PROJEKTOVÝ ZÁMER
Vzor pre manažérsky výstup I-02
podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.

1.História DOKUMENTU

2.ÚČEL DOKUMENTU,

V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z.z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.

Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky obsahuje:

• manažérske zhrnutie,
• rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu,
• zainteresované strany,
• alternatívy,
• návrh merateľných ukazovateľov,
• opis požadovaných projektových výstupov,
• opis obmedzení, predpokladov, tolerancií
• návrh organizačného zabezpečenia projektu,
• opis rozpočtu projektu a jeho prínosov,
• náhľad architektúry
• harmonogram projektu
• zoznamom rizík a závislostí.

2.1Použité skratky a pojmy

2.2Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Požiadavky majú určené ID, kategóriu (funkčné, nefunkčné), oblasť, názov, popis, modul, release.

Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované objednávateľom/PM.

Zoznam požiadaviek je uvedený v Príloha č.3 Katalóg požiadaviek.

3.DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1Manažérske zhrnutie

Účelom projektu je realizácia informačného systému pre „Vybudovanie inteligentného dopravného monitorovacieho systému pre integrovanú dopravu regiónu Vysokých Tatier - Vybudovanie digitálneho dvojčaťa v regióne Vysokých Tatier“ ako súčasť integrovanej územnej investície Prešovského samosprávneho kraja (PSK) a v súlade s výzvou PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR, typom akcie opatrenia 1.2.2 v rámci Programu Slovensko.

Dôvodom realizácie projektu je dlhodobo neudržateľná situácia dopravy a mobility v regióne Vysoké Tatry v kontexte kvality života rezidentov a rozvoja služieb cestovného ruchu, hlavného ekonomického nositeľa v regióne.

Hlavným cieľom projektu je poskytovanie služieb vedúcich k zlepšeniu dopravnej situácie v regióne Vysokých Tatier, k vytvoreniu podmienok pre ekonomicky, ekologicky a sociálne udržateľnú mobilitu v prospech zvýšenia kvality života obyvateľov a návštevníkov regiónu, skvalitňovania služieb cestovného ruchu a celkového hospodárskeho rozmachu regiónu.

Projekt prislúcha k Operačnému programu Slovensko v nasledovných oblastiach:

• Priorita: 1P1 Veda, výskum a inovácie
• Špecifický cieľ: RSO 1.2 Využívanie prínosov digitalizácie pre občanov, podniky, výskumné organizácie a orgány verejnej správy
• Kategória regiónu: MRR - menej rozvinutý región
• Opatrenie: 1.2.2 Podpora budovania inteligentných miest a regiónov

Špecifické ciele projektu sú definované nadobudnutím služieb pre

1. zber a bezpečný prenos údajov o doprave, mobilite a ďalších údajov súvisiacich environmentálnym pôsobením dopravy a mobility na prostredie regiónu.
2. prístup k údajom určeným aktérom projektu pôsobiacim v RVT, návštevníkom RVT, profesionálom a akademickému sektoru, podnikateľom, inštitúciám verejnej správy a širšej verejnosti.
3. nadobudnutie dopravného modelu o stave dopravnej infraštruktúry, pohybe, počte a vlastnostiach vozidiel v hlavných cestných uzloch a ťahoch RVT.
4. dopravno-analytických výstupov určených na operatívne riadenie cestnej dopravy v RVT s cieľom upokojovať cestnú dopravu a odstraňovať dopravné obmedzenia.
5. integráciu poskytovateľov a konzumentov údajov a služieb spojených s dopravou a mobilitou, cestovného ruchu a ďalších služieb, minimálne

• služieb inteligentných parkovacích systémov,
• informačných a podporných služieb VOD a mobility,
• služieb inteligentného premenlivého dopravného značenia a informovania,
• služieb regulácie dopravy a vymožiteľnosti dopravných nariadení.

Navrhovaným riešením pre realizáciu projektu je zavedenie informačného systému pre online zber údajov, ich zdieľanie, analytické vyhodnocovanie, modelovanie a tvorbu situačných scenárov pre potreby dopravy a mobility v regióne Vysoké Tatry (RVT).

Projekt MSD RVT pozostáva z dopravných zariadení na zber údajov o doprave, licencie pre web aplikáciu, hlavným prístupovým bodom k službám MSD RVT, licencie pre mobilnú aplikáciu určenej širokej verejnosti, návštevníkom Tatier a profesionálom pôsobiacim v RVT a služieb súvisiacich s návrhom a implementáciou diela.

Výsledkom projektu bude dielo „Monitorovací systém dopravy v regióne Vysoké Tatry, ďalej MSD RVT, pozostávajúce z

•    dopravných zariadení na báze senzorov IoT a ďalších zariadení, nástrojov, služieb a prác určených na automatizovaný zber, spracovávanie, vyhodnocovanie a zdieľanie údajov v regióne,

•    web aplikácie určenej pre poskytovanie expertných, profesijných a obslužných služieb MSD RVT predovšetkým pracoviskám zodpovedným za dopravu, mobilitu a cestovný ruch v regióne a ďalšiu odbornú verejnosť.

Pre širšiu verejnosť bude dostupný vybraný zoznam informačných a ďalších služieb na podporu kvality života obyvateľov Tatier, dostupnosť mobility a turistických centier a na celkové zvýšenie kvality služieb cestovného ruchu v Tatrách.

•    Mobilnej aplikácie určenej predovšetkým širokej verejnosti, návštevníkom Tatier a ďalším aktérom pôsobiacim v službách, doprave a iných segmentoch dôležitých pre RVT.

Implementácia MSD RVT umožní nadobudnúť verný, v čase sa meniaci (dynamický) virtuálny model, digitálne dvojča mobility RVT, ktorý bude automaticky mapovať a kopírovať aktuálny stav dopravnej infraštruktúry a pohybu vozidiel v dotknutom regióne Vysokých Tatier. Využitie údajov na algoritmické modely pre simulácie, overovanie, predikciu a riadenie celého dopravného ekosystému umožní popisovať intenzitu individuálnej, nákladnej i verejnej dopravy, vyťaženie dôležitých bodov záujmu vrátane súvisiacich environmentálnych dopadov dopravy. Uvedením diela do prevádzky sa vytvoria podmienky pre efektívnejšie riadenie a plánovanie dopravy v Tatrách s pozitívnym efektom na zlepšenie kvality života, podmienok pre rozvoj cestovného ruchu a celkového rozmachu RVT.

Harmonogram aktivít projektu:

• Začiatok realizácie: 01.04.2026
• Koniec realizácie hlavných aktivít projektu: 31.03.2028

Kód MetaIS

isvs_15322 – IS Monitorovací systém dopravy regiónu Vysoké Tatry (MSD RVT)

Celková suma finančných prostriedkov na projekt s DPH: 1,816,774 € (slovom jeden milión osemstošesťnásťtisíc sedemstosedemdesiatštyri eur)

z toho,

• Zdroj Program Slovensko s DPH: 1 544 257,90 € (jeden milión päťstoštyridsaťštyritisíc dvestopäťdesiatsedem eur a deväťdesiat eurocentov)
• Zdroj Štátny rozpočet s DPH: 127 174,18 € € (jednostodvadsaťsedemtisíc jednostosedemdesiatštyri eur a osemnásť eurocentov)
• Zdroj PSK s DPH: 145 341,92 € (jednostoštyridsaťpäťtisíc tristoštyridsaťjeden eur a deväťdesiatdva eurocentov)

3.2Motivácia a rozsah projektu

Situácia dopravy a mobility v regióne Vysoké Tatry (RVT) je dlhodobo v centre pozornosti širokej verejnosti, návštevníkov turistických centier a zároveň aj zástupcov samospráv, ktorí na dopravné obmedzenia a kvalitu dopravy ako takej reagujú opatreniami s cieľom situáciu zlepšiť. Na dopravu zároveň vplýva požiadavka ochrany hodnôt TANAP, hlavného zdroja služieb CR, ktorá predpokladá minimalizovať negatívne účinky dopravy. To je v protiklade ďalšieho nárastu IAD a zaberania zelených plôch na riešenie statickej dopravy.

Systémovým výstupom riešiacim dopravu a mobilitu v Tatrách je Plán udržateľnej mobility regiónu Vysoké Tatry (PUM RVT), ktorý vznikol z iniciatívy lokálnych samospráv RVT za podpory PSK. PUM RVT je plánom s radom opatrení zameraných na systematické riešenie dopravy a mobilitu s členením od krátkodobých až po opatrenia s výhľadom na roky 2040-2050. Realizácia opatrení vyžaduje dôkladnú prípravu projektov, ktorých kľúčovou podmienkou je argumentačné nastavenie potrieb a cieľov zdôvodnené dátami.

Hlavnou motiváciou prečo realizovať tento projekt v Tatrách je zlepšenie znalosti o stave dopravy a kvality životného prostredia v najexponovanejšom centre turizmu s cieľom priniesť opatrenia a plány v prospech rozvoja cestovného ruchu, kvality života rezidentov a návštevníkov Tatier s pozitívnymi dopadmi na ekonomiku a zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt regiónu.

V dlhodobom trende potreby znižovania produkcie emisií a prechodu na emisno-neutrálne spôsoby dopravy má región Tatier veľkú príležitosť byť lídrom vo využití moderných inovácií ako hlavného nástroja rastu a kvality života v podmienkach rozvoja cestovného ruchu, hlavnou zložkou ekonomiky regiónu. Pre samotné PSK je realizácia projektu v Tatrách prejavom podpory data-driven decision-making princípov v riadení a plánovaní rozvoja, resp. konkrétnym príkladom uplatňovania SMART politík PSK v reálnej praxi regionálneho rozvoja.

Motivátory projektu vychádzajú z potrieb širokej verejnosti, konzumentov a poskytovateľov služieb cestovného ruchu RVT:

• Minimalizovať alebo až odstrániť dopravné kongescie[1] na vstupoch do turistických centier,
• Zlepšiť  dostupnosť parkovania,
• Zvýšiť kvalitu verejnej osobnej dopravy (VOD),
• Zlepšiť informovanosť o dopravnej situácii.

Rozsah realizácie projektu MSD RVT

Projekt MSD RVT pozostáva z

• dopravných zariadení na zber údajov o doprave, mobilite (mobility údaje) a súvisiacich environmentálnych údajov (enviro údaje) vo vymedzenom regióne Vysokých Tatier (RVT),
• licencie pre web aplikáciu, prístupového rozhrania k službám integračnej platformy, hlavnej backend zložky pre služby webovej aplikácie,
• licencie pre mobilnú aplikáciu určenej širokej verejnosti, návštevníkom Tatier a profesionálom pôsobiacim v RVT,
• služieb súvisiacich s návrhom a implementáciou diela.

Dopravné zariadenia na zber údajov a jeho komponenty zahŕňa:

• zariadenia na zber údajov dopravy a mobility
• zariadenia na snímanie veličín a udalostí o životnom prostredí
• zariadenia na energetické a komunikačné zabezpečenie snímačov dát
• zariadenia na inštaláciu snímačov dát
• služby spojené s inštaláciou snímačov dát a ich uvedením do prevádzky

Webová aplikácia a jej moduly pozostáva z:

• frontend, hlavné používateľské rozhranie pre prístup k službám MSD RVT
• backend – integračná platforma IoT a jej komponenty
  • modul pre automatický zber údajov
  • modul validácie a klasifikácie údajov
  • modul analýz a modelov mobility
  • modul vizualizácie
  • modul služieb interaktívneho dashboardu
  • modul výstupov pre plánovania procesov a riadenia dopravy
  • modul integrácie a dátových konverzii

Mobilná aplikácia obsahuje:

• klientske rozhranie na mobilných zariadeniach IOS a Android,
• backend moduly pre
  • služby integračnej platformy IoT
  • rezervačné a platobné služby
  • správu užívateľov
  • správu priradených zariadeniach
  • podporu zobrazovania turistických informácií z regiónu a ďalšie

Návrhové a implementačné služby:

• návrh a dizajn riešenia,
• obstaranie zariadení a služieb projektu
• nasadenie a testovanie MSD RVT
• školenia a uvedenie projektu do ostrej prevádzky

Účel a očakávané prínosy projektu MSD RVT

Účelom projektu je nadobudnúť schopnosť automatizovaného zberu a vyhodnocovania dopravných a environmentálnych dát, čo umožní znížiť cestné kongescie, prijímať opatrenia na zvýšenie plynulosti a bezpečnosti dopravy, návštevníkom Tatier priniesť prehľady o lepších a časovo výhodnejších spôsobov ako sa dostať do zvolených destinácií.

Dostupnosť dát umožní zaviesť cielené opatrenia a nastaviť investičné plány do nových projektov pre vybudovanie účinných systémov parkovania, zavedenie lepších a spoľahlivejších služieb VOD s vyšším taktom ich dostupnosti. Pomocou inteligentného dopravného značenia a informovania sa vytvoria podmienky pre rovnomerný rozptyl motoristov a návštevníkov v jednotlivých častiach Vysokých Tatier, znížia sa environmentálne záťaže spôsobené cestovným ruchom, zvýši sa kvalita služieb a tým aj dlhodobá udržateľnosť ekonomiky v regióne.

Hlavné prínosy projektu MSD RVT:

• Zníženie dopravných kongescií na vstupoch do turistických centier
• Zníženie nedostatku parkovania
• Zvýšenie využiteľnosti a kvality VOD
• Zlepšenie informovanosti o aktuálnej dopravnej situácii
• Zníženie negatívnych účinkov dopravy na TANAP
• Zníženie zaberania zelených plôch na riešenie statickej dopravy
• Skvalitňovanie služieb cestovného ruchu v regióne Vysokých Tatier
• Nadobudnutie údajov a nástrojov pre rozhodovanie a plánovanie dopravy a mobility v RVT

[1] dopravné zápchy, spomalená premávka, jazdné časy sú predĺžené a vytvárajú sa kolóny vozidiel

.

3.3Zainteresované strany/Stakeholderi

3.4Ciele projektu

 q

3.5Merateľné ukazovatele (KPI)

3.6Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Hlavným zdrojom dopravného dopytu je široká verejnosť, konzumenti služieb cestovného ruchu (CR) RVT. Dlhodobo známe situácie dopravných obmedzení a kvality dopravných služieb je možno zhrnúť do niekoľkých hlavných bodov:

• Dopravné kongescie na vstupoch do turistických centier
• Nedostatok parkovania
• Kvalita VOD
• Nízka informovanosť

Dátami podložené požiadavky na riešenie dopravnej situácie sú dostupné aj na základe výsledkov ankety, ktorá prebehla v období jún-júl 2025. Anketa oslovila najmä pracovníkov samospráv, zástupcov VOD, služieb mobility, verejných služieb, služieb CR ale aj ďalšie relevantné skupiny pôsobiace v RVT s otázkami zameranými na dopravnú situáciu v Tatrách a na najdôležitejšie potreby a opatrenia pre Vysoké Tatry.

Výsledky ankety potvrdzujú, že najdôležitejšou úlohou v Tatrách je riešenie dopravy, konkrétne potreba znížiť dopravné kongescie (dopravné zápchy) a vytvoriť zóny s minimálnym alebo nulovým vstupom áut, čo potvrdzuje aj priložený graf:

Zdroj: Anketa PSK Dáta pre Tatry.

Ďalším zdrojom požiadaviek na potrebu údajov boli stretnutia a rozhovory so zástupcami samospráv RVT, pracovníkmi ÚPSK, IDS Východ, SÚC a ďalšími, ktoré potvrdili potrebu údajov najmä pre

• Nastavenie dopravných politík
• Plánovanie dopravy a mobility a územných plánov
• Riešenie operatívnych potrieb pri sezónnom a nárazovom navýšení návštevnosti RVT
• Nastavenie flexibilných opatrení dopravnej obslužnosti pre RVT
• Tvorba bezemisných zón
• Údržba dopravnej infraštruktúry
• Realizácia projektov na rozvoj dopravy a cestovného ruchu a ďalšie

Potreby koncových užívateľov projektu sumarizuje tabuľka:

Tabuľka 5 Potreby koncových užívateľov

V prílohe č.1 a č.2 tohto dokumentu je priložený detailný dotazník prieskumu v sumár odpovedí respondentov.

.

3.7Riziká a závislosti

Úspešná realizácia projektu prinesie nasledujúce výstupy, znalosti a vstupy pre budúci rozvoj a plán udržateľnej mobility regiónu Vysoké Tatry:

1. Poznať aktuálny stav pohybu a počtu vozidiel v hlavných cestných uzloch a ťahoch RVT,
2. Nadobudnúť nástroje na operatívne riadenie cestnej dopravy v RVT,
3. Nadobudnúť nástroje na upokojovanie cestnej dopravy a odstránenie dopravných kongescií v RVT,
4. Nadobudnúť podmienky pre postupné vytvorenie inteligentnej infraštruktúry a nástrojov pre možnosť integrácie rôznych poskytovateľov služieb spojených s dopravou a mobilitou vrátane doplnkových služieb podporujúcich cestovný ruch. Minimálne požadovaný rozsah integrácie predpokladá zdieľanie dát pre:

• služby inteligentných parkovacích systémov,
• informačné a podporné služby VOD a mobility,
• inteligentné dopravné značenie a automatizovanú vymožiteľnosť regulácie dopravy,
• služby dostupnosti dát pre zapojených aktérov cestovania v RVT a pre širšiu verejnosť,

1. Možnosť využitia nadobudnutej infraštruktúry a nástrojov na budúcu vymožiteľnú reguláciu dopravy v špecifických oblastiach alebo v celom regióne Vysokých Tatier,
2. Nadobudnúť analyticko-riadiace pracovisko s personálnym a technickým zázemím schopným manažérsky a odborne zabezpečovať chod a prevádzku IS MSD RVT ako aj dlhodobú udržateľnosť a rozvoj inteligentnej mobility v rámci implementácií opatrení PUM RVT.

Tabuľka č.6 popisuje pohľad na ciele projektu, ciele jednotlivých aktérov a zároveň mapuje súlad cieľov s projektom MSD RVT a obmedzení, na ktorých bude potrebné pracovať, aby boli výstupy projektu MSD RVT synergicky využité v plnej miere.

Tabuľka 6 Prehľad najzávažnejších rizík a závislostí Ciele aktérov v regióne a obmedzenia

3.8Vyhodnotenie rizík a závislostí

V rámci projektu boli v  identifikované RIZIKÁ a ZÁVISLOSTI, ktoré sú uvedené v dokumente Príloha č.4 Zoznam RIZÍK a ZÁVISLOSTI.

Obsahujú povinné vyhodnotenie rizík súvisiacich s :

• Realizáciou verejného obstarávania,
• Legislatívou,
• Časovým priebehom / plánom projektu.

Vyhodnotenie rizík:

3.9Detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov

Celkové predpokladané výdavky predstavujú 1,816,774 € s DPH, z čoho paušálna sadzba na nepriame výdavky podľa článku 54 písm. a) NSU (907) je vyčíslená vo výške 7,00% z celkových oprávnených priamych výdavkov projektu na sumu   122 952 € . Výška výdavkov bola stanovená na základe predbežného zisťovania cien na trhu a na základe alokácie v zásobníku prioritných PZ.

Za účelom preukázania hospodárnosti výdavkov rozpočtu na realizáciu projektu má žiadateľ spracovanú projektovú dokumentáciu s podrobným rozpočtom a realizovaná PHZ. PHZ bude dostupná v prípade potreby na vyžiadanie.

Z pohľadu prínosov bol primárne model postavený na vyčíslení rozdielov medzi nákladmi a prínosmi projektu.

Zároveň je do finančných príjmov zahrnutá zostatková hodnota investície po odpočítaní odpisov.

Do nákladov v prvom a druhom roku bolo zahrnuté obstaranie aplikácií a technológie, vrátane súvisiacej dokumentácie. Náklady boli kalkulované v celej dobe modelu projektu na 10 rokov.

Pre potreby finančnej analýzy na základe porovnania alternatív bolo možné stanoviť ziskovosť projektu, ktorá je meraná troma kľúčovými indikátormi:

a)         Čistá finančná súčasná hodnota (Financial net present value, FNPV),

b)         Finančná miera návratnosti (Financial rate of return, FIRR),

c)         Návratnosť investície (Return on Investment, RoI).

3.9.1. Sumarizácia nákladov a prínosov

Tabuľka 7 Sumarizácia nákladov a prínosov

Interpretácia výsledkov:

Ekonomická a finančná efektívnosť projektu

Finančná čistá súčasná hodnota projektu (FNPV) je po 10 rokov záporná vo výške:  --3,156,004.98 €.

Zároveň je možné na základe nákladov a prínosov jednotlivých alternatív projektu kvantifikovať a vypočítať aj ekonomickú návratnosť projektu na základe nasledujúcich ukazovateľov:

a)         Ekonomická čistá súčasná hodnota (Economic net present value, ENPV)           3,038,192 €

b)         Ekonomická miera návratnosti (Economic Rate of Return, EIRR)                        45,7%

c)         Pomer prínosov a nákladov (Benefits to Costs Ratio, BCR)                                1,80

Kumulovaná ekonomická čistá súčasná hodnota pri dobe investície 10 rokov je 3,038,192 € (ENPV).

Hodnota pomeru pridanej hodnoty každého vynaloženého Euro investície voči benefitom je BCR = 1,80 €, pričom projekt má vnútornú ekonomickú výnosovú mieru 45,70 %.

Návratnosť projektu je vypočítaná v t5, čiže po dvoch rokoch prevádzky systému MSD RVT.

Náklady projektu

Náklady projektu sú po položkách vyčíslené v Prílohe č.6 tohto dokumentu – PHZ projektu MSD RVT.

Prínosy projektu

Všetky prínosy projektu sú zhrnuté v týchto predpokladoch:

Ušetrený čas návštevníkov RVT

Po zavedení systému do prevádzky môžu návštevníci upraviť svoju trasu dopravy tak, aby sa vyhli veľkým dopravným kongesciám pri nehodách, údržbe ciest alebo preplnených cestách v najväčšej sezóne.

Predpoklady:

Počet dní sezóny:                                 90 dní

Počet kongescií:                                  90

Počet kongescií denne v sezóne:          1

Počet automobilov v jednej zápche:       200

Priemerný počet osôb v aute:                3 osoby

Priemerný čas rozpustenia zápchy:       90 min

Priemerná spotreba automobilu:           8 l paliva

Priemerná cena paliva:                         1,5 EUR/l

Stratené tržby za 1 osobu a hodinu:      1,5 EUR

Priemerná mesačná hrubá mzda v národnom hospodárstve SR za 2024 podľa ŠÚ SR: 9,60 EUR/hod

Hodinu ušetreného času sme ocenili rovnako, ako je vyčíslená Priemerná mesačná hrubá mzda v národnom hospodárstve SR za 2024 podľa ŠÚ SR.

Úspory sú vypočítané nasledovne:

Ušetrený čas návštevníci

90 min (1,5 hod.) zápchy * 200 automobilov * 3 osoby * 9,60 EUR/hod * 90 dní sezóny * 1 kongescia za deň = 777 600 € za rok

Stratené tržby

90 min (1,5 hod.) zápchy * 200 automobilov * 3 osoby * 1,00 EUR/hod stratených tržieb * 90 dní sezóny =

81 000 € za rok

Ušetrené palivo

90 min (1,5 hod.) zápchy * 200 automobilov * 1,50 EUR/liter paliva * 90 dní sezóny * 1 kongescia za deň = 40 500 € za rok

Pri týchto konzervatívnych predpokladoch spolu projekt prinesie 899 100 € za rok

Kvalitatívne prínosy projektov nevyčíslené:

• Zlepšiť  dostupnosť parkovania,

• Zvýšiť kvalitu verejnej osobnej dopravy (VOD),
• Zlepšiť informovanosť o dopravnej situácii. 

3.9.2. Zdroj financovania

Predložený projekt má predpokladaný zdroj financovania Operačný program Slovensko v rámci dopytovej výzvy PSK-MIRRI-619-2024-ITI-EFRR zameranej na podporu rozvoja tvorby, spracovania, využívania a prepájania dát v rámci verejnej správy pre inteligentné rozhodovanie, plánovanie a správu.

3.10Harmonogram projektu

Projekt je riadený metodikou Waterfall.

Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projekty. PSK neočakáva zmeny v priebehu realizácie, nakoľko tento projekt má jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác.

Objednávateľ projektu vypracuje funkčnú a technickú špecifikáciu, zároveň zabezpečí otestovanie a kompletnú funkčnosť. V rámci akceptačného procesu odovzdá prevádzkovú dokumentáciu a vykoná školenie relevantných používateľov.

V niektorých častiach projektu zabezpečí odovzdanie v dvoch verziách (releasoch).

• Release 1 je podpora kritickej cesty pre potreby Životných situácií,
• Release final je kompletná funkčnosť riešenia.
• Súčasťou dodávky je vždy Postimplementačná podpora minimálne v rozsahu 3 mesiace, počas ktorej bude zabezpečené ladenie systému a intenzívna podpora v rámci rolloutu do produkčnej prevádzky a takisto záručná doba na celé dielo v rozsahu 5 rokov od spustenia diela do ostrej prevádzky.

3.11Návrh organizačného zabezpečenia projektu (projektový tím)

Kapitola popisuje návrh organizačného zabezpečenia projektu, ako je zloženie Riadiaceho výboru a Projektového tímu za realizátora projektu (Objednávateľa, Vlastníka projektu).

Zostavuje sa Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení:

• Predseda RV
• Biznis vlastník
• Zástupca prevádzky
• Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen)
• Projektový manažér objednávateľa (PM)

Zostavuje sa Projektový tím

• Projektový manažér
• kľúčový používateľ,
• IT analytik / biznis analytik,
• IT architekt,
• biznis vlastník
• manažér kvality,
• manažér IT prevádzky
• manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti
• UX dizajnér
• expert s potrebnou kvalifikáciou (integrácie, DevOps, sieťový špecialista a pod.)
• dátový expert

Tabuľka 8 Projektový tím

Dátový expert bude súčasťou projektového tímu, ale náklady na jeho aktivity nebudú refundované v rámci tohto projektu, nakoľko PSK rieši projekt „Lepší manažment dát Prešovského samosprávneho kraja II“ (projekt_535).

4. Legisaltíva

Kľúčové legislatívne predpisy ktorými sa momentálne riadi PSK ako zadávateľ tejto štúdie, zahŕňajú hlavne dopravnú legislatívu, legislatívu v súvislosti s ochranou životného prostredia a legislatívu v oblasti rozvoja cestovného ruchu.

Dopravná legislatíva

Dopravná legislatíva popisuje náležitosti prevádzky cestnej infraštruktúry a dopravnej obslužnosti.

Ide najmä o:

• Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave: Upravuje podmienky prevádzkovania cestnej dopravy, udeľovanie dopravných licencií a ďalšie aspekty spojené s cestnou dopravou.
• Zákon č. 332/2023 Z. z. o verejnej osobnej doprave: Stanovuje pravidlá pre poskytovanie verejnej osobnej dopravy, vrátane práv a povinností dopravcov a objednávateľov dopravy.
• Zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach: Rieši problematiku dráh, ich prevádzku, údržbu a bezpečnosť.
• Zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach: Definuje podmienky pre prevádzkovanie dopravy na dráhach, vrátane práv a povinností prevádzkovateľov.
• Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon): Upravuje správu, údržbu a výstavbu pozemných komunikácií, vrátane ciest II. a III. triedy, ktoré sú v kompetencii PSK.
• Zákon č. 214/2021 Z. z. o podpore ekologických vozidiel cestnej dopravy: Zaväzuje dopravcov k postupnému zvyšovaniu podielu ekologických vozidiel, čo ovplyvňuje zloženie vozidlového parku v IDS.

Legislatíva ochrany životného prostredia

Odbor životného prostredia Prešovského samosprávneho kraja (PSK) vykonáva svoje činnosti na základe viacerých legislatívnych predpisov Slovenskej republiky. Medzi kľúčové zákony patria:

1. Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch): Tento zákon definuje kompetencie a povinnosti samosprávnych krajov v oblasti územného plánovania a ochrany životného prostredia.
2. Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky: Upravuje prechod kompetencií v oblasti územného plánovania a životného prostredia z orgánov štátnej správy na samosprávne kraje.
3. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon): Stanovuje pravidlá pre územné plánovanie a stavebný poriadok, vrátane ochrany životného prostredia.
4. Vyhláška MŽP SR č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii: Špecifikuje obsah a postupy pri tvorbe územnoplánovacích podkladov a dokumentácie.
5. Zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí: Rieši problematiku hluku v životnom prostredí a stanovuje povinnosti pre jeho monitorovanie a kontrolu.
6. Zákon č. 3/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie: Upravuje tvorbu a prevádzkovanie národnej infraštruktúry pre priestorové informácie, čo zahŕňa aj údaje o životnom prostredí.

Tieto legislatívne predpisy určujú rámec pre činnosť oddelenia územného plánovania a životného prostredia PSK, vrátane obstarávania územnoplánovacích podkladov, posudzovania vplyvov na životné prostredie a kontroly hluku. Pre podrobnejšie informácie môžete navštíviť oficiálnu stránku PSK.

Okrem toho, Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, zohráva dôležitú úlohu v posudzovaní vplyvov strategických dokumentov na životné prostredie v rámci Prešovského kraja. Príkladom je záverečné stanovisko k "Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja 2021 - 2030", ktoré bolo vydané týmto úradom.

Legislatíva v oblasti turizmu

Prešovský samosprávny kraj (PSK) riadi a podporuje rozvoj cestovného ruchu v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky. Kľúčové legislatívne dokumenty a iniciatívy v tejto oblasti zahŕňajú:

1. Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu: Tento zákon ustanovuje podmienky podpory cestovného ruchu na národnej aj regionálnej úrovni. Upravuje zriadenie a fungovanie organizácií cestovného ruchu, ich financovanie a kompetencie.
2. Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch): Definuje kompetencie samosprávnych krajov, vrátane podpory a koordinácie rozvoja cestovného ruchu na svojom území.

V súlade s týmito zákonmi PSK vypracúva strategické dokumenty na podporu cestovného ruchu. Jedným z nich je Koncepcia rozvoja cestovného ruchu v Prešovskom samosprávnom kraji na roky 2024 – 2030, ktorá sa začala pripravovať koncom roka 2023. Tento dokument sa zameriava na analýzu súčasného stavu cestovného ruchu, identifikáciu kľúčových oblastí rozvoja a návrh konkrétnych opatrení na podporu turizmu v kraji. Koncepcia ráta s participatívnymi aktivitami, ktoré budú upriamené na 4 oblasti:

1. súčinnosť pri koordinovaní činnosti aktivít zainteresovaných cieľových skupín v PSK,
2. sieťovanie a budovanie vzájomných vzťahov, tvorbu aktívnej platformy pre dlhodobú spoluprácu samosprávy so svojimi kľúčovými aktérmi pre danú oblasť v tomto kraji,
3. informovanie verejnosti o pripravovaných aktivitách, nadviazanie spolupráce s územím,
4. súčinnosť pri plánovaných stretnutiach so zástupcami kľúčových aktérov v oblasti cestovného ruchu, ďalších prizvaných aktérov v predmetnej téme.

PSK tiež spolupracuje s Krajskou organizáciou cestovného ruchu (KOCR) Severovýchod Slovenska a jednotlivými Oblastnými organizáciami cestovného ruchu (OOCR) v kraji – Región Vysoké Tatry. Tieto organizácie boli zriadené v súlade so zákonom o podpore cestovného ruchu a ich úlohou je propagovať región, koordinovať aktivity v oblasti cestovného ruchu a spolupracovať s miestnymi samosprávami a podnikateľskými subjektmi.

Prešovský samosprávny kraj tak prostredníctvom legislatívnych nástrojov a strategických dokumentov aktívne podporuje a riadi rozvoj cestovného ruchu na svojom území, s cieľom zvýšiť atraktivitu regiónu pre návštevníkov a zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj turizmu.

Legislatíva projektová a IT

1. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)
2. Vyhláška 179/2020 Z. z., Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy
3. Vyhláška 401/2023 Z. z., MIRRI SR o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy
4. Vyhláška 547/2021 Z. z., MIRRI SR o elektronizácii agendy verejnej správy
5. Vyhláška 78/2020 Z. z., Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy
6. vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov
7. Zákon č. 18/2018 Z. z.. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
8. Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
9. Zákon č. 278/1993 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu
10. Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o eGovernmente)
11. Zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
12. Zákon č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov
13. Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
14. Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

5.ARCHITEKTÚRA RIEŠENIA PROJEKTU

Súčasný pohľad na biznis architektúru PSK prezentuje akým spôsobom je v súčasnosti riešená agenda Prešovského samosprávneho kraja z oblasti dopravy, jej manažmentu a plánovania.

V oblasti dopravného manažmentu úrad nevyužíva žiadne pokročilé softvérové nástroje.

Realizácia projektu odstráni dlhodobo neudržateľnú situáciu dopravy a mobility v regióne Vysoké Tatry v kontexte kvality života rezidentov a rozvoja služieb cestovného ruchu, hlavného ekonomického nositeľa v regióne.

V súčasnosti úplne absentuje poskytovanie služieb vedúcich k zlepšeniu dopravnej situácie v regióne Vysokých Tatier, k vytvoreniu podmienok pre ekonomicky, ekologicky a sociálne udržateľnú mobilitu v prospech zvýšenia kvality života obyvateľov a návštevníkov regiónu, skvalitňovania služieb cestovného ruchu a celkového hospodárskeho rozmachu regiónu.

Budúci pohľad

Možnosti uplatnenia dopravného manažmentu predstavujú významný priestor pre riadenie podporných činností PSK.

Monitorovať dopravných kongescií, statickej dopravy, VOD v regióne VT a navrhovať opatrenia na jej zlepšenie využívaním SMART nástrojov prináša rôzne benefity:

• Minimalizuje alebo až odstráni dopravné kongescie[1] na vstupoch do turistických centier,
• Zlepší  dostupnosť parkovania,
• Zvýši kvalitu VOD,
• Zlepší informovanosť o dopravnej situácii,
• Ušetrí čas návštevníkom regiónu VT,
• Ušetrí čas úradníkom PSK pri riešení rôznych situácií, ako sú oprava výtlkov, krízových situácií, zvýšenia úrovne emisií, údržbe komunikácií a podobne.
• Umožní efektívny proces plánovania dopravných investičných celkov
• Skvalitnením dopravných služieb sa zvýši kvalita služieb CR, hnací motor ekonomickému rastu RVT.

Obrázok 1 Súčasný stav architektúry PSK

Obrázok 2 Prehľad súčasného stavu architektúry PSK

[1] dopravné zápchy, spomalená premávka, jazdné časy sú predĺžené a vytvárajú sa kolóny vozidiel

5.1Stanovenie alternatív architektúry riešenia

Cieľovým stavom projektu je dostupnosť a využívanie dopravných modelov, scenárov a dátových výstupov pre operatívne riadenie dopravy a pre účely plánovania.

Pre dosiahnutie cieľového stavu po realizácii projektu samotná dostupnosť zariadení a nástrojov ešte nie je dostatočnou zárukou, že budú aj skutočne plnohodnotne využívané.

K dosiahnutiu cieľové stavu, dostupnosť a využívania výstupov projektu, sú posúdené tri alternatívy:

• BA1 - Ponechanie súčasného stavu,
• BA2 - Implementácia softvéru s existujúcimi sčítačmi,
• BA3 - Implementácia IoT senzorov a softvérovej platformy s mobilnou aplikáciou.

5.1.1. Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Výber alternatív prebiehal na úrovni biznis vrstvy prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia, ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.

Niektoré kritériá sú označené ako KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, sú vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá nie sú technologické (preferovať jednu formu technologickej implementácie voči druhej).

Alternatíva BA1 – Ponechanie súčasného stavu

Najnevýhodnejší scenár, investície do projektu neprinesú žiadne očakávané výsledky. Alternatíva je neefektívna, aj keď nepotrebuje žiadne investície.

Výhody:

• Žiadna investícia do implementácie a údržby riešenia.

Nevýhody:

• Žiadne zníženie dopravných kongescií na vstupoch do turistických centier,
• Žiadne zníženie nedostatku parkovania,
• Žiadne zvýšenie využiteľnosti a kvality VOD,
• Žiadne zlepšenie informovanosti o aktuálnej dopravnej situácii,
• Žiadne zníženie negatívnych účinkov dopravy na TANAP,
• Žiadne zníženie zaberania zelených plôch na riešenie statickej dopravy,
• Žiadne skvalitnenie služby cestovného ruchu v regióne Vysokých Tatier,
• Žiadny aktuálny, presný a objektívny zber údajov o návštevnosti,
• Žiadna automatizácia a eliminácia manuálnych procesov,
• Žiadne možnosť analýz, vizualizácie a publikovania údajov cez Geoportál PSK,
• Žiadne podpora transparentného a strategického rozhodovania v oblasti CR, mobility, územného plánovania a regionálneho rozvoja,
• Žiadne udržateľnosť riešenia.

Alternatíva BA2 – Implementácia softvéru s existujúcimi IoT sčítačmi

Implementácia softvérovej platformy na spracovanie údajov s využitím nedostatočného stavu existujúcich fyzických IoT sčítačov, navyše vo vlastníctve tretích strán, by znamenala, že údaje by boli do systému vkladané najmä manuálne s nevyhnutným doplnkom krátkodobých sčítaní, ankiet alebo dotazníkov.

Výhody:

• Nižšia počiatočná investícia a zavedenie digitálnych nástrojov do procesov PSK,
• Nižšia investícia do údržby riešenia.

Nevýhody:

• Absencia automatického a kontinuálneho zberu dát,
• Systém nezaručuje aktuálnosť, objektivitu a úplnosť údajov,
• Potreba manuálneho spracovania,
• Nižšia efektivita a zvýšené riziko chýb pri plánovaní,
• Žiadna schopnosť detegovať výkyvy, trendy a sezónne zaťaženie lokalít,
• Žiadne komplexné riešenie,
• Riešenie neumožňuje prechod na inteligentné riadenie založené na dátach.

Alternatíva BA3 – Implementácia IoT senzorov a softvérovej platformy s mobilnou aplikáciou

Implementačná fáza projektu zahŕňa okrem technologických komponentov a aplikácií poskytujúcich služby projektu aj súbor zmien vo vnútri organizácie, ktoré sú dôležité na plné zhodnotenie vynaložených investícii. Ide predovšetkým o procesné zmeny, organizačné zmeny, zabezpečenie odborných a personálnych zdrojov atď.

Výhody:

• Zníženie dopravných kongescií na vstupoch do turistických centier,
• Zníženie nedostatku parkovania,
• Zvýšenie využiteľnosti a kvality VOD,
• Zlepšenie informovanosti o aktuálnej dopravnej situácii,
• Zníženie negatívnych účinkov dopravy na TANAP,
• Zníženie zaberania zelených plôch na riešenie statickej dopravy,
• Skvalitnenie služby cestovného ruchu v regióne Vysokých Tatier,
• Aktuálny, presný a objektívny zber údajov o návštevnosti,
• Automatizácia a eliminácia manuálnych procesov,
• Možnosť analýz, vizualizácie a publikovania údajov cez Geoportál PSK,
• Podpora transparentného a strategického rozhodovania v oblasti CR, mobility, územného plánovania a
• regionálneho rozvoja,
• Udržateľnosť riešenia.

Nevýhody:

• Vyššia počiatočná investícia,
• Vyššia investícia do údržby systému.

Pre vybratie alternatívy sme vyhodnotili iba nasledovné KO kritériá:

1. Zníženie dopravných kongescií na vstupoch do turistických centier,
2. Zlepšenie informovanosti o aktuálnej dopravnej situácii,
3. Skvalitnenie služby cestovného ruchu v regióne Vysokých Tatier,
4. Udržateľnosť riešenia.

Pre vybratie alternatívy sme vybrali hlavných stakeholderov:

1. Samosprávy RVT
2. Prešovský samosprávny kraj
3. Integrovaný Dopravný Systém  (IDS) Východ

Tabuľka 9 Spracovanie MCA

Vyhodnotenie MCA:

• BA1 - Ponechanie súčasného stavu,
• BA2 - Implementácia softvéru bez IoT sčítačov,
• BA3 - Implementácia IoT senzorov a softvérovej platformy s mobilnou aplikáciou

Tabuľka 10 Vyhodnotenie MCA

Z hľadiska biznis vrstvy bola vyhodnotená ako vybraná alternatíva BA3 - Implementácia IoT senzorov a softvérovej platformy s mobilnou aplikáciou, ktorá spĺňa všetky KO kritériá.

5.1.2. Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.

Nutné moduly ISVS MSD RVT:

• Webová aplikácia
• Mobilná aplikácia
• Manažment IoT infraštruktúry

Tabuľka 11 Prepojenie koncových a aplikačných služieb

Z hľadiska aplikačnej vrstvy sme vyhodnotili ako vybranú alternatívu BA3 - Implementácia IoT senzorov a softvérovej platformy s mobilnou aplikáciou, ktorá spĺňa všetky kritériá a generuje najvyššie prínosy. Vybratá alternatíva kopíruje výber z biznis pohľadu.

5.1.3. Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy, pričom sa prioritne uvažuje o cloud ready aplikácii / aplikácie nasadené v prostredí vlastného HW žiadateľa s používateľskými rozhraniami cez tenkého klienta a v budúcnosti sa dané riešenie sa bude môcť premiestniť na vládny cloud. Zásadnou požiadavkou na technologickej vrstve architektúry je:

• škálovateľnosť riešenia v zmysle dopĺňania ako počtu jednotlivých IoT prvkov, tak aj rozširovanie funkcionality
• riešenia o nové typy prvkov. Softvér spracúvajúci dátové vstupy IoT prvkov musí byť koncipovaný modulárne, tzn.
• umožňovať nezávislé dopracovanie funkcionalít bez kompletnej alebo zásadnej zmeny aplikačného vybavenia.

5.2. Náhľad architektúry a popis budúceho cieľového produktu

Realizácia projektu MSD RVT sa opiera o tri základné časti/bloky riešenia:

• Zber a zhromažďovanie údajov – časť pozostávajúca zo súborom 40-tich dopravnými zariadení a podpornej sieťovej infraštruktúry v 16tich lokalitách RVT na zber údajov o doprave, mobilite a súvisiacich meteo a environmentálnych údajov,
• Licencia na web aplikáciu - krabicový softvér Digitálne dvojča mobility RVT na využitie cloud služieb integračnej platformy IoT a jej modulov pre spracovávanie a uchovávanie dát a ich ďalšie využívanie na dopravné analýzy a modelovanie pre účely uspokojovania potrieb dopravného dopytu v Tatrách,
• Licencia na mobilnú aplikáciu – mobilná apka TATRY GO určená širokej verejnosti, návštevníkom Tatier a profesionálom pôsobiacim v RVT.

Odbornú podporu a funkčnosť systému bude zastrešovať operačné pracovisko MSD RVT s úlohou  zabezpečovať kvalitu a dostupnosť služieb monitoringu pre aktérov projektu.

Obr. Koncept riešenia MSD RVT

Popis budúceho cieľového produktu

1. Blok dátových senzorov a rozhraní

Ťažiskom bloku DS je sústava nainštalovanej, bezpečnostne a energeticky zabezpečenej komunikačnej a technologickej infraštruktúry prvkov IoT a ďalších určených na zber, zhromažďovania a konsolidáciu statických a dynamických údajov o pohybe vozidiel ako aj emisných údajov viažucich sa na mobilitu vo vymedzenej oblasti. Dáta o doprave a emisiách vytvárajú základný údajový set MSD RVT určený pre ďalšie spracovanie a vyhodnocovanie dopravnej situácie v Tatrách.

Minimálny rozsah funkcií komponentov bloku zberu údajov:

• Zhromažďovanie dopravných statických a dynamických údajov o pohybe, počte, charaktere a evidencii vozidiel a mikromobility v záujmových oblastiach projektu MSD RVT.
• Zhromažďovanie údajov o aktuálnom stave environmentálnych atribútov prostredia súvisiacich s dopravou a mobilitou.
• Zabezpečená komunikačná a energetická infraštruktúra pre zber a zhromažďovanie dát.
• Poskytnutie rozhraní pre ďalší tok a spracovanie dát.

2. Softvér Digitálne dvojča mobility RVT

Softvér Digitálne dvojča mobility RVT je hlavným prístupovým bodom, frontend-om k službám integračnej platformy IoT a jej modulov, backend-u webovej aplikácie prevádzkovanej u budúceho dodávateľa projektu, u ktorého sa okrem technologického zázemia bude požadovať aj expertíza a služby v oblasti analýz a modelovania dopravy a mobility v podmienkach polycentrického regiónu Vysoké Tatry.

Aplikácia je určená na spracovávanie a uchovávanie dát a ich ďalšie využívanie na dopravné analýzy a modelovanie pre účely uspokojovania potrieb dopravného dopytu v Tatrách, poskytuje súpravu webových služieb a nástrojov určených predovšetkým

• pre profesionálnych pracovníkov dopravy, expertov, zamestnancov samospráv, poskytovateľom služieb a pod. Aplikácia umožní prácu s dátami nadobudnutými z bloku dátových senzorov DS pre
  • rôzne náhľady na aktuálny stav dopravy a mobility v Tatrách,
  • rôzne druhy exportov podľa zvoleného filtra dát,
  • predpripravené výstupy a zostavy dopravných analýz,
  • nástroje na vyhodnocovanie dát, na vytváranie grafov a „what if“ scenárov,
  • nadobudnutie prediktívnych scenárov, modelov pre plánovanie a pod.
  • štatistických výstupov, dátových výstupov pre verejný sektor a podobne.
• Služby webovej aplikácie budú v obmedzenej alebo upravenej miere sprístupnené aj pre širokú verejnosť, najmä rôzne náhľady a výstupy
  • k aktuálnemu stavu priepustnosti a dostupnosti dopravných kapacít,
  • očakávaný vývoj dopravnej situácie v najbližšom období,
  • odporúčania pre voľbu turistických destinácií a pod.

3. Mobilná aplikácia TATRY GO

Aplikácia TATRY GO je hlavným klientskym rozhraním MSD RVT určeným pre širokú verejnosť, predovšetkým pre náhodných alebo pravidelných návštevníkov Tatier ale aj pre pracovníkov verejného a privátneho sektora  pre rýchli prístup k informáciám a službám, napr.

• k aktuálnemu stavu dopravy, informácie o dopravných obmedzeniach, náhľady na dopravné uzly a pod.
• prehľady o lepších a časovo výhodnejších spôsobov ako najrýchlejšie sa dostať do zvolenej destinácie
• očakávaný vývoj dopravnej situácie v najbližšom období,
• odporúčania pre voľbu turistických destinácií a pod.

Backend-om mobilnej aplikácie bude opäť integračná platforma IoT a jej služby poskytované budúcim dodávateľom projektu schopné reagovať na rozšírené požiadavky, napr.

• využite aplikácie vo VOD a ďalších službách dopravy, napr. rezervácia / platba za parkovanie, taxi, zdieľanú mobilitu a pod.,
• možnosť rezervovať / zaplatiť za služby cestovného ruchu, kúpiť si lístok na podujatia a pod..
• pre pracovníkov dopravy, mestskej polície a ďalších sprístupniť služby určené pre profesionálov s cieľom umožniť pomocou mobilu zjednodušiť a skvalitniť výkon ich práce.
• pre účely nadobudnutia nových dát v rozšírenom údajovom sete využiť, za súhlasu používateľa aplikácie, informácie o zámere cestovať do Tatier, polohe vozidla v ktorom cestuje, jeho spätnú väzbu a ďalšie informácie ktoré ešte viac spresnia a skvalitnia služby IS MSD RVT.

Obrázok 3 Náhľad celkovej ToBe Architektúry MSD RVT v notácii ArchiMate

5.3. Business vrstva

Riešenie MSD RVT je postavené na zbere dát, ich zdieľaní a najmä na ich analytickom vyhodnocovaní a ďalšom expertom spracovávaní prostredníctvom služieb webovej a mobilnej aplikácie DDRVT a TATRY GO.

Minimálny rozsah požiadaviek na blok zberu dát:

-           Snímanie veličín a udalostí v doprave a mobilite

Automatizované získavanie dát a informácií z novo inštalovaných inteligentných kamier, radarov, sčítačov pre online monitoring dynamickej a statickej dopravy a mobility vo vybraných lokalitách RVT.

-           Snímanie environmentálnych veličín a udalostí vplyvu dopravy v RVT.

Automatizované získavanie dát a informácií z novo inštalovaných meteorologických staníc, senzorov prostredia a stavu vozovky pre analýzy vplyvu dopravy na okolité prostredie vo vybraných lokalitách RVT.

-           Energetické zabezpečenie staníc zberu dát

Zabezpečenie dostupnosti elektrickej energie pre snímače dát vo vybraných lokalitách RVT.

-           Komunikačné zabezpečenie staníc zberu dát

Zabezpečenie spoľahlivého prenosu dát pre ďalšie centrálne spracovanie pomocou dátových rozhraní v požadovanej štruktúre dátového modelu.

-           Možnosť využitia relevantných údajov zo zdrojov tretích strán

Vytvorenie rozhraní a procesov pre integráciu relevantných údajov tretích strán.

Snímanie veličín bude realizované nadobudnutými dopravnými senzormi, inštalovanými v celej záujmovoej oblasti regiónu VT. Určujúcim východiskom pre umiestnenie senzorov je splnenie základnej logiky a cieľa projektu – mať prehľad o aktuálnom stave dopravy a mobility v regióne, t.j. v ľudovom vyjadrení vedieť aký je pohyb vozidiel do/z Tatier, koľko vozidiel sa v Tatrách aktuálne nachádza. Zároveň, pre účely služieb rezidentom regiónu je dôležité identifikovať a oddeliť vozidlá rezidentov a návštevníkov regiónu.

Pre zachovanie tejto logiky je po dôkladnej analýze lokálnych podmienok zvolených

• 8 prístupových bodov vo vstupnej zóne RVT
• 8 bodov pohybu vozidiel v centrálnej časti RVT.

Celkovo to znamená osadenie

• 16 kamier so schopnosťou čítať EČV
• 11 pohľadových kamier
• 6 meteo a 3 enviro stanice
• 7 radarov

Všetko s komunikačným a energeickým zabezpečení pre spoľahlivú a bezpečnú prevádzku v podmienkach RVT, 24/7. Bližší popis poskytuje tabuľka lokalít a zariadení a prehľadná mapa ich rozmiestnenia.

Tab. Lokality a senzory MSD RVT

Obr. Mapa lokalít MSD RVT

5.3.1. Návrh riešenia v biznis vrstve architektúry

Obrázok 4 Biznis architektúra ASIS stav

V súčasnosti biznis vrstva PSK pozostáva zo základných IS ako je Portál, Podateľňa a základné integrácie na spoločné moduly ÚPVS.

Z hľadiska služieb rieši súčasný stav základné riadenie agendy PSK, manažment dotácií a publikovanie potrebného obsahu smerom k občanom a podnikateľom.

Popis TOBE stavu biznis vrstvy

Obrázok 5 Biznis architektúra TOBE stav

Žltou farbou sú naznačené ASIS biznis funkcie PSK a zelenou farbou sú naznačené TOBE koncové služby implementované projektom.

Popis TOBE koncových služieb

Manažment a analytika dát dopravy a mobility regiónu Vysoké Tatry

Táto služba poskytuje expertom (analytikom, operátorom, plánovačom) a ostatným organizáciám v regióne komplexný súbor nástrojov na zber, správu, analýzu a modelovanie dopravných dát. Umožňuje nielen monitorovať aktuálny stav, ale aj vykonávať hĺbkové analýzy, simulovať budúci vývoj a vytvárať strategické prognózy. Cieľom služby je transformovať surové dáta na informácie a podklady nevyhnutné pre efektívne operatívne riadenie a strategické rozhodovanie o rozvoji dopravy a mobility v regióne.

Poskytovanie dopravných dát regiónu Vysoké Tatry

Táto služba zabezpečuje cielenú distribúciu spracovaných dopravných informácií a služieb rôznym externým konzumentom – od verejnosti a turistov cez partnerské organizácie až po štátne open data portály. Služba poskytuje aktuálne informácie o stave dopravy, umožňuje plánovanie ciest. Jej hlavným cieľom je zvýšiť informovanosť, komfort a bezpečnosť všetkých účastníkov mobility v regióne a podporiť transparentnosť prostredníctvom otvorených dát.

Tieto dve nové koncové služby pokrývajú všetky nasledovné oblasti:

• Monitorovanie dopravy a mobility
• Pokročilá dopravná analytika
• Správa detekčných oblastí
• Manažment IoT infraštruktúry
• Reportovanie a evidencia udalostí
• Dopravné modelovanie a simulácia
• Prognostika a scenárová analýza
• Poskytovanie dopravných dát a výstupov
• Informácie o doprave a plánovanie ciest
• Integrované platby a rezervácie
• Interakcia a spätná väzba
• Správa súhlasov a osobných údajov

5.3.2. Prehľad koncových služieb – budúci stav (TO BE):

Tabuľka 12 Prehľad koncových služieb - budúci stav (TO BE)

Požiadavky na realizáciu a zmenu TOBE Koncových služieb sú zapísané do Katalógu požiadaviek.

5.3.3. Organizačné zmeny a Procesy dotknuté navrhovaným riešením

Obrázok 6 Detailnejšie znázornenia procesov pomocou BPMN notácie

Obrázok 6 znázorňuje organizačné usporiadanie a hlavné procesy dotknuté navrhovaným riešením.

Riešenie je postavené takpovediac na zelenej lúke, preto sú procesy nové, súčasné procesy netreba prispôsobovať.

5.3.4. Jazyková podpora a lokalizácia

Jazyková podpora a lokalizácia používateľského rozhrania a výstupov bude realizovaná v slovenskom a anglickom jazyku.

Lokalizácia bude realizovaná pre ovládanie modulov Webová aplikácia a Mobilná aplikácia a všetky výstupy týchto modulov.

Požiadavky sú uvedené aj v Katalógu požiadaviek.

5.4. Aplikačná vrstva

5.4.1. Návrh riešenia v aplikačnej vrstve architektúry

Popis ASIS stavu aplikačnej vrstvy

Obrázok 7 Aplikačná architektúra ASIS stav

Obrázok 8 Jednoduché zobrazenie aplikačná architektúra ASIS stav

V súčasnosti aplikačná vrstva PSK pozostáva zo základných služieb IS ako je Portál, Podateľňa, interných agendových systémov a integrácií na spoločné moduly ÚPVS.

Z hľadiska aplikačných služieb rieši súčasný stav základné riadenie agendy PSK, manažment dotácií a publikovanie potrebného obsahu smerom k občanom a podnikateľom a takisto všetky interné služby pre riadenie organizácie PSK.

1. 
   
   1. 
      
      1. 
         
         1. Popis TOBE stavu aplikačnej vrstvy

Obrázok 9 Aplikačná architektúra - náhľad na aplikačné služby ToBe stav

IS MSD RVT bude realizovaný ako cloudové riešenie, ktoré bude využívané aktérmi projektu.

Popis TOBE aplikačných služieb

Automatický zber dát

Zabezpečuje automatizované prijímanie dátových tokov z heterogénnych zdrojov, ako sú IoT senzory, kamery, indukčné slučky, GPS zariadenia a environmentálne stanice. Zahŕňa validáciu, štandardizáciu a prvotné ukladanie surových dát.

Spracovanie a kategorizácia dát

Transformuje surové dáta na použiteľné informácie. Zahŕňa čistenie, štruktúrovanie, agregáciu, klasifikáciu udalostí a v prípade potreby aj anonymizáciu alebo pseudonymizáciu osobných údajov.

Pokročilá analytika mobility

Aplikuje algoritmy strojového učenia a umelej inteligencie na identifikáciu skrytých vzorcov, trendov a anomálií v dopravnom správaní. Umožňuje hĺbkovú analýzu príčin a následkov v dopravnom systéme.

Prediktívne modelovanie dopravy a podpora rozhodovania

Využíva historické dáta a analytické modely na generovanie krátkodobých a dlhodobých prognóz vývoja dopravy. Poskytuje podklady pre strategické "čo-ak" analýzy a podporuje rozhodovanie o budúcich investíciách.

Vizualizácia dát a interaktívne prehľady

Transformuje komplexné dáta do zrozumiteľných vizuálnych formátov, ako sú mapové vrstvy, dashboardy, grafy a automatizované reporty, ktoré sú prístupné cez interné rozhrania.

Interaktívne modelovanie a simulácia dát

Poskytuje expertom nástroje na vytváranie, kalibráciu a spúšťanie digitálnych simulácií dopravných modelov. Umožňuje interaktívne testovať dopady plánovaných zmien v infraštruktúre alebo organizácii dopravy.

Riadenie a plánovanie dopravy

Poskytuje operátorom a plánovačom sadu nástrojov pre aktívne riadenie, ako je správa detekčných zón, konfigurácia monitorovacích pravidiel a prístup k operatívnym dátam v reálnom čase.

Publikovanie dát webovým portálom

Zabezpečuje zobrazenie vybraných verejných informácií, máp a analýz prostredníctvom verejného webového portálu.

Publikovanie dát mobilnou aplikáciou

Poskytuje optimalizované rozhranie (API) pre mobilné aplikácie, ktoré distribuuje informácie v reálnom čase, umožňuje plánovanie trás, odosielanie notifikácií a zber spätnej väzby.

Integrácia na open dáta / portál data.gov.sk a ďalšie

Zabezpečuje prípravu a pravidelnú publikáciu vybraných datasetov vo formátoch kompatibilných s národnými a medzinárodnými štandardmi pre otvorené dáta.

Integrácia dát a služieb tretích strán

Umožňuje obojsmernú výmenu dát a služieb s externými partnermi, napríklad napojenie na rezervačné systémy dopravcov, predajcov lístkov alebo poskytovateľov služieb cestovného ruchu.

Integrácia systémov a zariadení na báze štandardov rozhraní a protokolov

Predstavuje základnú technickú schopnosť systému komunikovať s rôznorodými hardvérovými a softvérovými komponentmi pomocou štandardizovaných protokolov, čím zabezpečuje interoperabilitu a rozšíriteľnosť.

Dátová konverzia

Zabezpečuje transformáciu dát medzi rôznymi formátmi, štruktúrami a sémantikou. Táto služba je nevyhnutná na zabezpečenie kompatibility medzi internými systémami a externými zdrojmi alebo konzumentmi dát.

Obrázok 11 Vzťahy medzi koncovými a aplikačnými službami MSD RVT

5.4.2 Rozsah informačných systémov – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 13 Rozsah informačných systémov - budúci stav (TO BE)

5.4.3. Využívanie nadrezortných a spoločných ISVS – AS IS

V projekte sa nadrezortné a spoločné ISVS nevyužívajú.

5.4.4. Prehľad plánovaných integrácií na nadrezortné ISVS – spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o  e-Governmente – budúci stav (TO BE)

Riešenie MSD RVT má integrované všetky podporné moduly, vrátane IAM modulu. Pre zvýšenie bezpečnosti však využijeme existujúci IAM modul dostupný v rámci ÚPVS. Požiadavka na posúdenie integrácie exitujúcich modulov ISVS bude súčasťou podkladov pre VO projektu.

Tabuľka 14 Prehľad plánovaných integrácií na spoločné moduly – budúci stav (TO BE)

5.4.5. Prehľad plánovaných integrácií na iné ISVS  – budúci stav (TO BE)

Na iné nadrezortné ISVS sa integrácia využívať neplánuje.

V prípade, že v čase realizácie projektu bude dostupné na integráciu aj centrálne riešenie MIRRI „Smart Data HUB“ a Konsolidovaná analytická vrstva v podobe digitálnej platformy určenej pre samosprávu, je možné implementovať integráciu aj na toto riešenie v závislosti od finančných možností tohto projektu.

5.4.6. Aplikačné služby pre Koncové služby – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 14 Aplikačné služby pre Koncové služby – budúci stav (TO BE)

5.4.7. Aplikačné služby na integráciu – budúci stav (TO BE)

Tabuľka 15 Aplikačné služby na integráciu – budúci stav (TO BE)

5.5 Dátová architektúra

Aktuálny stav dátovej architektúry (AS IS stav)

Súčasné dátové zdroje a systémy:

V prostredí regiónu Vysokých Tatier v súčasnosti neexistuje žiadne evidenčné systémy a databázy, ktoré obsahujú údaje relevantné pre smart city domény (doprava, infraštruktúra, údržba, plánovanie atď.).

Neexistujú ani čiastkové evidencie ako pasportizácia komunikácií, mestského majetku, údaje o semaforoch a dopravnom značení v GIS systéme a dáta z video analytických zariadení v Monitorovacom kamerovom systéme.

Kvalita a dostupnosť údajov:

V súčasnosti neexistujú aktuálne a kvalitné údaje. Údaje o dopravnej infraštruktúre (cesty, semafory, značenie) nie sú vôbec digitalizované ani jednotne spravované, čo sťažuje údržbu – tá je reaktívna a nákladná namiesto preventívnej. Napríklad informácie o technickom stave ciest či mostov sa aktualizujú len pri manuálnych kontrolách, chýba systematický zber dát o poruchách. Taktiež chýbajú senzory a prediktívne modely, ktoré by včas upozornili na vznikajúce problémy (napr. poškodenia vozovky, poruchy svetelnej signalizácie). Údaje o zimnej údržbe (posyp ciest, odhŕňanie snehu) sú evidované len operatívne a ex post, nie v reálnom čase. Výmena dát medzi VÚC systémami a externými zdrojmi je minimálna – izolovanosť VÚC IT systémov znamená, že informácie sa nezdieľajú naprieč platformami. Celkovo teda buď vôbec neexistujú, alebo sú dáta neprepojené, redundantné a ich kvalita je nejednotná (rôzne formáty, chýbajúce atribúty, nejednoznačné identifikátory v rôznych evidenciách). Toto všetko limituje schopnosť VÚC plánovať dopravu a údržbu na základe dát a poskytovať pokročilé digitálne služby.

Organizačná stránka

V súčasnosti nie je zavedená rola dátového kurátora (dátový architekt) v organizácii, v rozsahu ako ju definuje strategická priorita Manažment údajov a strategická priorita Otvorené údaje, ktorý bude zodpovedný za koncept systematického manažmentu údajov a úpravu organizačnej štruktúry smerom k vytvoreniu rezortnej dátovej kancelárie.

5.5.1. Objekty evidencie

V rámci projektu MSD RVT bol vypracovaný doménový model dátovej vrstvy, ktorý definuje návrh dátových prvkov súvisiacich s predmetom projektu. Model je platformovo nezávislý, zjednodušene zobrazuje vzťahy a základné objekty evidencie relevantné pre oblasť dopravy, riadenia údržby a súvisiace oblasti inteligentnej správy PSK.

Doménový model je v súlade s Centrálnym modelom údajov verejnej správy a rešpektuje metodické pokyny MIRRI pre interoperabilitu a štandardizáciu údajov. V nasledujúcej tabuľke č.16 uvádzame a popisujeme jednotlivé objekty evidencie (OE) relevantné pre projekt:

Tabuľka 16 Objekty evidencie

5.5.2. Referenčné údaje

V rámci projektu nebudú vznikať referenčné dáta.

5.5.3. Poskytovanie údajov z ISVS do IS CPDI – budúci stav (TO BE)

Tento projekt nerieši poskytovanie údajov z ISVS do IS CPDI.

5.5.4. Konzumovanie údajov z IS CPDI – budúci stav (TO BE)

Tento projekt nerieši konzumovanie údajov z CPDI.

5.5.5. Identifikácia údajov a subjektov pre konzumovanie alebo poskytovanie údajov do/z CPDI (CSRÚ)

Tento projekt nerieši poskytovanie a konzumovanie údajov z CPDI.

5.5.6. Kvalita a čistenie údajov

Procesy riadenia životného cyklu správy údajov (AS IS)

Súčasné procesy manažmentu údajov sú fragmentované a nesystémové. Tvorba údajov sa vykonáva individuálne na úrovni odborov VÚC bez centrálneho riadenia a bez jednotných pravidiel zberu, validácie, čistenia a archivácie. Nie sú implementované systematické metodológie štatistického vyhodnocovania ani jednotný kontextuálny rámec pre údaje.

Dátové zdroje sú prevažne interné, pričom absentuje jednotná metodika pre ich integráciu alebo referencovanie voči národným dátovým registrom.

Zavedenie systematického manažmentu údajov (TO BE)

V rámci projektu MSD RVT bude zavedený systematický manažment údajov podľa metodiky Ministerstva vnútra SR („Metodika identifikácie, vizualizácie a referencovania údajov pri dátovom modelovaní vo verejnej správe”).

Kľúčové opatrenia zahŕňajú:

• Implementácia jednotného centrálneho dátového modelu s definovanými objektmi evidencie,
• Zavedenie centrálnej dátovej platformy pre integrované ukladanie, správu a publikovanie údajov,
• Jednotné metadátové štandardy a využitie URI identifikátorov podľa Centrálneho modelu údajov verejnej správy,
• Pravidlá pre kvalitu údajov (validácia, čistenie, štandardizácia) a zabezpečenie interoperability s externými národnými registrami.

Organizačná stránka – zavedenie dátového kurátora

PSK bude využívať dátového kurátora (dátový architekt), ktorý je zodpovedný za:

• Koordináciu implementácie systematického manažmentu údajov v súlade s národnými metodikami a štandardmi,
• Komunikáciu so správcami referenčných registrov a zabezpečenie súladu dátových objektov PSK s národnými štandardmi a URI,
• Dohľad nad kvalitou údajov a poskytovaním otvorených údajov pre občanov, podnikateľov a pre iné organizácie verejnej správy,
• Tieto kroky povedú k dosiahnutiu cieľového stavu dátovej architektúry, ktorá umožní efektívne riadenie PSK na základe údajov a podporí princípy NKIVS (jedenkrát a dosť, interoperabilita, otvorené údaje).

Kľúčové zodpovednosti dátového kurátora v kontexte tejto dátovej vrstvy:

• Správa dátového modelu a slovníkov,
• Kvalita údajov,
• Integrácie a interoperabilita,
• Edukácia a podpora).

Tabuľka 17 Zhodnotenie dátovej kvality objektov evidencie

Tabuľka 18 Personálne zabezpečenie a roly pri riadení dátovej kvality

5.5.7. Otvorené údaje

V tejto časti uvádzame otvorené údaje, ktoré budú publikované v rámci projektu. Vznikajúce dáta budú v kvalite 3, čo znamená automatizované publikovanie otvorených údajov. Všetky metadáta datasetov budú registrované v centrálnom katalógu otvorených údajov na data.slovensko.sk. Datasety budú publikované na portáli otvorených údajov kraja s referencovaním na data.slovensko.sk. Správca informačného systému bude voliť z celkovej množiny dát vybrané datasetov na publikáciu.

Zvyšovanie dátovej kvality nebude jednorazovou aktivitou, ale bude súčasťou celoživotného cyklu údajov – od zberu až po publikáciu. Kombináciou technologických nástrojov (etl – extract, transform, load, validácie), organizačných opatrení (školenia, data governance), ako aj analytických výstupov a spätnej väzby od používateľov sa zabezpečí, že systém bude poskytovať dôveryhodné a využiteľné údaje v súlade s cieľmi projektu a štandardmi pre inteligentnú verejnú správu.

Projekt neuvažuje s poskytovaním dát do centrálneho riešenia data smart hub. PSK si však vyhradzuje možnosť takúto integráciu zvážiť v budúcnosti, v závislosti od vývoja národných dátových platforiem, právneho rámca a technickej pripravenosti projektu.

Na lokálnej úrovni budú využívané nasledovné interné analytické nástroje:

• Vizualizácia údajov v mapovom prostredí
• Tvorba analytických vrstiev – napr. tematické mapy
• Generovanie tabuľkových výstupov a export do formátov csv, xlsx pre ďalšie spracovanie v kancelárskych alebo analytických nástrojoch

Tabuľka 19 Objekty evidencie, ktoré budú sprístupnené ako otvorené údaje

Zdôvodnenie:

Zberové zariadenia a senzory - Dopravné dáta z IoT senzorov sú publikované v úrovni 3★ interoperability, keďže obsahujú dynamické údaje vhodné na ďalšie automatizované spracovanie, analytiku a modelovanie dopravných situácií.

PSK zabezpečí vytvorenie lokálneho katalógu otvorených dát (LKOD) podľa štandardu DCAT--SK2.0 (https://github.com/datova-kancelaria/dcatap-sk-2.0 ), a SPARQL Endpoint, sprístupní datasety data.slovensko.sk, a registruje LKOD do centrálneho Národného katalógu otvorených údajov (dostupný na data.gov.sk).

5.5.8. Analytické údaje

V rámci projektu MSD RVT budú vybrané objekty evidencie sprístupnené pre analytické spracovanie, aby podporili rozhodovanie, plánovanie a prípravu PSK politík. Tieto údaje budú sprístupnené analytickým jednotkám.

Tabuľka 20 Objekty evidencie, ktoré budú projektom pripravené pre analytické účely

Uvedené objekty evidencie budú v rámci projektu sprístupnené pre analytické jednotky prostredníctvom integračnej vrstvy analytickej platformy projektu, ktorá zabezpečí kontinuálny prístup k dátam v reálnom čase alebo v pravidelných intervaloch (v závislosti od špecifikácie datasetu). Údaje budú konsolidované a harmonizované v súlade s metodickými pokynmi MIRRI pre analytické údaje a budú poskytované v strojovo-spracovateľných formátoch (CSV, JSON, RDF), čím sa zabezpečí ich okamžitá použiteľnosť v analytických nástrojoch verejnej správy.

Údaje budú priebežne aktualizované a ich kvalita bude garantovaná dátovou kanceláriou PSK, ktorá bude zodpovedná za správu a kvalitu údajov vrátane zavedenia pravidelného monitoringu a kontroly údajovej integrity a správnosti.

Každý objekt evidencie bude opatrený metadátami podľa štandardov Open Data a NKIVS (Národná koncepcia informatizácie verejnej správy), vrátane referencovateľného URI identifikátora, čo umožní interoperabilitu, jednoznačnú identifikáciu a dlhodobú udržateľnosť údajov v rámci analytickej platformy.

Sprístupnenie analytických údajov umožní efektívne vyhodnocovanie PSK procesov, operatívne a strategické plánovanie a podporu rozhodovania na všetkých úrovniach riadenia PSK.

PSK pre aktivity, pri ktorých dôjde k:

1. tvorbe dát, ktoré nie sú otvorenými dátami,
2. tvorbe nových, úprave či prispôsobení existujúcich informačných systémov na výkon analytickej činnosti žiadateľa, zabezpečí súlad riešenia so štandardmi uvedenými v prílohe 5 - Príloha č. 11 Výzvy SK_MIRRI_619_2024_ITI_EFRR_122_513_523 konsol, s cieľom prispieť k štandardizácii a interoperabilite tvorených dátových sád a súvisiacich analytických systémov a modelov. Žiadateľ zároveň musí umožniť poskytovanie analytických údajov (ktoré nemajú charakter otvorených údajov) do centrálneho analytického systému MIRRI.

5.5.9. Moje údaje

V rámci projektu nebudú vznikať dáta, ktoré spadajú do kategórie mojich údajov.

5.5.10. Prehľad jednotlivých kategórií údajov

V nasledujúcej tabuľke č.21 sú kategorizované údaje dotknuté projektom z pohľadu využiteľnosti týchto údajov. Tabuľka je zosúladená s kapitolou 6.5.1 Objekty evidencie.

Tabuľka 21 Prehľad jednotlivých kategórií údajov

Legenda:

☒ – objekt patrí do danej kategórie,

☐ – objekt nepatrí do danej kategórie

Všetky údaje uvedené v tabuľke sú definované v súlade s Centrálnym modelom údajov verejnej správy a budú spravované v jednotnom dátovom modeli (doménovom modeli) PSK v rámci MSD RVT.

5.6 Technologická architektúra

5.6.1. Návrh riešenia technologickej architektúry

Popis ASIS stavu technologickej vrstvy

Obrázok 12 Technologická architektúra ASIS stav

V súčasnosti technologická vrstva PSK pozostáva zo základných HW prvkov ako sú servre, sieťové prvky, diskové polia a pásková knižnica pre zálohovanie aplikácií a dát.

Sieťové prvky riešia integrácie na spoločné moduly ÚPVS, GP SR a ŠÚ SR.

Popis TOBE stavu technologickej vrstvy

Obrázok 13 Technologická architektúra TOBE stav

Technologická infraštruktúra pozostáva z hardvéru (servre, sieťové komponenty, senzory a kamery), ktorý tvorí komplexný celok s modulárnym prístupom ku jednotlivým komponentom. Centrálny hardvér bude prevádzkovaný v dodávateľskom cloud prostredí za presne definovaných pravidiel a sieťových prístupov. Celé riešenie je navrhnuté tak, tak aby sa aplikácie v budúcnosti vedeli jednoducho zmigrovať do novej infraštruktúry.

Integrácia jednotlivých lokalít s umiestnenými IoT senzormi bude komunikačne zabezpečená 4G/5G dátovými službami operátorov a komunikačnými komponentami pre bezpečný prenos dát na minimalizáciu rizík ich zneužitia. Na každej lokalite bude vytvorená lokálna LPWAN sieť (BLE, Lora, Zigbee), ktorá napojí jednotlivé senzory. Kamery budú prenášať údaje cez sieťovú TCP/IP infraštruktúru, celá lokalita bude preto pripojená 4G/5G routrom s dátovou SIM (podľa kvality signálu a maximálnej prenosovej rýchlosti sa zvolí príslušný operátor).

Detailná špecifikácia technologických parametrov integračnej platformy IoT:

Platforma IoT, jadro celého systému, beží v cloudovom prostredí budúceho dodávateľa na technologickom podklade s vysokým stupňom otvorenosti a interoperability. Musí byť schopná integrovať smart body a smart riešenia od rôznych dodávateľov do jedného koncového bodu. Musí vedieť prijímať, spracovávať a zobrazovať údaje, uchovávať historické dáta a vytvárať štatistiky pre manažment verejných politík. Hlavné technologické komponenty IoT platformy tvoria:

• Modul komunikačných rozhraní
• Modul komponentov služieb
• Modul monitoringu
• Technologické komponenty dátových úložísk

Minimálny rozsah výkonnostných parametrov:

Modul komunikačných rozhraní - verejný portál musí byť schopný

• prijímať a spracovávať údaje z platformy v dohodnutom formáte a zvolenou formou ich v reálnom čase prezentovať.
• zverejňovať dáta vo forme datasetov pre tretie strany.
• integrácia s open data portálom – publikovať / poskytovať dáta vo forme datasetov na https://data.gov.sk/dataset

Používateľské rozhranie a zobrazovanie kľúčových informácií v rozsahu min:

• Definovanie dátových štruktúr
• Monitoring stavu hodnôt jednotlivých zariadení / digitálnych objektov
• Reporty a nástroje na ich tvorbu
• Služby dashboard-u
• Kompatibilita s bežnými webovými prehliadačmi a OS

Správa zariadení a digitálnych bodov v rozsahu min:

• Manažment fyzických zariadení (digitálnych objektov) - vytváranie, mazanie a spravovanie zariadení z používateľského rozhrania. Možnosť zobrazovať zariadenia ako digitálnych objektov (bod alebo polygón), o jeho forme zobrazenia rozhoduje používateľ. Nastaviteľné GPS súradnice bodu alebo polygónu. Definovanie atribútov podľa ich charakteru, t.j. telemetria, statická alebo dynamická informácia o zariadení.
• Modelovanie reálneho sveta a zariadení / digitálnych objektov - definovanie digitálnych objektov a mapovanie reálnych zariadení na digitálne body v čase ich pripojenia. Vytváranie digitálnych bodov na mapovom podklade s GPS súradnicami.
• Integrácia zariadení - podpora a komunikácia so zariadeniami, ktoré podporujú štandardné IT protokoly (napr. MQTT)
• API - Modifikovateľný systém pre tvorbu dátových konverzií z externých systémov do dátovej štruktúry. Musí byť možné pripojiť akýkoľvek externý počítačový systém, ktorý môže svoje dátové štruktúry zapisovať alebo čítať.

Systémová správa v rozsahu min:

• Systémová správa - Podpora horizontálneho škálovania, otvorenosť pre migráciu na novú serverovú infraštruktúru, cloud, hybridné alebo kontajnerové prostredie bez výpadkov funkčnosti a bez potreby prerušovania prevádzky. Dostupnosť všetkých dát na požiadanie v otvorenom a dokumentovanom formáte (napr. JSON, CSV, XML, a pod.) spolu s opisom ich štruktúry a vzťahov.
• Logovanie v minimálnom rozsahu
  • Núdzový stav (Emergency)
  • Upozornenie (Alert)
  • Kritický stav (Critical)
  • Chyba (Error)
  • Varovanie (Warning)
  • Oznámenie (Notice)
  • Informácia (Information)
  • Prihlásenie (Login)
  • Ladenie (Debug)

Bezpečnosť

• Použitie štandardizovaných prvkov ochrany prenosu dát šifrovaním (napr. SSL).
• Možnosť zabezpečenia autorizácie vzdialeného prístupu na zariadenia.
• Zariadenia / digitálne objekty komunikujú s IoT platformou na báze access tokenov.
• Zariadenia / digitálne objekty sa prihlasujú a autorizujú do IoT platformy na základe access tokenov.
• Pripojenie na webovú aplikáciu cez GUI je prostredníctvom šifrovanej komunikácie (napr. cez HTTPS alebo pod.).
• Prístupy do IoT platformy sú riadené prostredníctvom access tokenov (napr. JWT / JSON web token alebo pod.).
• Prístupové práva k systému sú autorizované prostredníctvom OAUTH 2 – bearer token OpenIDConnect alebo podobným bezpečnostným štandardom.
• Duplicitné a šifrované ukladanie údajov v jednotlivých databázach platformy.

Návrh funkčných a technických špecifikácií pre integráciu podporných systémov IDS RVT, musí reflektovať prebiehajúce projekty, minimálne pre:

• Inteligentné parkovacie systémy (IPS) pre multimodálne dopravné terminály P+R,
• Inteligentnú infraštruktúru zastávok VOD (IIZ VOD) pre implementáciu opatrení zameraných na vybudovanie inteligentných zastávok VOD v RVT,
• Inteligentné dopravné značenie (IDZ) pre implementáciu opatrení zameraných na výstavbu, rekonštrukcie a modernizáciu ciest v RVT.

5.6.2. Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – budúci stav (TO BE)

Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – TO BE

Tabuľka 22 Požiadavky na výkonnostné parametre, kapacitné požiadavky – budúci stav (TO BE)

Ďalšie kapacitné a výkonové požiadavky:

• Škálovateľnosť dátového skladu
  • Platforma musí byť škálovateľná, umožňujúca rozšírenie o ďalších minimálne 5 TB dát počas nasledujúcich 5 rokov.
• Zálohovanie a obnova údajov
  • Vyžaduje sa denná záloha kritických dát s retenciou 30 dní, týždenná záloha všetkých údajov s retenciou 6 mesiacov. Zálohovanie sa vyžaduje v technologickom prostredí s dosahom PSK.

• Spracovanie analytických úloh
  • Analytická platforma musí podporovať paralelné spracovanie veľkých objemov údajov (10-30 GB na analytickú úlohu) s výstupmi do 1 hodiny od zadania požiadavky.
• Podpora vysokého počtu súbežných prístupov k API
  • API platforma musí byť schopná spracovať minimálne 50 simultánnych požiadaviek v špičke.

Tieto kapacitné a výkonnostné parametre zabezpečia efektívne fungovanie riešenia, dostatočný výkon a pripravenosť pre ďalší rast a rozvoj infraštruktúry PSK v rámci projektu MSD RVT.

5.6.4. Využívanie služieb z katalógu služieb vládneho cloudu

Služby z katalógu služieb vládneho cloudu sa v tomto projekte nebudú využívať.

5.7 Bezpečnostná architektúra

5.7.1. Návrh riešenia bezpečnosti

Všetky aktivity spojené s KB budú realizované podľa najnovších pravidiel KB sumarizovaných v kapitole 5.7.3. tohto dokumentu.

5.7.2. Určenie obsahu bezpečnostných opatrení

Tabuľka 23 Určenie zdrojov a obsahu minimálnych bezpečnostných opatrení

Minimálne bezpečnostné opatrenia Kategórie I, podľa vyhlášky ÚPVII č. 179/2020 Z. z., budú v aplikované v projekte MSD RVT.

Vypracovanie bezpečnostného projektu: Bezpečnostný projektu musí byť pripravovaný a dodaný súčasne s Detailným návrhom riešenia (DNR, projektový výstup  R1-1), aby opatrenia z bezpečnostného projektu boli zapracované do DNR a dodaného diela. Bezpečnostný projekt musí byť aktualizovaný počas celej realizačnej fázy projektu podľa skutočného stavu implementácie požiadaviek, technologickej infraštruktúry a aj na základe nálezov z bezpečnostného testovania.  

Bezpečnostný projekt bude popísaný v samostatnom dokumente Bezpečnostný projekt, ktorý je výstupom etapy R3-4 a jeho náležitosti ustanovuje príloha č. 3 vyhlášky ÚPVII č. 179/2020  Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy.

PSK plánuje zjednotiť bezpečnostnú politiku podľa požiadaviek aktuálne platného zákona o kybernetickej bezpečnosti s účinnosťou od 1.1.2025 a nadväzujúcich vyhlášok. Všetky kritické aj podporné IT systémy v rámci projektu MSD RVT budú riadené spoločnými bezpečnostnými opatreniami. Integrovaný systém Identity & Access Management (IAM) poskytne centrálnu správu účtov, vrátane Single Sign-On a viacfaktorovej autentifikácie.

Pri riešení sa predpokladá:

• Nasadenie vrstvenej ochrany (perimetrové firewally, WAF, IPS/IDS systémy),
• Využitie zabezpečených IoT zariadení (certifikáty, kryptografické protokoly) a šifrovaná komunikácia,
• Vytvorenie plánu kontinuity (BCP) a disaster recovery (DR) pre dôležité systémy.
• Možnosť využitia externých SOC služieb pre monitoring, detekciu a riešenie bezpečnostných incidentov,

Navrhovaná bezpečnostná architektúra rešpektuje:

Postupy pre dosiahnutie požadovanej bezpečnosti (CIA triáda)

Dôvernosť (Confidentiality):

• Centrálne IAM, viacfaktorová autentifikácia, segregácia rolí (RBAC), implementácia Tiering modelu,
• Šifrovanie komunikácie (TLS), šifrovanie citlivých dát,
• Dôsledné logovanie prístupov a kontrola prístupových práv.

Dostupnosť (Availability):

• Redundantné servery a sieťová infraštruktúra,
• Záložné napájanie, HA klastre,
• Jasný incident management a definované RTO/RPO.

Integrita (Integrity):

• Kontrola verzie softvérových komponentov, digitálne podpisy,
• Hashovanie dôležitých databázových tabuliek,
• Automatizované testy pre zmenové požiadavky a monitorovanie anomálií.

Požiadavky na realizáciu Bezpečnostného projektu

• Vytvorenie bezpečnostnej politiky PSK, ktorá pokrýva aj projekt MSD RVT.
• Aktualizácia bezpečnostnej dokumentácie (zápisy o rizikách, kategorizácia ITVS, interné smernice).
• Zavedenie SIEM riešenia na centralizované logovanie bezpečnostných udalostí, reporting a notifikácie.
• Ochrana proti malvéru, DDoS, a nasadenie mechanizmov pre detekciu a prevenciu prienikov (IPS/IDS).
• Vytvorenie a pravidelná aktualizácia plánu kontinuity (BCP) a obnovy po havárii (DR).

Požiadavky na používateľské role a správu prístupov

Interní používatelia:

• Administrátori a pracovníci IT správy: Plný prístup k systémovým nastaveniam, logom, správu kont, s dôrazom na princíp minimálnych oprávnení.
• Funkční používatelia (zamestnanci PSK, PSK organizácií): Prístup len k agendám, v ktorých pôsobia (napr. údržba, dispečing). Režim vychádza z definovaných rolí v IAM.
• Prevádzka a podpora: Samostatná rola pre dohľad, odstraňovanie incidentov, bez prístupu k osobným údajom, ak to nie je nevyhnutné.

Externí používatelia (občania, podnikatelia, partneri):

• Prístup cez zabezpečené verejné rozhrania (portály, open API),
• Overovanie identity pomocou eID alebo iných dôveryhodných metód,
• Obmedzenie oprávnení len na vopred definované transakcie (napr. podanie žiadosti, zobrazenie stavu, nahlásenie incidentu).

5.7.3. Legislatívne, právne, štatutárne, regulačné a zmluvné požiadavky

Bezpečnostná architektúra je v súlade s dotknutými právnymi normami a zároveň s technickými normami, ktoré stanovujú úroveň potrebnej bezpečnosti IS,  pre manipuláciu so samotnými dátami, alebo technické/technologické/personálne zabezpečenie samotnej výpočtovej techniky/HW vybavenia bude v súlade so:

• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe: Integrovaná správa a metodická dokumentácia, schvaľovanie zmien, metodiky pre projektové riadenie,

• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a súvisiace vyhlášky: Mestské systémy budú kategorizované, v prípade potreby zaradené do základných, pokročilých alebo špecifických bezpečnostných opatrení,
• Zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre: Ak by niektoré časti infraštruktúry spadali do kritickej infraštruktúry, zaistia sa osobitné opatrenia,
• Vyhláška NBU č. 166/2018 Z. z., o podrobnostiach o technickom, technologickom a personálnom vybavení jednotky pre riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov
• Vyhláška NBU č. 164/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá prevádzkovanej služby (kritériá základnej služby)
• Vyhláška NBU č. 362/2018 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah bezpečnostných opatrení, obsah a štruktúra bezpečnostnej dokumentácie a rozsah všeobecných bezpečnostných opatrení
• Vyhláška NBU č. 436/2019 Z. z., o audite kybernetickej bezpečnosti a znalostnom štandarde audítora
• Vyhláška č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre IT verejnej správy: Dodržiava štandardy pre kybernetickú bezpečnosť, IAM, formáty údajov, logovanie,
• Vyhláška č. 179/2020 Z. z. (bezpečnostné opatrenia pre ITVS): Riešenie zavedie opatrenia zodpovedajúce výslednej kategorizácii,
• Vyhláška č. 158/2018 Z. z. (postup pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov): Pre oblasť spracúvania osobných údajov bude vykonaná DPIA (Data Protection Impact Assessment) vždy, keď riešenie prichádza do styku s osobitnými kategóriami údajov,
• GDPR (Nariadenie (EÚ) 2016/679) a Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov: Spracúvanie osobných údajov je založené na princípe minimalizácie, prísnej správe prístupov a transparentnom informovaní dotknutých osôb.

Bezpečnosť bude zároveň riešená v súlade so schválenou koncepciou rozvoja IS v PSK.

Minimálne technické bezpečnostné štandardy budú aplikované a pravidelne kontrolované : ochrana proti škodlivému softvéru, firewall, aktualizácia softvéru, monitorovanie, periodické hodnotenie zraniteľnosti, zálohovanie, požiadavky na fyzické ukladanie záloh, identifikácia a autorizácia.

5.7.4. Riešenie autentifikácie a prístupov používateľov

Autentizácia používateľov v rámci projektu MSD RVT bude spravovaná spoločným modulom ÚPVS IAM.

6. Prevádzka a údržba výstupov projektu

Zoznam služieb, ktoré budú dodávané dodávateľom v rámci 5 ročnej záručnej doby na IS MSD RVT:

• Evidencia objektov, majetku a zariadení
• Údržba a ticketovací systém správy
• Výkresová a technická dokumentácia
• Reporting
• Prevádzková podpora, monitoring a zisťovanie porúch

6.1. Návrh riešenia prevádzky a údržby

ISVS a jeho technologické komponenty budú prevádzkované a podporované dodávateľom v zmysle záručných podmienok definovaných ako súčasť záručnej lehoty podľa podmienok Zmluvy. Záručná lehota sa požaduje na obdobie minimálne 5 rokov.

Minimálny rozsah záručných podmienok:

• funkčnosť systému ako celok aj jeho častí pre bezporuchové poskytovanie služieb MSD RVT podľa požiadaviek a špecifikácii prevádzkovateľa
• realizácia servisných zásahov podľa požiadaviek (riešenie požiadaviek na zmenu konfigurácie),
• činnosti a práce nevyhnutné pre zachovanie funkčnosti a prevádzkyschopnosti Informačného systému
• podpora pri realizácii rozvojových zásahov (riešenie požiadaviek),
• poskytovanie telefonických konzultácií pre pracovníkov Objednávateľa,
• dolaďovanie a optimalizácia analytických a prediktívnych výstupov na riešenie motivačných dôvodv projektu, 
• odstraňovanie vád komponentov a modulov v požadovanej kvalite,
• podpora pri realizácii prevádzkových zásahov,
• realizácia pravidelných preventívnych zásahov,
• realizácia servisných zásahov (riešenie incidentov) v prípade nefunkčnosti Informačného systému alebo jeho komponentov, služby údržby, konfigurácie, malých zmien a doplnenia ISVS,
• dostupnosť služby pre zapracovanie požiadaviek objednávateľa a analýzu požiadaviek.

6.2 Zabezpečenie podpory používateľov a prevádzky

Hlavnú rolu pri zabezpečovaní podpory používateľov a funkčnosti systému bude zohrávať Operačné pracovisko v rozsahu minimálne:

• Prístup k modulom administrácie zberu údajov, web aplikácie, mobilnej aplikácie
• Prideľovanie prístupov a oprávnení, dohľad nad bezpečnosťou systému
• Monitoring vlastností MSD RVT a kvality jeho služieb počas testovacej a ostrej prevádzky systému.
• Komunikácia s používateľmi, identifikovanie odchýlok od požadovaných vlastností a služieb systému.
• Komunikácia s dodávateľom systému s cieľom odstrániť identifikované odchýlky v technickej prevádzke a službách systému
• Prístup k nástrojom Modulu analýz a modelovania na adaptáciu výstupov do kvality požadovanej konzumentmi MSD RVT
• Riešenie podnetov na zlepšenie funkčných vlastností systému
• Single Point of Contact, informačný manažmen a PR
• Help desk, manažment požiadaviek a incidentov, ticket manažment

Help Desk bude realizovaný cez 3 úrovne podpory, s nasledujúcim označením:

• L1 podpory IS (Level 1, priamy kontakt užívateľa) - jednotný kontaktný bod (zabezpečuje prevádzkovateľ IS).

Začiatočná úroveň podpory, ktorá je zodpovedná za riešenie základných problémov a požiadaviek koncových užívateľov a ďalšie služby vyžadujúce základnú úroveň technickej podpory.

Základnou funkciou podpory 1. stupňa je zhromaždiť informácie, previesť základnú analýzu a určiť príčinu problému a jeho klasifikáciu.

Typicky sú v úrovni L1 riešené priamočiare a jednoduché problémy a základné diagnostiky, overenie

dostupnosti jednotlivých vrstiev infraštruktúry (sieťové, operačné, vizualizačné, aplikačné atď.) a základné

užívateľské problémy (typicky zabudnutie hesla), overovanie nastavení SW a HW atď.

• L2 a L3 podpory IS (Level 2/3, postúpenie požiadaviek od L1) - na základe zmluvy o podpore IS

zabezpečuje úspešný uchádzač.

Ďalšie špecifikácie služieb Operačného pracoviska:

1. Help Desk je dostupný pre vybrané skupiny užívateľov cez telefón a email, incidenty
2. Dostupnosť L2/L3 podpory pre IS je 8x5 (8 hodín x 5 dní od 8:00h do 16:00h počas pracovných dní)

Tabuľka 24 Prehľad riešenia zabezpečenia podpory používateľov a prevádzky

6.3 Riešenie incidentov v prevádzke - parametre úrovní služby

Parametre služby riešenia incidentov v prevádzke sú špecifikované na základe určenia priority incidentu pomocou kombinácie jeho naliehavosti a dopadu podľa najlepších skúseností z praxe (best practice) z oblasti manažmentu IT služieb (  Information Technology Infrastructure Library - ITIL V3) nasledovným spôsobom:

Incident - za incident je považovaná každá nahlásená alebo inak zistená relevantná skutočnosť týkajúca sa aktíva (informačného systému) alebo jeho časti, ktorého nedostupnosť alebo nefunkčnosť má vplyv na poskytovanie služieb.

Tabuľka 25 Klasifikácia Naliehavosti incidentu

Tabuľka 26 Klasifikácia Závažnosti incidentu

Určenie priority incidentu je kombináciou dopadu a naliehavosti podľa nasledovnej matice:

Tabuľka 27 Určenie priority incidentu

Parametre služby Riešenia incidentov v prevádzke:

Tabuľka 28 Parametre služby Riešenia incidentov v prevádzke

Vysvetlivky k tabuľke

(1) Reakčná doba je čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom (vrátane užívateľov IS, ktorí nie sú v pracovnoprávnom vzťahu s verejným obstarávateľom) na helpdesk úrovne L3 a jeho prevzatím na riešenie.

(2) DKVI (Doba konečného vyriešenia incidentu) - znamená čas obnovenia štandardnej prevádzky - čas medzi nahlásením incidentu verejným obstarávateľom a vyriešením incidentu poskytovateľom podpory (do doby, kedy je funkčnosť prostredia znovu obnovená v plnom rozsahu). Doba konečného vyriešenia incidentu od nahlásenia incidentu verejným obstarávateľom sa počíta počas celého dňa. Do tejto doby sa nezarátava čas potrebný na nevyhnutnú súčinnosť verejného obstarávateľa, ak je potrebná pre vyriešenie incidentu. V prípade potreby je poskytovateľ podpory oprávnený požadovať od verejného obstarávateľa schválenie riešenia incidentu.

(3) Spoľahlivosť - maximálny počet incidentov za kalendárny mesiac. Každá ďalšia chyba nad stanovený limit spoľahlivosti sa počíta ako začatý deň omeškania bez odstránenia vady alebo incidentu. Duplicitné alebo technicky súvisiace incidenty (zadané v rámci jedného pracovného dňa, počas pracovného času 8 hodín) sú považované ako jeden incident.

(4) Incidenty nahlásené verejným obstarávateľom poskytovateľovi podpory v rámci testovacieho prostredia majú prioritu 3 a nižšiu. Vzťahujú sa výhradne k dostupnosti testovacieho prostredia. Za incident v testovacom prostredí sa nepovažuje incident vztiahnutý k práve testovanej funkcionalite.

Vyššie uvedené záručné parametre nebudú použité pre nasledovné služby:

• Služby systémovej podpory na požiadanie (nad paušál)
• Služby realizácie aplikačných zmien vyplývajúcich z legislatívnych a metodických zmien (nad paušál)

Pre tieto služby budú dohodnuté osobitné parametre dodávky.

6.4 Požadovaná dostupnosť informačného systému:

Dostupnosť (Availability) je pojem z oblasti riadenia bezpečnosti v organizácii. Dostupnosť znamená, že dáta sú prístupné v okamihu jej potreby. Narušenie dostupnosti sa označuje ako nežiaduce zničenie (destruction) alebo nedostupnosť. Dostupnosť je zvyčajne vyjadrená ako percento času v danom období, obvykle za rok. Orientačný zoznam dostupnosti je uvedený v nasledovnom prehľade:

90% dostupnosť znamená výpadok 36,5 dňa

95% dostupnosť znamená výpadok 18,25 dňa

98% dostupnosť znamená výpadok 7,30 dňa

99% dostupnosť znamená výpadok 3,65 dňa

99,5% dostupnosť znamená výpadok 1,83 dňa

99,8% dostupnosť znamená výpadok 17,52 hodín

99,9% (“tri deviatky”) dostupnosť znamená výpadok 8,76 hodín

99,99% (“štyri deviatky”) dostupnosť znamená výpadok 52,6 minút

99,999% (“päť deviatok”) dostupnosť znamená výpadok 5,26 minút

99,9999% (“šesť deviatok”) dostupnosť znamená výpadok 31,5 sekúnd

Dostupnosť je jedným s kľúčových požiadaviek na každý dôležitý informačný systém a vplyv na dostupnosť má mnoho faktorov, napríklad:

• Dostupnosť servera
• Dostupnosť pripojenie k internetu
• Dostupnosť databázy
• Dostupnosť webových stránok

V prípade, že je časť softvér alebo infraštruktúra zabezpečovaná externe (napr. hosting, webhosting), prenáša sa zodpovednosť za dostupnosť týchto komponentov na dodávateľa. Potom je potrebné mať vhodným spôsobom ošetrenú úroveň dostupnosti, ktorú musí dodávateľ dodržať. Zvyčajne je dostupnosť súčasťou dohody o úrovni poskytovaných služieb (SLA).

Popri špecifikácii dostupnosti systému v percentách uveďte aj upresňujúce ukazovatele, ktoré vyjadrujú požadované doby obnovenia systému a rozsahu dát, o ktoré môžete prísť:

• Recovery Time Objective (zvyčajne sa požíva skratka RTO) - vyjadruje množstvo času potrebné pre obnovenie prevádzky systému po jeho výpadku. Môže byť, v závislosti na použitej technológii, vyjadrené v sekundách, hodinách či dňoch. Pre zabezpečenie RTO sa používajú rôzne stratégie a technológie zálohovania alebo replikácie dát (vrátane obrazov a konfigurácií infraštruktúry) a vytvárania a prevádzky záložných systémov v ďalších lokalitách. Kľúčovým prostriedkom pre zabezpečenie dosiahnutia požadovaného RTO je okrem pravidelného a spoľahlivého vykonávania záloh dát a konfigurácií a vytvorenia záložného systému aj podrobný a overený Plán obnovy po výpadku (recovery plán) a aktuálna inštalačná dokumentácia.

• Recovery Point Objective (zvyčajne sa požíva skratka RPO) - je ukazovateľ dostupnosti dát. RPO vyjadruje, do akého stavu (bodu) v minulosti možno obnoviť dáta po výpadku systému. Inými slovami množstvo dát, o ktoré môže organizácia prísť. Pre zabezpečenie RPO sa používajú rôzne stratégie a technológie zálohovania alebo replikácie dát a bod obnovy dát je možné znížiť až k nulovej strate. Existujúce technológie poskytujú orientačne nasledovné úrovne zabezpečenia RPO:
  • Tradičné zálohovanie - strata dát v rozsahu cca hodiny až dni
  • Asynchrónne replikácie dát – strata dát v rozsahu minút až sekúnd, strata sa blíži k nule
  • Synchrónna replikácia dát - nulová strata

6.5 Požiadavky na ľudské zdroje potrebné pre zabezpečenie prevádzky

IS MSD RVT bude dodávaný s 5 ročnou záručnou dobou ako cloudová aplikácia. Preto prvých 5 rokov nebude potrebné zabezpečovať prevádzku systému.

Riadenie projektu bude zabezpečovať RV a projektový tím objednávateľa.

Realizáciu projektu bude zabezpečovať projektový tím dodávateľa v koordinácii s RV.

Dokumentácia k poskytnutému riešeniu bude obsahovať:

• dokumentáciu pre obsluhu Systémovým administrátorom – Administrátorská príručka
• dokumentáciu pre obsluhu Používateľmi vo všetkých rolách - Užívateľská príručka

Školenia používateľov bude poskytnuté v rozsahu školenia:

• administrátora systému – rozsah min. 2 dni pre 2 účastníkov
• kľúčových užívateľov – rozsah min. 10 dní pre 10 účastníkov

Školenia koncových používateľov budú realizované vyškolenými kľúčovými používateľmi.

6.6 Požiadavky na zdrojové kódy

Zdrojové kódy budú vo vlastníctve PSK a pri návrhu a implementácii budú aplikované technológie na otvorených licenciách vychádzajúc z:

Centrálny repozitár zdrojových kódov:

https://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-78/znenie-20200501#p31

Overenie zdrojového kódu s cieľom jeho prepoužitia:

https://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-85/znenie-20200501#p7-3-c

Spôsoby zverejňovania zdrojového kódu:

https://www.zakonypreludi.sk/zz/2020-85/znenie-20200501#p8-9

Inštrukcie k EUPL licenciám:

https://joinup.ec.europa.eu/sites/default/files/inline-files/EUPL%201_1%20Guidelines%20SK%20Joinup.pdf

7.OPIS IMPLEMENTÁCIE PROJEKTU A PREBERANIA VÝSTUPOV PROJEKTU

Projekt bude realizovaný oprávnenými aktivitami nad modulmi diela MDS RVT. Prehľad hlavných projektových aktivít a výstupov je uvedený v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka 29 Prehľad hlavných projektových aktivít a výstupov

PSK pri aktivitách súvisiacich s úpravou, vývojom nových a modifikáciou existujúcich informačných systémov a/alebo aplikácií, ich obstarávaním a implementáciou, bude postupovať, dodržiavať a riadiť sa podľa relevantných právnych predpisov, a to najmä:

• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
• Vyhláška 401/2023 MIRRI SR o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy,
• Vyhláška 78/2020 Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy,
• Vyhláška 547/2021 MIRRI SR o elektronizácii agendy verejnej správy.

8.ODKAZY

N/A

9.PRÍLOHY

Príloha č.1 - príloha dáta pre tatry dotaznik MSD RVT

Príloha č.2 - príloha dáta pre tatry anketa RVT k 12jul25

Príloha č.3 - Katalóg požiadaviek

Príloha č.4 - Zoznam rizík a závislostí

Príloha č.5 - Príloha_11_Integračno-analytická platforma (opis štandardov pre integráciu)

Príloha č.6 - PHZ konsolidované