnosti a primeranosti spracúvania,
• identifikáciu rizík,
• návrh opatrení na ich zmiernenie.

DPIA bude vypracovaná v spolupráci so zodpovednou osobou pre ochranu osobných údajov (DPO) MK SR, ktorá zabezpečí metodickú správnosť a súlad s legislatívou.

Aktivita A11: Legislatívna analýza údajov inštitúcie verejnej správy

Cieľom aktivity A11 je zabezpečiť legislatívny súlad spracúvania údajov a ich využitia v rámci projektu Ministerstva kultúry SR. Analýza bude reflektovať aktuálny právny rámec a identifikovať potrebné legislatívne zmeny pre efektívne využitie údajov v informačných systémoch verejnej správy.

Legislatívna analýza bude obsahovať najmä:

1. Analýzu právneho rámca pre spracovanie údajov:
   • Identifikácia platných zákonov a vykonávacích predpisov, ktoré sa týkajú spracúvania údajov.
   • Posúdenie súladu so zákonom o ochrane osobných údajov, zákonom o kybernetickej bezpečnosti, zákonom o e-Governmente a ďalšími špecifickými predpismi.
2. Identifikácia legislatívnych prekážok:
   • Vyhľadanie konkrétnych ustanovení, ktoré môžu komplikovať realizáciu projektu.
   • Zhodnotenie právnych prekážok pri integrácii a spracúvaní údajov z hľadiska práv dotknutých osôb.
3. Návrhy legislatívnych úprav:
   • Odporúčania na úpravy existujúcich zákonov alebo tvorbu nových právnych predpisov, ak sú potrebné na dosiahnutie cieľov projektu.
   • Návrh opatrení na zníženie legislatívnych rizík.
4. Podpora výkonu agendy Ministerstva kultúry SR:
   • Legislatívne zadefinovanie a posilnenie úloh Ministerstva ako správcu údajov.
   • Vytvorenie vhodných právnych podmienok na efektívne využitie údajov pri správe kultúrneho dedičstva, digitálnych službách a podpore tvorby verejných politík.

Tabuľka 4 Prehľad aktivít pri realizovaní Aktivity A11

Testovanie výstupov projektu vrátane merania časovej náročnosti procesov

Testovanie je kľúčovým nástrojom na overenie kvality a funkčnosti výstupov projektu pred ich nasadením do produkčnej prevádzky. V rámci projektu bude aplikovaný systematický a viacúrovňový prístup k testovaniu, ktorý okrem technických parametrov zohľadní aj reálne dopady na prácu používateľov a efektivitu vykonávania procesov.

Ciele testovania

Testovanie bude realizované s cieľom:

• overiť splnenie požiadaviek definovaných v Katalógu požiadaviek,
• potvrdiť funkčnosť a technickú korektnosť jednotlivých komponentov,
• overiť výkonnosť, bezpečnostné parametre a interoperabilitu,
• zhodnotiť skutočnú časovú a vecnú náročnosť vykonávaných činností koncovými používateľmi.

Typy testovania

1. Funkčné testovanie
   • Overenie, či dodané moduly a funkcionality fungujú podľa požiadaviek.
2. Integračné testovanie
   • Testovanie správneho prepojenia medzi systémami, databázami, API a externými službami.
3. Bezpečnostné testovanie
   • Overenie súladu s bezpečnostnými požiadavkami, vrátane autentifikácie, autorizácie a šifrovania údajov.​​​​​​​
4. Výkonnostné testovanie
   • Zameranie sa na rýchlosť spracovania, odozvu systému a schopnosť zvládať záťaž.​​​​​​​
5. Testovanie použiteľnosti (usability testing)
   • Zisťovanie miery intuitívnosti, používateľskej prívetivosti a zrozumiteľnosti systému.​​​​​​​
6. Testovanie časovej náročnosti procesov
   • Meranie skutočného času, ktorý zamestnanci potrebujú na vykonanie vybraných procesov pred a po implementácii systému.
   • Porovnanie výsledkov s východiskovým stavom za účelom kvantifikácie prínosov projektu (napr. skrátenie vybavovacej lehoty, zníženie počtu krokov, eliminácia duplicít).

Metodika testovania časovej náročnosti

• Výber vzorky používateľov z jednotlivých organizačných jednotiek MK SR.
• Definovanie typických scenárov – napr. vybavenie žiadosti, zápis nového záznamu, overenie údajov, export podkladov.
• Meranie času a počet krokov pri vykonávaní úloh v pôvodnom a novom systéme.
• Zaznamenanie spätnej väzby od používateľov formou dotazníkov alebo krátkych rozhovorov.

Výstupy testovania

• Záznamy z testovania vrátane časových metrík, protokoly o vykonaných testoch.
• Akceptačný protokol, podpísaný oprávnenými osobami MK SR, obsahujúci aj vyhodnotenie reálnej efektivity práce používateľov.
• Záznamy o zistených nedostatkoch a návrhoch na zlepšenie.

Väzba na akceptačný proces

Testovanie je neoddeliteľnou súčasťou formálnej akceptácie každého výstupu projektu. V prípade, že výstup nezodpovedá požiadavkám alebo z testovania vyplynie potreba úprav, bude výstup vrátený na prepracovanie. V takom prípade bude zaznamenaný nový termín dodania v zmysle akceptačného protokolu a dodatku k míľniku.

Zainteresované strany/Stakeholderi

Ciele projektu

V súlade s vyhlásenou výzvou sú medzi hlavné ciele projektu zaradené aktivity podporujúce strategickú prioritu Manažment údajov, predovšetkým s dôrazom na koncept „Moje údaje“ (známy aj ako MyData). Tento koncept predstavuje moderný prístup k sprístupňovaniu údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy priamo dotknutej fyzickej alebo právnickej osobe.

Poskytovanie údajov prostredníctvom služby „Moje dáta“ je realizované na základe nasledovných legislatívnych ustanovení:

• § 10a zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente),
• § 12 ods. 1 písm. l) zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe.

Realizáciou projektu sa zároveň napĺňajú viaceré ciele definované v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy (NKIVS), a to konkrétne:

• Cieľ 1.3 – Zníženie počtu interakcií používateľov so službami verejnej správy a zjednodušenie ich využívania (prioritná os 1 – Lepšie služby),
• Cieľ 2.3 – Zvýšenie otvorenosti a transparentnosti fungovania verejnej správy (prioritná os 2 – Digitálna a dátová transformácia),
• Cieľ 2.4 – Vybudovanie digitálneho prostredia založeného na zdieľaní údajov medzi verejnými inštitúciami (prioritná os 2 – Digitálna a dátová transformácia).

Nad rámec týchto národných priorít si projekt zároveň kladie za cieľ:

Merateľné ukazovatele (KPI)

Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Riziká a závislosti

Viď. osobitná príloha ZOZNAM RIZÍK a ZÁVISLOSTI.xlsx

Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

V rámci biznisovej vrstvy architektúry sme porovnávali 3 variantné alternatívy riešenia súčasného stavu. Na základe identifikovaného rozsahu problému v projektovom zámere boli stanovené tri rôzne riešenia. Ako najefektívnejšia bola vybraná Alternatíva č. 3 taká, kt. pokrýva procesy a požiadavky všetkých stakeholderov.

Alternatíva 1 Táto alternatíva znamená ponechanie súčasného stavu. Pri tejto alternatíve by zostala aj vysoká prácnosť pri plnení špecifických požiadaviek a nemožnosť poskytovania údajov. Povinnosti vyplývajúce zo koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k dátovému programu by ostali nenaplnené.

Alternatíva 2 Táto alternatíva uvažuje so zvýšením dostupnosti údajov zavedením manažmentu osobných údajov. Zároveň v rámci danej alternatívy sa zabezpečí čistenie údajov a realizuje legislatívna analýza údajov MK SR vrátane integrácie na CSRÚ za účelom poskytovania údajov pre službu „moje dáta“. Kompletné zvýšenie dostupnosti údajov bude zabezpečené len v rámci existujúcich systémov a existujúcich zdrojov MK SR.

Alternatíva 3 Alternatíva uvažuje so zvýšením dostupnosti údajov zavedením manažmentu osobných údajov. Zároveň v rámci danej alternatívy sa zabezpečí čistenie údajov a realizuje legislatívna analýza údajov MK SR vrátane integrácie na CSRÚ za účelom poskytovania údajov pre službu „moje dáta“. Kompletné zvýšenie dostupnosti údajov bude zabezpečené prostredníctvom nových vybudovaných investícií, kde bude zároveň zabezpečené právo dotknutej osoby na prístup k údajom (bezpečnosť údajov a GDPR). Vybudovaný systém zabezpečí zároveň lepšie využívanie údajov v rámci samotnej organizácie.

Multikriteriálna analýza

Výber alternatív prebieha prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia a rozsah projektu, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.

Niektoré (nie všetky) kritériá, môžu byť označené ako KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, môžu byť vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá nesmú byť technologické (preferovať jednu formu technologickej implementácie voči druhej).

Spracovanie MCA

Vyhodnotenie MCA

Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Na aplikačnej vrstve budú projektom riešené len aplikačné moduly/funkcionality, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov vybranej alternatívy č. 3. Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej" architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.

Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy. Projekt počíta s rozšírením existujúcej technologickej vrstvy, kde bude toto riešenie implementované. Z tohto dôvodu je ekonomicky nevýhodné uvažovať s ďalšími alternatívami na technologickej vrstve architektúry.

POŽADOVANÉ VÝSTUPY  (PRODUKT PROJEKTU)

Výstupom projektu je funkčný, stabilný, efektívny, bezpečný systém. Výstupom bude aj dodanie používateľskej príručky, inštalačnej príručky a pokynov na inštaláciu (úvodnú/opakovanú), prevádzkový opis a pokyny pre servis, údržbu a diagnostiku, pokyny na obnovu pri výpadku alebo havárii (Havarijný plán) a bezpečnostný projekt. Na dodržanie štandardov sa použije M-04 Audit kvality zameraný na výstupy z iniciačnej, realizačnej a dokončovacej fázy projektu.

Realizácia projektu bude v zmysle vyhlášky MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. pozostávať z uvedených etáp:

• Analýza a dizajn,
• Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb
• Implementácia a testovanie,
• Nasadenie.

MK SR bude pri implementácii postupovať v zmysle vyhlášky MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. Pre implementované zmeny budú dodané nasledovné špecializované a manažérske produkty, ktoré budú kompletne pokrývať celý rozsah dodávky popísaný v biznis, aplikačnej a technologickej architektúre a požadované výstupy budú dodávane primerane vzhľadom na charakter projektu.

NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

Prehľad e-Government komponentov

Informácie relevantné pre túto kapitolu. Údaje sú uvedené v dokumente „Prístup k projektu“.

LEGISLATÍVA

Zvolené objekty evidencie v rámci agend na zapojenie do Manažmentu údajov sú definované nasledujúcou legislatívou:

• Zákon č. 126/2015 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty
• Zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
• priestupkoch v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu
• Zákon č. 104/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel
• Zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon)
• Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon
• Zákon č. 189/2015 Z. z. o kultúrno-osvetovej činnosti
• Zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o
• zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní)
• Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností

ROZPOČET A PRÍNOSY

Kvalitatívne Prínosy:

• Zefektívnenie dátovej integrácie pre inštitúcie verejnej správy - projekt zabezpečí lepšiu spoluprácu medzi rôznymi inštitúciami verejnej správy prostredníctvom efektívnej integrácie dát.
• Zefektívnenie internej dátovej integrácie a konsolidácie dát pre inštitúcie verejnej správy - interná integrácia dát v rámci MK SR umožní zamestnancom rýchlejší prístup k presným a aktuálnym údajom. Automatizovaná konsolidácia dát z rôznych oddelení zjednoduší správu a zlepší prepojenie dátových tokov medzi jednotlivými systémami.
• Údaje pre službu Moje dáta - služba „Moje dáta“ umožní občanom prístup k údajom, ktoré MK SR o nich vedie. Tento transparentný prístup k dátam posilňuje dôveru medzi občanmi a úradmi, zlepšuje kvalitu poskytovaných služieb a uľahčuje komunikáciu s verejnou správou.
• Používanie a správa údajov pre výkon vlastných agendových činností MK SR - projekt podporí efektívne využívanie údajov na podporu kľúčových činností MK SR. Presné a aktuálne údaje budú k dispozícii pre všetky agendy ministerstva, čo zlepší výkon operatívnych a strategických úloh a zabezpečí ich plnenie v súlade s platnými predpismi.
• Zlepšenie kvality dát a ich dostupnosti pre interné aj externé subjekty - implementácia projektu zlepší kvalitu údajov prostredníctvom centralizácie a harmonizácie dátových zdrojov. Interné aj externé subjekty budú mať prístup k spoľahlivým a aktuálnym údajom, čo zvýši transparentnosť a efektivitu verejných služieb.
• Zvýšenie efektivity procesov správy dát, rýchlejší prístup k informáciám a lepšie rozhodovanie - centralizovaný systém správy dát umožní rýchlejší prístup k relevantným informáciám, čím sa urýchlia rozhodovacie procesy. MK SR bude môcť prijímať informovanejšie a efektívnejšie rozhodnutia v reálnom čase. Zjednotením a centralizáciou všetkých dátových tokov do jedného centrálneho systému sa zníži zložitosť správy dát, čím sa zabezpečí jednoduchší prístup, lepšia kontrola a efektívnejšia správa údajov.
• Zabezpečenie dát pred neoprávneným prístupom a zníženie rizika bezpečnostných incidentov - projekt zavádza pokročilé bezpečnostné opatrenia, ktoré ochránia citlivé údaje pred neoprávneným prístupom. To zníži riziko bezpečnostných incidentov a zlepší ochranu osobných údajov a dát verejných inštitúcií.

Kvantitatívne prínosy

• Početnosti a trvania procesov v súčasnom stave boli stanovené na základe skutočných početností a na základe riadeného rozhovoru s reprezentatívnou vzorkou zamestnancov pracujúcich s dotknutým informačným systémom resp. dátovými objektmi.
• Hodnoty pre budúci stav boli stanovené kontrolovaným pozorovaním reprezentatívnej vzorky užívateľov, ktorí procesné kroky vykonávali v simulovanom prostredí.
• Minimalizácia miery administratívnej záťaže pri výkone agendy v gescii MK SR  - podania a iné úkony zo strany občana a podnikateľa 

Sumarizácia nákladov a prínosov

HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Projekt bude realizovaný metódou Waterfall:

Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác.

Objednávateľ projektu vypracuje funkčnú a technickú špecifikáciu.

PROJEKTOVÝ TÍM

Riadiaci výbor projektu tvorí predseda riadiaceho výboru projektu a vlastníci procesov alebo nimi poverení zástupcovia.

Riadiaci výbor sa riadi „Štatútom riadiaceho výboru”, ktorý je popísaný v dokumente Štatút RV projektu ako najvyšší riadiaci orgán na účely realizácie projektu na základe schválenej projektovej dokumentácie.

Štatút Riadiaceho výboru upravuje najmä jeho pôsobnosť, úlohy, zloženie, zasadnutie a hlasovanie. Členom riadiaceho výboru projektu môže byť aj zástupca dodávateľa. Väčšina členov riadiaceho výboru projektu s hlasovacím právom sú osoby navrhnuté objednávateľom a zastupujú záujmy objednávateľa. Riadiaci výbor projektu dozerá na hospodárnosť, efektívnosť a účelové využívanie finančných prostriedkov a môže prispôsobiť štandardy projektového riadenia na realizovaný projekt.

Riadiaci výbor má minimálne 5 členov, vrátane predsedu Riadiaceho výboru (ďalej len „predseda“) :

Riadiaci výbor projektu budú tvoriť:

1. 1. predseda Riadiaceho výboru projektu,
   2. podpredseda Riadiaceho výboru projektu,
   3. vlastník alebo vlastníci procesov EZZK (biznis vlastník) alebo nimi poverený zástupca alebo zástupcovia,
   4. zástupcu kľúčových používateľov (end user),
   5. zástupca za Dodávateľa v zmysle Zmluvy o Dielo s Dodávateľom.
   6. projektový manažér prijímateľa.

Riadiaci výbor je riadený predsedom, ktorým je zástupca Objednávateľa. V prípade neprítomnosti predsedu na zasadnutí Riadiaceho výboru, predseda musí na toto konkrétne zasadnutie písomne delegovať svoju funkciu v rozsahu svojich práv a povinností formou splnomocnenia na zástupcu, ktorým môže byť aj iný člen Riadiaceho výboru s hlasovacím právom. Na rokovanie Riadiaceho výboru môžu byť v prípade potreby prizvaní aj iní účastníci tak zo strany Objednávateľa alebo za stranu Dodávateľa.

Riadiaci výbor zasadá pravidelne, spravidla raz za mesiac avšak najmenej jedenkrát za tri (3) po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Zasadnutie Riadiaceho výboru zvoláva predseda. Závery zo zasadnutia Riadiaceho výboru a jednotlivé body zo zasadnutia Riadiaceho výboru sa prijímajú súhlasným hlasovaním nadpolovičnej väčšiny prítomných členov Riadiaceho výboru s hlasovacím právom. Hlas predsedu má v prípade rovnosti hlasov hodnotu dvoch hlasov.

Hlavné dokumenty spojené s činnosťou Riadiaceho výboru sú program zasadnutia, pracovný materiál a záznam zo zasadnutia Riadiaceho výboru, ktorého prílohou musí byť aj prezenčná listina, prípadne aj písomné splnomocnenia členov Riadiaceho výboru.

Program zasadnutia a pracovné materiály Riadiaceho výboru distribuuje Asistent projektového manažéra na základe podkladov a inštrukcií predsedu alebo toho člena Riadiaceho výboru, ktorý požiadal o zasadnutie Riadiaceho výboru.

Asistent projektového manažéra zabezpečí ich distribúciu členom Riadiaceho výboru najneskôr 3 pracovné dni pred zasadnutím Riadiaceho výboru. Za vecnú správnosť distribuovaného materiálu zodpovedá člen Riadiaceho výboru, ktorý ho predkladá.

Riadiaci výbor zaniká ukončením plnohodnotnej implementácie projektu a jeho uvedením do produktívnej prevádzky. Zoznam členov Riadiaceho výboru je súčasťou dokumentu Komunikačná matica uloženom na zdieľanom projektovom úložisku.

PRACOVNÉ NÁPLNE

ODKAZY

PRÍLOHY

Príloha : Zoznam rizík a závislostí (Excel): https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html

Koniec dokumentu