PROJEKTOVÝ ZÁMER
Vzor pre manažérsky výstup I-02
podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.

1. História DOKUMENTU

2. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s vyhláškou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy (ďalej len „vyhláška MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov“), je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií k projektu „Lepšie eGOV služby Ministerstva kultúry SR“ (ďalej len „projekt“), aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.

Projekt bude implementovať Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „MK SR“), ktoré bude zároveň prijímateľom finančného plnenia z vyhlásenej výzvy „Lepšie e-GOV služby“ v rámci Programu Slovensko 2021 – 2027 (ďalej len „PSK“), z ktorého bude projekt financovaný.

2.1 Použité skratky a pojmy

2.2 Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

V zmysle vyhlášky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov je zoznam funkčných, nefunkčných a technických požiadaviek špecifikovaný v samostatnom dokumente M-05 – Analýza nákladov a prínosov a preto nie je súčasťou tejto kapitoly.  
Samotné požiadavky sú rozdelené do dvoch kategórií:

1. funkčné,
2. nefunkčné.

Rozsah požiadaviek uvedených v tomto dokumente nemusí byť konečný a v realizačnej fáze projektu môžu byť upravené alebo doplnené o ďalšie požiadavky, ak si to projekt bude vyžadovať.

Pri označovaní samotných katalógových požiadaviek, ktoré sú súčasťou prílohy tohto dokumentu bola použitá nasledovná konvencia:

1. Funkčné požiadavky majú nasledovnú konvenciu: FP_XX
   • FP – funkčná požiadavka
   • XX – poradové číslo požiadavky
2. Nefunkčné požiadavky majú nasledovnú konvenciu: NP_XX
   • NP – nefunkčná požiadavka
   • XX – poradové číslo požiadavky

3. DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1 Manažérske zhrnutie

MK SR ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť kultúry si uvedomuje rastúcu potrebu efektívneho poskytovania e-GOV služieb spojených s efektívnejším využívaním údajov, ktoré vznikajú v rámci jeho kompetencií ako aj prepojením na centrálne moduly digitálneho ekosystému verejnej správy. Predmetom projektu je zavedenie požadovaného súboru technických a organizačných opatrení, ktoré umožnia MK SR prejsť na systematické poskytovanie eGOV služieb a s tým spojené spravovanie údajov ktoré v zmysle platnej legislatívy musí spracovávať. Hlavná časť predmetu projektu pozostáva z implantácie Technologického riešenia na back-ende koncových služieb a to vybudovaním Centralizovanej správy registrov a evidencií. Ďalšou kľúčovou súčasťou bude poskytnutie lepšieho používateľského zážitku vylepšením grafických používateľských rozhraní s cieľom poskytnúť používateľom respoznívne GUI, zosúladenie s jednotným dizajn manuálom štátnej správy, umožniť sledovanie krokov v službe a ďalšie vylepšenia vedúce k lepšiemu používateľskému zážitku.

Projekt bude financovaný z Programu Slovensko, v rámci ktorého bola vyhlásená výzva zo dňa 09.10.2024 kód: PSK-MIRRI-622-2024-DV-EFRR, názov: „Lepšie e-Gov služby“, priorita: 1P1 Veda, výskum a inovácie, špecifický cieľ: RSO 1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy, opatrenie: 1.2.1 Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie (Oblasť B. Podpora v oblasti zvýšenia kvality poskytovaných verejných služieb) ktorá je financovaná z prostriedkov mechanizmu Program Slovensko 2021 - 2027, ktorej vyhlasovateľ je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (MIRRI SR).

Projekt priamo prispieva k dosiahnutiu cieľov definovaných v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy SR 2021, a to v rámci nasledujúcich oblastí:

1. Pre prioritnú os 1:
   • Zvýšiť podiel elektronickej komunikácie s verejnou správou prostredníctvom vybudovania nových a modernizácie existujúcich koncových služieb.
   • Zlepšiť spokojnosť a dôveru občanov a subjektov verejnej správy voči elektronickým službám.
   • Znížiť zložitosť a počet interakcií pri využívaní služieb verejnej správy.
   • Uľahčiť prístup k elektronickým službám verejnej správy.
2. Pre prioritnú os 2:
   • Zvýšiť otvorenosť a transparentnosť údajov verejnej správy.
   • Rozvíjať digitálne prostredie založené na zdieľaní údajov v rámci verejnej správy.

Cieľovou skupinou projektu sú predovšetkým občania Slovenskej republiky, ktorí získajú možnosť využiť elektronickú službu na evidenciu v niektorom z registrov a evidencií, ktoré spadajú do kompetencií MK SR a jej podriadených organizácií. Projekt zároveň podporí interné procesy MK SR, zvýši mieru interoperability so systémami ako IS CPDI, zlepší kvalitu analytického a rozhodovacieho prostredia v rámci rezortu a prispeje k transparentnosti a efektivite poskytovania verejných služieb.

• 3.2 Motivácia a rozsah projektu

MK SR vníma rastúcu potrebu efektívneho poskytovania elektronických služieb a zlepšenia správy údajov v oblasti kultúry a audiovízie. Projekt je motivovaný potrebou modernizácie a zefektívnenia týchto služieb, čo umožní nielen zjednodušiť administratívne procesy, ale aj zlepšiť používateľský zážitok a prístupnosť služieb pre občanov a podnikateľské subjekty. Implementácia nového registra médií a audiovízie, ktorý musí byť v súlade s Zákonom č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a registri v oblasti médií a audiovízie, sa stáva kľúčovým krokom v digitalizácii verejných služieb z pohľadu MK SR. Tento register umožní efektívnejšiu správu údajov a zjednodušenie ich spracovania v rámci oblasti kultúry, pričom bude zohľadnená aj interoperabilita s centrálne spravovanými digitálnymi platformami verejnej správy.

Projekt sa zameriava na zavedenie inovatívnych technológií a procesov na zefektívnenie fungovania registra, pričom dôraz bude kladený na minimalizáciu administratívnej náročnosti a zrýchlenie správy údajov. Súčasťou modernizácie je aj zlepšenie grafických používateľských rozhraní (GUI), ktoré budú prispôsobené jednotnému dizajn manuálu štátnej správy, ako aj zavedenie nových funkcií na podporu používateľov, ako sú online podpora, prehľadnosť krokov služby a ďalšie vylepšenia s cieľom zvýšiť úroveň digitálnej komunikácie medzi štátom, občanmi a podnikateľskými subjektmi.

Rozsah projektu zahŕňa nielen implementáciu nového informačného systému pre správu médií a audiovízie, ale aj integráciu s existujúcimi digitálnymi platformami verejnej správy. Tieto kroky prispejú k zvýšeniu efektívnosti verejných služieb, ich transparentnosti a zníženiu administratívnej záťaže pre všetky zúčastnené strany.

Dôležitou súčasťou projektu je zefektívnenie elektronických služieb a digitalizácia formulárov, pričom hlavným cieľom je zrýchliť procesy, znížiť administratívnu záťaž a zlepšiť používateľskú skúsenosť. Medzi kľúčové opatrenia patrí optimalizácia elektronických podaní, automatizácia spracovania žiadostí, integrácia s relevantnými štátnymi registrami (RFO, RPO, RA) a zavedenie elektronickej autorizácie pomocou KEP (kvalifikovaného elektronického podpisu) a eID. Tieto kroky umožnia rýchlejšie a efektívnejšie poskytovanie služieb občanom a podnikateľom.

Projekt taktiež zahŕňa kompletnú modernizáciu úpravu koncových služieb, ktoré budú dostupné na príslušnom webovom sídle MK SR a ďalších relevantných webových sídiel, ktoré spadajú do kompetencií podriadených organizácií MK SR, ktoré budú prispôsobené súčasným UX/UI štandardom s dôrazom na prehľadnosť, responzívnosť a dostupnosť pre všetky skupiny používateľov. Hlavnými prvkami modernizácie budú vylepšená navigácia, inteligentné vyhľadávanie, integrácia automatických notifikácií a posilnenie kybernetickej bezpečnosti. Zároveň sa zavádzajú opatrenia na zvýšenie výkonu webovej platformy a jej kompatibility s mobilnými zariadeniami, čím sa zabezpečí lepší používateľský zážitok a jednoduchší prístup k elektronickým službám.

Projekt je zároveň plne v súlade s relevantnými princípmi Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy SR a vládnou stratégiou „Digitálna transformácia Slovenska 2030“. Realizácia projektu zefektívni výkon štátnej správy v oblasti kultúry a verejných služieb, umožní rýchlejšie a prístupnejšie poskytovanie služieb občanom aj podnikateľom a prispeje k zvyšovaniu digitálnej inklúzie.

Projekt reaguje na potrebu:

1. Zavedenie digitalizovaného a integrovaného procesného rámca, ktorý má za cieľ zvýšiť prevádzkovú efektívnosť, optimalizovať tok údajov a zlepšiť spoluprácu medzi subjektmi.
2. Implementácia automatizovaných riešení, ktoré prispejú k zrýchleniu a presnosti spracovania údajov, čím sa dosiahne rýchlejšie a presnejšie poskytovanie informácií a zároveň sa minimalizuje riziko ľudskej chyby. Tento proces bude plne v súlade s právnymi predpismi o transparentnosti a ochrane údajov.
3. Optimalizácia používateľskej skúsenosti, so zameraním na zvýšenie spokojnosti žiadateľov a zjednodušenie komunikácie s MK SR. Súčasťou modernizácie bude aj revízia smerníc a zabezpečenie ich dodržiavania, čo umožní promptnú reakciu na legislatívne a technologické zmeny.
4. Posilnenie ochrany a bezpečnosti údajov, čím sa zabezpečí ochrana citlivých informácií a zachovanie integrity a spoľahlivosti informačných systémov. Celkovým prínosom bude zjednodušenie administratívnych procesov a zvýšenie efektívnosti poskytovaných služieb.

Aktuálne register nie je udržiavaný centralizovane a rovnako neexistuje jeho centrálna správa. Aktuálne majú správu príslušnej časti registra v zodpovednosti:

1. Existujúce orgány
   Tieto orgány vedú aktuálne evidencie a registre podľa platných predpisov v oblasti médií a audiovízie.
2. Vydavatelia publikácií
   Títo sú povinní viesť svoje evidencie a predkladať ich príslušným regulačným orgánom podľa aktuálnych predpisov.
3. Mediálne a audiovizuálne spoločnosti
   Tieto spoločnosti musia viesť a udržiavať svoje záznamy v súlade s existujúcimi regulačnými požiadavkami.

V tejto oblasti sa predmet projektu zameria na splnenie nasledovných úloh:

• Zachovanie vecnej a odbornosti správy údajov v kompetencii organizácií
  Tam, kde je správa údajov neoddeliteľne spojená s odbornou činnosťou danej organizácie (napr. rozhodovanie o udelení oprávnenia), bude správa registra ponechaná v ich gescii. Projekt však zabezpečí technickú integráciu údajov do centrálnej dátovej platformy MK SR, a to formou synchronizácie alebo zdieľania služieb.
• Vytvorenie jednotného dátového modelu a API pre výmenu údajov
• Na úrovni centrálnej platformy MK SR bude implementovaná Centrálna správa registrov a evidencií (ISVS_9914) a zabezpečený jednotný dátový model vrátane spôsobu správy a evidencie jednotlivých evidencií.
• Spoločné využívanie koncových služieb
  Bude vytvorená možnosť centralizovaného záznamu údajov prostredníctvom spoločnej koncovej služby, ktorú budú môcť využívať podriadené organizácie bez potreby duplicity alebo budovania vlastných riešení. Súčasťou bude aj školenie a metodická podpora pre tieto subjekty.
• Zmena procesov pri presune alebo zdieľaní správy
  Projekt ráta s tým, že presun technologickej správy niektorých registrov alebo ich zdieľanie s MK SR bude vyžadovať aj úpravy vnútorných procesov organizácií, najmä ak sa mení spôsob evidencie, schvaľovania alebo publikovania/zverejňovania údajov. Tento aspekt bude súčasťou procesnej analýzy a návrhu prevádzkového modelu pre každú dotknutú evidenciu.
• Možné legislatívne a kompetenčné úpravy
  V prípadoch, kde je na centralizáciu správy potrebná zmena legislatívy alebo formálne rozdelenie kompetencií, bude MK SR iniciovať zmeny v príslušných interných a nadrezortných predpisoch. Cieľom bude zabezpečiť súlad medzi zodpovednosťou za odborný obsah a technickým vlastníctvom údajov.

Všetky vyššie uvedené oblasti projektu budú predmetom analýzy v realizačnej fáze projektu, kde sa bližšie určí rozsah a rámec realizácie príslušnej oblasti.

3.2.1 Identifikovaný problém

Aktuálny stav evidencie a správy údajov v MK SR je nevyhovujúci a z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Údaje sú roztrieštené, spracovávané prevažne manuálne a všeobecne absentujú spoločné štandardy kvality, správy životného cyklu údajov a interoperabilného zdieľania. Neexistuje jednotný rámec pre správu údajov a chýba centrálna evidencia objektov údajov. Vo väčšine agend nie sú zavedené dedikované registre, čo znamená, že údaje nie sú systematicky prepojené s inými informačnými systémami verejnej správy. Tento stav spôsobuje, že potenciál údajov pre rozhodovanie, analytiku, reporting alebo poskytovanie elektronických služieb občanom zostáva nevyužitý.

V súlade s Zákonom č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie, je MK SR povinné prevádzkovať register v oblasti médií a audiovízie. Tento register bude kľúčovou súčasťou implementácie predmetného projektu, ktorý má za cieľ riešiť existujúce nedostatky a zaviesť potrebnú modernizáciu v správe údajov.

3.2.2 Motivácia a budúci stav

Cieľom projektu je vytvoriť interoperabilné a konsolidované prostredie informačného systému MK SR, v ktorom budú všetky kľúčové objekty spravované v štruktúrovanom registri, ktorý bude zároveň prepojený s inými informačnými systémami verejnej správy. Dôraz bude kladený aj na kvalitu, aktuálnosť a bezpečnosť. Údaje sa stanú opakovane využiteľným aktívom a všetci dotknutí občania, podnikatelia a organizácie získajú jednoduchý prístup k svojim údajom prostredníctvom centralizovaného registra spravovaného MK SR.

Projekt sa zameriava na vybudovanie centrálneho registra médií a audiovízie, ktorý bude plne v súlade s Zákonom č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie. Tento register bude integrovaný do digitálneho ekosystému MK SR, čím sa dosiahne efektívnejšia správa údajov, zjednodušenie ich spracovania a zvýšenie transparentnosti v oblasti kultúry a médií.

3.2.3 Obmedzenia projektu

• Nekompletná evidencia údajov v parciálnych častiach registra, ktoré aktuálne evidujú rôzne subjekty.
• Závislosť od vývoja a dostupnosti centralizovaných komponentov (CPDI).

3.2.4 Rozsah projektu

3.2.4.1 Aktivita A: Technologické a netechnologické zmeny na front-ende, tzn. zmeny grafických používateľských rozhraní „GUI“

V rámci aktivity A sa zameriame na vylepšenie grafických používateľských rozhraní (GUI) s cieľom zlepšiť používateľský zážitok a prístupnosť elektronických služieb. Tieto zmeny budú zahŕňať technologické a netechnologické zlepšenia, ktoré zvýšia intuitívnosť, použiteľnosť a prístupnosť služieb poskytovaných MK SR.

Oprávnené zmeny GUI zahŕňajú:

• Zabezpečenie responzívneho GUI, ktoré bude zosúladené s jednotným dizajn manuálom štátnej správy. Cieľom je uľahčiť navigáciu a zvýšiť prehľadnosť služieb.
• Pridanie sekcie „často kladených otázok“ (FAQ), ktorá bude pridaná ku koncovým službám na viditeľnom a prístupnom mieste, aby používateľom poskytla rýchlu a jasnú odpoveď na bežné otázky týkajúce sa poskytovaných služieb.
• Inštruktáž vo forme videa („Dema služby“) pre lepšie pochopenie služby. Tento krok pomôže používateľom lepšie pochopiť, ako využívať služby cez vizuálne inštruktážne videá.
• Zavedenie ľahkého prístupu k živej online podpore a to vo forme implementácie online chatu alebo informačnej linky, ktorá umožní používateľom rýchlo získať podporu pri využívaní služieb.
• Sledovanie krokov v službe implementáciou vizualizácie postupu krokov v rámci služby, ktorá bude používateľom ukazovať, v ktorom kroku sa nachádzajú a čo všetko ešte musia vykonať, čím sa zvýši prehľadnosť a jednoduchosť používania.
• Ukladanie rozpracovaného podania a pokračovanie v ňom neskôr. Táto funkcia umožní používateľom uložiť svoje rozpracované podanie a vrátiť sa k nemu neskôr bez straty dát.
• Zobrazenie odhadovaného času vybavenia služby. Pri začiatku využívania služby bude používateľ informovaný o odhadovanom čase potrebnom na vybavenie procesu, čo prispeje k transparentnosti a lepšiemu plánovaniu.
• Zobrazenie maximálneho času na vybavenie služby. Služba bude obsahovať informácie o maximálnom čase potrebnom na realizáciu celého procesu, vrátane legislatívneho čakania, čo zabezpečí predvídateľnosť a zníži frustráciu používateľov.

Tieto zmeny budú slúžiť na zjednodušenie, zefektívnenie a zlepšenie komunikácie medzi MK SR a používateľmi, pričom budú podporovať lepšiu informovanosť a spokojnosť pri využívaní elektronických služieb.

3.2.4.2 Aktivita B: Technologické riešenie na back-ende koncových služieb

Jednou z kľúčových súčastí predkladaného projektu je implementácia centrálneho modulu pre správu údajov, ktorý bude súčasťou ISVS_9914 Centrálna správa registrov a evidencií. Jeho cieľom bude, okrem iného, zabezpečiť jednotnú a spoľahlivú evidenciu údajov. Súčasťou Centrálnej správy registrov a evidencií bude modul správy číselníkov a modul správy lokálnych verzií registrov RFO, RPO a RA, čím sa posilní konzistentnosť a interoperabilita údajov. Zároveň bude súčasťou implementácie funkcionalít Centrálnej správy registrov a evidencií aj integračný modul na IS CPDI.

Navrhované riešenie bude pokrývať tieto hlavné oblasti:

1. Centralizácia údajov
   • Zabezpečenie jednotného a koordinovaného spracovania údajov.
   • Eliminácia duplicít a konfliktov medzi rôznymi zdrojmi údajov pomocou mechanizmov automatickej detekcie a konsolidácie.
   • Zabezpečenie prehľadnosti a transparentnosti dátových tokov a pôvodu údajov.
2. Riadenie kvality a harmonizácia údajov
   • Implementácia pokročilých nástrojov na validáciu a čistenie údajov – identifikácia chybných, neaktuálnych alebo neúplných záznamov.
   • Monitoring kvality údajov na základe vopred definovaných pravidiel.
3. Správa životného cyklu údajov
   • Správa životného cyklu údajov – od ich vzniku, úprav, až po archiváciu alebo zánik.
   • Sledovanie zmien v údajoch a zabezpečenie auditovateľnosti všetkých operácií nad údajmi.
   • Implementácia mechanizmov na verzionovanie a historizáciu údajov.
4. Prístupové práva a bezpečnosť
   • Zavedenie rolami riadeného prístupu k údajom (RBAC).
   • Riadenie oprávnení podľa typov používateľov (administrátor, správca údajov, analytik, externý konzument).
   • Implementácia bezpečnostných mechanizmov na ochranu údajov pred neoprávneným prístupom, vrátane šifrovania a logovania prístupov.
5. Integrácia s Centrálnou platformou dátovej integrácie (CPDI) za účelom konzumovania údajov

3.2.4.3 Aktivita B: Dátová integrácie na CPDI za účelom konzumovania údajov

Súčasťou implementácie  MK SR k údajom, ktoré poskytujú iné organizácie verejnej správy prostredníctvom centrálnej platformy CPDI. Cieľom je zjednodušiť výmenu údajov, zvýšiť kvalitu rozhodovania a zabezpečiť aktuálnosť údajov využívaných v rezorte.

V rámci realizácie predmetu projektu je plánovaná integrácia na register fyzických osôb (RFO), register právnických osôb (RPO) a na register adries (RA) za účelom konzumovania dát a to prostredníctvom CPDI. Tieto integrácie zabezpečia, že sa zjednodušia procesy a potreby vypĺňania údajov.

3.2.4.4 Aktivita C: Napájanie sa na centrálne moduly digitálneho ekosystému verejnej správy

Implementácia aktivity C v sebe zahŕňa integráciu na Ústredný portál verejnej správy (ÚPVS), Elektronickú schránku ÚPVS, Centrálny notifikačný modul ÚPVS, Slovensko v mobile a modul mobilnej autentifikácie (mID).

.

3.3 Zainteresované strany/Stakeholderi

3.4 Ciele projektu

Hlavným cieľom projektu je modernizácia a zefektívnenie elektronických služieb MK SR prostredníctvom rozvoja eGOV služieb, ktoré podporia zrýchlenie, zjednodušenie a skvalitnenie digitálnej komunikácie medzi štátom, občanmi a právnickými osoba v rámci oblastí a kompetencií, ktoré spadajú pod MK SR. Projekt sa zameriava na zavádzanie inovatívnych technológií, ktoré majú ambíciu minimalizovať administratívnu náročnosť pri plnení povinností a uplatňovaní práv v oblasti kultúry.

Súčasťou modernizácie je vytvorenie používateľsky prívetivých, prehľadných a jednotných digitálnych platforiem, vrátane zlepšenia prístupu k elektronickým službám štátu MK SR, ktoré budú plne prístupné všetkým dotknutým používateľom. Konzistentná a zrozumiteľná komunikácia na digitálnych platformách prispeje k vyššej spokojnosti občanov a podnikateľov, pričom sa zvýši podiel využívania elektronických služieb pri vybavovaní administratívnych úkonov.

Projekt zároveň zabezpečí súlad s aktuálnou európskou a národnou legislatívou v oblasti kultúry, ako aj s pripravovanými legislatívnymi úpravami vrátane ich transpozície do slovenskej legislatívy. Tieto zmeny sa premietnu do návrhu nového informačného systému Centrálna správa registrov a evidencií, ktorý umožní efektívnejšie spracovanie údajov, automatizáciu procesov a zvýšenie transparentnosti štátnej správy v oblasti kultúry.

Výsledkom bude moderný, bezpečný a efektívny digitálny ekosystém, ktorý prispeje k zvýšeniu efektivity štátnej správy, zníženiu administratívnej záťaže a zlepšeniu dostupnosti elektronických služieb pre občanov a podnikateľské subjekty.

Vymedzenie okruhu podaktivít, ktoré budú riešené projektom:

A: Technologické a netechnologické zmeny na front-ende (zmeny grafických používateľských rozhraní „GUI“):

• Zmeny informačnej architektúry a obsahového manažmentu služieb, zresponzívnenie GUI, zosúladenie GUI s jednotným dizajn manuálom štátnej správy;
• Pridanie sekcie „často kladených otázok“ ku koncovej službe na viditeľnom a prístupnom mieste;
• Pridanie „Dema služby“ - inštruktáž vo forme videa, ako službu využiť;
• Zavedenie ľahkého prístupu k živej online podpore do koncových služieb (napr. formou chatu, info linky);
• Implementácia elektronických žiadostí v systéme Centrálna správa registrov a evidencií.
• Pridanie možnosti interakcie a spätnej väzby cez diskusné fórum alebo sociálne médiá (tzn. služba bude obsahovať diskusné fórum alebo odkazy na sociálne platformy, kde používateľ môže diskutovať a vyjadrovať sa k službe);
• Umožniť sledovanie postupných krokov v službe – služba jasne zobrazuje kroky, ktoré je potrebné vykonať, a používateľovi ukazuje, v akom kroku sa nachádza;
• Pridať možnosť uložiť rozpracované podanie a vrátiť sa k nemu neskôr, čím sa umožní flexibilita pri dokončení podania;
• Zobrazenie odhadovaného času na vybavenie služby – služba bude na začiatku informovať používateľa o predpokladanom čase potrebnom na dokončenie celého procesu;
• Zobrazenie maximálneho času na dokončenie služby – služba na začiatku informuje používateľa o maximálnom čase, ktorý je potrebný na realizáciu procesu (vrátane legislatívneho čakania).

B: Technologické riešenia na back-ende koncových služieb:

Zmeny na back-ende koncových služieb, digitálnych kanálov, špecializovaných portáloch (dotvorenie otvorených aplikačných rozhraní, funkcionality/riešenia podporujúce proaktívny prístup).

C: Napájanie sa na centrálne moduly digitálneho ekosystému verejnej správy:

Integrácia s Ústredným portálom verejnej správy (ÚPVS), Elektronickou schránkou správ ÚPVS,  prípadne so Slovensko v mobile, a ďalšími digitálnymi platformami, ktoré budú slúžiť na prihlasovanie sa dotknutej osoby do služieb MK SR.

Nad rámec týchto národných priorít si projekt zároveň kladie za cieľ:

3.5 Merateľné ukazovatele (KPI)

3.6 Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Projekt sa zameriava na naplnenie potrieb rôznych skupín koncových používateľov, ktorí budú so systémom priamo pracovať alebo využívať jeho služby.

Modernizácia informačných systémov MK SR a zavedenie nových digitálnych služieb si vyžaduje precízne definovanie potrieb koncových používateľov, pričom sa zohľadnia ich reálne požiadavky na dostupnosť, efektivitu, spoľahlivosť a intuitívnosť elektronických služieb. Efektívne riešenie musí byť v súlade s platnou legislatívou, ako aj s jej pripravovanými úpravami, ktoré sú súčasťou projektu. Požiadavky na elektronizáciu služieb verejnej správy musia reflektovať aj vyhlášku č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy, pričom sa pri návrhu systému uplatnia overené metodiky a prístupy, ako sú:

• Používateľský prieskum – identifikácia potrieb, očakávaní a problémov koncových používateľov,
• Mapovanie používateľskej cesty (User Journey Mapping) – analýza interakcie občanov a podnikateľov s digitálnymi službami MK SR, s cieľom eliminovať zbytočné kroky,
• Vytváranie informačnej architektúry – návrh prehľadného a intuitívneho digitálneho prostredia s jednoduchou navigáciou,
• Testovanie prototypov – validácia používateľskej skúsenosti prostredníctvom interaktívneho testovania pred finálnym nasadením systému.

3.6.1 Definícia cieľových skupín koncových používateľov

Aby digitálne služby spĺňali požiadavky nielen požiadavky výzvy ale aj širokej verejnosti, je nevyhnutné definovať kľúčové skupiny koncových používateľov, pričom sa zohľadnia sociodemografické charakteristiky a špecifické potreby jednotlivých kategórií používateľov. Metodika pre tvorbu používateľsky kvalitných elektronických služieb odporúča prácu s tzv. persónami, ktoré reprezentujú typické profily používateľov elektronických služieb MK SR.

1. Občania – fyzické osoby
   • Očakáva sa, že lepšie eGOV služby bude využívať široké spektrum používateľov rôzneho veku, vzdelania a technickej zdatnosti, vrátane seniorov a osôb so špeciálnymi potrebami.
   •  Očakávajú rýchly a jednoduchý prístup k službám, prehľadné formuláre, možnosť sledovania stavu žiadostí, dostupnosť asistencie pri riešení problémov.
   • Kľúčovou požiadavkou je poskytovanie responzívnych digitálnych služieb dostupných na rôznych zariadeniach (mobil, tablet, PC), prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím (WCAG), prehľadné navigačné rozhranie a jazyková dostupnosť.
2. Podnikatelia a právnické osoby
   • Pôjde o podnikateľov a právnické osoby, ktorí potrebujú riešiť agendu v oblasti kultúry, médií a audiovízie (napr. prevádzkovatelia mediálnych služieb, produkčné spoločnosti).
   • Očakávajú automatizované a jednoduché podania, ktoré ich prevedú celým procesom.
   • Kľúčové požiadavky: Vysoká bezpečnosť pri práci s citlivými údajmi, integrácia s ďalšími registrami (napr. obchodný register, register médií), podpora elektronických podpisov (KEP, eIDAS).
3. Zamestnanci verejnej správy a MK SR
   • Úradníci a zamestnanci vykonávajúci správu agendy v oblasti kultúry a médií.
   •  Očakávajú prehľadný prístup k údajom, nástroje na efektívne spracovanie žiadostí, digitalizácia a automatizácia administratívnych úkonov.
   •  Kľúčovou požiadavkou je jednotná databáza na evidenciu a kontrolu údajov, možnosť analytického spracovania dát a generovania štatistík, vysoká úroveň ochrany údajov a auditovateľnosť systémových operácií.

3.6.2 Kľúčové požiadavky koncových používateľov na modernizovaný informačný systém

1. Zjednodušenie a zrýchlenie prístupu k službám
   • Používateľsky prívetivé a prehľadné digitálne prostredie.
   • Rýchla navigácia a vyhľadávanie informácií.
   • Zníženie počtu krokov pri vybavovaní žiadostí.
2. Automatizácia a digitalizácia procesov
   • Predvyplnené formuláre na základe dostupných údajov.
   • Integrácia elektronického podpisu a možnosť podávania žiadostí online.
   • Notifikácie o stave žiadosti (e-mail, SMS, push notifikácie).
3. Vysoká dostupnosť a spoľahlivosť služieb
   • 24/7 dostupnosť elektronických služieb.
   • Optimalizácia výkonu pre vysoký počet používateľov.
   • Podpora viacjazyčného rozhrania a prístupnosť pre osoby so špeciálnymi potrebami.
4. Zabezpečenie ochrany osobných údajov a kybernetická bezpečnosť
   • Implementácia vysokých bezpečnostných štandardov.
   • Riadený prístup k údajom a ich šifrovaná výmena medzi systémami.
   • Transparentnosť pri spracovaní osobných údajov a auditovateľnosť operácií.
5. Efektívna podpora a asistencia používateľov
   • Virtuálny asistent/chatbot pre základnú podporu.
   • Možnosť kontaktovania helpdesku s jasne definovanými odpovednými časmi (SLA).
   • Poskytovanie návodov, FAQ a interaktívnych tutoriálov.
6. Prispôsobivosť legislatívnym a technologickým zmenám
   • Modulárna architektúra systému umožňujúca rýchle úpravy.
   • Možnosť efektívneho rozšírenia o nové funkcionality.
   • Rýchla implementácia legislatívnych zmien a európskych nariadení.

Modernizáciou technologických riešení umožní zrýchlenie administratívnych procesov, zvýšenie transparentnosti a dostupnosti elektronických služieb a posilnenie kybernetickej bezpečnosti, čím prispeje k celkovému zlepšeniu kvality digitálnych služieb MK SR.

3.7 Riziká a závislosti

Zoznam rizík a závislostí je špecifikovaný v samostatnej prílohe I-02 Zoznam rizík a závislostí, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou projektového zámeru.

3.8 Detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov

Rozpočet a vypočítané prínosy sú súčasťou samostatného dokumentu M-05 Analýza nákladov a prínosov (CBA - Cost Benefit Analysis) v predpísanej štruktúrovanej forme a v zmysle metodického pokynu k vypracovaniu CBA pre projekty nad 1milión EUR. Tento dokument je vyhotovený v tabuľkovom formáte a obsahuje podrobné prepočty nákladov a očakávaných prínosov projektu. 

Z analýzy nákladov a prínosov (CBA) vyplýva tzv. High-level sumarizácia rozpočtu projektu, ktorá poskytuje prehľad o celkových predpokladaných výdavkoch a očakávaných prínosoch. Sumár rozpočtu je uvedený aj v nasledujúcej kapitole a poskytuje manažérsky prehľad o finančnom rámci projektu. 

Z pohľadu výzvy sa jedná o nasledovnú nákladovú štruktúru:

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené náklady projektu v horizonte 10 rokov.

3.8.1 Sumarizácia nákladov a prínosov

Realizácia projektu prinesie zásadné kvalitatívne a kvantitatívne prínosy, ktoré sa pozitívne prejavia na efektivite, transparentnosti a znižovaní administratívnej záťaže pre občanov, zamestnancov MK SR a ďalšie dotknuté subjekty. Projekt reaguje na aktuálnu absenciu komplexného a efektívneho systému pre správu a poskytovanie údajov občanom a podnikateľským subjektom v oblasti médií a audiovízie. Prínosy projektu sú vyčíslené na základe porovnania súčasného stavu (AS-IS) a očakávaného budúceho stavu (TO-BE) po implementácii modernizovaných služieb a technológii.

Východiskový stav („BE“) odráža aktuálnu dĺžku spracovania úkonov na pri registrácií a spracovaní žiadosti, kde pracovník pri každej žiadosti prechádza viacerými systémami, manuálne vyhľadáva údaje a opakovane kontroluje ich správnosť. Dotknutá osoba (fyzická alebo právnická osoba) musí stráviť značný čas hľadaním informácií na rôznych stránkach a vyplňovaním neprehľadných formulárov.

Po nasadení riešenia sa vďaka modulom Správa číselníkov, Integračný modul, Správa lokálnych registrov a Manažment žiadostí očakáva dramatické skracovanie časov – napríklad pri jednej žiadosti, ktorá dnes trvá 2 hodiny, sa vybavenie zníži na niekoľko minút. Zmeny front-endového rozhrania (responzívny dizajn, jednotný GUI podľa ID-SK 3.0, FAQ, videonávody, možnosť ukladania rozpracovaného podania) výrazne skrátime čas dotknutej osoby (fyzickej alebo právnickej osoby). Automatizované prepojenie na CPDI a notifikačný modul umožnia úradníkovi vybaviť žiadosť za rádovo minúty namiesto dnešných 90 minút, čím sa ročne uvoľnia tisíce hodín pre inú aktivitu, resp. nebude potrebné navyšovať alebo ponechávať pracovnú silu.

Tento konzervatívny odhad predpokladá, že počas desaťročného nasadenia projekt postupne dosiahne trvalé skrátenie lehôt, výrazne zníži administratívnu záťaž aj pre občanov a poskytne MK SR kapacity zamerať sa na kvalitu a rozvoj nových služieb.

3.8.1.1 Zníženie administratívnej záťaže úradníkov

Doterajšie spracovanie jednej žiadosti trvá úradníkovi v priemere 2 hodiny manuálnej práce (vyhľadávanie v registroch, manuálna validácia, konsolidácia dát). Po nasadení informačného systému ISVS 9914 – Centrálna správa registrov a evidencií a integrácie na CPDI predpokladáme, že sa tento čas skráti na necelých 6 minút. Tým sa výrazne zvýši kapacita úradníkov pre strategické úlohy a podporu občanov, zároveň sa odstránia chyby vznikajúce pri ručných procesoch.

• Súčasný stav (AS-IS): Spracovanie jednej žiadosti o údaje z registrov MK SR prebieha manuálne a trvá v priemere 120 minút (2 hodiny) práce úradníka.
• Budúci stav (TO-BE): Vďaka nasadeniu informačného systému ISVS 9914 – Centrálna správa registrov a evidencií bude stačiť jediný API dopyt na CPDI, ktorého odoslanie a kontrola výsledku zaberie úradníkovi 1 minútu.
• Úspora času na jednu žiadosť: 90 min – 6 min = 84 min
• Ročná úspora času pri 10 000 žiadostiach:
  10 000× 84 min ÷ 60 = 14 000 hodín

3.8.1.2 Zníženie času používateľov (fyzické a právnické osoby)

V súčasnom stave musí občan pri každom podaní venovať približne 0,30 hodiny prechádzaniu viacerými webovými stránkami a vypĺňaniu údajov. Zavedením jednotného ISVS a možnosti zadať elektronické podanie, ktoré bude koncipované podľa ID-SK 3.0, vďaka sekcií FAQ, dostupných videonávodov a možnosti uloženia rozpracovaného podania predpokladáme skrátenie tejto doby na 0,05 hodiny. To umožní fyzickým aj právnickým osobám rýchlejšie nájsť potrebné informácie a zadať a dokončiť podanie bez zbytočného čakania či preklikávania, čím zlepšujeme prístupnosť a prehľadnosť e-služieb.

• Súčasný stav (AS-IS): Podanie a odoslanie elektronickej žiadosti trvá priemerne 18 minút.
• Budúci stav (TO-BE): Po implementácii front-endu a e-formulárov podľa ID-SK 3.0 dokáže používateľ celý proces zvládnuť za 3 minúty.
• Úspora času na jednu žiadosť: 18 min– 3 min = 15 min
• Ročná úspora času pri 10 000 žiadostiach:
  10 000× 15 min ÷ 60 = 2 500 hodín

3.8.1.3 Nepeňažné prínosy projektu

1. Súlad s legislatívou
   • Implementáciou predmetu projektu budú naplnené požiadavky zákona č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a registri médií a audiovízie.
   • Zabezpečuje splnenie povinností GDPR (práva dotknutých osôb na prístup, opravu, vymazanie) a zákona o e-Governmente
2. Zvýšená transparentnosť a dôveryhodnosť
   • Notifikačný modul okamžite informuje dotknuté osoby (SMS, e-mail, ÚPVS) o zmenách v registroch.
   • Automatizované logovanie všetkých operácií a auditné stopy zvyšujú zodpovednosť.
3. Zlepšenie kvality dát
   • Centralizované procesy eliminujú duplicity a neaktuálne záznamy.
   • Pravidelné profilovanie a čistenie dát znižuje nekonzistencie o 80 % a zabezpečuje presnosť > 99 %.
4. Zvýšená spokojnosť používateľov
5. „Jedenkrát a dosť“: občania zadávajú údaje iba raz, systém ich zdieľa naprieč modulmi.
6. Intuitívne GUI, FAQ, videonávody, sledovanie postupu a uloženie rozpracovaného podania zvyšujú použiteľnosť.
7. Podpora rozhodovania a strategického riadenia
   • Centrálne dashboardy a notifikácie umožňujú manažérom sledovať kľúčové metriky (počet podaní, časy vybavenia, kvalita dát).
   • Uvoľnené kapacity personálu sa dajú presunúť na rozvoj nových služieb, analýzu potrieb a strategické projekty.

3.8.2 Zdroj financovania

Potrebné finančné prostriedky pre realizáciu projekt budú pokryté z vyhlásenej výzvy zo dňa 14.06.2024 kód: PSK-MIRRI-617-2024-DV-EFRR, názov: „Lepšie využívanie údajov“, priorita: 1P1 Veda, výskum a inovácie, špecifický cieľ: RSO 1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy, opatrenie: 1.2.1 Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie (Oblasť B. Podpora v oblasti zvýšenia kvality poskytovaných verejných služieb) ktorá je financovaná z prostriedkov mechanizmu Program Slovensko 2021 - 2027, ktorej vyhlasovateľ je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.

3.9 Harmonogram projektu

Nasledujúca tabuľka predstavuje vysokú úroveň harmonogramu projektu (tzv. high-level plán) vrátane jeho hlavných fáz. Projekt bude realizovaný formou vodopádového modelu, ktorý je vhodný najmä pre projekty s jasne definovaným cieľom, rozsahom a postupom realizácie. Tento prístup umožňuje detailné plánovanie jednotlivých krokov už v úvodnej fáze a minimalizuje priestor pre zásadné zmeny počas realizácie.

Prípravná fáza projektu bola zahájená v máji 2025, očakávaná dĺžka realizačnej fázy je 22 mesiacov, ktorá začína dňom podpisu Zmluvy s dodávateľom.

Zabezpečenie dodávateľa realizácie projektu bude prebiehať formou verejného obstarávania, pričom bude kladený dôraz na transparentnosť, hospodárnosť a efektívnosť výberového procesu. Cieľom je získať partnera schopného dodať kvalitné riešenie v súlade s harmonogramom, s dôrazom na optimalizáciu nákladov a dodržiavanie požiadaviek stanovených v projektovom zámere.

3.10 Návrh organizačného zabezpečenia projektu (projektový tím)

Riadiaci výbor projektu predstavuje najvyšší riadiaci orgán zodpovedný za dohľad nad riadením a realizáciou projektu v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou. Výbor je zriadený na základe dokumentu Štatút Riadiaceho výboru projektu, ktorý upravuje jeho pôsobnosť, zloženie, úlohy, pravidlá zasadnutia a spôsob hlasovania.

Riadiaci výbor projektu dohliada najmä na:

• súlad projektu so stanovenými cieľmi a rozpočtom,
• hospodárne a efektívne využívanie finančných prostriedkov,
• dodržiavanie štandardov projektového riadenia a ich prispôsobenie špecifikám projektu.
• Zloženie riadiaceho výboru

Riadiaci výbor projektu má päť členov, z ktorých štyria majú hlasovacie právo. Riadiaci výbor projektu bude v nasledovnom zložení:

1. Predseda riadiaceho výboru projektu (zástupca Ministerstva kultúry SR),
2. Biznis vlastník (vlastník alebo vlastníci dotknutých procesov, prípadne nimi poverení zástupcovia),
3. Zástupca kľúčových používateľov (napr. z prevádzky IT),
4. Zástupca dodávateľa (po ukončení procesu verejného obstarávania),
5. Projektový manažér (bez hlasovacieho práva).

Predsedom výboru je zástupca Ministerstva kultúry SR. V prípade jeho neprítomnosti môže túto funkciu dočasne prevziať iný člen výboru s hlasovacím právom na základe písomného splnomocnenia.

Na zasadnutia riadiaceho výboru môžu byť prizvané aj ďalšie osoby – zástupcovia iných útvarov MK SR alebo dodávateľa – podľa potreby konkrétnych rokovaní.

Fungovanie a zasadnutia

Riadiaci výbor zasadá pravidelne, spravidla raz mesačne, najmenej však jedenkrát za tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Zasadnutia zvoláva predseda výboru.

Závery zo zasadnutia a jednotlivé rozhodnutia sa prijímajú nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných členov s hlasovacím právom. V prípade rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu, ktorý má v takom prípade váhu dvoch hlasov.

Dokumentácia zasadnutí

Každé zasadnutie riadiaceho výboru je dokumentované prostredníctvom:

• programu zasadnutia,
• pracovných materiálov,
• záznamu zo zasadnutia (vrátane prezenčnej listiny a prípadných splnomocnení).

Distribúciu programu a pracovných materiálov zabezpečuje asistent projektového manažéra na základe podkladov od predsedu alebo člena výboru, ktorý zasadnutie inicioval. Materiály musia byť zaslané členom výboru najneskôr tri pracovné dni pred zasadnutím. Za ich vecnú správnosť zodpovedá predkladateľ materiálu.

Trvanie a ukončenie činnosti

Riadiaci výbor projektu vykonáva svoju činnosť počas celého trvania realizácie projektu a zaniká ukončením implementácie a uvedením projektu do produktívnej prevádzky.

Zoznam členov výboru je evidovaný v dokumente Komunikačná matica, ktorý je uložený na zdieľanom projektovom úložisku.

Riadenie projektu zo strany MK SR bude zabezpečené prostredníctvom Projektového manažéra a bude trvať počas celej doby realizácie projektu. Bude pokrývať oblasť projektového riadenia (projektový manažment, celková koordinácia projektu, celkový dohľad nad progresom dodávaného Diela/Služby, vrátane kvality), finančného riadenia a monitorovania realizácie projektu v zmysle riadenia podľa vyhlášky MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov v platnom znení.  

Projektový tím bude pozostávať z pozícií: 

1. Projektové role:
   • IT Architekt,
   • IT Analytik,
   • Produktový vlastník/Biznis vlastník,
   • Tester IT,
   • Finančný manažér,
   • Projektový manažér,
   • UX dizajnér/UX dizajnér obsahu.

 V súlade s výzvou MK SR zabezpečí, aby počas implementácie projektu a po jeho skončení (počas obdobia udržateľnosti) boli k dispozícii interné kapacity na obsluhu, prevádzku a rozvoj predmetu projektu. Zároveň bude minimálne počas obdobia udržateľnosti zabezpečené financovanie týchto interných kapacít zo zdrojov MK SR. 

Projektový manažér MK SR bude: 

1. zabezpečovať koordináciu projektových činností a manažment v súlade s metodikou PRINCE2 (hlavné dokumenty, priebežné manažérske výstupy, a pod.), 
2. riadiť, administratívne a organizačne zabezpečovať implementáciu projektu, komunikovať s  dodávateľmi, sledovať plnenie harmonogramu projektu a zabezpečovať dokumenty požadované MIRRI SR v súlade s podmienkami výzvy, 
3. v spolupráci s projektovým manažérom dodávateľa koordinovať realizáciu hlavných aktivít, činností a úloh projektu.  

Zodpovednosťou projektového manažéra je v spolupráci s finančným manažérom MK SR finančné riadenie projektu kontrolu rozpočtu projektu a jeho súlad s účtovnými dokladmi. Kontrolu podpornej účtovnej dokumentácie a poradenstvo pri definovaní oprávnených výdavkov bude zabezpečovať finančný manažér MK SR.  

Súčasťou projektového riadenia bude tiež operatívna projektová podpora zabezpečujúca administratívnu podporu pre písomnú komunikáciu, administratívne vedenie projektovej dokumentácie a prípravu podkladov pre členov projektového tímu, organizáciu stretnutí a pod. V rámci aktivity budú taktiež zabezpečovaný manažment a hodnotenie kvality zo strany MK SR

3.11Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

4. LEGISLATÍVA

Projekt bude realizovaný v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky a Európskej únie v oblastiach informatizácie, ochrany osobných údajov, kybernetickej bezpečnosti a poskytovania elektronických služieb. Zároveň bude rešpektovať platné interné predpisy Ministerstva kultúry SR a legislatívne rámce upravujúce pôsobnosť rezortu v jednotlivých agendách.

Projekt je v súlade najmä s nasledovnými predpismi:

• Zákon č. 126/2015 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty
• Zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona
• Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. priestupkoch v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu
• Zákon č. 104/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon
• Zákon č. 189/2015 Z. z. o kultúrno-osvetovej činnosti
• Zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách)
• Zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov),
• Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti v znení neskorších predpisov,
• Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente),
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe,
• Vyhláška MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke IT verejnej správy,
• Vyhláška MIRRI SR č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy,
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy,
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy,
• Vyhláška NBÚ č. 492/2022 Z. z. o znalostných štandardoch v oblasti kybernetickej bezpečnosti,
• Vyhláška NBÚ č. 264/2023 Z. z., ktorou sa mení vyhláška č. 362/2018 Z. z. o bezpečnostnej dokumentácii a opatreniach.
• Zákon č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre
• Vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov
• Zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách (elektronický podpis) a o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhum (EiDAS)

5. ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU

Popis architektúry zachytáva súčasné nastavenie manažmentu údajov ako celku v organizácií. Architektúra je popísaná z pohľadu:

• Biznis architektúry – je zosumarizovaním výkonu biznis procesov v oblasti manažmentu údajov. Jedná sa o tie procesy, ktoré majú byť implementované v cieľovom stave Zoznam procesov je konečný a každý z procesov je vyhodnotený z pohľadu, či je vôbec implementovaný a na druhej strane ako sa vykonáva. V rámci biznis architektúry sú zároveň popísané problémové oblasti a návrh na ich odstránenie.
• Architektúry informačných systémov – predstavuje prehľad existujúcich informačných systémov a objektov evidencie, ktoré sú v daných informačných systémoch vedené. Zároveň sú popísané aj základné problémy vyplývajúce z nastavenej architektúry IS a definované návrhy na ich odstránenie.
• Technologickej architektúry – z pohľadu technologického zabezpečenia je potrebné poznať súčasný stav najmä vo väzbe na budúce nastavenie technologickej architektúry a služieb, ktoré budú využívané. Rovnako je potrebné poznať existujúce limity a návrhy na ich odstránenie.
• Bezpečnostnej architektúry – rovnako ako v prípade technologickej architektúry je ťažisko kladené na popis súčasnej bezpečnosti vo väzbe na budúce potreby v tejto oblasti.

Nasledujúci schéma zobrazuje ideový návrh architektúry riešenia a budovania jednotlivých častí v rámci Centrálnej správy registrov a evidencií. Schéma modrou farbou zobrazuje časti, ktoré budú vybudované ako súčasť realizácie projektu.

Obrázok 3 Plánovaná architektúra riešenia

Architektúra riešenia vychádza priamo z požiadaviek výzvy „Lepšie eGOV služby“ a cieľov Ministerstva kultúry SR (MK SR) na modernizáciu a centralizáciu správy dátových registrov. Riešenie je navrhnuté ako modulárna platforma založená na mikroservisnej architektúre, nasadenej vo vládnom cloude s vysokou dostupnosťou, škálovateľnosťou a bezpečnosťou.

5.1.1 Základné vrstvy architektúry

1. Prezentačná vrstva (GUI)
   • Responzívne webové rozhranie podľa štandardu ID-SK 3.0
   • Sekcia FAQ, vizualizácia postupu podania, uloženie rozpracovaného podania
   • Prístup cez ÚPVS/Slovensko v mobile (eID, mID)
2. Aplikačná vrstva
   • Každý modul beží ako nezávislý mikroservis s vlastným REST/OpenAPI rozhraním
   • Orchestrace volaní a zabezpečenie transakčnosti cez API bránu
3. Dátová vrstva
   • Centrálna databáza pre kmeňové údaje a číselníky (súčasť modulu manažment žiadostí)
   • Lokálne cache kópií registrov RFO, RPO, RA pre rýchly prístup a prácu s dátami
   • Zabezpečené úložisko historických logov a auditných záznamov
4. Integračná vrstva
   • API brána + event-bus pre asynchrónnu komunikáciu
   • Prepojenie na Centrálnu platformu dátovej integrácie (CPDI)
5. Prevádzková vrstva
   • Kontajnerizované služby
   • CI/CD pipeline pre automatizované testovanie a nasadzovanie
   • Monitoring, logovanie a alertovanie

5.1.2 Moduly riešenia

5.1.2.1 Riadenie prístupu

slúži ako bezpečnostné jadro celého ISVS ISVS 9914, kde zaisťuje jednotnú a centralizovanú správu autentifikácie a autorizácie. Modul bude zabezpečovať nielen klasické prihlasovanie menom a heslom, ale aj viacfaktorovú autentifikáciu (2FA/MFA). Pre externých používateľov bude zrealiovaná integrácia na IAM ÚPVS a Slovensko v mobile. Všetky služby a API volania budú chránené tokenmi a vzájomná komunikácia medzi mikroservisami môže prebiehať iba pri platných, nezneužitých certifikátoch či mTLS spojení. Riadenie prístupu ďalej riadi vzťahy používateľ – roly – oprávnenie (RBAC/ABAC), synchronizuje sa s externými adresármi (LDAP/AD) a zaisťuje auditovanie každého prihlásenia, neúspešného pokusu či zmien prístupových práv. Tento modul tak poskytuje robustný, škálovateľný a vysoko dostupný základ pre bezpečnosť celej platformy.

Hlavné funkcie modulu:

• integrácia na ÚPVS IAM a Slovensko v mobile
• Dvojfaktorová autentifikácia (MFA)

5.1.2.2 Správa používateľov

Modul Správa používateľov zabezpečuje komplexný manažment životného cyklu identít v rámci ISVS 9914 vrátane interných zamestnancov MK SR aj externých používateľov (občania, podnikatelia, partneri). Umožňuje vytváranie, čítanie, aktualizáciu a mazanie (CRUD) používateľských kont, prideľovanie rolí a detailných oprávnení podľa princípov RBAC/ABAC a jednoduché delegovanie prístupových práv na úrovni jednotlivých agendových služieb. Modul bude integrovaný s existujúcimi adresármi LDAP/Active Directory, čo zaručuje synchronizáciu firemných účtov a jednotné prihlasovanie v celej organizácii. Pre zvýšenie bezpečnosti podporuje automatické odhlasovanie po definovanom čase nečinnosti, kontrolu silných hesiel a správu dočasných prístupových tokenov. Vďaka prepracovanému administračnému rozhraniu dokážu oddelenia MK SR spravovať používateľov a ich skupiny bez potreby zásahu IT oddelenia, čím sa zvyšuje agilita a znižuje administratívna záťaž.

Hlavné funkcie modulu:

• CRUD operácie pre používateľské účty
• Synchronizácia s LDAP/AD
• Automatické odhlasovanie pri nečinnosti

5.1.2.3 eFormuláre

Modul eFormuláre poskytuje plnohodnotné riešenie pre návrh, nasadenie a spracovanie dynamických elektronických formulárov naprieč portálmi MK SR. Frontendová časť zabezpečuje jednotné užívateľské rozhranie v súlade s ID-SK 3.0, pričom z akéhokoľvek relevantného miesta na webe MK SR je používateľ presmerovaný na príslušný formulár. Backendová logika využíva integračný modul na automatické predvyplnenie údajov z referenčných registrov (RFO, RPO, RA), validuje vstupy podľa definovaných pravidiel a umožňuje ukladať rozpracované návrhy („drafty“) pre ich neskoršie dokončenie. Po odoslaní formulára systém cez štandardizované REST API rozosiela notifikácie (e-mail, SMS) zodpovedným úradníkom a prípadne spätne potvrdzuje príjem občanovi. Vďaka modulárnej architektúre je možné jednoducho rozšíriť nové typy formulárov alebo integrovať externé overovacie služby, pričom všetky dáta sú spracovávané s dôrazom na bezpečnosť a ochranu osobných údajov.

Hlavné funkcie modulu:

• elektronický eFormulár
• Predvyplnenie údajov z RFO/RPO/RA
• Ukladanie draftov, validácia vstupov
• Štandardizované API pre príjem/e-mail notifikácie

5.1.2.4 Manažment žiadostí

Modul Manažment žiadostí je centrálny orchestrátor spracovania elektronických podaní, ktorý riadi celý životný cyklus žiadosti od podania až po uzavretie. V jadre modulu je výkonný workflow engine, ktorý umožňuje definovať jednotlivé fázy a prechody v procese (napr. prijatie, posúdenie, schválenie, vydanie rozhodnutia), automaticky prideľovať úlohy príslušným odborovým úradníkom a nastavovať eskalačné pravidlá pre prípady prekročených termínov. Prehľadné používateľské dashboardy poskytujú manažérom aj operátorom metriky vybavenia žiadostí, vyhodnocovanie plnenia SLA a vizualizáciu úzkych miest, čo podporuje neustále zlepšovanie procesov. Modul tiež zabezpečuje uchovávanie a prístup k metadátam o každom podaní – ako sú dátumy, zodpovedné osoby a históriu rozhodnutí – čím udržiava plnú auditovateľnosť a transparentnosť spracovania.

Hlavné funkcie modulu:

• Definícia životného cyklu žiadosti
• Priradenie úloh úradníkom, eskalácie
• Dashboard s metrikami (časy vybavenia, SLA)
• Master data management

5.1.2.5 Správa číselníkov

Modul Správa číselníkov zabezpečuje jednotnú, konzistentnú a centralizovanú správu všetkých agendových a rezortných číselníkov, ktoré MK SR využíva naprieč svojimi informačnými systémami. Tento modul poskytuje intuitívne CRUD (Create, Read, Update, Delete) rozhranie pre administrátorov, umožňujúce jednoduché vytváranie nových položiek, úpravu existujúcich hodnôt či ich bezpečné mazanie. Každá zmena je zaznamenaná formou verzionovania, čo zaisťuje možnosť návratu k predchádzajúcim stavom a úplnú auditovateľnosť. Zmeny v centrálnej databáze číselníkov sa následne automaticky propagujú do všetkých pripojených modulov – eFormulárov, Manažmentu žiadostí, Notifikačného modulu a pod. Navyše je tu nastavený plánovaný mechanizmus synchronizácií s externými štátnymi registrami a číselníkmi (napr. RFO, RPO, RA), vďaka čomu sú referenčné údaje vždy aktuálne a jednotné. Týmto spôsobom modul Správa číselníkov výrazne prispieva k eliminácii duplicitných či nekonzistentných údajov, zvyšuje dôveryhodnosť dát a zjednodušuje údržbu i rozvoj celého informačného ekosystému MK SR.

Hlavné funkcie modulu:

• Centrálne CRUD rozhranie
• Verzionovanie a propagácia do všetkých modulov
• Plánované synchronizácie s externými štátnymi číselníkmi

5.1.2.6 Integračný modul

Správa lokálnych registrov je modul určený na uchovávanie a spracovanie lokálnych kópií dát získaných z externých referenčných registrov prostredníctvom Integračného modulu. Slúži ako cache a staging area, kde sa pravidelne načítavajú aktualizácie – modul vykonáva diff-analýzu oproti predchádzajúcej verzii a aplikuje len zmenené alebo nové záznamy, čím minimalizuje objem prenášaných dát a zabezpečuje konzistenciu lokálnych dát. V lokálnom úložisku prebehne tiež validácia a čistenie údajov podľa preddefinovaných pravidiel, čo zvyšuje kvalitu a spoľahlivosť dát pred ich sprístupnením ďalším komponentom systému. Vďaka tomu interné služby (eFormuláre, Manažment žiadostí, Notifikačný modul) získavajú okamžitý a škálovateľný prístup k referenčným dátam bez potreby priameho volania CPDI, čo urýchľuje spracovanie a zvyšuje odolnosť systému voči výpadkom externých služieb.

Hlavné funkcie modulu:

• Konzumácia údajov prostredníctvom CPDI, konkrétne údaje z RFO, RPO, RA
• Orchestrácia konzumovaných údajov a aktualizácia lokálnych verzií registrov
• Preklad formátov (XML ↔ JSON/OpenAPI)

5.1.2.7 Správa lokálnych registrov

Správa lokálnych registrov je modul určený na uchovávanie a spracovanie lokálnych kópií dát získaných z externých referenčných registrov prostredníctvom Integračného modulu. Slúži ako cache a staging area, kde sa pravidelne načítavajú aktualizácie – modul vykonáva diff-analýzu oproti predchádzajúcej verzii a aplikuje len zmenené alebo nové záznamy, čím minimalizuje objem prenášaných dát a zabezpečuje konzistenciu lokálnych dát. V lokálnom úložisku prebehne tiež validácia a čistenie údajov podľa preddefinovaných pravidiel, čo zvyšuje kvalitu a spoľahlivosť dát pred ich sprístupnením ďalším komponentom systému. Vďaka tomu interné služby (eFormuláre, Manažment žiadostí, Notifikačný modul) získavajú okamžitý a škálovateľný prístup k referenčným dátam bez potreby priameho volania CPDI, čo urýchľuje spracovanie a zvyšuje odolnosť systému voči výpadkom externých služieb.

Hlavné funkcie modulu:

• Periodické načítanie prostredníctvom integračného modulu a realizácia diff-analýz a zapracovanie zmien v lokálnych registroch
• Lokálna validácia a čistenie údajov
• Rýchly prístup pre interné služby bez priameho záťaženia CPDI

5.1.2.8 Notifikačný modul

Notifikačný modul zabezpečuje spoľahlivé a asynchrónne doručovanie správ používateľom prostredníctvom viacerých kanálov (SMS, e-mail, push notifikácie) s využitím Centrálného notifikačného modulu UPVS. Tento modul reaguje na udalosti v systéme – napríklad vznik nových záznamov, ich zmenu, vymazanie alebo exspiráciu – a na základe definovaných pravidiel generuje notifikačné správy, ktoré sú doručené dotknutým osobám alebo interným úradníkom. Súčasťou modulu je sada konfigurovateľných šablón správ, evidovanie stavu doručenia a inteligentný retry mechanizmus pre prípad neúspešnej odosielky. Notifikačný modul je úzko prepojený s Manažmentom žiadostí, čím umožňuje zasielanie upozornení o zmene stavu podaní a SLA udalostiach, a zabezpečuje tak včasnú informáciu používateľov aj efektívnejšie riadenie procesov v rámci MK SR.

Hlavné funkcie modulu:

• Udalostné zasielanie pri: vzniku, zmene, vymazaní, exspirácii údajov
• Šablóny správ, záznam doručenia, retry mechanizmus
• Integrácia s Manažmentom žiadostí pre stavové zmeny

5.1Prehľad e-Government komponentov

Ak bude vytváraný aj výstup I-03 Prístup k projektu, môže byť táto kapitola z dokumentu I-02 Projektový zámer vypustená, pretože jej obsah bude spracovaný vo výstupe I-03 Prístup k projektu.
Obsah tejto kapitoly je prehľadom realizácie výstupu M-06 - aktualizácia evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIs). Objednávateľ⁵ plní výstupom M-06 povinnosti orgánu riadenia sprístupňovať a aktualizovať informácie o informačných technológiách verejnej správy prostredníctvom centrálneho metainformačného systému verejnej správy (MetaIS) bezodkladne podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona 95/2019 Z.z.
V okamihu odovzdania výstupu I-02 Projektový zámer objednávateľ:

1. vytvorí náhľady architektúry v modelovacom nástroji, ktorý môže byť buď integrovaný na spoločný repozitár  architektonických modelov verejnej správy, alebo ktorý podporuje export modelu do štandardizovaných výmenných formátov súborov,
2. uloží architektonické modely súčasnej a budúcej architektúry riešenia buď do repozitára architektonických modelov verejnej správy alebo do projektovej dokumentácie I-02 ako prílohu  vo výmennom formáte pre uloženie modelu, 
3. aktualizuje v MetaIS e-Government komponenty, ktoré budú realizované alebo menené projektom alebo veľkou zmenovou požiadavkou a to koncové služby, ISVS, ich moduly, aplikačné služby, atribúty a vzájomné vzťahy týchto e-Government komponentov a ich vzťahy (integrácie) na spoločné ISVS alebo ISVS iných správcov, ktoré budú využívať. 
   Objednávateľ v tejto kapitole uvedie prehľad nasledovných e-Government komponentov, ktoré budú výstupom projektu (dodané nové alebo zmenené) a ktoré evidoval v rámci výstupu M-06 v MetaIS:

5.1.1Prehľad koncových služieb – budúci stav:

5.1.2Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav:

5.1.3Prehľad budovaných aplikačných služieb – budúci stav:

5.1.4Prehľad integrácii ISVS na spoločné ISVS⁶ a ISVS iných OVM alebo IS tretích strán

• Uviesť prehľad ISVS, pri ktorých sa plánuje využívanie služieb iných ISVS, spoločných blokov (SaaS) alebo služieb tretích strán v TO BE stave.
• Uviesť prehľad ISVS integrovaných na spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 Zz.
• Plánované využívanie a integrácie služieb iných ISVS musí byť evidované v MetaIS – zaevidovanie vzťahu na aplikačnú službu určenú na externú integráciu poskytujúcim ISVS

• Na informáciu je v nasledujúcej tabuľke prehľad AS na externú integráciu Spoločných modulov podľa § 10 zákona 305/2013 Zz. Vo finálnom dokumente túto tabuľku prehľadu AS spoločných modulov vymažte:

5.1.5Aplikačné služby na integráciu

Uveďte v nasledujúcej tabuľke budované aplikačné služby a ich využitie na integráciu na spoločné moduly a iné ISVS alebo ich poskytovanie na externú integráciu a predpokladané vybudovanie cloudových služieb “softvér ako služba“ (SaaS),

• Plánované aplikačné služby musia byť evidované v MetaIS s fázou životného cyklu a musia mať v MetaIs evidované všetky povinné atribúty a vzťahy,
• Evidencia integrácií v MetaIS sa realizuje evidovaním vzťahov aplikačných služieb budovaného//rozvíjaného ISVS na príslušné aplikačné služby nadrezortných ISVS. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.3.3.1 a kap. 2.1.3.3.2. Detailný popis služieb IS CSRÚ a poskytovaných objektov evidencie je v aktuálnej verzii integračného manuálu IS CSRÚ.
• Ak IS povinnej osoby potrebuje konzumovať alebo poskytovať služby iným ISVS alebo IS tretích strán prostredníctvom modulu Centrálna API Manažment Platforma (CAMP) a jej modulu API Gateway, je potrebné aplikačné služby IS Povinnej osoby naviazať na príslušné integračné služby CAMP (API Gatewy).
• Budované aplikačné služby musia mať v MetaIs evidované SLA parametre pre východiskový a cieľový stav. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.3.

  AS (Kód MetaIS)	Názov AS	Realizuje ISVS (kód MetaIS)	Poskytujúca alebo Konzumujúca	Integrácia cez CAMP	Integrácia s IS tretích strán	SaaS	Integrácia na AS poskytovateľan (kód MetaIS)
  as_58975	Poskytnutie údajov z registrov a evidencií Ministerstva kultúry	isvs_9914	Poskytovaná / Konzumujúcac_typ_cloud_sluzba_as.1	Áno/Nie	Áno/Nie	Áno/Nieas_59119

5.1.6Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ

Uveďte v tabuľke prehľad poskytovaných údajov (objektov evidencie, ďalej OE) z ISVS do IS CSRÚ v TO BE stave.

5.1.7Konzumovanie údajov z IS CSRÚ

Uveďte v tabuľke prehľad konzumovaných údajov z IS CSRÚ v TO BE stave. Súčasné dostupné objekty evidencie a údaje v IS CSRÚ sú uvedené v integračnom manuáli IS CSRÚ.

5.1.8Prehľad plánovaného využívania infraštruktúrnych služieb (cloudových služieb) – budúci stav:

Zaevidujte MetaIS využívanie cloudových infraštruktúrnych služieb vašimi ISVS. Podrobné informácie o evidencii využívania infraštruktúrnych služieb sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.4.3 ISVS využívajúci infraštruktúrne služby.

6.LEGISLATÍVA

Doplniť popis potrebných zmien v oblasti legislatívy pre naplnenie cieľov a dodanie výstupov projektu.
Uviesť konkrétne zákony, prípadne aj paragrafy, ktoré budú predmetom legislatívnych zmien.
Doplniť popis, aký je negatívny dopad na výstupy projektu, jeho ciele a rozsah a časový harmonogram, ak vyššie uvedené zmeny v zákonoch nebudú realizované.

7.ROZPOČET A PRÍNOSY

Počas Prípravnej a iniciačnej fázy, je potrebné predložiť samostatný dokument M-05 Analýza nákladov a prínosov (xls. BC/CBA) v predpísanej štruktúrovanej forme.(povinné v prípade projektov nad 1 000 000,- EUR). Pre iný, než veľký projekt - projekt pod 1 000 000,- EUR - objednávateľ detailne opíše nákladovú a prínosovú stránku a postup, ktorý je zvolený na cenovú kalkuláciu nákladov a prínosov projektu.
V tejto časti dokumentu sa od Vás očakáva štruktúrovane popísať:

• vypočítané náklady (vývoj + prevádzka) v T10 (t.j. na 10 rokov dopredu)
• vypočítané prínosy v T10 (t.j. na 10 rokov dopredu)
• slovne popísať výpočet prínosov, z čoho sú čerpané vstupné hodnoty
• rok návratnosti (doplnenie ukazovateľov: ENPV, FNPV, BCR)

7.1Sumarizácia nákladov a prínosov

• Pomer prínosov a nákladov (BCR): viac ako 1,00
• Ekonomická vnútorná výnosová miera vyjadrená v % (EIRR): viac ako 5,0 %
• Ekonomická čistá súčasná hodnota vyjadrená v eurách (ENPV): viac ako 0
  Pre účely financovania z prostriedkov EU vyjadruje Analýza nákladov a prínosov BC/CBA aj nasledovné ukazovatele:
• Finančná vnútorná výnosová miera v % (FIRR)
• Finančná čistá súčasná hodnota v eur (FNPV).
  Nie všetky sociálno-ekonomické vplyvy sa dajú vždy vyčísliť a zhodnotiť. Je to preto, že okrem odhadu ukazovateľov výkonnosti by sa mala zohľadniť aj úvaha o nepeňažných nákladoch a výnosoch, najmä vo vzťahu k týmto otázkam: (čistý) dosah na zamestnanosť, ochrana životného prostredia, sociálna rovnosť a rovnaké príležitosti.
  V prípade ak dosiahnu uvedené hodnoty viaceré varianty posudzované v rámci Analýzy nákladov, odporúča sa pri výbere finálnej alternatívy zohľadniť výšku BCR, dôležitosť nekvantifikovaných spoločenských prínosov a mieru naplnenia stanovených cieľov. Po vzore krajín ako Veľká Británia sa prioritne odporúča realizovať projekty, kde prínosy prevyšujú náklady štvornásobne (BCR aspoň 4,00).
  Príklad: Kvalitatívne prínosy projektov
  Problém: Proces získania stavebného povolenia jeden z najdlhších v EÚ.
  Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré je možné finančne oceniť:
• Zvýšenie ekonomickej aktivity v stavebnom sektore (zvýšenie rastu HDP)
• Nižšie spoločenské škody, spojené s búraním čiernych stavieb
  Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré nie je možné spoľahlivo finančne oceniť:
• Zníženie miery korupcie
• Zníženie miery stresu zamestnancov stavebných úradov
  Vyššia spokojnosť verejnosti s procesmi územného a stavebného konania.

8.HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Doplňte highlevel HARMONOGRAM, ktorý sa neskôr (v ďalších fázach/dokumentoch) bude detailizovať:

• KEDY potrebujete (chcete) ZAČAŤ? Napíšte TERMÍN (mesiac/rok)
• KEDY potrebujete (chcete) SKONČIŤ (mať dodaný výstup)? Napíšte TERMÍN (mesiac/rok).
• Fakturačné míľniky: jednotlivé míľniky projektu naviažte aj na fakturačné míľniky (v jednej tabuľke), aby ste si mohli kontrolovať cashflow v projekte.
• Míľniky Verejného obstarávania (VO) – do harmonogramu si doplňte aj míľnik procesu verejného obstarávania (celý proces).

ID	FÁZA/AKTIVITA	ZAČIATOK (odhad termínu)	KONIEC (odhad termínu)	POZNÁMKA
1.	Prípravná fáza a Iniciačná fáza	napr. 01/2020	napr. 02/2020
2.	Realizačná fáza	napr. 05/2020	napr. 10/2020
2a	Analýza a Dizajn	napr. 05/2020	napr. 06/2020
2b	Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb	napr. 07/2020	napr. 08/2020	Napr. Je potrebné obstarať dodávateľa IS riešenia/ licencie7/ konzultačné služby
2c	Implementácia a testovanie	napr. 05/2020	napr. 06/2020
2d	Nasadenie a PIP	napr. 12/2020	napr. 02/2021	PIP - 3 mesiace po nasadení
3.	Dokončovacia fáza	napr. 11/2020	napr. 12/2020
4.	Podpora prevádzky (SLA)	napr. 01/2021	napr. 01/2025	Napr. Je potrebné obstarať SLA zmluvu (Zmluvu o podpore prevádzky IS)? Odporúčame – pre reportovacie účely projektu si vytvorte high-level projektový plán v MS EXCEL alebo v inom formáte/nástroji pre projektové riadenie. Doplňte informácie o vybranej metóde riadenia projektu a zdôvodniť výber: Ak realizujete projekt metódou Waterfall: Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác. Objednávateľ projektu vypracuje funkčnú a technickú špecifikáciu, Ak realizujeme projekt metódou Agile: Agilný prístup k riadeniu projektov sa uplatňuje v projektoch, u ktorých je jasný rámcový cieľ, ale z najrôznejších dôvodov je nemožné presne definovať všetky dlhodobé požiadavky bez priebežných prototypov. Pri agilných metódach práce sa realizujú malé porcie výsledkov v každom vývojovom cykle, iterácii, v tesnej spolupráci so zákazníkom. Agile metódu je možné aplikovať za podmienok definovaných vo vyhláške MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.

9.PROJEKTOVÝ TÍM

Zostavuje sa Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení:

• Predseda RV
• Biznis vlastník
• Zástupca prevádzky
• Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen)
• Projektový manažér objednávateľa (PM)
  Zostavuje sa Projektový tím objednávateľa
• kľúčový používateľ,
• IT analytik alebo biznis analytik,
• IT architekt,
• biznis vlastník
• manažér kvality (nepovinný člen pre projekty do 1 000 000,- EUR, povinný pri veľkých projektoch nad 1 000 000,- EUR,
• manažér IT prevádzky (nepovinný člen)
• manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti (nepovinný člen)
• UX dizajnér (nepovinný člen)
• iná špecifická rola (nepovinný člen)
• doplniť tabuľku zodpovedných osôb, ktoré budú participovať v projekte

ID	Meno a Priezvisko	Pozícia	Oddelenie	Rola v projekte
1.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte
2.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte
3.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte Vzor organizačnej štruktúry

9.1 PRACOVNÉ NÁPLNE

Doplniť podľa dokumentu z Riadiaceho Výboru projektu, prípadne zo splnomocnení alebo menovacích dekrétov . Tieto vstupy neskôr využijete pri dokumente PID.
VZORY a ŠABLONY zdrojových súborov sú tu: https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html  
Poznámka: Odporúčame – pozrite si VZOR pre MENOVACIE DEKRÉTY členov projektového tímu – vzor obsahuje názorný popis všetkých projektových rolí, ktoré vyžaduje Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.

10.ODKAZY

Doplniť odkazy na už existujúce produkty v maximálnej miere – vyhnúť sa duplikovaným informáciám.

11.PRÍLOHY

Príloha : Zoznam rizík a závislostí (Excel): https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html
Poznámka: Odporúčame, si evidovať a vyhodnotiť pripomienky odbornej verejnosti

• Podľa § 4 odsek 10 – Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke je potrebné zrealizovať pripomienkovanie Projektového zámeru odbornou verejnosťou
• Odporúčame túto aktivitu formalizovať (do dokumentu)
• Odporúčame vyhodnotenie zverejniť na webové sídlo objednávateľa (do projektového adresára) – v súlade s Vyhláškou 401/2023 Zz. Oznámenie o začatí verejného pripomienkovania sa zverejní v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy na mieste určenom Orgánom vedenia. Na schválenie riadiacemu výboru v prípravnej a iniciačnej fáze sa tieto výstupy predkladajú až po zverejnení vyhodnotenia pripomienok.
  Koniec dokumentu
  1 Notácia ArchiMate: https://publications.opengroup.org/standards/archimate
  2 Aktuálny spoločný repozitár architektonických modelov verejnej správy je https://avssr.horizzon.cloud/. O prístup do repozitára a poskytnutie licencie pre modelovací nástroj pracujúci s repozitárom modelov je potrebné požiadať na e-mailovej adrese: sprava_EA@mirri.gov.sk.
  3 Napr. modelovací nástroj Archi - Open Source ArchiMate Modelling: https://www.archimatetool.com.
  4 Napr. modelovací nástroj pre BPMN - Camunda Modeler - Open Source Desktop Modeler: https://camunda.com/download/modeler/.
  5 Podľa § 2 ods. 1 písm. i) vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy sa objednávateľom rozumie správca alebo prevádzkovateľ ITVS, ktorý projekt realizuje alebo chce realizovať.
  6 Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 e-Governmente
  7 EUPL licencie: https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf