PROJEKTOVÝ ZÁMER
Vzor pre manažérsky výstup I-02
podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.

1.História DOKUMENTU

2.ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z.z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.
Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí,
Inštrukcia: Šedý text v celom dokumente predstavuje nápovedu pre vyplnenie dokumentu, po vyplnení kapitol odporúčame text šedou farbou vymazať.
Dokumenty ukladajte s prefixom I_XX.
Odporúčame, aby ste si TABUĽKOVÉ VSTUPY  vo formáte EXCEL spravovali v jednom centrálnom súbore s cieľom minimalizovať budúcu prácnosť s aktualizáciou a udržiavaním obsahu.

2.1Použité skratky a pojmy

2.2Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Zvoľte si konvenciu pre označovanie požiadaviek, súborov, atd. Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek, rozdeľujeme na funkčné (funkcionálne), nefunkčné (kvalitatívne, výkonové a pod.). Podskupiny v hlavných kategóriách je možné rozšíriť podľa potrieb projektu, napríklad:
Funkcionálne (používateľské) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:
FRxx

• U – užívateľská požiadavka
• R – označenie požiadavky
• xx – číslo požiadavky
  Nefunkčné (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:
  NRxx
• N – nefukčná požiadavka (NFR)
• R – označenie požiadavky
• xx – číslo požiadavky
  Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované objednávateľom/PM.

3.DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1Manažérske zhrnutie

Pripravovaný projekt s názvom Inteligentný cestovný ruch v Prešovskom samosprávnom kraji je predkladaný v rámci výzvy č. PSK-MIRRI-619-2024-ITIEFRR Programu Slovensko, priorita 1P1 Veda, výskum a inovácie, špecifický cieľ RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy, Opatrenie 1.2.2 Podpora budovania inteligentných miest a regiónov.

Hlavným cieľom projektu je zavedenie inteligentného systému monitorovania návštevnosti vybraných turistických a cykloturistických lokalít v PSK pomocou automatických sčítačov, prepojených s digitálnou platformou Geoportálu PSK. Získané údaje budú slúžiť ako spoľahlivý podklad pre strategické rozhodovanie samospráv, tvorbu územnoplánovacích dokumentov, plánovanie investícií, rozvoj marketingu cestovného ruchu a zlepšovanie bezpečnosti v teréne.

Predmetom projektu je:

• Zaviesť systematický zber, spracovanie a využívanie dát o pohybe turistov a cykloturistov v PSK
• Vybudovať sieť automatických sčítačov (78 ks) na kľúčových turistických a cykloturistických trasách
• Vytvoriť odbornú kapacitu pre prácu s dátami (nová pracovná pozícia – analytik)
• Zabezpečiť vizualizáciu, publikovanie a otvorenosť dát prostredníctvom digitálnej platformy Geoportál PSK
• Podporiť rozhodovanie verejnej správy na báze dát (evidence-based policy-making) v oblasti cestovného ruchu, mobility a územného plánovania
• Prispieť k rovnomernému a udržateľnému rozvoju územia PSK v oblasti cestovného ruchu
• Zvýšiť transparentnosť informácií o stave a vývoji cestovného ruchu v regióne.

Motiváciou pre realizáciu tohto projektu je zefektívnenie plánovania, riadenia a rozvoja cestovného ruchu v Prešovskom samosprávnom kraji prostredníctvom zavedenia digitálnych nástrojov a IoT technológií. PSK v súčasnosti čelí nedostatku spoľahlivých dát o skutočnom pohybe turistov a cykloturistov v území, čo obmedzuje schopnosť prijímať informované rozhodnutia v oblasti investícií, údržby, marketingu a územného plánovania.

V reakcii na narastajúci význam udržateľného rozvoja, digitalizácie verejnej správy a požiadaviek na transparentnosť má PSK príležitosť zaviesť moderný systém monitorovania návštevnosti, ktorý prinesie regiónu okrem zlepšenia analytickej kapacity aj celý rad ďalších benefitov. Medzi tieto prínosy patria najmä:

• data-driven decision-making – rozhodovanie na základe objektívnych údajov,
• zvýšená efektivita a cielenosť verejných investícií do infraštruktúry,
• udržateľnosť a vyváženie záťaže územia,
• inteligentná správa a plánovanie rozvoja CR,
• podpora bezpečnosti, mobility a kvality služieb pre návštevníkov,
• transparentnosť a otvorené dáta pre odbornú aj verejnú správu.

Podrobnejšie sú očakávané prínosy projektu rozpracované v časti 7.1 Žiadosti o NFP.

Tieto prínosy spolu vytvárajú silný argument pre investíciu do platformy, ktorá umožní systematický zber, spracovanie a vizualizáciu údajov o pohybe osôb v území pomocou sčítačov, analytických nástrojov a otvorených dát. Zavedenie takéhoto riešenia predstavuje kľúčový krok k modernizácii nástrojov verejnej správy v PSK a prispeje k profesionálnemu, udržateľnému a inteligentnému riadeniu cestovného ruchu v regióne.

Indikatívna výška finančných prostriedkov na realizáciu projektu je určená výškou alokácie na Opatrenie B1.2 Energetická optimalizácia prevádzkovania verejných budov prostredníctvom inteligentného merania v rámci IÚS PSK 2021 – 2027, t. j. 531 209,03 € (z toho žiadaná alokácia z IÚS/zdroj EFRR: 451 527,67 €).

Po aktualizácii prieskumu trhu na určenie predpokladanej hodnoty zákazky (zo dňa 05.06.2025 a 17.06.2025) bola výška celkových oprávnených výdavkov projektu určená na: 584 276,80 € (z toho žiadaná alokácia z IÚS/zdroj EFRR: 496 635,28 €; zdroj ŠR: 40 899,38 € a vlastné zdroje: 46 742,14 €).

Časový horizont samotnej realizácie projektu je obdobie v rozmedzí 08/2025-07/2027 (podrobnejšie v kapitole 8 Harmonogram jednotlivých fáz projektu a metóda riadenia) a pozostáva z jednej hlavnej aktivity s názvom: IoT, dáta a platformy - Podpora rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy, najmä rozvoja dátových platforiem a súvisiacich nástrojov s pridanou hodnotou pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu, v súlade s výzvou č.  PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR a v súlade typom akcie opatrenia 1.2.2 v rámci Programu Slovensko.

Realizácia hlavnej aktivity projektu „Inteligentný cestovný ruch v Prešovskom samosprávnom kraji“ je navrhnutá ako komplexný a ucelený proces, ktorý vedie k dosiahnutiu očakávaných výstupov a merateľných cieľov. Aktivita je plne v súlade s oprávnenou oblasťou výzvy a prispeje k systematickému využívaniu dát pre inteligentné rozhodovanie a plánovanie v oblasti cestovného ruchu, mobility a územného rozvoja.

1. Príprava a výber lokalít

V úvodnej fáze bude realizovaná prípravná činnosť, ktorá zahŕňa:

• internú analýzu vhodných lokalít na osadenie senzorov,
• konzultácie s obcami, OOCR, KOCR a ďalšími aktérmi v území,
• overenie technickej uskutočniteľnosti (prístup k napájaniu, infraštruktúra, signál).

Lokalizácia bude navrhnutá tak, aby čo najefektívnejšie pokrývala hlavné turistické a cykloturistické trasy PSK, vrátane území ako Domaša, Eurovelo 11, TANAP a iné.

1. Proces verejného obstarávania

Realizácia hlavnej aktivity bude zabezpečená dodávateľsky. Subjekt, ktorý bude ako dodávateľ vybraný v procese verejného obstarávania, bude disponovať dostatočnými skúsenosťami a odbornou spôsobilosťou v riešenej oblasti.

Verejné obstarávanie bude vedené ako podlimitná zákazka na dodanie tovaru so súvisiacimi službami podľa zákona č. 343/2015 Z. z. Predmetom zákazky bude:

• dodanie a montáž 78 automatických IoT senzorov,
• ich sprevádzkovanie a kalibrácia,
• zabezpečenie záručného a následného pozáručného servisu počas 7 rokov.

Vo verejnom obstarávaní budú stanovené kritériá kvality aj referencií, aby bola zabezpečená odbornosť a spoľahlivosť dodávateľa. Výber sa uskutoční na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

1. Dodávka, inštalácia a spustenie systému

Dodávateľ nainštaluje 78 automatických sčítačov osôb (turistov a cyklistov) v súlade s technickým návrhom. Zariadenia budú osadené na existujúce objekty (stĺpy verejného osvetlenia, iné nosné konštrukcie, stromy), bez potreby výstavby nových konštrukcií. Inštalácia bude prebiehať s minimálnym vplyvom na prostredie.

Technologické riešenie bude založené na využití infračervených, AI alebo radarových snímačov s prenosom údajov cez GSM, LTE alebo LoRaWAN. Súčasťou dodávky bude tiež:

• zaškolenie správcu systému,
• testovacia prevádzka na overenie funkčnosti a dátovej presnosti.

1. Zber, spracovanie a publikovanie údajov

Po uvedení do prevádzky budú snímače generovať štruktúrované údaje o počte návštevníkov na jednotlivých trasách. Údaje budú automaticky prenášané do centrálneho úložiska, ktoré bude napojené na platformu Geoportál PSK.

Spracovanie údajov zabezpečia špecializovaní zamestnanci (spolu 1,3 úväzku počas 24 mesiacov), ktorí budú vykonávať nasledovné činnosti:

• správa systému ,
• komunikácia z dodávateľom systému,
• riešenie porúch systému,
• prenos dát a ich vizualizácia na Geoportáli PSK ,
• tvorba dashboardov, analýza zozbieraných dát,
• vytváranie odporúčaní v rámci regionálnych politík PSK.

1. Využitie výstupov a prepojenie na rozhodovanie

Získané dáta budú využité ako podklad pri:

• územnom a strategickom plánovaní (napr. Plán rozvoja CR, Plán udržateľnej mobility),
• hodnotení a smerovaní investícií do infraštruktúry,
• podpore marketingu regiónu,
• rozhodovaní o reguláciách alebo prioritách údržby trás.

Výsledky projektu sú určené viacerým cieľovým skupinám (bližšie popísané v kapitole 3.6 Špecifikácia potrieb koncového používateľa), medzi ktorých patria: 

• Orgány verejnej správy (PSK, mestá, obce) – na strategické plánovanie a rozhodovanie
• Organizácie destinačného manažmentu (DMO) – na podporu rozvoja a propagácie CR
• Podnikatelia a poskytovatelia služieb v cestovnom ruchu – využitie dát na optimalizáciu služieb a marketing
• Odborná a akademická verejnosť – na výskum a analýzu trendov v CR
• Návštevníci regiónu (turisti a cykloturisti) – nepriamo, prostredníctvom lepšej kvality a dostupnosti služieb a infraštruktúry
• Obyvatelia regiónu – vďaka lepšiemu plánovaniu rozvoja územia, mobility a udržateľnosti.

Implementácia systému na inteligentné monitorovanie návštevnosti prostredníctvom automatických sčítačov a dátovej platformy prinesie Prešovskému samosprávnemu kraju významné benefity v oblasti cestovného ruchu, územného rozvoja a verejného plánovania. Efektívny zber a analýza údajov o pohybe návštevníkov umožní lepšie porozumieť aktuálnym trendom, optimalizovať rozvoj infraštruktúry a zvyšovať efektivitu verejných investícií. Transparentnosť výstupov a ich sprístupnenie prostredníctvom otvorených dát prispeje k zapojeniu širokého spektra aktérov – od samospráv, cez organizácie destinačného manažmentu až po odbornú a verejnosť.

Týmto spôsobom bude Úrad PSK lepšie pripravený reagovať na aktuálne aj budúce výzvy v oblasti správy územia, udržateľného cestovného ruchu a inteligentného regionálneho rozvoja. Projekt zároveň posilní dátovú infraštruktúru kraja a prispeje k modernizácii nástrojov verejnej správy.

3.2Motivácia a rozsah projektu

Popis východiskovej situácie

Prešovský samosprávny kraj patrí medzi regióny s výrazným prírodným, kultúrnym a rekreačným potenciálom. Dlhodobo dosahuje vysoké počty návštevníkov, predovšetkým v rámci domáceho cestovného ruchu, pričom významný rast zaznamenáva aj cykloturistika. Napriek tomu kraj nedisponuje jednotným, systematickým a technicky udržateľným nástrojom na sledovanie návštevnosti, ktorý by bol prepojený s analytickým a rozhodovacím procesom verejnej správy.

Problémy a potreby

V súčasnosti PSK čelí viacerým pretrvávajúcim problémom:

• Chýbajú komplexné a spoľahlivé údaje o skutočnom využívaní turistických a cykloturistických trás.
• Zber údajov je nesystematický, fragmentovaný a časovo aj priestorovo obmedzený.
• Neexistuje centrálny analytický nástroj, ktorý by umožňoval vyhodnocovať návštevnosť územia v čase a priestore a prepájať ju s rozhodovacími procesmi.
• V dôsledku nedostatku údajov nie je možné efektívne plánovať investície, marketingové aktivity, údržbu infraštruktúry ani riadiť zaťaženie jednotlivých lokalít.
• Chýba personálna kapacita na prácu s dátami z oblasti cestovného ruchu na úrovni VÚC.

Tieto nedostatky negatívne ovplyvňujú schopnosť samosprávy plánovať na základe dôkazov („evidence-based policymaking“), efektívne hospodáriť s verejnými prostriedkami a cielene rozvíjať územie s ohľadom na udržateľnosť a reálny dopyt.

Doterajšia infraštruktúra a realizované aktivity

Na území PSK boli doteraz realizované len dielčie aktivity v oblasti monitorovania návštevnosti, a to bez jednotného systému alebo prepojenia na rozhodovanie PSK. Ide o nasledovné príklady:

• 3 sčítače v NP Poloniny v rámci projektu „Poloniny Trail“ (správa: BROZ).
• 4 sčítače na území mesta Prešov (Mlynský náhon, Bajkalská, Námestie mládeže, cyklotrasa smer Veľký Šariš).
• Jednorazové manuálne sčítania realizované obcami, DMO alebo environmentálnymi organizáciami (napr. pri plánovaní cyklotrás, grantových projektoch).

Tieto čiastkové riešenia:

• nie sú prepojené s analytickými platformami kraja,
• majú obmedzený rozsah a rôznu metodiku,
• nie sú dlhodobo udržiavané.

Projekt nadväzuje na tieto aktivity tým, že vytvára centrálne riadený, technicky jednotný a dlhodobo udržateľný systém, ktorý ich dopĺňa a rozširuje. Zároveň sa opiera o existujúcu dátovú platformu PSK – Geoportál PSK, ktorá bude využitá na vizualizáciu a zverejňovanie údajov.

Vstupy ovplyvňujúce realizáciu projektu

Projekt je postavený na viacerých vstupoch, ktoré zvyšujú jeho realizovateľnosť a zmysluplnosť:

• Technologický vývoj v oblasti senzorov (IoT), dátovej analytiky a bezdrôtového prenosu údajov umožňuje presný, spoľahlivý a nákladovo efektívny zber údajov.
• Zavedená platforma Geoportál PSK predstavuje existujúcu infraštruktúru pre ukladanie, analýzu a publikovanie dát – odpadá potreba vývoja nového systému.
• Záujem miestnych samospráv a partnerov v území o systematickejší monitoring a prístup k údajom pre plánovanie (overené počas predprípravy projektu a konzultácií).
• Skúsenosti PSK s implementáciou projektov zameraných na digitalizáciu, územný rozvoj a CR, ako aj personálne kapacity odborov regionálneho rozvoja, CR a informatiky.
• Dostupnosť externých dodávateľov a technických riešení overených v iných regiónoch Slovenska (napr. BSK, KSK, TTSK), čo znižuje riziká pri výbere technológie.

Projekt zároveň nadväzuje na:

• Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja PSK 2021–2030,
• Integrovanú územnú stratégiu PSK,
• Akčný plán inteligentných miest a regiónov 2023 – 2026 (MIRRI SR).

Projekt tak predstavuje odpoveď na konkrétne a reálne identifikované potreby v území. Zároveň využíva existujúce technologické, inštitucionálne a personálne predpoklady na jeho úspešnú realizáciu. Umožní transformovať doterajšie fragmentované a dočasné riešenia do uceleného, digitálne podporeného nástroja pre inteligentné rozhodovanie vo verejnej správe.

Účel projektu a jeho očakávané výsledky

Základným predpokladom kvalitného strategického riadenia územia je dostupnosť relevantných údajov a ich správna interpretácia. Zber a využívanie dát o pohybe návštevníkov by sa nemali realizovať len príležitostne či náhodne, ale mali by byť súčasťou uvedomelého, koordinovaného a dlhodobého systému so stanovenými pravidlami. Tieto údaje následne slúžia ako referenčný základ pre vyhodnocovanie trendov, identifikáciu problémových lokalít a hodnotenie dopadov uskutočnených opatrení.

Dáta a na nich postavené analýzy predstavujú kľúčový nástroj pre transparentné, racionálne a obhájiteľné rozhodovanie. Umožňujú vedeniu kraja aj odborným tímom jednoznačne argumentovať pri výbere konkrétnych riešení a politík. V tomto zmysle predstavujú demokratizačný prvok v správe regiónu – rozhodnutia nie sú prijímané na základe dojmov či politických tlakov, ale na základe faktov.

Nekonzistentný, nekoordinovaný alebo duplicitný zber údajov však vytvára zbytočnú záťaž – personálnu, časovú aj finančnú. Bežne používané nástroje, ako sú individuálne vedené tabuľky, často neposkytujú primeraný komfort pri spracovaní väčšieho množstva dát. V nich sa ľahko stráca kontext a súvislosti medzi jednotlivými javmi alebo lokalitami. Projekt preto rieši nielen samotný zber údajov, ale aj ich spracovanie, vizualizáciu a zverejňovanie v zrozumiteľnej a prehľadnej podobe.

Dlhodobý prínos spočíva najmä v tom, že analýzy údajov umožnia krajskej samospráve strategickejšie plánovať rozvoj cestovného ruchu, cykloinfrastruktúry, ale aj investície do územia ako takého. Preukázateľné údaje o intenzite využívania trás budú dôležitým vstupom do hodnotenia návratnosti investícií, efektivity údržby a rovnomerného rozvoja regiónu.

Na základe údajov bude možné vytvoriť podklady pre prioritizáciu projektov v oblasti cestovného ruchu – napr. podľa reálnej zaťaženosti lokalít, sezónnosti, či potreby doplnenia služieb v poddimenzovaných oblastiach. Dôkazovo podložené rozhodovanie zvyšuje nielen efektívnosť, ale aj dôveru verejnosti v konanie samosprávy.

Projekt zároveň prispieva k informačnej bezpečnosti a transparentnosti verejnej správy – tým, že poskytuje reálne, kontinuálne a overiteľné údaje o stave a vývoji v území. V súlade s princípmi otvoreného vládnutia a smart regiónov sa dáta stanú verejným statkom, ktorý bude slúžiť širokému spektru používateľov – od odborníkov, cez samosprávy, až po obyvateľov a návštevníkov regiónu.

Projekt predpokladá integráciu na Geoportál PSK, ktorý bude predstavovať priestor pre zdieľanie, analýzu a najmä vizualizáciu dát.

Rozsah projektu:

1. Dátová platforma pre monitorovanie návštevnosti, analýzu pohybu turistov a cyklistov, vizualizáciu údajov a podporu rozhodovania
2. IoT zariadenia vybraných cyklotrás pre sledovanie a riadenie dát vo forme snímačov
3. Prenos dát a serverová platforma pre príjem dát z koncových zariadení.

Dátová platforma pre monitorovanie návštevnosti, analýzu pohybu turistov a cyklistov, vizualizáciu údajov a podporu rozhodovania

bude navrhnutá s ohľadom na potreby jednotlivých používateľov v rámci PSK aj mimo neho. Systém bude umožňovať individuálny prístup podľa úrovne oprávnení – napríklad pre PSK, obce, organizácie destinačného manažmentu (DMO) či verejnosť.

Požiadavky na platformu a s ňou prepojený systém zberu údajov prostredníctvom IoT zariadení vyplynuli z dlhodobej potreby nahradiť neefektívne, nekoordinované a manuálne formy monitorovania. Na základe konzultácií s koncovými používateľmi boli identifikované ich hlavné očakávania – ako po funkčnej, tak aj po používateľskej stránke (viac v časti 3.6 Špecifikácia potrieb koncového používateľa, resp. vo výstupe I-04 Katalóg požiadaviek).

Všeobecné požiadavky na dátovú platformu a prepojený systém:

• mal by byť modulárny a škálovateľný, aby umožňoval budúce rozširovanie o ďalšie lokality a typy údajov (napr. environmentálne vrstvy, kultúrna návštevnosť),
• musí byť schopný integrovať rôzne typy IoT senzorov (infračervené, radarové, AI kamerové) s podporou viacerých prenosových technológií (GSM, LTE, LoRaWAN),
• poskytovať automatizovaný zber údajov, ich ukladanie do štruktúrovanej databázy a zabezpečenie prenosu v reálnom čase,
• obsahovať analytické nástroje pre spracovanie údajov, identifikáciu trendov, porovnanie lokalít a sezón, detekciu výkyvov a tvorbu prehľadov,
• ponúkať interaktívne, používateľsky prívetivé rozhranie na vizualizáciu dát (mapy, grafy, dashboardy),
• poskytovať nástroje na filterovanie, porovnávanie a export dát v rôznych formátoch pre ďalšie spracovanie (napr. pre plánovanie a reporting),
• byť kompatibilný s existujúcimi systémami PSK, najmä s platformou Geopresovregion.sk, vrátane zabezpečenia integrácie dátových výstupov,
• umožňovať publikovanie otvorených údajov podľa štandardov otvoreného vládnutia,
• zabezpečiť dostupnosť technickej podpory, aktualizácií a používateľských školení, vrátane dokumentácie pre administrátorov aj bežných používateľov.

Systém bude zároveň navrhnutý tak, aby spĺňal štandardy kybernetickej bezpečnosti, ochrany osobných údajov (vzhľadom na neidentifikovateľný zber údajov) a zabezpečil dlhodobú udržateľnosť prevádzky aj ďalšie rozvojové možnosti.

IoT zariadenia vybraných cyklotrás pre sledovanie a riadenie dát vo forme snímačov

Projekt vytvorí sieť 78 automatických sčítačov osôb, ktoré budú rozmiestnené v kľúčových lokalitách – napr. Eurovelo 11, Domaša, TANAP a ďalších prioritných trasách PSK. Získané dáta budú spracovávané novovytvorenou odbornou pozíciou a zverejňované prostredníctvom regionálnej platformy Geoportál PSK vo forme grafov, máp, analýz a otvorených dátových súborov.

Prenos dát a serverová platforma pre príjem dát z koncových zariadení

Implementácia dátového prenosu a centrálnej platformy pre príjem údajov z automatických sčítačov je nevyhnutnou súčasťou moderného riadenia cestovného ruchu, mobility a územného rozvoja v PSK. Výber vhodnej kombinácie senzorických IoT zariadení, komunikačných brán (gateway) a technológie prenosu dát je založený na špecifických požiadavkách projektu – najmä s dôrazom na spoľahlivosť, presnosť, pokrytie územia a schopnosť integrácie s existujúcimi nástrojmi krajskej samosprávy.

Medzi základné komponenty prenosu dát patria: senzor (sčítač), gateway, zabezpečený prenos (GSM, LTE, LoRaWAN), komunikačný protokol, dátová štruktúra a šifrovanie. Celý systém bude postavený na princípoch bezpečnej cloudovej architektúry, ktorá umožní škálovateľnosť, jednoduché zálohovanie, nízke prevádzkové náklady a ďalší rozvoj systému.

Prístup k údajom bude zabezpečený cez webové rozhranie a optimalizovaný aj pre mobilné zariadenia. Údaje budú vizualizované cez Geopresovregion.sk, prípadne cez špecializovaný analytický modul, a bude možné ich exportovať do otvorených formátov na ďalšie spracovanie.

Predpokladá sa využitie overeného systému s možnosťou prispôsobenia konkrétnym potrebám PSK, nie vývoj úplne nového softvéru. Riešenie bude fungovať ako jednotná dátová a analytická platforma pre zber, správu, publikovanie a využitie údajov o pohybe návštevníkov. Bude konfigurovateľné a otvorené pre budúce rozšírenia – napríklad o environmentálne dáta, dáta z verejnej dopravy alebo návštevnosť kultúrnych objektov.

Objednávateľ plánuje postupné rozširovanie systému o nové funkcionality, pričom tieto budú realizovateľné predovšetkým úpravou nastavení a pracovných procesov, nie vývojom nových modulov. Z tohto dôvodu je dôležité, aby bolo riešenie modulárne, flexibilné a otvorené – z hľadiska technológií aj licenčných podmienok.

Vzhľadom na plánovaný rozsah projektu (78 sčítačov v rôznych lokalitách PSK) bude výsledkom komplexný nástroj pre monitorovanie návštevnosti, analýzu správania turistov a cyklistov a podporu rozhodovania na úrovni verejnej správy. Cieľom PSK je vybudovať udržateľný systém, ktorý bude dlhodobo poskytovať prehľad o stave a trendoch v oblasti cestovného ruchu a mobility – pre potreby plánovania, hodnotenia dopadov a optimalizácie investícií.

Projekt tiež reflektuje aktuálnu prax PSK – niektoré obce a inštitúcie už sčítacie zariadenia testujú, no absentuje jednotný systém, prepojenie, analytická vrstva a personálna kapacita. Práve preto sa počíta s postupným budovaním systému inteligentného zberu údajov o pohybe osôb v území PSK a ich zapojením do verejného rozhodovania.

Možnosti využitia dát z monitorovania návštevnosti predstavujú veľký potenciál pre riadenie rozvoja regiónu, podpory cestovného ruchu a jeho udržateľnosti. Sledovanie intenzity využívania trás umožní prijímať cielené opatrenia, plánovať doplnkové služby, prioritizovať investície a riešiť problémy s preťažením niektorých lokalít. Medzi hlavné prínosy patria:

• efektívnejšie rozdeľovanie verejných zdrojov,
• zvýšenie bezpečnosti a komfortu návštevníkov,
• podpora menej navštevovaných oblastí,
• znižovanie negatívnych dopadov na životné prostredie,
• a zvýšenie transparentnosti a dôvery vo verejné rozhodovanie.

Výsledky projektu budú využívané v rámci rôznych agend PSK – od správy cestovného ruchu, cez územné plánovanie, mobilitu, tvorbu marketingových kampaní, hodnotenie investícií až po publikovanie otvorených údajov.

Tento projekt zároveň posilňuje kapacity PSK pre inteligentné a dátovo riadené rozhodovanie. Vytvára základnú infraštruktúru, ktorá môže byť rozširovaná a prepojená s národnými iniciatívami, napríklad s pripravovaným národným projektom „Kapacity pre regióny“ alebo vznikom regionálnych centier dát a inovácií. Projekt PSK tak bude nielen nástrojom lokálneho rozvoja, ale aj súčasťou širšieho prechodu verejnej správy na inteligentné riadenie regiónov.

SÚLAD SO STRATEGICKÝMI DOKUMENTMI:

1. Národná úroveň

Predkladaný projekt „Inteligentný cestovný ruch v Prešovskom samosprávnom kraji"“ je v súlade s nasledujúcimi národnými dokumentmi:

• Predkladaný projekt reflektuje aktivity v rámci opatrenia 1.2.2 Podpora budovania inteligentných miest a regiónov Programu Slovensko 2021 – 2027, keďže predpokladá podporu rozvoja inteligentného riadenia / správy regiónu Prešovského samosprávneho kraja. Cieľ opatrenia je v súlade s Programom Slovensko: Zabezpečenie rozvoja obcí, miest a regiónov (ďalej len „mestá a regióny”) prostredníctvom implementácie inovatívnych technologických a netechnologických riešení a inteligentného riadenia.

• Predkladaný projekt je tiež v súlade s opatreniami a cieľmi vyplývajúcimi z Akčného plánu inteligentných miest na roky 2023 – 2026, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 310 z 12. júna 2023. Projekt pozitívne zohľadňuje jednotlivé komponenty inteligentného rozvoja a ich špecifické ciele.

A. Komponent – PRINCÍPY

• INTEGRÁCIA

Projekt predstavuje riešenie, ktoré zasahuje viaceré tematické oblasti v pôsobnosti PSK – najmä oblasť cestovného ruchu, mobility, územného rozvoja, plánovania infraštruktúry a digitálnej transformácie. Zavedenie systému na zber a spracovanie údajov z turistických a cykloturistických trás má výrazný multiplikačný efekt – prispieva k zefektívneniu verejného rozhodovania, optimalizácii investícií a rozvoju inovácií v území. Projekt integruje technologické, dátové a strategické prístupy do jedného celku.

• INKLÚZIA

Projekt prihliada na potreby rôznych cieľových skupín vrátane zraniteľných skupín obyvateľstva, pričom jeho výstupy budú slúžiť ako podklad na zlepšenie prístupnosti, bezpečnosti a komfortu turistickej infraštruktúry. Tým podporuje aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z článku 9 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj článkov 9 a 73 Nariadenia o spoločných ustanoveniach (EÚ 2021/1060). Údaje získané z projektu umožnia verejnej správe lepšie plánovať bezbariérovosť, informačné systémy a bezpečnostné prvky, ktoré zvýšia inkluzívnosť verejného priestoru.

• INOVÁCIA

Projekt je v prostredí verejnej správy PSK inovatívny – prináša nový, systémový prístup k monitorovaniu pohybu osôb v území s využitím moderných IoT senzorov, otvorených dát a analytických nástrojov. V rámci projektu bude zavedená pilotná sieť 78 sčítačov, ktorej vyhodnotenie a spätná väzba poslúžia ako základ pre škálovanie riešenia v strednodobom horizonte do ďalších lokalít. Cieľom je vytvoriť inteligentnú a udržateľnú dátovú infraštruktúru, ktorá bude slúžiť nielen PSK, ale aj obciam, DMO a ďalším subjektom v regióne.

• STRATÉGIA

Projekt je založený na systematickom zbere údajov o pohybe turistov a cyklistov pomocou sčítačov osôb. Tieto údaje budú následne spracované a analyzované s cieľom:

• vytvárať kvalitné analytické podklady pre rozhodovanie a plánovanie na úrovni samosprávy,
• podporiť strategické riadenie rozvoja cestovného ruchu a infraštruktúry,
• identifikovať potreby údržby, investícií, regulácií či marketingových aktivít,
• posilniť kapacity PSK v oblasti práce s dátami prostredníctvom odborného tímu vrátane analytickej pozície na úrade.

Dáta budú prepájané s existujúcimi systémami (napr. Geoportál PSK) a výstupy budú použiteľné v agendách odborov strategického rozvoja, regionálneho rozvoja, cestovného ruchu, mobility, životného prostredia aj územného plánovania.

B. Komponent – NÁSTROJE

• DÁTA

Dáta sú kľúčovým nástrojom pre inteligentný rozvoj regiónu. Projekt je zameraný na systematický zber, tvorbu a prepojenie dát z rôznych zdrojov – predovšetkým z IoT senzorov (automatických sčítačov), ale aj z ďalších otvorených a verejných databáz, ako sú GIS vrstvy, dostupné referenčné registre, údaje z územnoplánovacích dokumentácií či štatistických portálov. Získané údaje budú slúžiť ako základ pre data-driven decision-making – teda rozhodovanie, plánovanie, správu a hodnotenie založené na dôkazoch.
Výstupy budú spracovávané a vizualizované na Geoportáli PSK, pričom zároveň vzniknú ako otvorené dáta, kompatibilné s centrálnym portálom otvorených dát MIRRI SR – data.slovensko.sk.

• INFORMAČNÉ A KOMUNIKAČNÉ TECHNOLÓGIE

Projekt využíva potenciál moderných informačných a komunikačných technológií – konkrétne kombináciu hardvérových zariadení (IoT sčítačov) a softvérových riešení pre zber, spracovanie, vizualizáciu a zverejňovanie údajov. Zároveň podporuje budovanie digitálnej infraštruktúry PSK, ktorá umožní ďalší rozvoj dátových nástrojov pre verejnú správu.

• PARTICIPÁCIA

Projekt kladie dôraz na zapojenie cieľových skupín – obcí, miest, DMO, odborníkov, ale aj obyvateľov a návštevníkov – v rôznych fázach projektu.
Dáta o pohybe návštevníkov budú prístupné verejne, čím sa zvyšuje transparentnosť a dôveryhodnosť verejných rozhodnutí. Už v prípravnej fáze boli zohľadnené vstupy samospráv a partnerov v území. Počas realizácie aj v udržateľnosti sa počíta s ďalším participatívnym zapojením používateľov – napríklad pri identifikácii priorít, lokalít pre inštaláciu, ako aj pri vyhodnocovaní dopadov a návrhoch na zlepšenie.

• SÚLAD SO STRATÉGIAMI

Projekt je plne v súlade s cieľmi Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky, a to najmä:

• PO2 – Dobudovať digitálne prostredie založené na zdieľaní údajov vo verejnej správe,
• PO3 – Zvýšiť úžitkovú hodnotu informačných systémov verejnej správy počas ich životného cyklu,
• a cieľom optimalizácie nákladov verejnej správy prostredníctvom využívania otvorených dát a analytiky.

Zároveň projekt napĺňa princípy digitálnej transformácie regiónov definované v Akčnom pláne inteligentných miest a regiónov SR, ako aj v Integrovaných územných stratégiách.

• KLIMATICKÝ A UDRŽATEĽNOSTNÝ KONTEXT

Aj keď primárne projekt nesleduje klimatické ciele, podporuje udržateľnosť a rovnováhu územia tým, že poskytuje nástroje na reguláciu návštevnosti, ochranu preťažených lokalít a rozvoj infraštruktúry v menej navštevovaných oblastiach.
Z hľadiska širšieho kontextu tak prispieva k zníženiu environmentálnych dopadov turizmu, podporuje efektívne využívanie verejných zdrojov, čím nepriamo posilňuje aj klimatickú a environmentálnu odolnosť územia.

2. Regionálna úroveň

Predkladaný projekt „Inteligentný cestovný ruch v Prešovskom samosprávnom kraji“ je v súlade s viacerými strategickými dokumentmi regionálnej úrovne, ktoré určujú smerovanie rozvoja PSK v oblasti inteligentného riadenia, cestovného ruchu, mobility a digitálnej transformácie:

• Projekt je plne v súlade s Integrovanou územnou stratégiou Prešovského samosprávneho kraja na roky 2021 – 2027, kde sa dôraz kladie na digitalizáciu verejnej správy, inteligentné plánovanie, udržateľný cestovný ruch a rozvoj územia na základe dôkazov. Projekt napĺňa viacero strategických cieľov IÚS, najmä v oblasti zlepšovania prístupu k údajom, ich využitia pre plánovanie a podporu rozhodovacích procesov (IÚS dostupná na: https://psk.sk/…/integrovana-uzemna-strategia-ius-2021-2027).
• Projekt je tiež v súlade s Programom hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja PSK na roky 2021–2030, ktorý podporuje využívanie moderných technológií, podporu inovatívnych riešení v regiónoch a využitie údajov pre strategické riadenie. Projekt napĺňa viaceré ciele definované v PHSR, najmä v oblastiach cestovného ruchu, regionálneho rozvoja a digitalizácie (PHSR dostupný na: https://psk.sk/…/phrsr-psk-2021-2030).
  Zastupiteľstvo PSK schválilo PHSR PSK 2021–2030 uznesením č. 285/2023 dňa 15.12.2023
  (Uznesenie: https://psk.sk/dokument/c9c858ff…)
• Projekt reflektuje aj opatrenia definované v Nízkouhlíkovej stratégii organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK, hoci nie je primárne zameraný na energetiku. Projekt svojím zameraním na reguláciu zaťaženia územia, rovnomerný rozvoj a podporu udržateľnosti prispieva k znižovaniu environmentálnych dopadov turizmu a podporuje smart regionálny rozvoj. Relevantné sú najmä princípy efektívneho manažmentu verejných investícií a zodpovedného prístupu k plánovaniu (dokument dostupný na: https://www.enviroportal.sk/eia/dokument/363713).
• PSK má schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu v súlade so zákonom č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja, v znení neskorších predpisov.
  Územný plán PSK je dostupný na: https://psk.sk/…/uzemny-plan-psk
  Uznesenie č. 268/2019 zo dňa 26.08.2019, ktorým Zastupiteľstvo PSK schválilo ÚP PSK:
  https://www.pokraj.sk/…/uzn_268-2019.pdf

Predkladaný projekt „Inteligentný cestovný ruch v Prešovskom samosprávnom kraji“:

1. Je v súlade s Chartou základných práv EÚ

Projekt bude realizovaný v súlade s Chartou základných práv Európskej únie. Rešpektuje základné práva, ako sú rovnosť, ľudská dôstojnosť, nediskriminácia, právo na ochranu osobných údajov, sloboda podnikania a spravodlivé pracovné podmienky.
Údaje získané zo sčítačov budú anonymné, agregované a nebudú umožňovať identifikáciu osôb, čím bude plne zachovaná ochrana súkromia a GDPR.

2. Zabezpečuje a presadzuje rodovú rovnosť

Projekt bude implementovaný v súlade s princípom rovnosti príležitostí pre ženy a mužov, ako aj s princípom nediskriminácie. Všetky výstupy projektu – vrátane dát, analytických výstupov a vizualizácií – budú navrhnuté tak, aby boli prístupné a zrozumiteľné pre rôzne skupiny používateľov bez rozdielu. Projekt zohľadňuje aj prístupnosť digitálneho prostredia a bude sa riadiť zásadami univerzálneho dizajnu pri nastavovaní výstupov platformy Geoportál PSK.

3. Uplatňuje a začleňuje hľadisko rodovej rovnosti

Všetky rozhodnutia, výber zamestnancov a subdodávateľov budú prebiehať na základe princípov rovnosti a bez diskriminácie na základe pohlavia. Pri obsadzovaní odborných a administratívnych pozícií bude dodržaný princíp rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu a bude zabezpečená rovnaká príležitosť pre všetky pohlavia. Projekt zároveň prispeje k vytváraniu inkluzívneho pracovného prostredia a predchádzaniu horizontálnej aj vertikálnej segregácii v rámci projektového tímu.

4. Zohľadňuje prístupnosť výstupov projektu pre osoby so zdravotným postihnutím

Projekt zohľadňuje potrebu prístupnosti výstupov a výsledkov pre osoby so zdravotným postihnutím v súlade s článkom 9 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Vizualizácie údajov a výstupy publikované na Geoportáli PSK budú technicky spracované tak, aby boli prístupné podľa zásad digitálnej prístupnosti. Pri návrhu rozhraní a dátových výstupov sa budú zohľadňovať požiadavky podľa Vyhlášky ÚPVII č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov, ako aj príslušné štandardy webovej a dokumentovej prístupnosti.

3.3Zainteresované strany/Stakeholderi

• Doplňte KTO (zoznam subjektov/osôb) sa zúčastňuje projektu a akú rolu zastáva

3.4Ciele projektu

Medzi ciele projektu patria vybrané ciele z NKIVS  popísané nižšie v tabuľke spolu s predpokladanými ukazovateľmi (dostupné na: https://mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2021/12/Narodna-koncepcia-informatizacieverejnej-spravy-2021.pdf )

3.5Merateľné ukazovatele (KPI)

3.6Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Špecifikácia potrieb koncových užívateľov vzišla ako výsledok realizácie používateľského prieskumu, formou kvalitatívneho výskumu. Podrobnejšie výsledky mapuje Príloha č.1 Projektového zámeru - Report používateľského prieskumu. Stručné výsledky špecifikácie potrieb prezentuje nasledujúca tabuľka.

Špecifikácia potrieb koncových užívateľov

Súčasťou projektu je inštalácia a sprevádzkovanie siete 78 IoT zariadení – automatických sčítačov pohybu osôb v teréne – a implementácia centrálneho systému pre zber, spracovanie a vizualizáciu týchto údajov. Projekt neobsahuje používateľské rozhranie pre občanov, podnikateľov ani samostatné koncové služby pre verejnosť vo forme interakcie, objednávania alebo individuálnych výstupov.

Sekundárnym verejným prínosom bude sprístupňovanie anonymizovaných a agregovaných výstupov vo forme otvorených dát, ktoré budú publikované prostredníctvom Geoportálu PSK a zároveň integrované do centrálneho portálu otvorených dát Slovenskej republiky – data.gov.sk prostredníctvom rezortnej integrácie na Integračný dátový systém (isvs_15154).

Vývoj softvérového riešenia spĺňa požiadavky a štandardy projektového riadenia v prevádzke informačných technológií verejnej správy a je v súlade s aktuálne platným legislatívnym rámcom. Podrobnejší legislatívny rámec popisuje kapitola 6 Legislatíva.

3.7Riziká a závislosti

Časové riziko

Oneskorenie v harmonograme môže vzniknúť v dôsledku:

• meškania na strane dodávateľa (výroba, logistika, montáž),
• nepriaznivých poveternostných podmienok (ovplyvňujúcich inštaláciu v teréne),
• alebo interných faktorov, ako je nedostatočná koordinácia alebo oneskorené rozhodovanie.

Opatrenia:
Zadefinovanie časovej rezervy v harmonograme, výber kvalifikovaného dodávateľa, pravidelné monitorovanie plnenia míľnikov, reporting riadiacemu výboru, flexibilné fázy nasadenia.

Riziko zdržania verejného obstarávania (VO)

Oneskorenie alebo komplikácie v procese VO (napr. námietky, zrušenie súťaže) by mohli ohroziť včasnú realizáciu projektu.

Opatrenia:
Vypracovanie podkladov pre VO včas, priebežné konzultácie s odbornými útvarmi a SO/RO, využitie ex-ante posúdení, aplikácia metodických usmernení ÚVO.

Technicko-organizačné riziko

Riziko nekompatibility medzi IoT sčítačmi, prenosovým riešením a centrálnym softvérom, prípadne zlá kvalita vstupných údajov (napr. nepresné GPS súradnice, chýbajúce podklady k lokalitám) môže ohroziť funkčnosť celého systému.

Opatrenia:
Dôkladná špecifikácia technických požiadaviek v prípravnej fáze, zapojenie odborných útvarov PSK do prípravy lokalít, testovanie vzorových zariadení, plánovanie technickej rezervy na konfiguráciu systému.

Riziko fyzických prekážok v území

Niektoré lokality môžu byť počas inštalácie zle prístupné, mať problematické napájanie alebo nedostatočný signál pre dátový prenos.

Opatrenia:
Výber lokalít na základe technickej štúdie uskutočniteľnosti, zapojenie správcov komunikácií a územných partnerov, alternatívne riešenia pre prenos dát (LoRa, LTE) alebo napájanie (batérie, solárne panely).

Reputačné riziko

V prípade, že údaje nebudú správne interpretované alebo zapracované do plánovania PSK, môže vzniknúť dojem, že projekt nenaplnil očakávania. Rovnako, ak výstupy nebudú zverejňované v zrozumiteľnej forme, môže klesnúť dôvera verejnosti.

Opatrenia:
Zabezpečenie vizualizácie údajov cez Geoportál PSK, vytvorenie používateľsky prístupných dashboardov, pravidelné zverejňovanie súhrnných analýz, komunikácia prínosov smerom k odbornej aj laickej verejnosti.

Personálne riziko

Nedostatok kapacít na strane žiadateľa alebo výpadok kľúčových osôb (projektový manažér, dátový analytik) môže ohroziť koordináciu projektu.

Opatrenia:
Zriadenie stabilného projektového tímu s určenou zastupiteľnosťou, definovanie komunikačnej matice, využívanie online nástrojov na riadenie a dokumentáciu, externé poradenstvo v prípade potreby. Motivácia a odborné zaškolenie zapojených osôb.

Zoznam rizík a závislostí je podrobnejšie rozpísaný v Prílohe č. 2 Projektového zámeru – Zoznam rizík a závislostí.

3.8Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Výber alternatív prebehol na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe identifikovaných príležitostí na zlepšenie. Z rozsahu zvolených kritérií nie všetky boli definované ako KO kritériá. Tie označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné biznis alternatívy ich tak musia naplniť.

Alternatíva AB1 – ponechanie súčasného stavu

Zber údajov o návštevnosti by naďalej prebiehal nesystematicky, prevažne manuálne alebo vôbec. Obce, organizácie CR a PSK by sa naďalej spoliehali na neúplné, sezónne alebo odhadované údaje bez centrálneho spracovania a zdieľania.
Výhodou tejto alternatívy je, že nevyžaduje zmenu pracovných metód ani nové investície do infraštruktúry.

Nevýhody však výrazne prevažujú:

• absencia objektívnych údajov obmedzuje schopnosť prijímať informované rozhodnutia,
• plánovanie rozvoja CR je závislé na domnienkach a subjektívnych dojmoch,
• chýbajúce dáta znemožňujú spätné vyhodnotenie úspešnosti intervencií alebo investícií,
• projektová príprava bez dát znižuje šance na úspech v grantových schémach.

Neodporúčame realizáciu tejto alternatívy, keďže by viedla k udržiavaniu neefektívnych procesov a strate príležitostí na udržateľný a inteligentný rozvoj územia.

Alternatíva AB2 – Softvér bez IoT sčítačov

Realizácia iba softvérovej platformy na spracovanie údajov bez inštalácie fyzických sčítačov. Údaje by boli do systému vkladané manuálne (napr. z krátkodobých sčítaní, ankiet alebo dotazníkov).
Výhodou tejto alternatívy je nižšia počiatočná investícia a zavedenie digitálnych nástrojov do procesov PSK.

Nevýhody:

• absencia automatického a kontinuálneho zberu dát,
• systém by nezaručoval aktuálnosť, objektivitu a úplnosť údajov,
• potreba manuálneho spracovania znižuje efektivitu a zvyšuje riziko chýb,
• bez IoT senzorov by chýbala schopnosť detegovať výkyvy, trendy a sezónne zaťaženie lokalít.

Neodporúčame realizáciu tejto alternatívy, pretože neposkytuje komplexné riešenie a neumožňuje prechod na inteligentné riadenie založené na dátach.

Alternatíva AB3 – Zavedenie IoT senzorov a softvérovej platformy

Navrhovaná alternatíva – inštalácia 78 automatických sčítačov osôb v teréne spolu s implementáciou analytického softvéru a publikovaním open dát – predstavuje komplexné, moderné a efektívne riešenie.

Výhody:

• nepretržitý, presný a objektívny zber údajov o návštevnosti,
• automatizácia a eliminácia manuálnych procesov,
• možnosť analýz, vizualizácie a publikovania údajov cez Geoportál PSK,
• podpora transparentného a strategického rozhodovania v oblasti CR, mobility, územného plánovania a regionálneho rozvoja,
• výstupy poslúžia viacerým aktérom (obce, DMO, podnikatelia, analytici, verejnosť).

Nevýhodou je vyššia počiatočná investícia, ktorá je však plne kompenzovaná identifikovanými prínosmi pre celý región a dlhodobou udržateľnosťou riešenia.

Odporúčaná alternatíva.

3.9Multikriteriálna analýza

Výber alternatív prebieha na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.
Niektoré (nie všetky) kritériá môžu byť označené ako KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, môžu byť vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá nesmú byť technologické (preferovať jednu formu technologickej implementácie voči druhej).
Príklad šablóny pre spracovanie MCA

3.10Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.

3.11Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom sa prioritne uvažuje o cloud ready aplikácii / aplikácie nasadené v prostredí vlastného HW žiadateľa s používateľskými rozhraniami cez tenkého klienta a v budúcnosti sa dané riešenie jednoducho premiestni na vládny cloud. Zásadnou požiadavkou na technologickej vrstve architektúry je škálovateľnosť riešenia v zmysle dopĺňania ako počtu jednotlivých IoT prvkov, tak aj rozširovanie funkcionality riešenia o nové typy prvkov. Softvér spracúvajúci dátové vstupy IoT prvkov musí byť koncipovaný modulárne, tzn. umožňovať nezávislé dopracovanie funkcionalít bez kompletnej alebo zásadnej zmeny aplikačného vybavenia.
 

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry

4.POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU)

Aktuálny stav biznis procesov a požiadaviek:

• V súčasnosti neexistuje ucelený systém na zber, správu a vyhodnocovanie údajov o návštevnosti v PSK.
  Údaje sú zbierané nesystematicky, sporadicky (napr. manuálne sčítania, ankety), čo spôsobuje ich neporovnateľnosť, neaktuálnosť a nízku využiteľnosť pri rozhodovaní.
• Dostupné nástroje v oblasti CR a regionálneho rozvoja nie sú dátovo prepojené ani integrované.
  Chýba centrálna platforma, kde by bolo možné vizualizovať a analyzovať priestorové a časové trendy návštevnosti, prepájať ich s inými údajmi (napr. údržba, kapacity, sezónnosť).
• Verejná správa sa často spolieha na odhady a intuitívne rozhodovanie.
  Neexistencia dát vedie k neobjektívnemu určovaniu priorít, ťažkostiam pri plánovaní a nedostatočnému vyhodnocovaniu dopadov investícií.
• Chýba infraštruktúra pre pripojenie IoT zariadení v teréne.
  Je potrebné vybudovať sústavu 78 sčítačov, prenosovú vrstvu (GSM/LTE/LoRaWAN) a centrálne dátové úložisko s možnosťou škálovania.
• Nie je k dispozícii štandardizovaný zber údajov z terénu.
  IoT zariadenia umožnia automatizovaný, pravidelný a objektívny zber dát, ktoré nie je možné zaistiť konvenčnými metódami (napr. manuálne sčítanie niekoľko dní do roka).
• Chýba digitálne rozhranie pre spracovanie, analýzu a zverejňovanie údajov.
  Je potrebné vytvoriť intuitívne vizualizačné a analytické rozhranie, prístupné odborníkom aj samosprávam, najmä prostredníctvom Geoportálu PSK.
• Zber údajov nie je prepojený s rozhodovacími procesmi.
  Neexistuje nástroj, ktorý by umožnil tvorbu prehľadov, výstupov a odporúčaní (napr. pre investičné plánovanie, rozvoj cyklotrás, marketing CR).
• Chýba motivácia pracovníkov v území k aktívnemu vkladaniu a využívaniu dát.
  Je potrebné navrhnúť jednoduché používateľské rozhranie, aby aj pracovníci na obecných úradoch či v DMO vedeli využívať výstupy bez technických bariér.
• Nie je zavedený proces otvoreného zverejňovania údajov.
  Projekt musí zabezpečiť publikovanie výstupov ako otvorených dát, a to v súlade s požiadavkami MIRRI a napojením na data.gov.sk.
• Nie je možné vykonávať predikcie a hodnotenia vývoja návštevnosti.
  Chýba analytický nástroj, ktorý by umožnil napríklad vyhodnocovať vplyv podujatí, marketingových kampaní alebo zmien v infraštruktúre.
• Chýba prepojenie s inými systémami PSK.
  Je požadované, aby systém bol otvorený na integráciu s inými dátovými zdrojmi a systémami (napr. územné plánovanie, správa trás, regionálne databázy).

Identifikácia vlastníkov procesov

Projekt je zameraný na komplexné riešenie zberu, správy, vizualizácie a zverejňovania údajov o pohybe návštevníkov v území PSK s cieľom podporiť inteligentné riadenie cestovného ruchu, územného rozvoja a mobility.

Súčasťou projektu je inštalácia 78 automatických sčítačov osôb v teréne, vytvorenie komunikačnej infraštruktúry na prenos údajov a nasadenie centrálneho systému na ich spracovanie a zverejňovanie.

Kľúčové skupiny vlastníkov procesov a používateľov riešenia:

• Vrcholový manažment PSK – predseda PSK, vedenie Úradu PSK, vedúci odborov (strategický rozvoj, regionálny rozvoj, cestovný ruch, doprava, IKT):
  využívajú agregované výstupy a analytické prehľady pre strategické rozhodovanie, nastavovanie priorít a hodnotenie dopadov verejných politík.
• Pracovníci odboru strategického rozvoja a regionálneho rozvoja – zabezpečujú napojenie dát na IÚS PSK, PHSR, akčné plány a ďalšie rozvojové dokumenty, podieľajú sa na interpretácii výstupov a ich zapracovaní do plánovania.
• Odbor cestovného ruchu a kultúry – využíva výstupy na hodnotenie atraktivity lokalít, plánovanie podujatí a podporu marketingových aktivít, spolupracuje s OOCR/KOCR/DMO.
• Pracovníci odboru IKT – zodpovedajú za správu dátovej infraštruktúry, kybernetickú bezpečnosť, integráciu a prevádzku systému.
• Organizácie CR, mestá a obce (koncoví používatelia) – využívajú prístup k údajom prostredníctvom Geoportálu PSK, podieľajú sa na výbere lokalít, interpretácii výsledkov a plánovaní opatrení v území.
• Odborná a akademická verejnosť – využíva verejne dostupné údaje pre analýzy, výskum a hodnotenia dopadov cestovného ruchu na región.
• Podnikatelia v cestovnom ruchu – môžu čerpať z údajov pre predikciu dopytu, marketing, plánovanie kapacít a lepšie zacielenie služieb.
• Verejnosť / občania – majú prístup k vybraným vizualizáciám a open dátam, čím sa podporuje transparentnosť a participácia.

V súlade s vyhláškou č. 401/2023 Z. z. budú realizované tieto výstupy:

• Inštalované IoT sčítače návštevnosti v teréne (cyklotrasy, turistické trasy, vstupné body),
• Zber a spracovanie údajov v centrálnej analytickej platforme PSK,
• Zverejňovanie anonymizovaných, agregovaných dát ako otvorených údajov,
• Integrácia výstupov do Geoportálu PSK,
• Publikovanie údajov v súlade s požiadavkami na Open Data prostredníctvom data.gov.sk.

Prípravná a iniciačná fáza projektu

Realizačná fáza

Dokončovacia fáza

Manažérske výstupy priebežne počas celého projektu

5.NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

• Doplňte krátky POPIS BUDÚCEHO CIEĽOVÉHO PRODUKTU PROJEKTU z pohľadu biznis/aplikačnej/technologickej architektúry v závislosti od charakteru projektu a výsledku analýzy alternatív riešenia,
• Doplňte a detailne spracujte funkčné a nefunkčné požiadavky vyplývajúce z analýz alternatív riešenia vo všetkých vrstvách architektúry a vyplňte požiadavky v dokumente  M-05 Analýza nákladov a prínosov, karta Katalóg požiadaviek., I-04 Katalóg požiadaviek
• Doplňte stručný náhľad budúcej IT architektúry (biznis, aplikačná, technologická) riešenia, ktorý podľa potreby pozostáva aj z viacerých obrázkov (diagramov), aby dostatočne zrozumiteľne znázornil predmet dodávky, jeho kontext a zmeny v architektúre verejnej správy (objednávateľa, realizátora projektu), ktoré projekt realizuje,
  • Náhľad architektúry vytvorte v modelovacom nástroji pomocou notácie ArchiMate (https://publications.opengroup.org/standards/archimate), v prípade potreby väčšej detailizácie biznis procesov môžete použiť notáciu BPMN (http://www.omg.org/spec/BPMN/2.0/),
  • Pre vytvorenie náhľadu architektúry použite modelovací nástroj, ktoré môže byť buď integrovaný na spoločný repozitár² architektonických modelov verejnej správy, alebo modelovací nástroj, ktorý podporuje export modelu do štandardizovaných výmenných formátov súborov (The Open Group ArchiMate Model Exchange File Format Standard) ³ a export súborov podľa špecifikácie BPMN 2.0⁴,
  • Pre jednoznačnú identifikovateľnosť komponentov v náhľade architektúry uveďte aj ich MetaIS kódy
  • Očakáva sa, že ak realizujete popis dizajn procesov podľa pravidiel EVS, tak všetky výstupy musia byť v súlade s metodikou a postupom: https://www.minv.sk/?np-optimalizacia-procesov-vo-verejnej-sprave&subor=255448 .
  • Náhľad architektúry v tomto výstupe I-02 Projektový zámer by mal byť v súlade s jeho detailizáciou vo výstupe I-03 Prístup k projektu, ak objednávateľ podľa prílohy č. 1 vyhlášky 401/2023 Zz pripravuje aj výstup I-03 Prístup k projektu.
  • Náhľad architektúry v tomto výstupe I-02 Projektový zámer by mal byť v súlade s výstupom M-06 - aktualizáciou evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIs) a komponenty, ktorých sa projekt týka by mali mať upravenú evidenciu ich stavu a fázu ich životného cyklu.
  • Príklad náhľadu na architektúru podľa metamodelu e-Government komponentov evidovaných v MetaIS:
    
    Obrázok 1 Príklad náhľadu architektúry v notácii ArchiMate

5.1Prehľad e-Government komponentov

Ak bude vytváraný aj výstup I-03 Prístup k projektu, môže byť táto kapitola z dokumentu I-02 Projektový zámer vypustená, pretože jej obsah bude spracovaný vo výstupe I-03 Prístup k projektu.
Obsah tejto kapitoly je prehľadom realizácie výstupu M-06 - aktualizácia evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIs). Objednávateľ⁵ plní výstupom M-06 povinnosti orgánu riadenia sprístupňovať a aktualizovať informácie o informačných technológiách verejnej správy prostredníctvom centrálneho metainformačného systému verejnej správy (MetaIS) bezodkladne podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona 95/2019 Z.z.
V okamihu odovzdania výstupu I-02 Projektový zámer objednávateľ:

1. vytvorí náhľady architektúry v modelovacom nástroji, ktorý môže byť buď integrovaný na spoločný repozitár  architektonických modelov verejnej správy, alebo ktorý podporuje export modelu do štandardizovaných výmenných formátov súborov,
2. uloží architektonické modely súčasnej a budúcej architektúry riešenia buď do repozitára architektonických modelov verejnej správy alebo do projektovej dokumentácie I-02 ako prílohu  vo výmennom formáte pre uloženie modelu, 
3. aktualizuje v MetaIS e-Government komponenty, ktoré budú realizované alebo menené projektom alebo veľkou zmenovou požiadavkou a to koncové služby, ISVS, ich moduly, aplikačné služby, atribúty a vzájomné vzťahy týchto e-Government komponentov a ich vzťahy (integrácie) na spoločné ISVS alebo ISVS iných správcov, ktoré budú využívať. 
   Objednávateľ v tejto kapitole uvedie prehľad nasledovných e-Government komponentov, ktoré budú výstupom projektu (dodané nové alebo zmenené) a ktoré evidoval v rámci výstupu M-06 v MetaIS:

5.1.1Prehľad koncových služieb – budúci stav:

5.1.2Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav:

5.1.3Prehľad budovaných aplikačných služieb – budúci stav:

5.1.4Prehľad integrácii ISVS na spoločné ISVS⁶ a ISVS iných OVM alebo IS tretích strán

• Uviesť prehľad ISVS, pri ktorých sa plánuje využívanie služieb iných ISVS, spoločných blokov (SaaS) alebo služieb tretích strán v TO BE stave.
• Uviesť prehľad ISVS integrovaných na spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 Zz.
• Plánované využívanie a integrácie služieb iných ISVS musí byť evidované v MetaIS – zaevidovanie vzťahu na aplikačnú službu určenú na externú integráciu poskytujúcim ISVS

• Na informáciu je v nasledujúcej tabuľke prehľad AS na externú integráciu Spoločných modulov podľa § 10 zákona 305/2013 Zz. Vo finálnom dokumente túto tabuľku prehľadu AS spoločných modulov vymažte:

5.1.5Aplikačné služby na integráciu

Uveďte v nasledujúcej tabuľke budované aplikačné služby a ich využitie na integráciu na spoločné moduly a iné ISVS alebo ich poskytovanie na externú integráciu a predpokladané vybudovanie cloudových služieb “softvér ako služba“ (SaaS),

• Plánované aplikačné služby musia byť evidované v MetaIS s fázou životného cyklu a musia mať v MetaIs evidované všetky povinné atribúty a vzťahy,
• Evidencia integrácií v MetaIS sa realizuje evidovaním vzťahov aplikačných služieb budovaného//rozvíjaného ISVS na príslušné aplikačné služby nadrezortných ISVS. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.3.3.1 a kap. 2.1.3.3.2. Detailný popis služieb IS CSRÚ a poskytovaných objektov evidencie je v aktuálnej verzii integračného manuálu IS CSRÚ.
• Ak IS povinnej osoby potrebuje konzumovať alebo poskytovať služby iným ISVS alebo IS tretích strán prostredníctvom modulu Centrálna API Manažment Platforma (CAMP) a jej modulu API Gateway, je potrebné aplikačné služby IS Povinnej osoby naviazať na príslušné integračné služby CAMP (API Gatewy).
• Budované aplikačné služby musia mať v MetaIs evidované SLA parametre pre východiskový a cieľový stav. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.3.

  AS (Kód MetaIS)	Názov AS	Realizuje ISVS (kód MetaIS)	Poskytujúca alebo Konzumujúca	Integrácia cez CAMP	Integrácia s IS tretích strán	SaaS	Integrácia na AS poskytovateľan (kód MetaIS)

5.1.6Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ

Uveďte v tabuľke prehľad poskytovaných údajov (objektov evidencie, ďalej OE) z ISVS do IS CSRÚ v TO BE stave.

5.1.7Konzumovanie údajov z IS CSRÚ

Uveďte v tabuľke prehľad konzumovaných údajov z IS CSRÚ v TO BE stave. Súčasné dostupné objekty evidencie a údaje v IS CSRÚ sú uvedené v integračnom manuáli IS CSRÚ.

5.1.8Prehľad plánovaného využívania infraštruktúrnych služieb (cloudových služieb) – budúci stav:

Zaevidujte MetaIS využívanie cloudových infraštruktúrnych služieb vašimi ISVS. Podrobné informácie o evidencii využívania infraštruktúrnych služieb sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.4.3 ISVS využívajúci infraštruktúrne služby.

6.LEGISLATÍVA

Doplniť popis potrebných zmien v oblasti legislatívy pre naplnenie cieľov a dodanie výstupov projektu.
Uviesť konkrétne zákony, prípadne aj paragrafy, ktoré budú predmetom legislatívnych zmien.
Doplniť popis, aký je negatívny dopad na výstupy projektu, jeho ciele a rozsah a časový harmonogram, ak vyššie uvedené zmeny v zákonoch nebudú realizované.

7.ROZPOČET A PRÍNOSY

Počas Prípravnej a iniciačnej fázy, je potrebné predložiť samostatný dokument M-05 Analýza nákladov a prínosov (xls. BC/CBA) v predpísanej štruktúrovanej forme.(povinné v prípade projektov nad 1 000 000,- EUR). Pre iný, než veľký projekt - projekt pod 1 000 000,- EUR - objednávateľ detailne opíše nákladovú a prínosovú stránku a postup, ktorý je zvolený na cenovú kalkuláciu nákladov a prínosov projektu.
V tejto časti dokumentu sa od Vás očakáva štruktúrovane popísať:

• vypočítané náklady (vývoj + prevádzka) v T10 (t.j. na 10 rokov dopredu)
• vypočítané prínosy v T10 (t.j. na 10 rokov dopredu)
• slovne popísať výpočet prínosov, z čoho sú čerpané vstupné hodnoty
• rok návratnosti (doplnenie ukazovateľov: ENPV, FNPV, BCR)

7.1Sumarizácia nákladov a prínosov

• Pomer prínosov a nákladov (BCR): viac ako 1,00
• Ekonomická vnútorná výnosová miera vyjadrená v % (EIRR): viac ako 5,0 %
• Ekonomická čistá súčasná hodnota vyjadrená v eurách (ENPV): viac ako 0
  Pre účely financovania z prostriedkov EU vyjadruje Analýza nákladov a prínosov BC/CBA aj nasledovné ukazovatele:
• Finančná vnútorná výnosová miera v % (FIRR)
• Finančná čistá súčasná hodnota v eur (FNPV).
  Nie všetky sociálno-ekonomické vplyvy sa dajú vždy vyčísliť a zhodnotiť. Je to preto, že okrem odhadu ukazovateľov výkonnosti by sa mala zohľadniť aj úvaha o nepeňažných nákladoch a výnosoch, najmä vo vzťahu k týmto otázkam: (čistý) dosah na zamestnanosť, ochrana životného prostredia, sociálna rovnosť a rovnaké príležitosti.
  V prípade ak dosiahnu uvedené hodnoty viaceré varianty posudzované v rámci Analýzy nákladov, odporúča sa pri výbere finálnej alternatívy zohľadniť výšku BCR, dôležitosť nekvantifikovaných spoločenských prínosov a mieru naplnenia stanovených cieľov. Po vzore krajín ako Veľká Británia sa prioritne odporúča realizovať projekty, kde prínosy prevyšujú náklady štvornásobne (BCR aspoň 4,00).
  Príklad: Kvalitatívne prínosy projektov
  Problém: Proces získania stavebného povolenia jeden z najdlhších v EÚ.
  Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré je možné finančne oceniť:
• Zvýšenie ekonomickej aktivity v stavebnom sektore (zvýšenie rastu HDP)
• Nižšie spoločenské škody, spojené s búraním čiernych stavieb
  Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré nie je možné spoľahlivo finančne oceniť:
• Zníženie miery korupcie
• Zníženie miery stresu zamestnancov stavebných úradov
  Vyššia spokojnosť verejnosti s procesmi územného a stavebného konania.

8.HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Doplňte highlevel HARMONOGRAM, ktorý sa neskôr (v ďalších fázach/dokumentoch) bude detailizovať:

• KEDY potrebujete (chcete) ZAČAŤ? Napíšte TERMÍN (mesiac/rok)
• KEDY potrebujete (chcete) SKONČIŤ (mať dodaný výstup)? Napíšte TERMÍN (mesiac/rok).
• Fakturačné míľniky: jednotlivé míľniky projektu naviažte aj na fakturačné míľniky (v jednej tabuľke), aby ste si mohli kontrolovať cashflow v projekte.
• Míľniky Verejného obstarávania (VO) – do harmonogramu si doplňte aj míľnik procesu verejného obstarávania (celý proces).

ID	FÁZA/AKTIVITA	ZAČIATOK (odhad termínu)	KONIEC (odhad termínu)	POZNÁMKA
1.	Prípravná fáza a Iniciačná fáza	napr. 01/2020	napr. 02/2020
2.	Realizačná fáza	napr. 05/2020	napr. 10/2020
2a	Analýza a Dizajn	napr. 05/2020	napr. 06/2020
2b	Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb	napr. 07/2020	napr. 08/2020	Napr. Je potrebné obstarať dodávateľa IS riešenia/ licencie7/ konzultačné služby
2c	Implementácia a testovanie	napr. 05/2020	napr. 06/2020
2d	Nasadenie a PIP	napr. 12/2020	napr. 02/2021	PIP - 3 mesiace po nasadení
3.	Dokončovacia fáza	napr. 11/2020	napr. 12/2020
4.	Podpora prevádzky (SLA)	napr. 01/2021	napr. 01/2025	Napr. Je potrebné obstarať SLA zmluvu (Zmluvu o podpore prevádzky IS)? Odporúčame – pre reportovacie účely projektu si vytvorte high-level projektový plán v MS EXCEL alebo v inom formáte/nástroji pre projektové riadenie. Doplňte informácie o vybranej metóde riadenia projektu a zdôvodniť výber: Ak realizujete projekt metódou Waterfall: Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác. Objednávateľ projektu vypracuje funkčnú a technickú špecifikáciu, Ak realizujeme projekt metódou Agile: Agilný prístup k riadeniu projektov sa uplatňuje v projektoch, u ktorých je jasný rámcový cieľ, ale z najrôznejších dôvodov je nemožné presne definovať všetky dlhodobé požiadavky bez priebežných prototypov. Pri agilných metódach práce sa realizujú malé porcie výsledkov v každom vývojovom cykle, iterácii, v tesnej spolupráci so zákazníkom. Agile metódu je možné aplikovať za podmienok definovaných vo vyhláške MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.

9.PROJEKTOVÝ TÍM

Zostavuje sa Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení:

• Predseda RV
• Biznis vlastník
• Zástupca prevádzky
• Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen)
• Projektový manažér objednávateľa (PM)
  Zostavuje sa Projektový tím objednávateľa
• kľúčový používateľ,
• IT analytik alebo biznis analytik,
• IT architekt,
• biznis vlastník
• manažér kvality (nepovinný člen pre projekty do 1 000 000,- EUR, povinný pri veľkých projektoch nad 1 000 000,- EUR,
• manažér IT prevádzky (nepovinný člen)
• manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti (nepovinný člen)
• UX dizajnér (nepovinný člen)
• iná špecifická rola (nepovinný člen)
• doplniť tabuľku zodpovedných osôb, ktoré budú participovať v projekte

ID	Meno a Priezvisko	Pozícia	Oddelenie	Rola v projekte
1.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte
2.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte
3.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte Vzor organizačnej štruktúry

9.1 PRACOVNÉ NÁPLNE

Doplniť podľa dokumentu z Riadiaceho Výboru projektu, prípadne zo splnomocnení alebo menovacích dekrétov . Tieto vstupy neskôr využijete pri dokumente PID.
VZORY a ŠABLONY zdrojových súborov sú tu: https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html  
Poznámka: Odporúčame – pozrite si VZOR pre MENOVACIE DEKRÉTY členov projektového tímu – vzor obsahuje názorný popis všetkých projektových rolí, ktoré vyžaduje Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.

10.ODKAZY

Doplniť odkazy na už existujúce produkty v maximálnej miere – vyhnúť sa duplikovaným informáciám.

11.PRÍLOHY

Príloha : Zoznam rizík a závislostí (Excel): https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html
Poznámka: Odporúčame, si evidovať a vyhodnotiť pripomienky odbornej verejnosti

• Podľa § 4 odsek 10 – Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke je potrebné zrealizovať pripomienkovanie Projektového zámeru odbornou verejnosťou
• Odporúčame túto aktivitu formalizovať (do dokumentu)
• Odporúčame vyhodnotenie zverejniť na webové sídlo objednávateľa (do projektového adresára) – v súlade s Vyhláškou 401/2023 Zz. Oznámenie o začatí verejného pripomienkovania sa zverejní v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy na mieste určenom Orgánom vedenia. Na schválenie riadiacemu výboru v prípravnej a iniciačnej fáze sa tieto výstupy predkladajú až po zverejnení vyhodnotenia pripomienok.
  Koniec dokumentu
  1 Notácia ArchiMate: https://publications.opengroup.org/standards/archimate
  2 Aktuálny spoločný repozitár architektonických modelov verejnej správy je https://avssr.horizzon.cloud/. O prístup do repozitára a poskytnutie licencie pre modelovací nástroj pracujúci s repozitárom modelov je potrebné požiadať na e-mailovej adrese: sprava_EA@mirri.gov.sk.
  3 Napr. modelovací nástroj Archi - Open Source ArchiMate Modelling: https://www.archimatetool.com.
  4 Napr. modelovací nástroj pre BPMN - Camunda Modeler - Open Source Desktop Modeler: https://camunda.com/download/modeler/.
  5 Podľa § 2 ods. 1 písm. i) vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy sa objednávateľom rozumie správca alebo prevádzkovateľ ITVS, ktorý projekt realizuje alebo chce realizovať.
  6 Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 e-Governmente
  7 EUPL licencie: https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf