PROJEKTOVÝ ZÁMER
Vzor pre manažérsky výstup I-02
podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.

1.História DOKUMENTU

2.ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z.z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.
Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí,
Inštrukcia: Šedý text v celom dokumente predstavuje nápovedu pre vyplnenie dokumentu, po vyplnení kapitol odporúčame text šedou farbou vymazať.
Dokumenty ukladajte s prefixom I_XX.
Odporúčame, aby ste si TABUĽKOVÉ VSTUPY  vo formáte EXCEL spravovali v jednom centrálnom súbore s cieľom minimalizovať budúcu prácnosť s aktualizáciou a udržiavaním obsahu.

2.1Použité skratky a pojmy

2.2Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Zvoľte si konvenciu pre označovanie požiadaviek, súborov, atd. Hlavné kategórie požiadaviek v zmysle katalógu požiadaviek, rozdeľujeme na funkčné (funkcionálne), nefunkčné (kvalitatívne, výkonové a pod.). Podskupiny v hlavných kategóriách je možné rozšíriť podľa potrieb projektu, napríklad:
Funkcionálne (používateľské) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:
FRxx

• U – užívateľská požiadavka
• R – označenie požiadavky
• xx – číslo požiadavky
  Nefunkčné (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:
  NRxx
• N – nefukčná požiadavka (NFR)
• R – označenie požiadavky
• xx – číslo požiadavky
  Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované objednávateľom/PM.

3.DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1Manažérske zhrnutie

Pripravovaný projekt s názvom Inteligentný cestovný ruch v Prešovskom samosprávnom kraji je predkladaný v rámci výzvy č. PSK-MIRRI-619-2024-ITIEFRR Programu Slovensko, priorita 1P1 Veda, výskum a inovácie, špecifický cieľ RSO1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy, Opatrenie 1.2.2 Podpora budovania inteligentných miest a regiónov.

Hlavným cieľom projektu je zavedenie inteligentného systému monitorovania návštevnosti vybraných turistických a cykloturistických lokalít v PSK pomocou automatických sčítačov, prepojených s digitálnou platformou Geoportálu PSK. Získané údaje budú slúžiť ako spoľahlivý podklad pre strategické rozhodovanie samospráv, tvorbu územnoplánovacích dokumentov, plánovanie investícií, rozvoj marketingu cestovného ruchu a zlepšovanie bezpečnosti v teréne.

Predmetom projektu je:

• Zaviesť systematický zber, spracovanie a využívanie dát o pohybe turistov a cykloturistov v PSK
• Vybudovať sieť automatických sčítačov (78 ks) na kľúčových turistických a cykloturistických trasách
• Vytvoriť odbornú kapacitu pre prácu s dátami (nová pracovná pozícia – analytik)
• Zabezpečiť vizualizáciu, publikovanie a otvorenosť dát prostredníctvom digitálnej platformy Geoportál PSK
• Podporiť rozhodovanie verejnej správy na báze dát (evidence-based policy-making) v oblasti cestovného ruchu, mobility a územného plánovania
• Prispieť k rovnomernému a udržateľnému rozvoju územia PSK v oblasti cestovného ruchu
• Zvýšiť transparentnosť informácií o stave a vývoji cestovného ruchu v regióne.

Motiváciou pre realizáciu tohto projektu je zefektívnenie plánovania, riadenia a rozvoja cestovného ruchu v Prešovskom samosprávnom kraji prostredníctvom zavedenia digitálnych nástrojov a IoT technológií. PSK v súčasnosti čelí nedostatku spoľahlivých dát o skutočnom pohybe turistov a cykloturistov v území, čo obmedzuje schopnosť prijímať informované rozhodnutia v oblasti investícií, údržby, marketingu a územného plánovania.

V reakcii na narastajúci význam udržateľného rozvoja, digitalizácie verejnej správy a požiadaviek na transparentnosť má PSK príležitosť zaviesť moderný systém monitorovania návštevnosti, ktorý prinesie regiónu okrem zlepšenia analytickej kapacity aj celý rad ďalších benefitov. Medzi tieto prínosy patria najmä:

• data-driven decision-making – rozhodovanie na základe objektívnych údajov,
• zvýšená efektivita a cielenosť verejných investícií do infraštruktúry,
• udržateľnosť a vyváženie záťaže územia,
• inteligentná správa a plánovanie rozvoja CR,
• podpora bezpečnosti, mobility a kvality služieb pre návštevníkov,
• transparentnosť a otvorené dáta pre odbornú aj verejnú správu.

Podrobnejšie sú očakávané prínosy projektu rozpracované v časti 7.1 Žiadosti o NFP.

Tieto prínosy spolu vytvárajú silný argument pre investíciu do platformy, ktorá umožní systematický zber, spracovanie a vizualizáciu údajov o pohybe osôb v území pomocou sčítačov, analytických nástrojov a otvorených dát. Zavedenie takéhoto riešenia predstavuje kľúčový krok k modernizácii nástrojov verejnej správy v PSK a prispeje k profesionálnemu, udržateľnému a inteligentnému riadeniu cestovného ruchu v regióne.

Indikatívna výška finančných prostriedkov na realizáciu projektu je určená výškou alokácie na Opatrenie B1.2 Energetická optimalizácia prevádzkovania verejných budov prostredníctvom inteligentného merania v rámci IÚS PSK 2021 – 2027, t. j. 531 209,03 € (z toho žiadaná alokácia z IÚS/zdroj EFRR: 451 527,67 €).

Po aktualizácii prieskumu trhu na určenie predpokladanej hodnoty zákazky (zo dňa 05.06.2025 a 17.06.2025) bola výška celkových oprávnených výdavkov projektu určená na: 584 276,80 € (z toho žiadaná alokácia z IÚS/zdroj EFRR: 496 635,28 

€; zdroj ŠR: 40 899,38 € a vlastné zdroje: 46 742,14 €).

Časový horizont samotnej realizácie projektu je obdobie v rozmedzí 08/2025-07/2027 (podrobnejšie v kapitole 8 Harmonogram jednotlivých fáz projektu a metóda riadenia) a pozostáva z jednej hlavnej aktivity s názvom: IoT, dáta a platformy - Podpora rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy, najmä rozvoja dátových platforiem a súvisiacich nástrojov s pridanou hodnotou pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu, v súlade s výzvou č.  PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR a v súlade typom akcie opatrenia 1.2.2 v rámci Programu Slovensko.

Realizácia hlavnej aktivity projektu „Inteligentný cestovný ruch v Prešovskom samosprávnom kraji“ je navrhnutá ako komplexný a ucelený proces, ktorý vedie k dosiahnutiu očakávaných výstupov a merateľných cieľov. Aktivita je plne v súlade s oprávnenou oblasťou výzvy a prispeje k systematickému využívaniu dát pre inteligentné rozhodovanie a plánovanie v oblasti cestovného ruchu, mobility a územného rozvoja.

1. Príprava a výber lokalít

V úvodnej fáze bude realizovaná prípravná činnosť, ktorá zahŕňa:

• internú analýzu vhodných lokalít na osadenie senzorov,
• konzultácie s obcami, OOCR, KOCR a ďalšími aktérmi v území,
• overenie technickej uskutočniteľnosti (prístup k napájaniu, infraštruktúra, signál).

Lokalizácia bude navrhnutá tak, aby čo najefektívnejšie pokrývala hlavné turistické a cykloturistické trasy PSK, vrátane území ako Domaša, Eurovelo 11, TANAP a iné.

1. Proces verejného obstarávania

Realizácia hlavnej aktivity bude zabezpečená dodávateľsky. Subjekt, ktorý bude ako dodávateľ vybraný v procese verejného obstarávania, bude disponovať dostatočnými skúsenosťami a odbornou spôsobilosťou v riešenej oblasti.

Verejné obstarávanie bude vedené ako podlimitná zákazka na dodanie tovaru so súvisiacimi službami podľa zákona č. 343/2015 Z. z. Predmetom zákazky bude:

• dodanie a montáž 78 automatických IoT senzorov,
• ich sprevádzkovanie a kalibrácia,
• zabezpečenie záručného a následného pozáručného servisu počas 7 rokov.

Vo verejnom obstarávaní budú stanovené kritériá kvality aj referencií, aby bola zabezpečená odbornosť a spoľahlivosť dodávateľa. Výber sa uskutoční na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

1. Dodávka, inštalácia a spustenie systému

Dodávateľ nainštaluje 78 automatických sčítačov osôb (turistov a cyklistov) v súlade s technickým návrhom. Zariadenia budú osadené na existujúce objekty (stĺpy verejného osvetlenia, iné nosné konštrukcie, stromy), bez potreby výstavby nových konštrukcií. Inštalácia bude prebiehať s minimálnym vplyvom na prostredie.

Technologické riešenie bude založené na využití infračervených, AI alebo radarových snímačov s prenosom údajov cez GSM, LTE alebo LoRaWAN. Súčasťou dodávky bude tiež:

• zaškolenie správcu systému,
• testovacia prevádzka na overenie funkčnosti a dátovej presnosti.

1. Zber, spracovanie a publikovanie údajov

Po uvedení do prevádzky budú snímače generovať štruktúrované údaje o počte návštevníkov na jednotlivých trasách. Údaje budú automaticky prenášané do centrálneho úložiska, ktoré bude napojené na platformu Geoportál PSK.

Spracovanie údajov zabezpečia špecializovaní zamestnanci (spolu 1,3 úväzku počas 24 mesiacov), ktorí budú vykonávať nasledovné činnosti:

• správa systému ,
• komunikácia z dodávateľom systému,
• riešenie porúch systému,
• prenos dát a ich vizualizácia na Geoportáli PSK ,
• tvorba dashboardov, analýza zozbieraných dát,
• vytváranie odporúčaní v rámci regionálnych politík PSK.

1. Využitie výstupov a prepojenie na rozhodovanie

Získané dáta budú využité ako podklad pri:

• územnom a strategickom plánovaní (napr. Plán rozvoja CR, Plán udržateľnej mobility),
• hodnotení a smerovaní investícií do infraštruktúry,
• podpore marketingu regiónu,
• rozhodovaní o reguláciách alebo prioritách údržby trás.

Výsledky projektu sú určené viacerým cieľovým skupinám (bližšie popísané v kapitole 3.6 Špecifikácia potrieb koncového používateľa), medzi ktorých patria: 

• Orgány verejnej správy (PSK, mestá, obce) – na strategické plánovanie a rozhodovanie
• Organizácie destinačného manažmentu (DMO) – na podporu rozvoja a propagácie CR
• Podnikatelia a poskytovatelia služieb v cestovnom ruchu – využitie dát na optimalizáciu služieb a marketing
• Odborná a akademická verejnosť – na výskum a analýzu trendov v CR
• Návštevníci regiónu (turisti a cykloturisti) – nepriamo, prostredníctvom lepšej kvality a dostupnosti služieb a infraštruktúry
• Obyvatelia regiónu – vďaka lepšiemu plánovaniu rozvoja územia, mobility a udržateľnosti.

Implementácia systému na inteligentné monitorovanie návštevnosti prostredníctvom automatických sčítačov a dátovej platformy prinesie Prešovskému samosprávnemu kraju významné benefity v oblasti cestovného ruchu, územného rozvoja a verejného plánovania. Efektívny zber a analýza údajov o pohybe návštevníkov umožní lepšie porozumieť aktuálnym trendom, optimalizovať rozvoj infraštruktúry a zvyšovať efektivitu verejných investícií. Transparentnosť výstupov a ich sprístupnenie prostredníctvom otvorených dát prispeje k zapojeniu širokého spektra aktérov – od samospráv, cez organizácie destinačného manažmentu až po odbornú a verejnosť.

Týmto spôsobom bude Úrad PSK lepšie pripravený reagovať na aktuálne aj budúce výzvy v oblasti správy územia, udržateľného cestovného ruchu a inteligentného regionálneho rozvoja. Projekt zároveň posilní dátovú infraštruktúru kraja a prispeje k modernizácii nástrojov verejnej správy.

3.2Motivácia a rozsah projektu

Popis východiskovej situácie

Prešovský samosprávny kraj patrí medzi regióny s výrazným prírodným, kultúrnym a rekreačným potenciálom. Dlhodobo dosahuje vysoké počty návštevníkov, predovšetkým v rámci domáceho cestovného ruchu, pričom významný rast zaznamenáva aj cykloturistika. Napriek tomu kraj nedisponuje jednotným, systematickým a technicky udržateľným nástrojom na sledovanie návštevnosti, ktorý by bol prepojený s analytickým a rozhodovacím procesom verejnej správy.

Problémy a potreby

V súčasnosti PSK čelí viacerým pretrvávajúcim problémom:

• Chýbajú komplexné a spoľahlivé údaje o skutočnom využívaní turistických a cykloturistických trás.
• Zber údajov je nesystematický, fragmentovaný a časovo aj priestorovo obmedzený.
• Neexistuje centrálny analytický nástroj, ktorý by umožňoval vyhodnocovať návštevnosť územia v čase a priestore a prepájať ju s rozhodovacími procesmi.
• V dôsledku nedostatku údajov nie je možné efektívne plánovať investície, marketingové aktivity, údržbu infraštruktúry ani riadiť zaťaženie jednotlivých lokalít.
• Chýba personálna kapacita na prácu s dátami z oblasti cestovného ruchu na úrovni VÚC.

Tieto nedostatky negatívne ovplyvňujú schopnosť samosprávy plánovať na základe dôkazov („evidence-based policymaking“), efektívne hospodáriť s verejnými prostriedkami a cielene rozvíjať územie s ohľadom na udržateľnosť a reálny dopyt.

Doterajšia infraštruktúra a realizované aktivity

Na území PSK boli doteraz realizované len dielčie aktivity v oblasti monitorovania návštevnosti, a to bez jednotného systému alebo prepojenia na rozhodovanie PSK. Ide o nasledovné príklady:

• 3 sčítače v NP Poloniny v rámci projektu „Poloniny Trail“ (správa: BROZ).
• 4 sčítače na území mesta Prešov (Mlynský náhon, Bajkalská, Námestie mládeže, cyklotrasa smer Veľký Šariš).
• Jednorazové manuálne sčítania realizované obcami, DMO alebo environmentálnymi organizáciami (napr. pri plánovaní cyklotrás, grantových projektoch).

Tieto čiastkové riešenia:

• nie sú prepojené s analytickými platformami kraja,
• majú obmedzený rozsah a rôznu metodiku,
• nie sú dlhodobo udržiavané.

Projekt nadväzuje na tieto aktivity tým, že vytvára centrálne riadený, technicky jednotný a dlhodobo udržateľný systém, ktorý ich dopĺňa a rozširuje. Zároveň sa opiera o existujúcu dátovú platformu PSK – Geoportál PSK, ktorá bude využitá na vizualizáciu a zverejňovanie údajov.

Vstupy ovplyvňujúce realizáciu projektu

Projekt je postavený na viacerých vstupoch, ktoré zvyšujú jeho realizovateľnosť a zmysluplnosť:

• Technologický vývoj v oblasti senzorov (IoT), dátovej analytiky a bezdrôtového prenosu údajov umožňuje presný, spoľahlivý a nákladovo efektívny zber údajov.
• Zavedená platforma Geoportál PSK predstavuje existujúcu infraštruktúru pre ukladanie, analýzu a publikovanie dát – odpadá potreba vývoja nového systému.
• Záujem miestnych samospráv a partnerov v území o systematickejší monitoring a prístup k údajom pre plánovanie (overené počas predprípravy projektu a konzultácií).
• Skúsenosti PSK s implementáciou projektov zameraných na digitalizáciu, územný rozvoj a CR, ako aj personálne kapacity odborov regionálneho rozvoja, CR a informatiky.
• Dostupnosť externých dodávateľov a technických riešení overených v iných regiónoch Slovenska (napr. BSK, KSK, TTSK), čo znižuje riziká pri výbere technológie.

Projekt zároveň nadväzuje na:

• Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja PSK 2021–2030,
• Integrovanú územnú stratégiu PSK,
• Akčný plán inteligentných miest a regiónov 2023 – 2026 (MIRRI SR).

Projekt tak predstavuje odpoveď na konkrétne a reálne identifikované potreby v území. Zároveň využíva existujúce technologické, inštitucionálne a personálne predpoklady na jeho úspešnú realizáciu. Umožní transformovať doterajšie fragmentované a dočasné riešenia do uceleného, digitálne podporeného nástroja pre inteligentné rozhodovanie vo verejnej správe.

Účel projektu a jeho očakávané výsledky

Základným predpokladom kvalitného strategického riadenia územia je dostupnosť relevantných údajov a ich správna interpretácia. Zber a využívanie dát o pohybe návštevníkov by sa nemali realizovať len príležitostne či náhodne, ale mali by byť súčasťou uvedomelého, koordinovaného a dlhodobého systému so stanovenými pravidlami. Tieto údaje následne slúžia ako referenčný základ pre vyhodnocovanie trendov, identifikáciu problémových lokalít a hodnotenie dopadov uskutočnených opatrení.

Dáta a na nich postavené analýzy predstavujú kľúčový nástroj pre transparentné, racionálne a obhájiteľné rozhodovanie. Umožňujú vedeniu kraja aj odborným tímom jednoznačne argumentovať pri výbere konkrétnych riešení a politík. V tomto zmysle predstavujú demokratizačný prvok v správe regiónu – rozhodnutia nie sú prijímané na základe dojmov či politických tlakov, ale na základe faktov.

Nekonzistentný, nekoordinovaný alebo duplicitný zber údajov však vytvára zbytočnú záťaž – personálnu, časovú aj finančnú. Bežne používané nástroje, ako sú individuálne vedené tabuľky, často neposkytujú primeraný komfort pri spracovaní väčšieho množstva dát. V nich sa ľahko stráca kontext a súvislosti medzi jednotlivými javmi alebo lokalitami. Projekt preto rieši nielen samotný zber údajov, ale aj ich spracovanie, vizualizáciu a zverejňovanie v zrozumiteľnej a prehľadnej podobe.

Dlhodobý prínos spočíva najmä v tom, že analýzy údajov umožnia krajskej samospráve strategickejšie plánovať rozvoj cestovného ruchu, cykloinfrastruktúry, ale aj investície do územia ako takého. Preukázateľné údaje o intenzite využívania trás budú dôležitým vstupom do hodnotenia návratnosti investícií, efektivity údržby a rovnomerného rozvoja regiónu.

Na základe údajov bude možné vytvoriť podklady pre prioritizáciu projektov v oblasti cestovného ruchu – napr. podľa reálnej zaťaženosti lokalít, sezónnosti, či potreby doplnenia služieb v poddimenzovaných oblastiach. Dôkazovo podložené rozhodovanie zvyšuje nielen efektívnosť, ale aj dôveru verejnosti v konanie samosprávy.

Projekt zároveň prispieva k informačnej bezpečnosti a transparentnosti verejnej správy – tým, že poskytuje reálne, kontinuálne a overiteľné údaje o stave a vývoji v území. V súlade s princípmi otvoreného vládnutia a smart regiónov sa dáta stanú verejným statkom, ktorý bude slúžiť širokému spektru používateľov – od odborníkov, cez samosprávy, až po obyvateľov a návštevníkov regiónu.

Projekt predpokladá integráciu na Geoportál PSK, ktorý bude predstavovať priestor pre zdieľanie, analýzu a najmä vizualizáciu dát.

Rozsah projektu:

1. Dátová platforma pre monitorovanie návštevnosti, analýzu pohybu turistov a cyklistov, vizualizáciu údajov a podporu rozhodovania
2. IoT zariadenia vybraných cyklotrás pre sledovanie a riadenie dát vo forme snímačov
3. Prenos dát a serverová platforma pre príjem dát z koncových zariadení.

Dátová platforma pre monitorovanie návštevnosti, analýzu pohybu turistov a cyklistov, vizualizáciu údajov a podporu rozhodovania

bude navrhnutá s ohľadom na potreby jednotlivých používateľov v rámci PSK aj mimo neho. Systém bude umožňovať individuálny prístup podľa úrovne oprávnení – napríklad pre PSK, obce, organizácie destinačného manažmentu (DMO) či verejnosť.

Požiadavky na platformu a s ňou prepojený systém zberu údajov prostredníctvom IoT zariadení vyplynuli z dlhodobej potreby nahradiť neefektívne, nekoordinované a manuálne formy monitorovania. Na základe konzultácií s koncovými používateľmi boli identifikované ich hlavné očakávania – ako po funkčnej, tak aj po používateľskej stránke (viac v časti 3.6 Špecifikácia potrieb koncového používateľa, resp. vo výstupe I-04 Katalóg požiadaviek).

Všeobecné požiadavky na dátovú platformu a prepojený systém:

• mal by byť modulárny a škálovateľný, aby umožňoval budúce rozširovanie o ďalšie lokality a typy údajov (napr. environmentálne vrstvy, kultúrna návštevnosť),
• musí byť schopný integrovať rôzne typy IoT senzorov (infračervené, radarové, AI kamerové) s podporou viacerých prenosových technológií (GSM, LTE, LoRaWAN),
• poskytovať automatizovaný zber údajov, ich ukladanie do štruktúrovanej databázy a zabezpečenie prenosu v reálnom čase,
• obsahovať analytické nástroje pre spracovanie údajov, identifikáciu trendov, porovnanie lokalít a sezón, detekciu výkyvov a tvorbu prehľadov,
• ponúkať interaktívne, používateľsky prívetivé rozhranie na vizualizáciu dát (mapy, grafy, dashboardy),
• poskytovať nástroje na filterovanie, porovnávanie a export dát v rôznych formátoch pre ďalšie spracovanie (napr. pre plánovanie a reporting),
• byť kompatibilný s existujúcimi systémami PSK, najmä s platformou Geopresovregion.sk, vrátane zabezpečenia integrácie dátových výstupov,
• umožňovať publikovanie otvorených údajov podľa štandardov otvoreného vládnutia,
• zabezpečiť dostupnosť technickej podpory, aktualizácií a používateľských školení, vrátane dokumentácie pre administrátorov aj bežných používateľov.

Systém bude zároveň navrhnutý tak, aby spĺňal štandardy kybernetickej bezpečnosti, ochrany osobných údajov (vzhľadom na neidentifikovateľný zber údajov) a zabezpečil dlhodobú udržateľnosť prevádzky aj ďalšie rozvojové možnosti.

• Doplniť rámcový popis ROZSAHU projektu (subjekty a ISVS, ktorých sa problém a projekt týka)
• Doplniť MOTIVÁCIU na dosiahnutie budúceho stavu a OBMEDZENIA pre dosiahnutie cieľov projektu.
• Môžete doplniť vizualizáciu motivácie pomocou notácie ArchiMate¹.

3.3Zainteresované strany/Stakeholderi

• Doplňte KTO (zoznam subjektov/osôb) sa zúčastňuje projektu a akú rolu zastáva

3.4Ciele projektu

Do tabuliek nižšie doplniť CIEĽ /CIELE PROJEKTU, ich mapovanie na strategické ciele (napr. z NKIVS, KRIT a iných strategických dokumentov) a súvisiace merateľné ukazovatele (KPI- key performance indicators). Ciele musia byť S.M.A.R.T. - konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné, časovo ohraničené.

3.5Merateľné ukazovatele (KPI)

• Vzory merateľných ukazovateľov pre projekt sú publikované v Checkliste pre agendu Merateľné ukazovatele/KPI (https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html )
• AS IS merateľné ukazovatele – t. j. popíšte, aké merateľné ukazovatele máte teraz (vpíšte výsledky meraní – v merateľných jednotkách) .
• TO BE merateľné ukazovatele – t. j. popíšte cieľové merateľné ukazovatele, ktoré chcete dosiahnuť.
• Odporúčame, aby váš budúci IS mal automatizovaný monitoring (na pravidelnej báze, napr. týždenne) vami stanovených merateľných ukazovateľov – s cieľom, aby ste mohli riadiť službu, produkt, proces, ľudí
• V prípade financovania cez zdroje EÚ uvádzať aj Projektové merateľné ukazovatele z operačného programu (špecifické ciele, merateľné ukazovatele atď).

3.6Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Táto časť sa týka projektov, ktoré sú zamerané na vývoj alebo rozvoj  ISVS/s elektronickými službami , ktoré  majú grafické alebo iné používateľské rozhranie a sú určené pre občanov/podnikateľov (alebo aj pracovníkov verejnej správy pracujúcich s agendovým systémom), ďalej označených ako koncoví používatelia. 

• Špecifikácia požiadaviek koncových používateľov musí byť v súlade s legislatívou (s aktuálne platnou alebo s návrhom jej zmien ako súčasť projektu) a postupmi pri vytváraní elektronických služieb verejnej správy, ako sú napríklad používateľský prieskum, mapovanie používateľskej cesty, vytváranie informačnej architektúry a testovanie prototypov podľa vyhlášky 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy.
• Definujte skupiny koncových používateľov elektronických služieb a popísať cieľové skupiny koncových používateľov, vrátane sociodemografických charakteristík cieľových skupín alebo účastníkov používateľského prieskumu. Príklad definície skupín koncových používateľov, tzv. persón nájdete v metodike pre tvorbu používateľsky kvalitných elektronických služieb (Metodika pre tvorbu používateľsky kvalitných elektronických služieb).
• Špecifikujte potreby resp. ciele koncových používateľov (ideálne formou tzv.  používateľského príbehu) ktoré identifikujú, čo jednotlivé skupiny koncových používateľov od elektronickej  služby požadujú.  Ak ide o zmenu (upgrade) elektronickej služby, ktorá už existuje, dajú sa ciele  koncových používateľov kvantitatívne odmerať: 
  • ako sa koncovým používateľom svoje potreby (resp. ciele) darí napĺňať (performance indikátory) - napr. priemerný čas pre naplnenie potreby, miera chybovosti, miera dokončenia, pomer online/offline transakcií, 
  • ako sú koncoví používatelia (ne)spokojní s existujúcou  elektronickou službou (Net Promoter Score, Customer effort Score, customer satisfaction....),
• Pri rozvoji existujúcej elektronickej služby je možné použiť výstupy zo zisťovania spätnej väzby k elektronickej službe, ak z nich vyplývajú požiadavky koncových používateľov na rozvoj služby.  
• Ak ide o vytváranie novej koncovej služby, realizuje sa používateľský prieskum spravidla metódou kvalitatívneho prieskumu (formou štruktúrovaného rozhovoru alebo dotazníka, ktorého cieľom je pomenovať základné ciele/potreby koncových používateľov) a očakávania od kvality a funkcionalít plánovanej elektronickej služby (odkaz návod (v angličtine): Ako vybrať vhodnú metódu používateľského prieskumu).
• Priložte Report zákazníckeho prieskumu ako prílohu Projektového zámeru,  ktorý popíše priebeh a metódy prieskumu, základné kvantitatívne ukazovatele, veľkosť vzorky atď. 
• Doplňte Katalóg požiadaviek (funkčné, nefunkčné) o priorizované požiadavky z používateľského prieskumu v dokumente M-05 Analýza nákladov a prínosov, karta Katalóg požiadaviek I-04 Katalóg požiadaviek.
  .

3.7Riziká a závislosti

Doplňte/stručne popíšte RIZIKÁ a ZÁVISLOSTI (detail v prílohe ZOZNAM RIZÍK a ZÁVISLOSTI) Zoznam RIZÍK a ZÁVISLOSTI - je potrebné počas celej realizácie projektu aktualizovať.

• V prípade projektov financovaných zo zdrojov EÚ je povinné vyhodnotenie rizík súvisiacich s:
• Realizáciou verejného obstarávania (t.j. napr. pred vyhlásením VO bude dopad na projekt Fatálny, ak má objednávateľ už uzatvorenú dodávateľskú zmluvu, bude dopad nevýznamný a pod...)
• Legislatívou: vyhodnotiť potrebu zmeny legislatívy (ak je potrebné prijať nový zákon tak bude dopad Fatálny)
• Časovým priebehom: ak je harmonogram realizácie naplánovaný do konca roka 2023, tak bude dopad Fatálny.

3.8Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Na základe identifikovaného rozsahu problému navrhujete v projektovom zámere rôzne riešenia biznis procesov (podmnožiny problému). Alternatíva môže pokrývať procesy všetkých stakeholderov (zainteresované strany) alebo iba vybraných, celú životnú situáciu alebo len časť. Na úrovni stanovenia alternatívy je budúci stav biznis procesov popísaný rámcovo, pri zúžení alternatív na tie, ktoré vstupujú do CBA konkrétne.

3.9Multikriteriálna analýza

Výber alternatív prebieha na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.
Niektoré (nie všetky) kritériá môžu byť označené ako KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, môžu byť vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá nesmú byť technologické (preferovať jednu formu technologickej implementácie voči druhej).
Príklad šablóny pre spracovanie MCA

3.10Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.
Pre klasifikáciu alternatív za účelom ďalšieho porovnania aplikačnej vrstvy a architektúry je potrebné zadefinovať nasledovné požiadavky:

• Nutné – aplikačné moduly/funkcionality, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov
• Preferované – aplikačné moduly/funkcionality, ktoré rozvíjajú biznis alternatívu a vytvárajú dodatočné prínosy, započítané v Analýze nákladov a prínosov M-05 (BC/CBA povinná pre projekty nad 1 000 000,- EUR)
• Aplikačná vrstva by mala byť schopná rozdeliť moduly do skupín podľa koncových služieb/funkcionalít, ktoré plnia nutné a preferované požiadavky.
  

3.11Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom sa prioritne uvažuje o využití služieb vládneho cloudu (privátne aj verejné cloudové služby zverejnené v katalógu služieb vládneho cloudu (odkaz na katalóg služieb ).
V prípadoch, kedy by nebolo ekonomicky výhodné využiť vládny cloud v plnom rozsahu projektu, je možné uvažovať aj o iných/ďalších alternatívach: hybridnej (časť aplikácií využíva privátny vládny cloud a časť vlastný HW žiadateľa, resp. časť aplikácii využíva služby komerčného poskytovateľa cloudových služieb), nasadenie v prostredí komerčného cloudu alebo v krajnom prípade sú všetky aplikácie nasadené v prostredí vlastného HW žiadateľa (prípady zohľadnenia bezpečnosti alebo iných povinností).
Ekonomická výhodnosť technologickej alternatívy je preukázaná nižšími nákladmi na TCO projektu. Spracovateľ projektového zámeru je povinný preukázať, že zvolené riešenie je ekonomicky výhodnejšie. V prípade, že z bezpečnostných alebo iných dôvodov nezvolil najvýhodnejšiu alternatívu (resp. neposudzoval viacero alternatív), spracovateľ doloží zdôvodnenie potreby daného technologického riešenia. V zdôvodnení sú uvedené konkrétne požiadavky a ich parametre, ktoré neumožnili zvoliť najvýhodnejšie riešenie alebo porovnať viacero alternatív.

Ako alternatívu nepovažujeme porovnanie krabicových „off-the-shelf“ riešení (COTS) riešení s alternatívou vývoja aplikácií „na zelenej lúke“ a to z dôvodu toho, že žiadateľ pre zachovanie nediskriminačných podmienok vo verejnom obstarávaní nevie vopred určiť, či dostane ponuku od uchádzača k vývoju na zelenej lúke, alebo sa všetky ponuky od uchádzačov vo verejnom obstarávaní budú vzťahovať na COTS riešenie. Výnimka je v prípade, ak žiadateľ uvažuje použiť konkrétne COTS riešenie ako podmienku pre uchádzača v rámci procesu verejného obstarávania a to vzhľadom na ekonomické alebo iné dôvody preukázané v dokumente.
Výber alternatív prebieha v dvoch kolách. Prvé kolo predstavuje uplatnenie multikriteriálnej analýzy (ďalej len „MCA“) – výber relevantných alternatív. Druhé kolo predstavuje vypracovanie Analýzy nákladov M-05 BC/CBA. Do druhého kola vstupujú alternatívy ktoré splnili všetky vylučovacie kritéria stanovené v multikritériálnej analýze. Minimálny počet variant, je stanovený na 3:

• nulový variant, ktorý sa neposudzuje v MCA a je automaticky porovnávajúcim variantom v M-05 Analýza nákladov a prínosov,
• preferovaný variant, ktorý splnil všetky kritéria MCA,
• „minimalistický variant“, ktorý vychádza z rovnakého biznis variantu ako preferovaný variant, ale realizuje iba „nutné“ aplikačné moduly.

4.POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU)

• Doplňte informácie – POPIS PRODUKTU - čo bude/čo chcete, aby bolo po ukončení projektu dodané
  • projektové výstupy podľa vyhlášky 401/2023 o riadení projektov (vrátane zdrojových kódov)
  • koncové služby a biznis procesy, ktoré sú predmetom dodávky projektu
  • biznis objekty, ktoré majú byť vstupmi a výstupmi zo systému – napr. podania, formuláre, rozhodnutia, reporty, dáta, aplikačné rozhrania
• Doplniť informáciu, resp. identifikovať VLASTNÍKOV PROCESOV (toto je dôležitá informácia pre budúce riadenie projektu a schvaľovanie výstupov projektu).

5.NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

• Doplňte krátky POPIS BUDÚCEHO CIEĽOVÉHO PRODUKTU PROJEKTU z pohľadu biznis/aplikačnej/technologickej architektúry v závislosti od charakteru projektu a výsledku analýzy alternatív riešenia,
• Doplňte a detailne spracujte funkčné a nefunkčné požiadavky vyplývajúce z analýz alternatív riešenia vo všetkých vrstvách architektúry a vyplňte požiadavky v dokumente  M-05 Analýza nákladov a prínosov, karta Katalóg požiadaviek., I-04 Katalóg požiadaviek
• Doplňte stručný náhľad budúcej IT architektúry (biznis, aplikačná, technologická) riešenia, ktorý podľa potreby pozostáva aj z viacerých obrázkov (diagramov), aby dostatočne zrozumiteľne znázornil predmet dodávky, jeho kontext a zmeny v architektúre verejnej správy (objednávateľa, realizátora projektu), ktoré projekt realizuje,
  • Náhľad architektúry vytvorte v modelovacom nástroji pomocou notácie ArchiMate (https://publications.opengroup.org/standards/archimate), v prípade potreby väčšej detailizácie biznis procesov môžete použiť notáciu BPMN (http://www.omg.org/spec/BPMN/2.0/),
  • Pre vytvorenie náhľadu architektúry použite modelovací nástroj, ktoré môže byť buď integrovaný na spoločný repozitár² architektonických modelov verejnej správy, alebo modelovací nástroj, ktorý podporuje export modelu do štandardizovaných výmenných formátov súborov (The Open Group ArchiMate Model Exchange File Format Standard) ³ a export súborov podľa špecifikácie BPMN 2.0⁴,
  • Pre jednoznačnú identifikovateľnosť komponentov v náhľade architektúry uveďte aj ich MetaIS kódy
  • Očakáva sa, že ak realizujete popis dizajn procesov podľa pravidiel EVS, tak všetky výstupy musia byť v súlade s metodikou a postupom: https://www.minv.sk/?np-optimalizacia-procesov-vo-verejnej-sprave&subor=255448 .
  • Náhľad architektúry v tomto výstupe I-02 Projektový zámer by mal byť v súlade s jeho detailizáciou vo výstupe I-03 Prístup k projektu, ak objednávateľ podľa prílohy č. 1 vyhlášky 401/2023 Zz pripravuje aj výstup I-03 Prístup k projektu.
  • Náhľad architektúry v tomto výstupe I-02 Projektový zámer by mal byť v súlade s výstupom M-06 - aktualizáciou evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIs) a komponenty, ktorých sa projekt týka by mali mať upravenú evidenciu ich stavu a fázu ich životného cyklu.
  • Príklad náhľadu na architektúru podľa metamodelu e-Government komponentov evidovaných v MetaIS:
    
    Obrázok 1 Príklad náhľadu architektúry v notácii ArchiMate

5.1Prehľad e-Government komponentov

Ak bude vytváraný aj výstup I-03 Prístup k projektu, môže byť táto kapitola z dokumentu I-02 Projektový zámer vypustená, pretože jej obsah bude spracovaný vo výstupe I-03 Prístup k projektu.
Obsah tejto kapitoly je prehľadom realizácie výstupu M-06 - aktualizácia evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIs). Objednávateľ⁵ plní výstupom M-06 povinnosti orgánu riadenia sprístupňovať a aktualizovať informácie o informačných technológiách verejnej správy prostredníctvom centrálneho metainformačného systému verejnej správy (MetaIS) bezodkladne podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona 95/2019 Z.z.
V okamihu odovzdania výstupu I-02 Projektový zámer objednávateľ:

1. vytvorí náhľady architektúry v modelovacom nástroji, ktorý môže byť buď integrovaný na spoločný repozitár  architektonických modelov verejnej správy, alebo ktorý podporuje export modelu do štandardizovaných výmenných formátov súborov,
2. uloží architektonické modely súčasnej a budúcej architektúry riešenia buď do repozitára architektonických modelov verejnej správy alebo do projektovej dokumentácie I-02 ako prílohu  vo výmennom formáte pre uloženie modelu, 
3. aktualizuje v MetaIS e-Government komponenty, ktoré budú realizované alebo menené projektom alebo veľkou zmenovou požiadavkou a to koncové služby, ISVS, ich moduly, aplikačné služby, atribúty a vzájomné vzťahy týchto e-Government komponentov a ich vzťahy (integrácie) na spoločné ISVS alebo ISVS iných správcov, ktoré budú využívať. 
   Objednávateľ v tejto kapitole uvedie prehľad nasledovných e-Government komponentov, ktoré budú výstupom projektu (dodané nové alebo zmenené) a ktoré evidoval v rámci výstupu M-06 v MetaIS:

5.1.1Prehľad koncových služieb – budúci stav:

5.1.2Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav:

5.1.3Prehľad budovaných aplikačných služieb – budúci stav:

5.1.4Prehľad integrácii ISVS na spoločné ISVS⁶ a ISVS iných OVM alebo IS tretích strán

• Uviesť prehľad ISVS, pri ktorých sa plánuje využívanie služieb iných ISVS, spoločných blokov (SaaS) alebo služieb tretích strán v TO BE stave.
• Uviesť prehľad ISVS integrovaných na spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 Zz.
• Plánované využívanie a integrácie služieb iných ISVS musí byť evidované v MetaIS – zaevidovanie vzťahu na aplikačnú službu určenú na externú integráciu poskytujúcim ISVS

• Na informáciu je v nasledujúcej tabuľke prehľad AS na externú integráciu Spoločných modulov podľa § 10 zákona 305/2013 Zz. Vo finálnom dokumente túto tabuľku prehľadu AS spoločných modulov vymažte:

5.1.5Aplikačné služby na integráciu

Uveďte v nasledujúcej tabuľke budované aplikačné služby a ich využitie na integráciu na spoločné moduly a iné ISVS alebo ich poskytovanie na externú integráciu a predpokladané vybudovanie cloudových služieb “softvér ako služba“ (SaaS),

• Plánované aplikačné služby musia byť evidované v MetaIS s fázou životného cyklu a musia mať v MetaIs evidované všetky povinné atribúty a vzťahy,
• Evidencia integrácií v MetaIS sa realizuje evidovaním vzťahov aplikačných služieb budovaného//rozvíjaného ISVS na príslušné aplikačné služby nadrezortných ISVS. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.3.3.1 a kap. 2.1.3.3.2. Detailný popis služieb IS CSRÚ a poskytovaných objektov evidencie je v aktuálnej verzii integračného manuálu IS CSRÚ.
• Ak IS povinnej osoby potrebuje konzumovať alebo poskytovať služby iným ISVS alebo IS tretích strán prostredníctvom modulu Centrálna API Manažment Platforma (CAMP) a jej modulu API Gateway, je potrebné aplikačné služby IS Povinnej osoby naviazať na príslušné integračné služby CAMP (API Gatewy).
• Budované aplikačné služby musia mať v MetaIs evidované SLA parametre pre východiskový a cieľový stav. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.3.

  AS (Kód MetaIS)	Názov AS	Realizuje ISVS (kód MetaIS)	Poskytujúca alebo Konzumujúca	Integrácia cez CAMP	Integrácia s IS tretích strán	SaaS	Integrácia na AS poskytovateľan (kód MetaIS)

5.1.6Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ

Uveďte v tabuľke prehľad poskytovaných údajov (objektov evidencie, ďalej OE) z ISVS do IS CSRÚ v TO BE stave.

5.1.7Konzumovanie údajov z IS CSRÚ

Uveďte v tabuľke prehľad konzumovaných údajov z IS CSRÚ v TO BE stave. Súčasné dostupné objekty evidencie a údaje v IS CSRÚ sú uvedené v integračnom manuáli IS CSRÚ.

5.1.8Prehľad plánovaného využívania infraštruktúrnych služieb (cloudových služieb) – budúci stav:

Zaevidujte MetaIS využívanie cloudových infraštruktúrnych služieb vašimi ISVS. Podrobné informácie o evidencii využívania infraštruktúrnych služieb sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.4.3 ISVS využívajúci infraštruktúrne služby.

6.LEGISLATÍVA

Doplniť popis potrebných zmien v oblasti legislatívy pre naplnenie cieľov a dodanie výstupov projektu.
Uviesť konkrétne zákony, prípadne aj paragrafy, ktoré budú predmetom legislatívnych zmien.
Doplniť popis, aký je negatívny dopad na výstupy projektu, jeho ciele a rozsah a časový harmonogram, ak vyššie uvedené zmeny v zákonoch nebudú realizované.

7.ROZPOČET A PRÍNOSY

Počas Prípravnej a iniciačnej fázy, je potrebné predložiť samostatný dokument M-05 Analýza nákladov a prínosov (xls. BC/CBA) v predpísanej štruktúrovanej forme.(povinné v prípade projektov nad 1 000 000,- EUR). Pre iný, než veľký projekt - projekt pod 1 000 000,- EUR - objednávateľ detailne opíše nákladovú a prínosovú stránku a postup, ktorý je zvolený na cenovú kalkuláciu nákladov a prínosov projektu.
V tejto časti dokumentu sa od Vás očakáva štruktúrovane popísať:

• vypočítané náklady (vývoj + prevádzka) v T10 (t.j. na 10 rokov dopredu)
• vypočítané prínosy v T10 (t.j. na 10 rokov dopredu)
• slovne popísať výpočet prínosov, z čoho sú čerpané vstupné hodnoty
• rok návratnosti (doplnenie ukazovateľov: ENPV, FNPV, BCR)

7.1Sumarizácia nákladov a prínosov

• Pomer prínosov a nákladov (BCR): viac ako 1,00
• Ekonomická vnútorná výnosová miera vyjadrená v % (EIRR): viac ako 5,0 %
• Ekonomická čistá súčasná hodnota vyjadrená v eurách (ENPV): viac ako 0
  Pre účely financovania z prostriedkov EU vyjadruje Analýza nákladov a prínosov BC/CBA aj nasledovné ukazovatele:
• Finančná vnútorná výnosová miera v % (FIRR)
• Finančná čistá súčasná hodnota v eur (FNPV).
  Nie všetky sociálno-ekonomické vplyvy sa dajú vždy vyčísliť a zhodnotiť. Je to preto, že okrem odhadu ukazovateľov výkonnosti by sa mala zohľadniť aj úvaha o nepeňažných nákladoch a výnosoch, najmä vo vzťahu k týmto otázkam: (čistý) dosah na zamestnanosť, ochrana životného prostredia, sociálna rovnosť a rovnaké príležitosti.
  V prípade ak dosiahnu uvedené hodnoty viaceré varianty posudzované v rámci Analýzy nákladov, odporúča sa pri výbere finálnej alternatívy zohľadniť výšku BCR, dôležitosť nekvantifikovaných spoločenských prínosov a mieru naplnenia stanovených cieľov. Po vzore krajín ako Veľká Británia sa prioritne odporúča realizovať projekty, kde prínosy prevyšujú náklady štvornásobne (BCR aspoň 4,00).
  Príklad: Kvalitatívne prínosy projektov
  Problém: Proces získania stavebného povolenia jeden z najdlhších v EÚ.
  Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré je možné finančne oceniť:
• Zvýšenie ekonomickej aktivity v stavebnom sektore (zvýšenie rastu HDP)
• Nižšie spoločenské škody, spojené s búraním čiernych stavieb
  Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré nie je možné spoľahlivo finančne oceniť:
• Zníženie miery korupcie
• Zníženie miery stresu zamestnancov stavebných úradov
  Vyššia spokojnosť verejnosti s procesmi územného a stavebného konania.

8.HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Doplňte highlevel HARMONOGRAM, ktorý sa neskôr (v ďalších fázach/dokumentoch) bude detailizovať:

• KEDY potrebujete (chcete) ZAČAŤ? Napíšte TERMÍN (mesiac/rok)
• KEDY potrebujete (chcete) SKONČIŤ (mať dodaný výstup)? Napíšte TERMÍN (mesiac/rok).
• Fakturačné míľniky: jednotlivé míľniky projektu naviažte aj na fakturačné míľniky (v jednej tabuľke), aby ste si mohli kontrolovať cashflow v projekte.
• Míľniky Verejného obstarávania (VO) – do harmonogramu si doplňte aj míľnik procesu verejného obstarávania (celý proces).

ID	FÁZA/AKTIVITA	ZAČIATOK (odhad termínu)	KONIEC (odhad termínu)	POZNÁMKA
1.	Prípravná fáza a Iniciačná fáza	napr. 01/2020	napr. 02/2020
2.	Realizačná fáza	napr. 05/2020	napr. 10/2020
2a	Analýza a Dizajn	napr. 05/2020	napr. 06/2020
2b	Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb	napr. 07/2020	napr. 08/2020	Napr. Je potrebné obstarať dodávateľa IS riešenia/ licencie7/ konzultačné služby
2c	Implementácia a testovanie	napr. 05/2020	napr. 06/2020
2d	Nasadenie a PIP	napr. 12/2020	napr. 02/2021	PIP - 3 mesiace po nasadení
3.	Dokončovacia fáza	napr. 11/2020	napr. 12/2020
4.	Podpora prevádzky (SLA)	napr. 01/2021	napr. 01/2025	Napr. Je potrebné obstarať SLA zmluvu (Zmluvu o podpore prevádzky IS)? Odporúčame – pre reportovacie účely projektu si vytvorte high-level projektový plán v MS EXCEL alebo v inom formáte/nástroji pre projektové riadenie. Doplňte informácie o vybranej metóde riadenia projektu a zdôvodniť výber: Ak realizujete projekt metódou Waterfall: Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktorý majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác. Objednávateľ projektu vypracuje funkčnú a technickú špecifikáciu, Ak realizujeme projekt metódou Agile: Agilný prístup k riadeniu projektov sa uplatňuje v projektoch, u ktorých je jasný rámcový cieľ, ale z najrôznejších dôvodov je nemožné presne definovať všetky dlhodobé požiadavky bez priebežných prototypov. Pri agilných metódach práce sa realizujú malé porcie výsledkov v každom vývojovom cykle, iterácii, v tesnej spolupráci so zákazníkom. Agile metódu je možné aplikovať za podmienok definovaných vo vyhláške MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.

9.PROJEKTOVÝ TÍM

Zostavuje sa Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení:

• Predseda RV
• Biznis vlastník
• Zástupca prevádzky
• Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen)
• Projektový manažér objednávateľa (PM)
  Zostavuje sa Projektový tím objednávateľa
• kľúčový používateľ,
• IT analytik alebo biznis analytik,
• IT architekt,
• biznis vlastník
• manažér kvality (nepovinný člen pre projekty do 1 000 000,- EUR, povinný pri veľkých projektoch nad 1 000 000,- EUR,
• manažér IT prevádzky (nepovinný člen)
• manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti (nepovinný člen)
• UX dizajnér (nepovinný člen)
• iná špecifická rola (nepovinný člen)
• doplniť tabuľku zodpovedných osôb, ktoré budú participovať v projekte

ID	Meno a Priezvisko	Pozícia	Oddelenie	Rola v projekte
1.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte
2.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte
3.	Doplniť meno a priezvisko	Doplniť pozíciu (pracovné zaradenie v línii)	Doplniť názov org. útvaru	Doplniť rolu v projekte Vzor organizačnej štruktúry

9.1 PRACOVNÉ NÁPLNE

Doplniť podľa dokumentu z Riadiaceho Výboru projektu, prípadne zo splnomocnení alebo menovacích dekrétov . Tieto vstupy neskôr využijete pri dokumente PID.
VZORY a ŠABLONY zdrojových súborov sú tu: https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html  
Poznámka: Odporúčame – pozrite si VZOR pre MENOVACIE DEKRÉTY členov projektového tímu – vzor obsahuje názorný popis všetkých projektových rolí, ktoré vyžaduje Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke.

10.ODKAZY

Doplniť odkazy na už existujúce produkty v maximálnej miere – vyhnúť sa duplikovaným informáciám.

11.PRÍLOHY

Príloha : Zoznam rizík a závislostí (Excel): https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html
Poznámka: Odporúčame, si evidovať a vyhodnotiť pripomienky odbornej verejnosti

• Podľa § 4 odsek 10 – Vyhláška 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke je potrebné zrealizovať pripomienkovanie Projektového zámeru odbornou verejnosťou
• Odporúčame túto aktivitu formalizovať (do dokumentu)
• Odporúčame vyhodnotenie zverejniť na webové sídlo objednávateľa (do projektového adresára) – v súlade s Vyhláškou 401/2023 Zz. Oznámenie o začatí verejného pripomienkovania sa zverejní v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy na mieste určenom Orgánom vedenia. Na schválenie riadiacemu výboru v prípravnej a iniciačnej fáze sa tieto výstupy predkladajú až po zverejnení vyhodnotenia pripomienok.
  Koniec dokumentu
  1 Notácia ArchiMate: https://publications.opengroup.org/standards/archimate
  2 Aktuálny spoločný repozitár architektonických modelov verejnej správy je https://avssr.horizzon.cloud/. O prístup do repozitára a poskytnutie licencie pre modelovací nástroj pracujúci s repozitárom modelov je potrebné požiadať na e-mailovej adrese: sprava_EA@mirri.gov.sk.
  3 Napr. modelovací nástroj Archi - Open Source ArchiMate Modelling: https://www.archimatetool.com.
  4 Napr. modelovací nástroj pre BPMN - Camunda Modeler - Open Source Desktop Modeler: https://camunda.com/download/modeler/.
  5 Podľa § 2 ods. 1 písm. i) vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy sa objednávateľom rozumie správca alebo prevádzkovateľ ITVS, ktorý projekt realizuje alebo chce realizovať.
  6 Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 e-Governmente
  7 EUPL licencie: https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf