PROJEKTOVÝ ZÁMER
Vzor pre manažérsky výstup I-02
podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.

1. História DOKUMENTU

2. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s vyhláškou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy (ďalej len „vyhláška MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov“), je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií k projektu „Lepšie eGOV služby Ministerstva kultúry SR“ (ďalej len „projekt“), aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.

Projekt bude implementovať Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „MK SR“), ktoré bude zároveň prijímateľom finančného plnenia z vyhlásenej výzvy „Lepšie e-GOV služby“ v rámci Programu Slovensko 2021 – 2027 (ďalej len „PSK“), z ktorého bude projekt financovaný.

2.1 Použité skratky a pojmy

2.2 Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

V zmysle vyhlášky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov je zoznam funkčných, nefunkčných a technických požiadaviek špecifikovaný v samostatnom dokumente M-05 – Analýza nákladov a prínosov a preto nie je súčasťou tejto kapitoly.  
Samotné požiadavky sú rozdelené do dvoch kategórií:

1. funkčné,
2. nefunkčné.

Rozsah požiadaviek uvedených v tomto dokumente nemusí byť konečný a v realizačnej fáze projektu môžu byť upravené alebo doplnené o ďalšie požiadavky, ak si to projekt bude vyžadovať.

Pri označovaní samotných katalógových požiadaviek, ktoré sú súčasťou prílohy tohto dokumentu bola použitá nasledovná konvencia:

1. Funkčné požiadavky majú nasledovnú konvenciu: FP_XX
   • FP – funkčná požiadavka
   • XX – poradové číslo požiadavky
2. Nefunkčné požiadavky majú nasledovnú konvenciu: NP_XX
   • NP – nefunkčná požiadavka
   • XX – poradové číslo požiadavky

3. DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1 Manažérske zhrnutie

MK SR ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť kultúry si uvedomuje rastúcu potrebu efektívneho poskytovania e-GOV služieb spojených s efektívnejším využívaním údajov, ktoré vznikajú v rámci jeho kompetencií ako aj prepojením na centrálne moduly digitálneho ekosystému verejnej správy. Predmetom projektu je zavedenie požadovaného súboru technických a organizačných opatrení, ktoré umožnia MK SR prejsť na systematické poskytovanie eGOV služieb a s tým spojené spravovanie údajov ktoré v zmysle platnej legislatívy musí spracovávať. Hlavná časť predmetu projektu pozostáva z implantácie Technologického riešenia na back-ende koncových služieb a to vybudovaním Centralizovanej správy registrov a evidencií. Ďalšou kľúčovou súčasťou bude poskytnutie lepšieho používateľského zážitku vylepšením grafických používateľských rozhraní s cieľom poskytnúť používateľom respoznívne GUI, zosúladenie s jednotným dizajn manuálom štátnej správy, umožniť sledovanie krokov v službe a ďalšie vylepšenia vedúce k lepšiemu používateľskému zážitku.

Projekt bude financovaný z Programu Slovensko, v rámci ktorého bola vyhlásená výzva zo dňa 09.10.2024 kód: PSK-MIRRI-622-2024-DV-EFRR, názov: „Lepšie e-Gov služby“, priorita: 1P1 Veda, výskum a inovácie, špecifický cieľ: RSO 1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy, opatrenie: 1.2.1 Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie (Oblasť B. Podpora v oblasti zvýšenia kvality poskytovaných verejných služieb) ktorá je financovaná z prostriedkov mechanizmu Program Slovensko 2021 - 2027, ktorej vyhlasovateľ je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (MIRRI SR).

Projekt priamo prispieva k dosiahnutiu cieľov definovaných v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy SR 2021, a to v rámci nasledujúcich oblastí:

1. Pre prioritnú os 1:
   • Zvýšiť podiel elektronickej komunikácie s verejnou správou prostredníctvom vybudovania nových a modernizácie existujúcich koncových služieb.
   • Zlepšiť spokojnosť a dôveru občanov a subjektov verejnej správy voči elektronickým službám.
   • Znížiť zložitosť a počet interakcií pri využívaní služieb verejnej správy.
   • Uľahčiť prístup k elektronickým službám verejnej správy.
2. Pre prioritnú os 2:
   • Zvýšiť otvorenosť a transparentnosť údajov verejnej správy.
   • Rozvíjať digitálne prostredie založené na zdieľaní údajov v rámci verejnej správy.

Cieľovou skupinou projektu sú predovšetkým občania Slovenskej republiky, ktorí získajú možnosť využiť elektronickú službu na evidenciu v niektorom z registrov a evidencií, ktoré spadajú do kompetencií MK SR a jej podriadených organizácií. Projekt zároveň podporí interné procesy MK SR, zvýši mieru interoperability so systémami ako IS CPDI, zlepší kvalitu analytického a rozhodovacieho prostredia v rámci rezortu a prispeje k transparentnosti a efektivite poskytovania verejných služieb.

3.2 Motivácia a rozsah projektu

MK SR vníma rastúcu potrebu efektívneho poskytovania elektronických služieb a zlepšenia správy údajov v oblasti kultúry a audiovízie. Projekt je motivovaný potrebou modernizácie a zefektívnenia týchto služieb, čo umožní nielen zjednodušiť administratívne procesy, ale aj zlepšiť používateľský zážitok a prístupnosť služieb pre občanov a podnikateľské subjekty. Implementácia nového registra médií a audiovízie, ktorý musí byť v súlade s Zákonom č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a registri v oblasti médií a audiovízie, sa stáva kľúčovým krokom v digitalizácii verejných služieb z pohľadu MK SR. Tento register umožní efektívnejšiu správu údajov a zjednodušenie ich spracovania v rámci oblasti kultúry, pričom bude zohľadnená aj interoperabilita s centrálne spravovanými digitálnymi platformami verejnej správy.

Projekt sa zameriava na zavedenie inovatívnych technológií a procesov na zefektívnenie fungovania registra, pričom dôraz bude kladený na minimalizáciu administratívnej náročnosti a zrýchlenie správy údajov. Súčasťou modernizácie je aj zlepšenie grafických používateľských rozhraní (GUI), ktoré budú prispôsobené jednotnému dizajn manuálu štátnej správy, ako aj zavedenie nových funkcií na podporu používateľov, ako sú online podpora, prehľadnosť krokov služby a ďalšie vylepšenia s cieľom zvýšiť úroveň digitálnej komunikácie medzi štátom, občanmi a podnikateľskými subjektmi.

Rozsah projektu zahŕňa nielen implementáciu nového informačného systému pre správu médií a audiovízie, ale aj integráciu s existujúcimi digitálnymi platformami verejnej správy. Tieto kroky prispejú k zvýšeniu efektívnosti verejných služieb, ich transparentnosti a zníženiu administratívnej záťaže pre všetky zúčastnené strany.

Dôležitou súčasťou projektu je zefektívnenie elektronických služieb a digitalizácia formulárov, pričom hlavným cieľom je zrýchliť procesy, znížiť administratívnu záťaž a zlepšiť používateľskú skúsenosť. Medzi kľúčové opatrenia patrí optimalizácia elektronických podaní, automatizácia spracovania žiadostí, integrácia s relevantnými štátnymi registrami (RFO, RPO, RA) a zavedenie elektronickej autorizácie pomocou KEP (kvalifikovaného elektronického podpisu) a eID. Tieto kroky umožnia rýchlejšie a efektívnejšie poskytovanie služieb občanom a podnikateľom.

Projekt taktiež zahŕňa kompletnú modernizáciu úpravu koncových služieb, ktoré budú dostupné na príslušnom webovom sídle MK SR a ďalších relevantných webových sídiel, ktoré spadajú do kompetencií podriadených organizácií MK SR, ktoré budú prispôsobené súčasným UX/UI štandardom s dôrazom na prehľadnosť, responzívnosť a dostupnosť pre všetky skupiny používateľov. Hlavnými prvkami modernizácie budú vylepšená navigácia, inteligentné vyhľadávanie, integrácia automatických notifikácií a posilnenie kybernetickej bezpečnosti. Zároveň sa zavádzajú opatrenia na zvýšenie výkonu webovej platformy a jej kompatibility s mobilnými zariadeniami, čím sa zabezpečí lepší používateľský zážitok a jednoduchší prístup k elektronickým službám.

Projekt je zároveň plne v súlade s relevantnými princípmi Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy SR a vládnou stratégiou „Digitálna transformácia Slovenska 2030“. Realizácia projektu zefektívni výkon štátnej správy v oblasti kultúry a verejných služieb, umožní rýchlejšie a prístupnejšie poskytovanie služieb občanom aj podnikateľom a prispeje k zvyšovaniu digitálnej inklúzie.

Projekt reaguje na potrebu:

1. Zavedenie digitalizovaného a integrovaného procesného rámca, ktorý má za cieľ zvýšiť prevádzkovú efektívnosť, optimalizovať tok údajov a zlepšiť spoluprácu medzi subjektmi.
2. Implementácia automatizovaných riešení, ktoré prispejú k zrýchleniu a presnosti spracovania údajov, čím sa dosiahne rýchlejšie a presnejšie poskytovanie informácií a zároveň sa minimalizuje riziko ľudskej chyby. Tento proces bude plne v súlade s právnymi predpismi o transparentnosti a ochrane údajov.
3. Optimalizácia používateľskej skúsenosti, so zameraním na zvýšenie spokojnosti žiadateľov a zjednodušenie komunikácie s MK SR. Súčasťou modernizácie bude aj revízia smerníc a zabezpečenie ich dodržiavania, čo umožní promptnú reakciu na legislatívne a technologické zmeny.
4. Posilnenie ochrany a bezpečnosti údajov, čím sa zabezpečí ochrana citlivých informácií a zachovanie integrity a spoľahlivosti informačných systémov. Celkovým prínosom bude zjednodušenie administratívnych procesov a zvýšenie efektívnosti poskytovaných služieb.

Aktuálne register nie je udržiavaný centralizovane a rovnako neexistuje jeho centrálna správa. Aktuálne majú správu príslušnej časti registra v zodpovednosti:

1. Existujúce orgány
   Tieto orgány vedú aktuálne evidencie a registre podľa platných predpisov v oblasti médií a audiovízie.
2. Vydavatelia publikácií
   Títo sú povinní viesť svoje evidencie a predkladať ich príslušným regulačným orgánom podľa aktuálnych predpisov.
3. Mediálne a audiovizuálne spoločnosti
   Tieto spoločnosti musia viesť a udržiavať svoje záznamy v súlade s existujúcimi regulačnými požiadavkami.

V tejto oblasti sa predmet projektu zameria na splnenie nasledovných úloh:

• Zachovanie vecnej a odbornosti správy údajov v kompetencii organizácií
  Tam, kde je správa údajov neoddeliteľne spojená s odbornou činnosťou danej organizácie (napr. rozhodovanie o udelení oprávnenia), bude správa registra ponechaná v ich gescii. Projekt však zabezpečí technickú integráciu údajov do centrálnej dátovej platformy MK SR, a to formou synchronizácie alebo zdieľania služieb.
• Vytvorenie jednotného dátového modelu a API pre výmenu údajov
• Na úrovni centrálnej platformy MK SR bude implementovaná Centrálna správa registrov a evidencií (ISVS_9914) a zabezpečený jednotný dátový model vrátane spôsobu správy a evidencie jednotlivých evidencií.
• Spoločné využívanie koncových služieb
  Bude vytvorená možnosť centralizovaného záznamu údajov prostredníctvom spoločnej koncovej služby, ktorú budú môcť využívať podriadené organizácie bez potreby duplicity alebo budovania vlastných riešení. Súčasťou bude aj školenie a metodická podpora pre tieto subjekty.
• Zmena procesov pri presune alebo zdieľaní správy
  Projekt ráta s tým, že presun technologickej správy niektorých registrov alebo ich zdieľanie s MK SR bude vyžadovať aj úpravy vnútorných procesov organizácií, najmä ak sa mení spôsob evidencie, schvaľovania alebo publikovania/zverejňovania údajov. Tento aspekt bude súčasťou procesnej analýzy a návrhu prevádzkového modelu pre každú dotknutú evidenciu.
• Možné legislatívne a kompetenčné úpravy
  V prípadoch, kde je na centralizáciu správy potrebná zmena legislatívy alebo formálne rozdelenie kompetencií, bude MK SR iniciovať zmeny v príslušných interných a nadrezortných predpisoch. Cieľom bude zabezpečiť súlad medzi zodpovednosťou za odborný obsah a technickým vlastníctvom údajov.

Všetky vyššie uvedené oblasti projektu budú predmetom analýzy v realizačnej fáze projektu, kde sa bližšie určí rozsah a rámec realizácie príslušnej oblasti.

3.2.1 Identifikovaný problém

Aktuálny stav evidencie a správy údajov v MK SR je nevyhovujúci a z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Údaje sú roztrieštené, spracovávané prevažne manuálne a všeobecne absentujú spoločné štandardy kvality, správy životného cyklu údajov a interoperabilného zdieľania. Neexistuje jednotný rámec pre správu údajov a chýba centrálna evidencia objektov údajov. Vo väčšine agend nie sú zavedené dedikované registre, čo znamená, že údaje nie sú systematicky prepojené s inými informačnými systémami verejnej správy. Tento stav spôsobuje, že potenciál údajov pre rozhodovanie, analytiku, reporting alebo poskytovanie elektronických služieb občanom zostáva nevyužitý.

V súlade s Zákonom č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie, je MK SR povinné prevádzkovať register v oblasti médií a audiovízie. Tento register bude kľúčovou súčasťou implementácie predmetného projektu, ktorý má za cieľ riešiť existujúce nedostatky a zaviesť potrebnú modernizáciu v správe údajov.

3.2.2 Motivácia a budúci stav

Cieľom projektu je vytvoriť interoperabilné a konsolidované prostredie informačného systému MK SR, v ktorom budú všetky kľúčové objekty spravované v štruktúrovanom registri, ktorý bude zároveň prepojený s inými informačnými systémami verejnej správy. Dôraz bude kladený aj na kvalitu, aktuálnosť a bezpečnosť. Údaje sa stanú opakovane využiteľným aktívom a všetci dotknutí občania, podnikatelia a organizácie získajú jednoduchý prístup k svojim údajom prostredníctvom centralizovaného registra spravovaného MK SR.

Projekt sa zameriava na vybudovanie centrálneho registra médií a audiovízie, ktorý bude plne v súlade s Zákonom č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie. Tento register bude integrovaný do digitálneho ekosystému MK SR, čím sa dosiahne efektívnejšia správa údajov, zjednodušenie ich spracovania a zvýšenie transparentnosti v oblasti kultúry a médií.

3.2.3 Obmedzenia projektu

• Nekompletná evidencia údajov v parciálnych častiach registra, ktoré aktuálne evidujú rôzne subjekty.
• Závislosť od vývoja a dostupnosti centralizovaných komponentov (CPDI).

3.2.4 Rozsah projektu

3.2.4.1 Aktivita A: Technologické a netechnologické zmeny na front-ende, tzn. zmeny grafických používateľských rozhraní „GUI“

V rámci aktivity A sa zameriame na vylepšenie grafických používateľských rozhraní (GUI) s cieľom zlepšiť používateľský zážitok a prístupnosť elektronických služieb. Tieto zmeny budú zahŕňať technologické a netechnologické zlepšenia, ktoré zvýšia intuitívnosť, použiteľnosť a prístupnosť služieb poskytovaných MK SR.

Oprávnené zmeny GUI zahŕňajú:

• Zabezpečenie responzívneho GUI, ktoré bude zosúladené s jednotným dizajn manuálom štátnej správy. Cieľom je uľahčiť navigáciu a zvýšiť prehľadnosť služieb.
• Pridanie sekcie „často kladených otázok“ (FAQ), ktorá bude pridaná ku koncovým službám na viditeľnom a prístupnom mieste, aby používateľom poskytla rýchlu a jasnú odpoveď na bežné otázky týkajúce sa poskytovaných služieb.
• Inštruktáž vo forme videa („Dema služby“) pre lepšie pochopenie služby. Tento krok pomôže používateľom lepšie pochopiť, ako využívať služby cez vizuálne inštruktážne videá.
• Zavedenie ľahkého prístupu k živej online podpore a to vo forme implementácie online chatu alebo informačnej linky, ktorá umožní používateľom rýchlo získať podporu pri využívaní služieb.
• Sledovanie krokov v službe implementáciou vizualizácie postupu krokov v rámci služby, ktorá bude používateľom ukazovať, v ktorom kroku sa nachádzajú a čo všetko ešte musia vykonať, čím sa zvýši prehľadnosť a jednoduchosť používania.
• Ukladanie rozpracovaného podania a pokračovanie v ňom neskôr. Táto funkcia umožní používateľom uložiť svoje rozpracované podanie a vrátiť sa k nemu neskôr bez straty dát.
• Zobrazenie odhadovaného času vybavenia služby. Pri začiatku využívania služby bude používateľ informovaný o odhadovanom čase potrebnom na vybavenie procesu, čo prispeje k transparentnosti a lepšiemu plánovaniu.
• Zobrazenie maximálneho času na vybavenie služby. Služba bude obsahovať informácie o maximálnom čase potrebnom na realizáciu celého procesu, vrátane legislatívneho čakania, čo zabezpečí predvídateľnosť a zníži frustráciu používateľov.

Tieto zmeny budú slúžiť na zjednodušenie, zefektívnenie a zlepšenie komunikácie medzi MK SR a používateľmi, pričom budú podporovať lepšiu informovanosť a spokojnosť pri využívaní elektronických služieb.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Aktivita B: Technologické riešenie na back-ende koncových služieb

Jednou z kľúčových súčastí predkladaného projektu je implementácia centrálneho modulu pre správu údajov, ktorý bude súčasťou ISVS_9914 Centrálna správa registrov a evidencií. Jeho cieľom bude, okrem iného, zabezpečiť jednotnú a spoľahlivú evidenciu údajov. Súčasťou Centrálnej správy registrov a evidencií bude modul správy číselníkov a modul správy lokálnych verzií registrov RFO, RPO a RA, čím sa posilní konzistentnosť a interoperabilita údajov. Zároveň bude súčasťou implementácie funkcionalít Centrálnej správy registrov a evidencií aj integračný modul na IS CPDI.

Navrhované riešenie bude pokrývať tieto hlavné oblasti:

1. Centralizácia údajov

• Zabezpečenie jednotného a koordinovaného spracovania údajov.
• Eliminácia duplicít a konfliktov medzi rôznymi zdrojmi údajov pomocou mechanizmov automatickej detekcie a konsolidácie.
• Zabezpečenie prehľadnosti a transparentnosti dátových tokov a pôvodu údajov.

1. Riadenie kvality a harmonizácia údajov

• Implementácia pokročilých nástrojov na validáciu a čistenie údajov – identifikácia chybných, neaktuálnych alebo neúplných záznamov.
• Monitoring kvality údajov na základe vopred definovaných pravidiel.

1. Správa životného cyklu údajov

• Správa životného cyklu údajov – od ich vzniku, úprav, až po archiváciu alebo zánik.
• Sledovanie zmien v údajoch a zabezpečenie auditovateľnosti všetkých operácií nad údajmi.
• Implementácia mechanizmov na verzionovanie a historizáciu údajov.

1. Prístupové práva a bezpečnosť

• Zavedenie rolami riadeného prístupu k údajom (RBAC).
• Riadenie oprávnení podľa typov používateľov (administrátor, správca údajov, analytik, externý konzument).
• Implementácia bezpečnostných mechanizmov na ochranu údajov pred neoprávneným prístupom, vrátane šifrovania a logovania prístupov.

1. Integrácia s Centrálnou platformou dátovej integrácie (CPDI) za účelom konzumovania údajov

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Aktivita B: Dátová integrácie na CPDI za účelom konzumovania údajov

Súčasťou implementácie  MK SR k údajom, ktoré poskytujú iné organizácie verejnej správy prostredníctvom centrálnej platformy CPDI. Cieľom je zjednodušiť výmenu údajov, zvýšiť kvalitu rozhodovania a zabezpečiť aktuálnosť údajov využívaných v rezorte.

V rámci realizácie predmetu projektu je plánovaná integrácia na register fyzických osôb (RFO), register právnických osôb (RPO) a na register adries (RA) za účelom konzumovania dát a to prostredníctvom CPDI. Tieto integrácie zabezpečia, že sa zjednodušia procesy a potreby vypĺňania údajov.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Aktivita C: Napájanie sa na centrálne moduly digitálneho ekosystému verejnej správy

Implementácia aktivity C v sebe zahŕňa integráciu na Ústredný portál verejnej správy (ÚPVS), Elektronickú schránku ÚPVS, Centrálny notifikačný modul ÚPVS, Slovensko v mobile a modul mobilnej autentifikácie (mID).

.

3.3 Zainteresované strany/Stakeholderi

• Doplňte KTO (zoznam subjektov/osôb) sa zúčastňuje projektu a akú rolu zastáva

3.4Ciele projektu

Do tabuliek nižšie doplniť CIEĽ /CIELE PROJEKTU, ich mapovanie na strategické ciele (napr. z NKIVS, KRIT a iných strategických dokumentov) a súvisiace merateľné ukazovatele (KPI- key performance indicators). Ciele musia byť S.M.A.R.T. - konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné, časovo ohraničené.

3.5Merateľné ukazovatele (KPI)

• Vzory merateľných ukazovateľov pre projekt sú publikované v Checkliste pre agendu Merateľné ukazovatele/KPI (https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html )
• AS IS merateľné ukazovatele – t. j. popíšte, aké merateľné ukazovatele máte teraz (vpíšte výsledky meraní – v merateľných jednotkách) .
• TO BE merateľné ukazovatele – t. j. popíšte cieľové merateľné ukazovatele, ktoré chcete dosiahnuť.
• Odporúčame, aby váš budúci IS mal automatizovaný monitoring (na pravidelnej báze, napr. týždenne) vami stanovených merateľných ukazovateľov – s cieľom, aby ste mohli riadiť službu, produkt, proces, ľudí
• V prípade financovania cez zdroje EÚ uvádzať aj Projektové merateľné ukazovatele z operačného programu (špecifické ciele, merateľné ukazovatele atď).

3.6Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Táto časť sa týka projektov, ktoré sú zamerané na vývoj alebo rozvoj  ISVS/s elektronickými službami , ktoré  majú grafické alebo iné používateľské rozhranie a sú určené pre občanov/podnikateľov (alebo aj pracovníkov verejnej správy pracujúcich s agendovým systémom), ďalej označených ako koncoví používatelia. 

• Špecifikácia požiadaviek koncových používateľov musí byť v súlade s legislatívou (s aktuálne platnou alebo s návrhom jej zmien ako súčasť projektu) a postupmi pri vytváraní elektronických služieb verejnej správy, ako sú napríklad používateľský prieskum, mapovanie používateľskej cesty, vytváranie informačnej architektúry a testovanie prototypov podľa vyhlášky 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy.
• Definujte skupiny koncových používateľov elektronických služieb a popísať cieľové skupiny koncových používateľov, vrátane sociodemografických charakteristík cieľových skupín alebo účastníkov používateľského prieskumu. Príklad definície skupín koncových používateľov, tzv. persón nájdete v metodike pre tvorbu používateľsky kvalitných elektronických služieb (Metodika pre tvorbu používateľsky kvalitných elektronických služieb).
• Špecifikujte potreby resp. ciele koncových používateľov (ideálne formou tzv.  používateľského príbehu) ktoré identifikujú, čo jednotlivé skupiny koncových používateľov od elektronickej  služby požadujú.  Ak ide o zmenu (upgrade) elektronickej služby, ktorá už existuje, dajú sa ciele  koncových používateľov kvantitatívne odmerať: 
  • ako sa koncovým používateľom svoje potreby (resp. ciele) darí napĺňať (performance indikátory) - napr. priemerný čas pre naplnenie potreby, miera chybovosti, miera dokončenia, pomer online/offline transakcií, 
  • ako sú koncoví používatelia (ne)spokojní s existujúcou  elektronickou službou (Net Promoter Score, Customer effort Score, customer satisfaction....),
• Pri rozvoji existujúcej elektronickej služby je možné použiť výstupy zo zisťovania spätnej väzby k elektronickej službe, ak z nich vyplývajú požiadavky koncových používateľov na rozvoj služby.  
• Ak ide o vytváranie novej koncovej služby, realizuje sa používateľský prieskum spravidla metódou kvalitatívneho prieskumu (formou štruktúrovaného rozhovoru alebo dotazníka, ktorého cieľom je pomenovať základné ciele/potreby koncových používateľov) a očakávania od kvality a funkcionalít plánovanej elektronickej služby (odkaz návod (v angličtine): Ako vybrať vhodnú metódu používateľského prieskumu).
• Priložte Report zákazníckeho prieskumu ako prílohu Projektového zámeru,  ktorý popíše priebeh a metódy prieskumu, základné kvantitatívne ukazovatele, veľkosť vzorky atď. 
• Doplňte Katalóg požiadaviek (funkčné, nefunkčné) o priorizované požiadavky z používateľského prieskumu v dokumente M-05 Analýza nákladov a prínosov, karta Katalóg požiadaviek I-04 Katalóg požiadaviek.
  .

3.7Riziká a závislosti

Doplňte/stručne popíšte RIZIKÁ a ZÁVISLOSTI (detail v prílohe ZOZNAM RIZÍK a ZÁVISLOSTI) Zoznam RIZÍK a ZÁVISLOSTI - je potrebné počas celej realizácie projektu aktualizovať.

• V prípade projektov financovaných zo zdrojov EÚ je povinné vyhodnotenie rizík súvisiacich s:
• Realizáciou verejného obstarávania (t.j. napr. pred vyhlásením VO bude dopad na projekt Fatálny, ak má objednávateľ už uzatvorenú dodávateľskú zmluvu, bude dopad nevýznamný a pod...)
• Legislatívou: vyhodnotiť potrebu zmeny legislatívy (ak je potrebné prijať nový zákon tak bude dopad Fatálny)
• Časovým priebehom: ak je harmonogram realizácie naplánovaný do konca roka 2023, tak bude dopad Fatálny.

3.8Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Na základe identifikovaného rozsahu problému navrhujete v projektovom zámere rôzne riešenia biznis procesov (podmnožiny problému). Alternatíva môže pokrývať procesy všetkých stakeholderov (zainteresované strany) alebo iba vybraných, celú životnú situáciu alebo len časť. Na úrovni stanovenia alternatívy je budúci stav biznis procesov popísaný rámcovo, pri zúžení alternatív na tie, ktoré vstupujú do CBA konkrétne.

3.9Multikriteriálna analýza

Výber alternatív prebieha na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.
Niektoré (nie všetky) kritériá môžu byť označené ako KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, môžu byť vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá nesmú byť technologické (preferovať jednu formu technologickej implementácie voči druhej).
Príklad šablóny pre spracovanie MCA

3.10Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.
Pre klasifikáciu alternatív za účelom ďalšieho porovnania aplikačnej vrstvy a architektúry je potrebné zadefinovať nasledovné požiadavky:

• Nutné – aplikačné moduly/funkcionality, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov
• Preferované – aplikačné moduly/funkcionality, ktoré rozvíjajú biznis alternatívu a vytvárajú dodatočné prínosy, započítané v Analýze nákladov a prínosov M-05 (BC/CBA povinná pre projekty nad 1 000 000,- EUR)
• Aplikačná vrstva by mala byť schopná rozdeliť moduly do skupín podľa koncových služieb/funkcionalít, ktoré plnia nutné a preferované požiadavky.
  

3.11Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom sa prioritne uvažuje o využití služieb vládneho cloudu (privátne aj verejné cloudové služby zverejnené v katalógu služieb vládneho cloudu (odkaz na katalóg služieb ).
V prípadoch, kedy by nebolo ekonomicky výhodné využiť vládny cloud v plnom rozsahu projektu, je možné uvažovať aj o iných/ďalších alternatívach: hybridnej (časť aplikácií využíva privátny vládny cloud a časť vlastný HW žiadateľa, resp. časť aplikácii využíva služby komerčného poskytovateľa cloudových služieb), nasadenie v prostredí komerčného cloudu alebo v krajnom prípade sú všetky aplikácie nasadené v prostredí vlastného HW žiadateľa (prípady zohľadnenia bezpečnosti alebo iných povinností).
Ekonomická výhodnosť technologickej alternatívy je preukázaná nižšími nákladmi na TCO projektu. Spracovateľ projektového zámeru je povinný preukázať, že zvolené riešenie je ekonomicky výhodnejšie. V prípade, že z bezpečnostných alebo iných dôvodov nezvolil najvýhodnejšiu alternatívu (resp. neposudzoval viacero alternatív), spracovateľ doloží zdôvodnenie potreby daného technologického riešenia. V zdôvodnení sú uvedené konkrétne požiadavky a ich parametre, ktoré neumožnili zvoliť najvýhodnejšie riešenie alebo porovnať viacero alternatív.

Ako alternatívu nepovažujeme porovnanie krabicových „off-the-shelf“ riešení (COTS) riešení s alternatívou vývoja aplikácií „na zelenej lúke“ a to z dôvodu toho, že žiadateľ pre zachovanie nediskriminačných podmienok vo verejnom obstarávaní nevie vopred určiť, či dostane ponuku od uchádzača k vývoju na zelenej lúke, alebo sa všetky ponuky od uchádzačov vo verejnom obstarávaní budú vzťahovať na COTS riešenie. Výnimka je v prípade, ak žiadateľ uvažuje použiť konkrétne COTS riešenie ako podmienku pre uchádzača v rámci procesu verejného obstarávania a to vzhľadom na ekonomické alebo iné dôvody preukázané v dokumente.
Výber alternatív prebieha v dvoch kolách. Prvé kolo predstavuje uplatnenie multikriteriálnej analýzy (ďalej len „MCA“) – výber relevantných alternatív. Druhé kolo predstavuje vypracovanie Analýzy nákladov M-05 BC/CBA. Do druhého kola vstupujú alternatívy ktoré splnili všetky vylučovacie kritéria stanovené v multikritériálnej analýze. Minimálny počet variant, je stanovený na 3:

• nulový variant, ktorý sa neposudzuje v MCA a je automaticky porovnávajúcim variantom v M-05 Analýza nákladov a prínosov,
• preferovaný variant, ktorý splnil všetky kritéria MCA,
• „minimalistický variant“, ktorý vychádza z rovnakého biznis variantu ako preferovaný variant, ale realizuje iba „nutné“ aplikačné moduly.

4.POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU)

• Doplňte informácie – POPIS PRODUKTU - čo bude/čo chcete, aby bolo po ukončení projektu dodané
  • projektové výstupy podľa vyhlášky 401/2023 o riadení projektov (vrátane zdrojových kódov)
  • koncové služby a biznis procesy, ktoré sú predmetom dodávky projektu
  • biznis objekty, ktoré majú byť vstupmi a výstupmi zo systému – napr. podania, formuláre, rozhodnutia, reporty, dáta, aplikačné rozhrania
• Doplniť informáciu, resp. identifikovať VLASTNÍKOV PROCESOV (toto je dôležitá informácia pre budúce riadenie projektu a schvaľovanie výstupov projektu).

5.NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

• Doplňte krátky POPIS BUDÚCEHO CIEĽOVÉHO PRODUKTU PROJEKTU z pohľadu biznis/aplikačnej/technologickej architektúry v závislosti od charakteru projektu a výsledku analýzy alternatív riešenia,
• Doplňte a detailne spracujte funkčné a nefunkčné požiadavky vyplývajúce z analýz alternatív riešenia vo všetkých vrstvách architektúry a vyplňte požiadavky v dokumente  M-05 Analýza nákladov a prínosov, karta Katalóg požiadaviek., I-04 Katalóg požiadaviek
• Doplňte stručný náhľad budúcej IT architektúry (biznis, aplikačná, technologická) riešenia, ktorý podľa potreby pozostáva aj z viacerých obrázkov (diagramov), aby dostatočne zrozumiteľne znázornil predmet dodávky, jeho kontext a zmeny v architektúre verejnej správy (objednávateľa, realizátora projektu), ktoré projekt realizuje,
  • Náhľad architektúry vytvorte v modelovacom nástroji pomocou notácie ArchiMate (https://publications.opengroup.org/standards/archimate), v prípade potreby väčšej detailizácie biznis procesov môžete použiť notáciu BPMN (http://www.omg.org/spec/BPMN/2.0/),
  • Pre vytvorenie náhľadu architektúry použite modelovací nástroj, ktoré môže byť buď integrovaný na spoločný repozitár² architektonických modelov verejnej správy, alebo modelovací nástroj, ktorý podporuje export modelu do štandardizovaných výmenných formátov súborov (The Open Group ArchiMate Model Exchange File Format Standard) ³ a export súborov podľa špecifikácie BPMN 2.0⁴,
  • Pre jednoznačnú identifikovateľnosť komponentov v náhľade architektúry uveďte aj ich MetaIS kódy
  • Očakáva sa, že ak realizujete popis dizajn procesov podľa pravidiel EVS, tak všetky výstupy musia byť v súlade s metodikou a postupom: https://www.minv.sk/?np-optimalizacia-procesov-vo-verejnej-sprave&subor=255448 .
  • Náhľad architektúry v tomto výstupe I-02 Projektový zámer by mal byť v súlade s jeho detailizáciou vo výstupe I-03 Prístup k projektu, ak objednávateľ podľa prílohy č. 1 vyhlášky 401/2023 Zz pripravuje aj výstup I-03 Prístup k projektu.
  • Náhľad architektúry v tomto výstupe I-02 Projektový zámer by mal byť v súlade s výstupom M-06 - aktualizáciou evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIs) a komponenty, ktorých sa projekt týka by mali mať upravenú evidenciu ich stavu a fázu ich životného cyklu.
  • Príklad náhľadu na architektúru podľa metamodelu e-Government komponentov evidovaných v MetaIS:
    
    Obrázok 1 Príklad náhľadu architektúry v notácii ArchiMate

5.1Prehľad e-Government komponentov

Ak bude vytváraný aj výstup I-03 Prístup k projektu, môže byť táto kapitola z dokumentu I-02 Projektový zámer vypustená, pretože jej obsah bude spracovaný vo výstupe I-03 Prístup k projektu.
Obsah tejto kapitoly je prehľadom realizácie výstupu M-06 - aktualizácia evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIs). Objednávateľ⁵ plní výstupom M-06 povinnosti orgánu riadenia sprístupňovať a aktualizovať informácie o informačných technológiách verejnej správy prostredníctvom centrálneho metainformačného systému verejnej správy (MetaIS) bezodkladne podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona 95/2019 Z.z.
V okamihu odovzdania výstupu I-02 Projektový zámer objednávateľ:

1. vytvorí náhľady architektúry v modelovacom nástroji, ktorý môže byť buď integrovaný na spoločný repozitár  architektonických modelov verejnej správy, alebo ktorý podporuje export modelu do štandardizovaných výmenných formátov súborov,
2. uloží architektonické modely súčasnej a budúcej architektúry riešenia buď do repozitára architektonických modelov verejnej správy alebo do projektovej dokumentácie I-02 ako prílohu  vo výmennom formáte pre uloženie modelu, 
3. aktualizuje v MetaIS e-Government komponenty, ktoré budú realizované alebo menené projektom alebo veľkou zmenovou požiadavkou a to koncové služby, ISVS, ich moduly, aplikačné služby, atribúty a vzájomné vzťahy týchto e-Government komponentov a ich vzťahy (integrácie) na spoločné ISVS alebo ISVS iných správcov, ktoré budú využívať. 
   Objednávateľ v tejto kapitole uvedie prehľad nasledovných e-Government komponentov, ktoré budú výstupom projektu (dodané nové alebo zmenené) a ktoré evidoval v rámci výstupu M-06 v MetaIS:

5.1.1Prehľad koncových služieb – budúci stav:

5.1.2Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav:

5.1.3Prehľad budovaných aplikačných služieb – budúci stav:

5.1.4Prehľad integrácii ISVS na spoločné ISVS⁶ a ISVS iných OVM alebo IS tretích strán

• Uviesť prehľad ISVS, pri ktorých sa plánuje využívanie služieb iných ISVS, spoločných blokov (SaaS) alebo služieb tretích strán v TO BE stave.
• Uviesť prehľad ISVS integrovaných na spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 Zz.
• Plánované využívanie a integrácie služieb iných ISVS musí byť evidované v MetaIS – zaevidovanie vzťahu na aplikačnú službu určenú na externú integráciu poskytujúcim ISVS

• Na informáciu je v nasledujúcej tabuľke prehľad AS na externú integráciu Spoločných modulov podľa § 10 zákona 305/2013 Zz. Vo finálnom dokumente túto tabuľku prehľadu AS spoločných modulov vymažte:

5.1.5Aplikačné služby na integráciu

Uveďte v nasledujúcej tabuľke budované aplikačné služby a ich využitie na integráciu na spoločné moduly a iné ISVS alebo ich poskytovanie na externú integráciu a predpokladané vybudovanie cloudových služieb “softvér ako služba“ (SaaS),

• Plánované aplikačné služby musia byť evidované v MetaIS s fázou životného cyklu a musia mať v MetaIs evidované všetky povinné atribúty a vzťahy,
• Evidencia integrácií v MetaIS sa realizuje evidovaním vzťahov aplikačných služieb budovaného//rozvíjaného ISVS na príslušné aplikačné služby nadrezortných ISVS. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.3.3.1 a kap. 2.1.3.3.2. Detailný popis služieb IS CSRÚ a poskytovaných objektov evidencie je v aktuálnej verzii integračného manuálu IS CSRÚ.
• Ak IS povinnej osoby potrebuje konzumovať alebo poskytovať služby iným ISVS alebo IS tretích strán prostredníctvom modulu Centrálna API Manažment Platforma (CAMP) a jej modulu API Gateway, je potrebné aplikačné služby IS Povinnej osoby naviazať na príslušné integračné služby CAMP (API Gatewy).
• Budované aplikačné služby musia mať v MetaIs evidované SLA parametre pre východiskový a cieľový stav. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.3.

  AS (Kód MetaIS)	Názov AS	Realizuje ISVS (kód MetaIS)	Poskytujúca alebo Konzumujúca	Integrácia cez CAMP	Integrácia s IS tretích strán	SaaS	Integrácia na AS poskytovateľan (kód MetaIS)
  as_58975	Poskytnutie údajov z registrov a evidencií Ministerstva kultúry	isvs_9914	Poskytovaná / Konzumujúcac_typ_cloud_sluzba_as.1	Áno/Nie	Áno/Nie	Áno/Nieas_59119

5.1.6Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ

Uveďte v tabuľke prehľad poskytovaných údajov (objektov evidencie, ďalej OE) z ISVS do IS CSRÚ v TO BE stave.

5.1.7Konzumovanie údajov z IS CSRÚ

Uveďte v tabuľke prehľad konzumovaných údajov z IS CSRÚ v TO BE stave. Súčasné dostupné objekty evidencie a údaje v IS CSRÚ sú uvedené v integračnom manuáli IS CSRÚ.

5.1.8Prehľad plánovaného využívania infraštruktúrnych služieb (cloudových služieb) – budúci stav:

Zaevidujte MetaIS využívanie cloudových infraštruktúrnych služieb vašimi ISVS. Podrobné informácie o evidencii využívania infraštruktúrnych služieb sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.4.3 ISVS využívajúci infraštruktúrne služby.

6.LEGISLATÍVA

Doplniť popis potrebných zmien v oblasti legislatívy pre naplnenie cieľov a dodanie výstupov projektu.
Uviesť konkrétne zákony, prípadne aj paragrafy, ktoré budú predmetom legislatívnych zmien.
Doplniť popis, aký je negatívny dopad na výstupy projektu, jeho ciele a rozsah a časový harmonogram, ak vyššie uvedené zmeny v zákonoch nebudú realizované.

7.ROZPOČET A PRÍNOSY

Počas Prípravnej a iniciačnej fázy, je potrebné predložiť samostatný dokument M-05 Analýza nákladov a prínosov (xls. BC/CBA) v predpísanej štruktúrovanej forme.(povinné v prípade projektov nad 1 000 000,- EUR). Pre iný, než veľký projekt - projekt pod 1 000 000,- EUR - objednávateľ detailne opíše nákladovú a prínosovú stránku a postup, ktorý je zvolený na cenovú kalkuláciu nákladov a prínosov projektu.
V tejto časti dokumentu sa od Vás očakáva štruktúrovane popísať:

• vypočítané náklady (vývoj + prevádzka) v T10 (t.j. na 10 rokov dopredu)
• vypočítané prínosy v T10 (t.j. na 10 rokov dopredu)
• slovne popísať výpočet prínosov, z čoho sú čerpané vstupné hodnoty
• rok návratnosti (doplnenie ukazovateľov: ENPV, FNPV, BCR)

7.1Sumarizácia nákladov a prínosov

• Pomer prínosov a nákladov (BCR): viac ako 1,00
• Ekonomická vnútorná výnosová miera vyjadrená v % (EIRR): viac ako 5,0 %
• Ekonomická čistá súčasná hodnota vyjadrená v eurách (ENPV): viac ako 0
  Pre účely financovania z prostriedkov EU vyjadruje Analýza nákladov a prínosov BC/CBA aj nasledovné ukazovatele:
• Finančná vnútorná výnosová miera v % (FIRR)
• Finančná čistá súčasná hodnota v eur (FNPV).
  Nie všetky sociálno-ekonomické vplyvy sa dajú vždy vyčísliť a zhodnotiť. Je to preto, že okrem odhadu ukazovateľov výkonnosti by sa mala zohľadniť aj úvaha o nepeňažných nákladoch a výnosoch, najmä vo vzťahu k týmto otázkam: (čistý) dosah na zamestnanosť, ochrana životného prostredia, sociálna rovnosť a rovnaké príležitosti.
  V prípade ak dosiahnu uvedené hodnoty viaceré varianty posudzované v rámci Analýzy nákladov, odporúča sa pri výbere finálnej alternatívy zohľadniť výšku BCR, dôležitosť nekvantifikovaných spoločenských prínosov a mieru naplnenia stanovených cieľov. Po vzore krajín ako Veľká Británia sa prioritne odporúča realizovať projekty, kde prínosy prevyšujú náklady štvornásobne (BCR aspoň 4,00).
  Príklad: Kvalitatívne prínosy projektov
  Problém: Proces získania stavebného povolenia jeden z najdlhších v EÚ.
  Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré je možné finančne oceniť:
• Zvýšenie ekonomickej aktivity v stavebnom sektore (zvýšenie rastu HDP)
• Nižšie spoločenské škody, spojené s búraním čiernych stavieb
  Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré nie je možné spoľahlivo finančne oceniť:
• Zníženie miery korupcie
• Zníženie miery stresu zamestnancov stavebných úradov
  Vyššia spokojnosť verejnosti s procesmi územného a stavebného konania.

8.HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Doplňte highlevel HARMONOGRAM, ktorý sa neskôr (v ďalších fázach/dokumentoch) bude detailizovať:

• KEDY potrebujete (chcete) ZAČAŤ? Napíšte TERMÍN (mesiac/rok)
• KEDY potrebujete (chcete) SKONČIŤ (mať dodaný výstup)? Napíšte TERMÍN (mesiac/rok).
• Fakturačné míľniky: jednotlivé míľniky projektu naviažte aj na fakturačné míľniky (v jednej tabuľke), aby ste si mohli kontrolovať cashflow v projekte.
• Míľniky Verejného obstarávania (VO) – do harmonogramu si doplňte aj míľnik procesu verejného obstarávania (celý proces).

ID	FÁZA/AKTIVITA	ZAČIATOK (odhad termínu)	KONIEC (odhad termínu)	POZNÁMKA
1.	Prípravná fáza a Iniciačná fáza	napr. 01/2020	napr. 02/2020
2.	Realizačná fáza	napr. 05/2020	napr. 10/2020
2a	Analýza a Dizajn	napr. 05/2020	napr. 06/2020
2b	Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb	napr. 07/2020	napr. 08/2020	Napr. Je potrebné obstarať dodávateľa IS riešenia/ licencie7/ konzultačné služby
2c	Implementácia a testovanie	napr. 05/2020	napr. 06/2020
2d	Nasadenie a PIP	napr. 12/2020	napr. 02/2021	PIP - 3 mesiace po nasadení
3.	Dokončovacia fáza	napr. 11/2020	napr. 12/2020
4.	Podpora prevádzky (SLA)	napr. 01/2021	napr. 01/2025	Napr. Je potrebné obstarať SLA zmluvu (Zmluvu o podpore prevádzky IS)? Odporúčame – pre reportovacie účely projektu si vytvorte high-level projektový plán v MS EXCEL alebo v inom formáte/nástroji pre projektové riadenie. Doplňte informácie o vybranej metóde riadenia projektu a zdôvodniť výber: Ak realizujete projekt metódou Waterfall: Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác. Objednávateľ projektu vypracuje funkčnú a technickú špecifikáciu, Ak realizujeme projekt metódou Agile: Agilný prístup k riadeniu projektov sa uplatňuje v projektoch, u ktorých je jasný rámcový cieľ, ale z najrôznejších dôvodov je nemožné presne definovať všetky dlhodobé požiadavky bez priebežných prototypov. Pri agilných metódach práce sa realizujú malé porcie výsledkov v každom vývojovom cykle, iterácii, v tesnej spolupráci so zákazníkom. Agile metódu je možné aplikovať za podmienok definovaných vo vyhláške MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.

9.PROJEKTOVÝ TÍM

Zostavuje sa Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení:

• Predseda RV
• Biznis vlastník
• Zástupca prevádzky
• Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen)
• Projektový manažér objednávateľa (PM)
  Zostavuje sa Projektový tím objednávateľa
• kľúčový používateľ,
• IT analytik alebo biznis analytik,
• IT architekt,
• biznis vlastník
• manažér kvality (nepovinný člen pre projekty do 1 000 000,- EUR, povinný pri veľkých projektoch nad 1 000 000,- EUR,
• manažér IT prevádzky (nepovinný člen)
• manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti (nepovinný člen)
• UX dizajnér (nepovinný člen)
• iná špecifická rola (nepovinný člen)
• doplniť tabuľku zodpovedných osôb, ktoré budú participovať v projekte

ID	Meno a Priezvisko	Pozícia	Oddelenie	Rola v projekte
1.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte
2.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte
3.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte Vzor organizačnej štruktúry

9.1 PRACOVNÉ NÁPLNE

Doplniť podľa dokumentu z Riadiaceho Výboru projektu, prípadne zo splnomocnení alebo menovacích dekrétov . Tieto vstupy neskôr využijete pri dokumente PID.
VZORY a ŠABLONY zdrojových súborov sú tu: https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html  
Poznámka: Odporúčame – pozrite si VZOR pre MENOVACIE DEKRÉTY členov projektového tímu – vzor obsahuje názorný popis všetkých projektových rolí, ktoré vyžaduje Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.

10.ODKAZY

Doplniť odkazy na už existujúce produkty v maximálnej miere – vyhnúť sa duplikovaným informáciám.

11.PRÍLOHY

Príloha : Zoznam rizík a závislostí (Excel): https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html
Poznámka: Odporúčame, si evidovať a vyhodnotiť pripomienky odbornej verejnosti

• Podľa § 4 odsek 10 – Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke je potrebné zrealizovať pripomienkovanie Projektového zámeru odbornou verejnosťou
• Odporúčame túto aktivitu formalizovať (do dokumentu)
• Odporúčame vyhodnotenie zverejniť na webové sídlo objednávateľa (do projektového adresára) – v súlade s Vyhláškou 401/2023 Zz. Oznámenie o začatí verejného pripomienkovania sa zverejní v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy na mieste určenom Orgánom vedenia. Na schválenie riadiacemu výboru v prípravnej a iniciačnej fáze sa tieto výstupy predkladajú až po zverejnení vyhodnotenia pripomienok.
  Koniec dokumentu
  1 Notácia ArchiMate: https://publications.opengroup.org/standards/archimate
  2 Aktuálny spoločný repozitár architektonických modelov verejnej správy je https://avssr.horizzon.cloud/. O prístup do repozitára a poskytnutie licencie pre modelovací nástroj pracujúci s repozitárom modelov je potrebné požiadať na e-mailovej adrese: sprava_EA@mirri.gov.sk.
  3 Napr. modelovací nástroj Archi - Open Source ArchiMate Modelling: https://www.archimatetool.com.
  4 Napr. modelovací nástroj pre BPMN - Camunda Modeler - Open Source Desktop Modeler: https://camunda.com/download/modeler/.
  5 Podľa § 2 ods. 1 písm. i) vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy sa objednávateľom rozumie správca alebo prevádzkovateľ ITVS, ktorý projekt realizuje alebo chce realizovať.
  6 Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 e-Governmente
  7 EUPL licencie: https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf