I-02 Projektový zámer (projektovy_zamer)

PROJEKTOVÝ ZÁMER

Vzor pre manažérsky výstup I-02

 podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.

Schvaľovanie dokumentu

1. História DOKUMENTU

1. ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

V súlade s Vyhláškou 401/2023 Z. z. je dokument I-02 Projektový zámer určený na rozpracovanie detailných informácií prípravy projektu, aby bolo možné rozhodnúť o pokračovaní prípravy projektu, pláne realizácie, alokovaní rozpočtu a ľudských zdrojov.

Dokument Projektový zámer v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky má obsahovať manažérske zhrnutie, rozsah, ciele a motiváciu na realizáciu projektu, zainteresované strany, alternatívy, návrh merateľných ukazovateľov, detailný opis požadovaných projektových výstupov, detailný opis obmedzení, predpokladov, tolerancií a návrh organizačného zabezpečenia projektu, detailný opis rozpočtu projektu a jeho prínosov, náhľad architektúry a harmonogram projektu so zoznamom rizík a závislostí.

1. 
   
   1. Použité skratky a pojmy

1. 
   
   1. Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Funkcionálne (používateľské) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

URxx

• U             – užívateľská požiadavka
• R             – označenie požiadavky
• xx            – číslo požiadavky

Nefunkčné (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky majú nasledovnú konvenciu:

NRxx

• N             – nefunkčná požiadavka (NFR)
• R             – označenie požiadavky
• xx            – číslo požiadavky

Ostatné typy požiadaviek môžu byť ďalej definované PM.

1. DEFINOVANIE PROJEKTU

1. 
   
   1. Manažérske zhrnutie

Hlavným cieľom projektu je implementácia informačného systému CITES. Projekt sa zameriava na digitálnu transformáciu a podporu vybraných elektronických služieb, ich integrácií a vzájomnej interoperability tak, aby sa zvýšila užívateľská prívetivosť orgánov štátnej správy a inštitúcií na viacerých rezortoch (Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo spravodlivosti SR). Tieto orgány, ktoré sú zapojené do procesu vydávania dokladov CITES, ako aj následnej kontroly a vyvodzovania zodpovednosti, budú cez IS CITES navzájom prepojené. Zabezpečí sa lepšia informovanosť, elektronická (bezpapierová) komunikácia a výmena získaných informácií a dát, čo napomôže rýchlejšiemu procesu vydania rozhodnutí CITES zo strany Ministerstva životného prostredia SR a efektívnejšiemu procesu kontroly a vyvodzovania zodpovednosti. Projekt je taktiež nevyhnutné realizovať z legislatívnych dôvodov ustanovených v Dohovore o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „dohovor“), a nariadenia Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi v platnom znení. Taktiež aj z dôvodu nevyhovujúceho webového portálu pre koncových používateľov (fyzické a právnické osoby), ktoré sa v problematike CITES angažujú a ktorých výkon musí napĺňať Odbor regulácie obchodu s ohrozenými druhmi v súlade s princípmi environmentálnej politiky na SR a EÚ. Predmetom projektu je web portál pre koncových používateľov s cieľom jednoduchej, intuitívnej registrácie, evidencie a spracovania požadovaných údajov v súlade s aktuálne platnou legislatívou v danej oblasti. Implementáciou projektu IS CITES, projekt prispeje k znižovaniu administratívnej záťaže prostredníctvom využívania informačných systémov verejnej správy. Projekt implementuje koncept „Data-driven state“, prispeje tak k zlepšovaniu celkovej dostupnosti dát vo verejnej správe s dôrazom na otvorené údaje a zároveň umožní modernizáciu a racionalizáciu verejnej správy IKT prostriedkami. IS CITES bude zahŕňať zoznamy druhov s ich bližšími údajmi v rámci druhových kariet, informácie o cezhraničnom prechode exemplárov, evidencie súdnych rozhodnutí a záznamy o tagovacích zariadeniach ako sú mikročipy a krúžky. Projekt priamo prispieva k naplneniu cieľov definovaných v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy (NKIVS) SR 2021 a to k cieľu:

1.1 pre prioritnú os 1. Zvýšiť podiel elektronickej komunikácie s verejnou správou vybudovaním 7 nových koncových služieb

2.3 pre prioritnú os 2. Podiel sledovaných subjektov verejnej správy ktoré zverejňujú publikačné minimum otvorených údajov na data.gov.sk

1. 
   
   1. Motivácia a rozsah projektu

Motiváciou projektu je zjednodušenie a najmä zdigitalizovanie procesov a administratívy na Ministerstve životného prostredia SR pri vydávaní dokladov. Projekt implementuje zmenu formy vkladania údajov o žiadateľoch, žiadostiach, exemplároch do IS CITES zo súčasného ručného nahadzovania (cca do 3000 podaní ročne) do automatických vkladaní (prístupom žiadateľov do IS CITES) alebo automatických presunov zo systému registratúry do IS CITES. Rozvojom funkcionalít IS sa zároveň zhromaždia všetky relevantné informácie k jednej osobe - žiadateľovi a zjednoduší sa vyhľadávanie potrebných údajov, ktoré je Ministerstvo životného prostredia SR v súlade s platnými právnymi predpismi povinné evidovať a poskytovať orgánom štátnej správy v prípade potreby. 

Zjednodušením procesu vydávania rozhodnutí CITES pre žiadateľov, sa zníži doba správneho konania a následného vydania rozhodnutia, čo je prínosné pre žiadateľa o vydanie dokladu. Súčasne sa týmto žiadateľom zjednoduší podávanie žiadostí o vydanie rozhodnutí CITES, ktoré by podávali cez prístup v IS CITES, kde by mali žiadatelia možnosť sledovať stav vybavenia svojej žiadosti, možnosti notifikácie a pod. 

Zároveň sa držiteľom exemplárov živočíchov v CITES (fyzickým a právnickým osobám) zjednodušia niektoré povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov – v súčasnosti povinnosť vedenia evidencie o držaných exemplároch na úradnom tlačive a povinnosť zasielania tejto evidencie poštou alebo elektronicky po každej zmene v nej (cca 160 týždenne z celej SR) sa zjednoduší elektronickým vedením evidencie v IS CITES, čím odpadne povinnosť držiteľa každú zmenu v evidencii zasielať fyzicky na orgán štátnej správy. V aktuálnej dobe MŽP SR prevádzkuje agendový systém, ktorý svojím rozsahom nepokrýva požiadavky kladené na MŽP SR a jej vecne príslušnú sekciu. Kvalita údajov obsiahnutých v tomto systéme zodpovedá agendovému databázovo orientovanému IS využívajúc interné číselníkové hodnoty a iba základne kontrolné procesy udržujúc integritu databáz a funkčnosť systému. Nekvalita je očakávaná pri nečíselníkových údajov zadávaných ručne pri práci so systémom. Implementáciou tohto projektu sa zamedzí vzniku nekvality prostredníctvom konsolidácie do jedného datasetu, zavedením strojovo vykonávaných transformačných pravidiel, zavedením kontrolných automatizovaných procesov a pravidiel na vstupe/ pri zápise do systému.

Projekt bude realizovaný v súlade s relevantnými princípmi Národnej koncepcie Informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky, ako aj rámcovou nadrezortnou vládnou stratégiou pre transformáciu Slovenska na úspešnú digitálnu krajinu „Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030“.

Projekt je odpoveďou na kritické problémy, ktoré zahŕňajú absenciu integrovaného a efektívneho informačného systému, čo vedie k vysokému objemu administratívnej práce, pomalému spracovaniu žiadostí a výraznej chybovosti v administratívnych úkonoch. Súčasné procesy nie sú dostatočne pružné na rýchlu a efektívnu reakciu na potreby a požiadavky MŽP SR, čím sa obmedzuje prístup k službám MŽP SR a znižuje sa kvalita poskytovaných služieb.

Obrázok 1 Motivačná architektúra

Projekt reflektuje potrebu:

• zavedenia digitalizovaného a integrovaného procesného rámca za účelom zvýšenia prevádzkovej efektívnosti, zlepšenia toku údajov a spolupráce, vrátane monitorovania a analýzy v reálnom čase,
• zavedenia automatizácie za účelom zvýšenia rýchlosti a presnosti spracovania pre rýchlejšie a presnejšie žiadosti sledujúc zníženie rizika ľudskej chyby, a tiež súladu s právnymi predpismi a transparentnosti,
• optimalizácie používateľskej skúsenosti za účelom zvýšenia spokojnosti žiadateľov a zjednodušenia komunikácie,
• revízie smerníc a ich dodržiavania s cieľom nadobudnúť schopnosť promptne sa prispôsobovať zmenám (technologickému pokroku, legislatívnym zmenám) a zabezpečenie prísneho dodržiavania predpisov o ochrane a bezpečnosti údajov pre ochranu citlivých informácii a zachovanie integrity a spoľahlivosti systémov MŽP SR,
• súhrnného zjednodušenia procesov, zvýšenia prístupnosti služieb MŽP SR vo veci agendy CITES na diaľku a zlepšenia komunikácie medzi MŽP SR a jeho cieľovou skupinou s cieľom zvýšiť transparentnosť, efektivitu a spokojnosť klientov.

Súčasný stav vybavovania agendy CITES má nasledovné nedostatky:

• chýba systémová integrácia interného systému CITES, ktorý je morálne zastaraný na spoločné moduly ÚPVS, ktoré sú OVM povinné používať v zmysle zákona o e-Governmente:

• modul elektronických schránok,
• autentifikačný modul,
• modul elektronických formulárov,
• modul elektronického doručovania,

• chýba systémová integrácia na modul elektronických platieb,
• chýbajú elektronické formuláre, ktoré by boli v súlade s výnosom o štandardoch, chýbajú integrácie na referenčné registre - RFO, RPO,

• chýba viacero funkcionalít a IS, ktoré by zefektívnili prácu zamestnancov MŽP SR a ďalších zainteresovaných stakeholderov:

• práca so štruktúrovanými dokumentmi podaní, integrácia modulu elektronických schránok a modulu elektronického doručovania so systémom na správu registratúry,
• možnosť sledovať lehoty, prideľovať a sledovať úlohy zamestnancov, vytvárať reporty - napr. otvorených spisov,
• využitie spoločného registra informácií pre MŽP SR, ktorý by poskytoval bázu znalostí a možnosť na jednom mieste vyhľadávať informácie o subjektoch v konaní.

MŽP SR zároveň chýbajú:

• kvalitné systémy a optimalizované procesy,
• znížená administratívna záťaž,
• efektívna platforma na komunikáciu so žiadateľmi v rámci agendy CITES,
• funkčný manažment kvality,
• integrácia s informačným systémom na správu registratúry,
• digitalizované procesy agendy CITES,
• zavedené automatizované procesy,
• technologický upgrade,
• systém na evidenciu, správu žiadostí a komunikáciu formou notifikácií so žiadateľmi,
• portál CITES nespĺňa niekoľko dôležitých štandardov prístupnosti vrátane WCAG 2.1, slovenskej národnej normy STN EN 301 102 V1.2.1 a zákona NR SR č. 41/2001 Z. Z. o informačných technológiách vo verejnej správe, nie je optimalizovaný pre mobilné zariadenia, jeho výkon by sa dal zlepšiť, absentuje politika používania súborov cookies, politika GDRP atď.

1. 
   
   1. Zainteresované strany/Stakeholderi

1. 
   
   1. Ciele projektu

Hlavným cieľom projektu je naplniť povinnosti MŽP SR vyplývajúce z dohovoru vytvorením moderného riešenia s konzistentnou, interoperabilnou a integrovanou databázou údajov o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, zabezpečením výmeny jej údajov a prenosu údajov medzi inštitúciami v rámci SR a v rámci členských štátov EÚ a štátov 3. krajín.

Hlavný cieľ je možné rozdeliť na základné ciele:

• Naplniť povinnosti vyplývajúce z dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín.
• Vytvorenie jednotnej a digitálnej platformy o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín.
• Poskytnúť moderné riešenie pre občanov a podnikateľov.
• Efektívne realizovať digitálnu transformáciu úseku verejnej správy.
• Zvýšiť podiel elektronickej komunikácie s verejnou správou.
• Zvýšiť spokojnosť a dôveru osôb a subjektov verejnej správy s elektronickými službami.
• Znížiť interakcie osôb a zložitosť pri používaní služieb verejnej správy.
• Zjednodušiť prístup k elektronickým službám verejnej správy

Projekt priamo prispieva k naplneniu cieľov definovaných v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy SR 2021 a to k cieľu:

• 1.1 pre prioritnú os 1. Zvýšiť podiel elektronickej komunikácie s verejnou správou vybudovaním 7 nových koncových služieb.
• 2.3 pre prioritnú os 2. Podiel sledovaných subjektov verejnej správy ktoré zverejňujú publikačné minimum otvorených údajov na data.gov.sk.

1. 
   
   1. Merateľné ukazovatele (KPI)

1. 
   
   1. Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Projekt zohľadňuje napĺňanie potrieb koncových užívateľov - občanov SR (fyzické aj právnické osoby) - ktorí sú definovaní ako držitelia exemplárov druhov živočíchov a rastlín CITES, žiadatelia o vydanie dokladov, orgány štátnej správy na úseku ochrany exemplárov - MŽP SR, Štátna ochrana prírody SR, Slovenská inšpekcia životného prostredia, Polícia SR, Štátna veterinárna a potravinová správa SR, Finančná správa SR, Okresné úrady, odbory starostlivosti o životné prostredie, Generálna prokuratúra SR.

Naplnenie potrieb koncových užívateľov prispeje tak im, ako aj pracovníkom MŽP SR a ďalším orgánom pôsobiacim v agende CITES v SR, nakoľko súčasťou realizácie projektu rozvoj ISVS/s je implementácia elektronických služieb, ktoré majú grafické alebo iné používateľské rozhranie a sú určené pre občanov/podnikateľov (alebo aj pracovníkov verejnej správy pracujúcich s agendovým systémom), ďalej označených ako koncoví používatelia. Špecifikácia požiadaviek bola realizovaná koncovými používateľmi a je v súlade s legislatívou (s aktuálne platnou a s návrhom jej zmien ako súčasť projektov) a s postupmi pri vytváraní elektronických služieb verejnej správy, ako sú napríklad používateľský prieskum, mapovanie používateľskej cesty, vytváranie informačnej architektúry a testovanie prototypov podľa vyhlášky 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy. Špecifikácia potrieb resp. cieľov koncových používateľov, ktoré identifikujú, čo jednotlivé skupiny koncových používateľov od elektronickej služby požadujú, boli definované na základe analýzy a diskusií (prieskumu) s odborne spôsobilými osobami, ktoré zastupujú vybrané skupiny stakeholderov.

1. 
   
   1. Riziká a závislosti

Riziká a závislostí sú spracované v Prílohe č. 1 – Zoznam RIZÍK a ZÁVISLOSTÍ.

Zoznam rizík a závislostí reflektuje riziká v čase prípravnej iniciačnej fázy projektu.

1. 
   
   1. Stanovenie alternatív v biznis vrstve architektúry

V rámci biznis vrstvy architektúry sme porovnávali 3 variantné alternatívy riešenia súčasného stavu. Na základe identifikovaného rozsahu problému v projektovom zámere boli stanovené tri rôzne riešenia. Ako najefektívnejšia bola vybraná Alternatíva č. 3 taká, kt. pokrýva procesy a požiadavky všetkých stakeholderov.

Alternatíva 1

Táto alternatíva znamená ponechanie súčasného stavu. Pri tejto alternatíve by zostala aj vysoká prácnosť pri plnení špecifických požiadaviek a nemožnosť poskytovania údajov. Povinnosti vyplývajúce z dohovoru by však ostali nenaplnené.

Alternatíva 2

Táto alternatíva počíta s úpravou existujúceho informačného systému CITES, ktorý je budovaný na otvorenom webovom rozhraní, pričom prístup naň je cez heslo a len pre určených pracovníkov MŽP SR, je prevádzkovaný v prostredí vo vnútornej sieti INTRANET MŽP SR a nie je dostupný zo siete INTERNET. IS CITES nemá žiadne integračné rozhrania na iné ISVS a je morálne a technologicky zastaraný.

Alternatíva 2 počíta s rozšírením existujúceho systému o ďalšie funkcie potrebné pre naplnenie povinnosti vyplývajúce z Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

Alternatíva 3

Táto alternatíva počíta s vybudovaním úplne nového informačného systému, ktorý bude obsahovať všetky funkcie potrebné pre naplnenie povinnosti vyplývajúce z Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín a z potrieb MŽP SR a ostatných stakeholderov na zabezpečenie agendy CITES.

1. 
   
   1. Multikriteriálna analýza (MCA)

Výber alternatív prebieha prostredníctvom MCA zostavenej na základe kapitoly Motivácia a rozsah projektu,

ktorá obsahuje ciele stakeholderov, ich požiadavky a obmedzenia pre dosiahnutie uvedených cieľov.

Niektoré (nie všetky) kritériá, môžu byť označené ako KO kritériá. KO kritériá označujú biznis požiadavky na riešenie, ktoré sú z hľadiska rozsahu identifikovaného problému a motivácie nevyhnutné pre riešenie problému a všetky akceptovateľné alternatívy ich tak musia naplniť. Alternatívy, ktoré nesplnia všetky KO kritériá, môžu byť vylúčené z ďalšieho posudzovania. KO kritériá nesmú byť technologické (preferovať jednu formu technologickej implementácie voči druhej).

Spracovanie MCA

Vyhodnotenie MCA

Na základe vyhodnotenia MCA analýzy vychádza Alternatíva 3 ako jediná, ktorá spĺňa všetky požiadavky.

1. 
   
   1. Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

Na aplikačnej vrstve budú projektom riešené len aplikačné moduly/funkcionality, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov vybranej Alternatívy č. 3. Alternatívy na úrovni aplikačnej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej" architektonickej biznis vrstvy, pričom vďaka uplatneniu nasledujúcich princípov aplikačná vrstva architektúry dopĺňa informácie k alternatívam stanoveným pomocou biznis architektúry.

1. 
   
   1. Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

Alternatívy na úrovni technologickej architektúry reflektujú alternatívy vypracované na základe „nadradenej“ architektonickej aplikačnej vrstvy. Projekt počíta s rozšírením existujúcej technologickej vrstvy, ktorá vytvorí prostredie pre implementáciu nového informačného systému, ktorý bude obsahovať všetky funkcie potrebné pre naplnenie povinnosti vyplývajúce z Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín a z potrieb MŽP SR a ostatných stakeholderov na zabezpečenie agendy CITES.

Z tohto dôvodu je ekonomicky nevýhodné uvažovať s ďalšími alternatívami na technologickej vrstve architektúry.

1. POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKTY PROJEKTU)

Výstupom projektu je funkčný, stabilný, efektívny a bezpečný systém. Výstupom bude aj dodanie používateľskej príručky, inštalačnej príručky a pokynov na inštaláciu (úvodnú/opakovanú), prevádzkový opis a pokyny pre servis, údržbu a diagnostiku, pokyny na obnovu pri výpadku alebo havárii (Havarijný plán) a bezpečnostný projekt.

Realizácia projektu bude v zmysle vyhlášky MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. pozostávať z nižšie uvedených etáp:

• Analýza a dizajn,
• Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb
• Implementácia a testovanie,
• Nasadenie.

MŽP SR bude pri implementácii postupovať v zmysle vyhlášky MIRRI SR č. 401/2023 Z. z. Pre implementované zmeny budú dodané nasledovné špecializované a manažérske produkty, ktoré budú kompletne pokrývať celý rozsah dodávky popísaný v biznis, aplikačnej a technologickej architektúre a požadované výstupy budú dodávane primerane vzhľadom na charakter projektu.

1. NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

ISVS CITES pre podporu činností v súvislosti s kompetenciami a povinnosťami MŽP SR, v rámci uskutočňovaných správnych konaní sa používa od roku 2014. ISVS CITES je budovaný na otvorenom webovom rozhraní, pričom prístup naň je cez heslo a len pre určených pracovníkov MŽP SR, je prevádzkovaný v prostredí vnútornej siete INTRANET MŽP SR a nie je dostupný zo siete INTERNET. IS CITES nemá žiadne integračné rozhrania na iné ISVS.

ISVS CITES umožňuje:

• evidovať prijaté žiadosti žiadateľov vrátane údajov o žiadateľoch, o predmetných exemplároch, vydaných rozhodnutiach a vkladať prílohy. Spracovávané sú nasledujúce žiadosti:
  • o žiadosť o povolenie dovozu (IM), vývozu (EX), o potvrdenie o opätovnom vývoze
  • o žiadosť o potvrdenie zákonného nadobudnutia (ZN), o výnimku zo zákazu komerčných činností (KČ) a o súhlas s premiestnením (PR)
• generovať rozhodnutia s príslušnými poradovými číslami, ktoré sa tlačia na špeciálnych farebných papieroch
• evidovať prijaté rozhodnutia o porušeniach právnych predpisov, vrátane údajov o rozhodnutiach, o uložených sankciách a porušiteľoch a vkladať prílohy
• generovať rôzne zostavy a exportovať ich do PC
• vyhľadávať rozhodnutia, žiadosti, exempláre pomocou zadaných kritérií.

1. 
   
   1. Prehľad e-Government komponentov TO BE

Navrhovaný rozvoj IS CITES zjednoduší proces vydávania dokladov pre žiadateľov, zníži sa doba vydania dokladu pre žiadateľa, zefektívni sa proces kontroly a vyvodzovania zodpovednosti. Zároveň sa zabezpečí informovanosť a zapojenie orgánov štátnej správy a relevantných inštitúcií na viacerých rezortoch (Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstva financií SR) s čím súvisí aj úprava už vytvorených a vytvorenie ďalších potrebných funkcionalít.

Zapojenie subjektov do procesu CITES, napojenie na externé zdroje dát alebo aplikácie (napr. systémy na správu povolení, bezpečnostné moduly alebo analytické nástroje). Štruktúra môže zahŕňať štandardizované API alebo výmeny dát cez formáty ako XML, JSON, atď.

Obrázok 2.  - zapojenie subjektov v rámci procesu obchodu s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín

Architektúra informačného systému CITES je navrhnutá tak, aby podporovala komplexné spracovanie údajov spojené s reguláciou obchodu s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín. Popis architektúry zahŕňať nasledujúce prvky:

Vrstva používateľského rozhrania (Front-end), slúžia na prístup používateľov a umožňuje využiť koncové služby informačného systému na podávanie žiadostí, správu dokumentácie alebo sledovanie stavu povolení oblasti obchodovania s ohrozenými druhmi.

Aplikačná vrstva (Back-end) Implementuje zavedenie postupov pri spracovaní agendy  CITES (napr. vydávanie povolení, validácia povolení, kontrola druhov na zozname, atď). Workflow Spracovanie žiadostí, schvaľovanie povolení, od odoslania žiadosti cez validáciu až po schválenie/odmietnutie. Automatizované upozornenia o stave žiadostí alebo legislatívnych zmenách.

Obrázok 3. Náhľad architektúry  - budúci stav

Nový systém CITES bude navrhnutý tak, aby využíval služby vládneho cloudu (verejná a privátna časť), čo zníži náklady na jeho prevádzku a zároveň zvýši bezpečnosť riešenia a jeho lepšiu dostupnosť. Podporné nástroje budú vytvárať agendový informačný systém, ktorý bude slúžiť pre evidenciu a spracovanie agendy CITES, zároveň umožní poskytovanie informácií spolupracujúcim organizáciám, odbornej aj neodbornej verejnosti.

Výstupom projektu bude agendový informačný systém CITES,  ktorý predstavuje integráciu projektu s požiadavkami Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy (NKIVS) a modulmi Vertikálnej a Horizontálnej úrovne harmonizácie MŽP SR

Cieľom je zabezpečiť interoperabilitu systému podľa národných štandardov a požiadaviek na elektronickú komunikáciu.

Podrobnejší popis jednotlivých komponentov a ich funkcií, ktoré sú znázornené na diagrame informačného systému CITES (Obrázok 3. Náhľad architektúry  - budúci stav ) sú rozdelené do funkčných celkov tak aby bola zabezpečená elektronizácia agendy v plnom rozsahu.

1. 
   
   1. 
      
      1. Prehľad koncových služieb – budúci stav:

1. 
   
   1. 
      
      1. Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav:

1. 
   
   1. 
      
      1. Prehľad budovaných aplikačných služieb – budúci stav:

1. 
   
   1. 
      
      1. Prehľad integrácii ISVS na spoločné ISVS^[1] a ISVS iných OVM alebo IS tretích strán

1. 
   
   1. 
      
      1. Aplikačné služby na integráciu

1. 
   
   1. 
      
      1. Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ

Projekt neplánuje poskytovať údaje do IS CSRÚ.

1. 
   
   1. 
      
      1. Konzumovanie údajov z IS CSRÚ

1. 
   
   1. 
      
      1. Prehľad plánovaného využívania infraštruktúrnych služieb (cloudových služieb) – budúci stav:

Cieľom projektu sa realizuje nahradenie morálne zastaraného a technicky nevyhovujúceho SW riešenia moderným riešením, ktoré by pokrývalo agendu CITES v rámci celej organizácie. Vzhľadom na nedostatočný priestor na vlastnej infraštruktúre MŽP SR je pre IS projektu plánované využívanie IAAS/PAAS a SAAS verejnej časti Vládneho cloudu, čím sa zabezpečí jednoduchšia implementácia a správa IS projektu.

1. LEGISLATÍVA

Základnými legislatívnymi normami upravujúcimi oblasť regulácie obchodu  s ohrozenými druhmi a implementáciu tohto projektu sú: 

• Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES)
• Nariadenie Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi v platnom znení
• Nariadenie Komisie (ES) č. 865/2006 zo 4. mája 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi v platnom znení
• Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 792/2012 z 23. augusta 2012, ktorým sa stanovujú pravidlá vzoru povolení, potvrdení a iných dokladov stanovených v nariadení Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Komisie (ES) č. 865/2006 v platnom znení
• Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2770 z 12. decembra 2023, ktorým sa zakazuje dovoz exemplárov určitých druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín do Únie v súlade s nariadením Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi
• Zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 
• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 110/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi. 
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe 
• Zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike 
• Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) 
• Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy 
• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti 
• Zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre 
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy 
• Vyhláška č. 401/2023 Z. z. Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy 
• Vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) 
• Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

1. ROZPOČET A PRÍNOSY

7.1.            Sumarizácia nákladov a prínosov

Sumarizácia nákladov a prínosov riešenia :

Interpretácia výsledkov:

Ekonomická a finančná efektívnosť projektu je v analýze prínosov a nákladov hodnotená kvantitatívne pomocou nasledujúcich ukazovateľov:

• Pomer prínosov a nákladov (BCR): 2,49
• Kumulovaná diskont. návratnosť ENPV: 3 175 009 EUR bez DPH (ekonomická čistá súčasná hodnota)

Rozpočet projektu: 1 499 100,82 EUR s DPH

Podpora a udržateľnosť projektu (SLA) : 635 622, 00 EUR s DPH

Hlavné aktivity

Vývoj aplikácií:

                   Interné kapacity: 76 817,00 EUR s DPH

                   Externé služby:   1 324 212,00 EUR s DPH

Podporné aktivity

907 - Paušálna sadzba na nepriame výdavky podľa článku 54 písm. a) NSU: 98 072 EUR

Kvantifikácia prínosov: 

• časová úspora úradníka z času venovaného na spracovanie podania, ktorá sa premietne do úspory mzdových nákladov, 
• časová úspora občana/podnikateľa z času pri vypĺňaní formuláru podania a pri povinnej evidencii, ktorá sa premietne do úspory mzdových nákladov, 

Prínosy projektu boli definované cez úsporu času úradníka v rámci výkonu agendy, kde bola zadefinovaná priemerná prácnosť jedného preverenia informácie v jednom z registrov, prostredníctvom webového portálu https://oversi.gov.sk/ na 0,05 h a taktiež úspora času úradníka vďaka práci podporenej IS vzniknutým realizáciou tohto projektu. MŽP SR má zákonnú povinnosť preverovať informácie pre každý zo subjektov.

Bližší výpočet prínosov je definovaný v prílohe v rámci dokumentu BC/CBA.

Projekt predpokladá úsporu času úradníka podporením výkonu agendy vytváraným systémom najmä v oblasti: 

• Žiadosti o vydanie povolenia na dovoz exemplárov CITES 

• Žiadosti o vydanie vývoz/opätovný vývoz exemplárov CITES 

• Žiadosti o udelenie výnimky zo zákazu komerčných činností/súhlasu na premiestnenie 
• Žiadosť držiteľov o vydanie preukazu o pôvode exemplára živočícha 

• Evidenčný zoznam exemplárov rastlín a pokyny na jeho vyplnenie 

• Druhová karta exemplára živočícha 

• Záznam o nakladaní s neživým exemplárom + fotodokumentácia 
• Kniha chovu a držby exemplára živočícha

Na základe početnosti jednotlivých úkonov sa pristúpilo k analýze úspory celkovej prácnosti úradníka podporením výkonu agendy prostredníctvom systému, kde sa očakáva konzervatívnym prístupom priemerná úspora na jedno konanie v hodnote človekohodiny úradníka s použitím pravidla 1/2. Medzi prínosy projektu patrí aj znižovanie pravdepodobnosti vzniku chyby v konaní zapríčineného ľudskou chybou, prostredníctvom automatizovaných procesov v rámci vytváraného systému. 

Prínos p.a.[€] = priemerný počet vykonaní agendy za rok [ks] * rozdiel v prácnosti AS-IS – TO-BE [h] * priemerné osobné náklady[€/h]

Zároveň na základe početnosti jednotlivých úkonov sa pristúpilo aj k analýze úspory času na strane občana/podnikateľa, kde sa očakáva priemerná úspora na jedno konanie v hodnote človekohodiny občana/podnikateľa s použitím pravidla 1/2.

Prínos p.a.[€] = priemerný počet podaní/žiadostí za rok [ks] * rozdiel v trvaní času AS-IS – TO-BE pri podaní/žiadosti [h] * priemerné hodinová mzda v hospodárstve za 1Q/2024 [€/h]

Na základe analýzy a v nej použitých konzervatívnych odhadov je predpokladaný rok návratnosti investície do projektu v 7. Roku. 

Kvalitatívne prínosy:

Zvýšená ochrana exemplárov druhov CITES

Projekt IS CITES 2.0 umožní lepšiu ochranu ohrozených druhov prostredníctvom modernizovaných monitorovacích nástrojov a kontrolných mechanizmov. Vďaka tomu bude možné rýchlejšie identifikovať a riešiť prípadné hrozby pre biodiverzitu, čím sa zabezpečí udržateľnosť ekosystémov. Implementácia efektívnych kontrolných systémov pomôže predchádzať nelegálnemu obchodovaniu s ohrozenými druhmi. Zvýšená ochrana prispeje aj k medzinárodnej reputácii Slovenska ako krajiny, ktorá aktívne chráni svoje prírodné bohatstvo.

Zníženie spoločenských škôd

Automatizácia procesov a efektívnejšie odhaľovanie nelegálnych aktivít prispejú k znižovaniu environmentálnych a ekonomických škôd. Lepšie monitorovanie a kontrola umožnia rýchlu reakciu na nezákonné činnosti, čím sa minimalizujú ich negatívne dôsledky. Spoločnosť tak môže ušetriť značné finančné prostriedky, ktoré by inak museli byť vynaložené na nápravu škôd spôsobených nelegálnym obchodovaním. Tým sa zároveň posilní dôvera verejnosti v schopnosť štátu účinne chrániť svoje prírodné zdroje a uplatňovať zákony.

Zníženie stresu zamestnancov

Automatizované a zefektívnené procesy významne znížia pracovné zaťaženie zamestnancov, ktorí sa zaoberajú administratívnymi úkonmi. Mnohé rutinné a časovo náročné úlohy budú vykonávané systémom, čo umožní zamestnancom sústrediť sa na dôležitejšie a komplexnejšie úlohy. Tým sa znižuje úroveň stresu spojená s prácou, čo má pozitívny vplyv na ich celkovú pracovnú pohodu a produktivitu. Lepšie pracovné prostredie prispieva k vyššej spokojnosti a motivácii zamestnancov, čo vedie k nižšej fluktuácii a stabilnejšiemu pracovisku.

Vyššia spokojnosť verejnosti

Elektronizácia a zlepšenie poskytovaných služieb zvýši spokojnosť občanov a podnikateľov s administratívnymi procesmi. Rýchlejšie a transparentnejšie spracovanie žiadostí a povolení prispeje k lepšiemu vnímaniu verejnej správy. Zvýšená dostupnosť informácií a jednoduchšia komunikácia s úradmi umožní verejnosti lepšie porozumieť procesom a ich právam. Tieto zmeny budú mať za následok vyššiu dôveru v schopnosť štátu efektívne a spravodlivo spravovať verejné záležitosti.

Zlepšenie dostupnosti dát vo verejnej správe

Implementácia konceptu „Data-driven state“ umožní lepšie využívanie dát na rozhodovanie v rámci verejnej správy. Otvorené dáta budú ľahšie dostupné pre verejnosť, čo zvýši transparentnosť a zodpovednosť štátnych inštitúcií. Výskumníci, podnikatelia a občianske organizácie budú mať prístup k aktuálnym informáciám, ktoré môžu využiť na rôzne analytické účely. Tento prístup podporuje inováciu a ekonomický rozvoj, keďže dáta sú základom pre nové technológie a služby.

Efektívnejšia administrácia a znižovanie chybovosti

Automatizácia administratívnych procesov minimalizuje riziko ľudských chýb, čo vedie k presnejšiemu spracovaniu údajov a rozhodnutí. Zjednotené a štandardizované postupy zlepšia konzistenciu a kvalitu administratívnych úkonov. Zamestnanci budú mať viac času na riešenie zložitejších problémov, čo zvyšuje celkovú efektivitu inštitúcie. Tým sa tiež znižuje čas potrebný na korekciu chýb a opätovné spracovanie žiadostí, čo prispieva k rýchlejšiemu vybavovaniu.

Úspora času pre úradníkov aj verejnosť

Zefektívnenie administratívnych procesov umožní rýchlejšie spracovanie žiadostí, čím sa skráti celková doba správneho konania. Občania a podnikatelia budú môcť vybaviť svoje záležitosti pohodlnejšie a rýchlejšie, čo im ušetrí čas a zníži administratívne náklady. Úradníci budú môcť venovať viac času na strategické úlohy a zlepšovanie služieb, namiesto riešenia bežných administratívnych úkonov. Skrátenie doby vybavovania žiadostí tiež prispieva k väčšej spokojnosti a pozitívnemu vnímaniu verejnej správy.

Podpora environmentálnej politiky SR a EÚ

Projekt podporuje ciele environmentálnej politiky Slovenska a EÚ tým, že zaisťuje súlad s medzinárodnými dohovormi a legislatívou. Efektívne monitorovanie a kontrola obchodu s ohrozenými druhmi prispievajú k ochrane biodiverzity a udržateľnému rozvoju. Aktívna účasť na ochrane životného prostredia posilní medzinárodnú pozíciu Slovenska ako zodpovedného člena globálnej komunity. Tento prístup podporuje dlhodobé environmentálne ciele a pomáha zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre ďalšie generácie.

1. HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

Projekt bude dodávaný v 1 Inkremente z tohoto dôvodu uvádzame Harmonogram na úrovni 1 Etapy/ 1 Inkrementu.

Realizácia projektu a jej riadenie 

Plánovaná dĺžka realizačnej fázy projektu je rozvrhnutá na 12 mesiacov od prechodu z Iniciačnej fázy do realizácie.

Realizačná fáza sa bude členiť na nasledovné etapy: 

• Analýza a Dizajn 

• Nákup technických prostriedkov, programových prostriedkov a služieb (ak relevantné), 

• Implementácia a Testovanie, 

• Nasadenie a Postimplementačná podpora, 

Riešenie bude budované ako ucelený informačný systém podporujúci správu a kvalitu údajov potrebných na výkon agendy Odboru regulácie obchodu s ohrozenými druhmi MŽP SR v zmysle legislatívy.

Výstupy jednotlivých etáp budú verifikované a precizované v rámci realizácie projektu a procesov obsiahnutých v etape Analýza a dizajn. Produkty budú odsúhlasované Riadiacim výborom projektu, v ktorom bude mať zastúpenie aj dodávateľ projektu na základe úspešného verejného obstarávania. 

Podpora prevádzky (SLA) 

V aktuálnej dobe MŽP SR prevádzkuje viacero systémov obdobného a vyššieho rozsahu. Prevádzka Informačného systému CITES bude zabezpečená prostredníctvom Zmluvy SLA, z dôvodu zabezpečenia udržateľnosti projektu stanovenej riadiacou dokumentáciou. Na danú zmluvu, ako aj personálne náklady spojené s prevádzkou SW produktu a aplikácie bude mať MŽP SR vyčlenené finančné prostriedky z vlastnej rozpočtovej kapitoly minimálne na obdobie 5 rokov. 

Projekt bude realizovaný metódou Waterfall - vodopádový prístup počíta s detailným naplánovaním jednotlivých krokov a následnom dodržiavaní postupu pri vývoji alebo realizácii projektu. Projektovému tímu je daný minimálny priestor na zmeny v priebehu realizácie. Vodopádový prístup je vhodný a užitočný v projektoch, ktoré majú jasný cieľ a jasne definovateľný postup a rozdelenie prác. Projektové riadenie bude zabezpečené v zmysle metodiky PRINCE 2.

1. PROJEKTOVÝ TÍM

Riadiaci výbor projektu tvorí predseda riadiaceho výboru projektu a vlastníci procesov alebo nimi poverení zástupcovia.

Riadiaci výbor sa riadi Štatútom, ktorý je popísaný v samostatnom dokumente Štatút Riadiaceho výboru projektu ako najvyšší riadiaci orgán na účely realizácie projektu na základe schválenej projektovej dokumentácie.

Štatút Riadiaceho výboru upravuje najmä jeho pôsobnosť, úlohy, zloženie, zasadnutie a hlasovanie. Členom Riadiaceho výboru projektu môže byť aj zástupca dodávateľa. Väčšina členov Riadiaceho výboru projektu s hlasovacím právom sú osoby navrhnuté objednávateľom a zastupujú záujmy objednávateľa. Riadiaci výbor projektu dozerá na hospodárnosť, efektívnosť a účelové využívanie finančných prostriedkov a môže prispôsobiť štandardy projektového riadenia na realizovaný projekt.

Riadiaci výbor má minimálne 5 členov, vrátane predsedu Riadiaceho výboru (ďalej len „predseda“):

Riadiaci výbor projektu môžu tvoriť:

1. 
   
   1. predseda Riadiaceho výboru projektu,
   2. podpredseda Riadiaceho výboru projektu,
   3. vlastník alebo vlastníci procesov MŽP SR (biznis vlastník infraštruktúra) alebo nimi poverený zástupca alebo zástupcovia,
   4. zástupcu kľúčových používateľov (end user),
   5. zástupca za Dodávateľa v zmysle Zmluvy o Dielo s Dodávateľom,
   6. projektový manažér prijímateľa PPM.

Riadiaci výbor je riadený predsedom, ktorým je zástupca Objednávateľa. V prípade neprítomnosti predsedu na zasadnutí Riadiaceho výboru, predseda musí na toto konkrétne zasadnutie písomne delegovať svoju funkciu v rozsahu svojich práv a povinností formou splnomocnenia na zástupcu, ktorým môže byť aj iný člen Riadiaceho výboru s hlasovacím právom. Na rokovanie Riadiaceho výboru môžu byť v prípade potreby prizvaní aj iní účastníci, tak zo strany Objednávateľa, alebo za stranu Dodávateľa.

Riadiaci výbor zasadá pravidelne, spravidla raz za mesiac avšak najmenej jedenkrát za tri (3) po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Zasadnutie Riadiaceho výboru zvoláva predseda prostredníctvom Tajomníka Riadiaceho výboru. Závery zo zasadnutia Riadiaceho výboru a jednotlivé body zo zasadnutia Riadiaceho výboru sa prijímajú súhlasným hlasovaním nadpolovičnej väčšiny prítomných členov Riadiaceho výboru s hlasovacím právom. Hlas predsedu má v prípade rovnosti hlasov hodnotu dvoch hlasov.

Hlavné dokumenty spojené s činnosťou Riadiaceho výboru sú program zasadnutia, pracovný materiál a záznam zo zasadnutia Riadiaceho výboru, ktorého prílohou musí byť aj prezenčná listina, prípadne aj písomné splnomocnenia členov Riadiaceho výboru.

Program zasadnutia a pracovné materiály Riadiaceho výboru distribuuje Tajomník Riadiaceho výboru na základe podkladov a inštrukcií predsedu alebo toho člena Riadiaceho výboru, ktorý požiadal o zasadnutie Riadiaceho výboru.

Tajomník Riadiaceho výboru zabezpečí ich distribúciu členom Riadiaceho výboru najneskôr 3 pracovné dni pred zasadnutím Riadiaceho výboru. Za vecnú správnosť distribuovaného materiálu zodpovedá člen Riadiaceho výboru, ktorý ho predkladá.

Riadiaci výbor zaniká ukončením plnohodnotnej implementácie projektu a jeho uvedením do produktívnej prevádzky. Zoznam členov Riadiaceho výboru je súčasťou dokumentu Komunikačná matica uloženom na zdieľanom projektovom úložisku.

Riadenie projektu zo strany Objednávateľa bude zabezpečené prostredníctvom Projektového manažéra a Finančného manažéra a bude trvať počas celej doby realizácie projektu. Bude pokrývať oblasť projektového riadenia (projektový manažment, celková koordinácia projektu, celkový dohľad nad vývojom dodávaného Diela, vrátane kvality), finančného riadenia a monitorovania realizácie projektu v zmysle riadenia podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z. v platnom znení.

Projektový tím bude pozostávať z pozícií:

• Projektový manažér (PM)
• Kľúčový používateľ (KP)
• Analytik IT,
• Architekt IT,
• IT tester,
• Dátový špecialista,
• Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti (MKIB)

Ďalšie projektové role:

• Finančný manažér (FM)
• Asistent PM

V súlade s výzvou PSK-MIRRI-622-2024-DV-EFRR, MŽP SR zabezpečí, aby počas implementácie projektu a po jeho skončení (počas obdobia udržateľnosti) bol k dispozícii interný personál na obsluhu, prevádzku a rozvoj riešenia. Zároveň bude minimálne počas obdobia udržateľnosti zabezpečené financovanie tohto personálu zo zdrojov MŽP SR.

Projektový manažér Objednávateľa bude zabezpečovať koordináciu projektových činností a manažment v súlade s metodikou PRINCE2 (hlavné dokumenty, priebežné manažérske výstupy, a pod.).

Projektový manažér Objednávateľa bude riadiť, administratívne a organizačne zabezpečovať implementáciu projektu, komunikovať s dodávateľom, sledovať plnenie harmonogramu projektu a zabezpečovať dokumenty požadované MIRRI. Zároveň bude v spolupráci s projektovým manažérom dodávateľa koordinovať realizáciu hlavných aktivít, činností a úloh plynúcich z projektu.

Zodpovednosťou projektového manažéra je v spolupráci s finančným manažérom (Objednávateľa) zabezpečovať finančné riadenie projektu, kontrolu rozpočtu projektu a jeho súlad s účtovnými dokladmi. Kontrolu podpornej účtovnej dokumentácie a poradenstvo pri definovaní oprávnených výdavkov bude zabezpečovať finančný manažér Objednávateľa.

Súčasťou projektového riadenia bude tiež operatívna projektová podpora zabezpečujúca administratívnu podporu pre písomnú komunikáciu, administratívne vedenie projektovej dokumentácie a prípravu podkladov pre členov projektového tímu, organizáciu stretnutí a pod. V rámci aktivity budú taktiež zabezpečované manažment a hodnotenie kvality zo strany Objednávateľa.

1. 
   
   1.  PRACOVNÉ NÁPLNE

1. ODKAZY

Bez odkazov

1. PRÍLOHY

Príloha 1: Zoznam rizík a závislostí

[1] Spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 e-Governmente