PROJEKTOVÝ ZÁMER
podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.

1.História DOKUMENTU

2.ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

Účelom tohto dokumentu je detailne popísať základné parametre a rozsah projektu, vrátane jeho cieľov, prínosov, spôsobu realizácie a merateľných ukazovateľov, na základe ktorých je možné rozhodnúť o jeho ďalšej príprave a realizácii. Dokument poskytuje komplexný pohľad na plánovaný projekt, identifikuje zainteresované strany, kľúčové riziká, obmedzenia a predpoklady, pričom slúži ako podklad pre schvaľovanie projektu, alokáciu rozpočtu a kapacít. Zároveň zabezpečuje súlad prípravy projektu s Vyhláškou č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a vytvára základ pre transparentné riadenie celého životného cyklu projektu.

2.1Použité skratky a pojmy

2.2Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Funkcionálne (používateľské) požiadavky majú konvenciu:

FP_XX

F – funkčná

P – požiadavka

_XX – poradové číslo požiadavky

Ne-Funkcionálne (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky majú konvenciu:

NFP_XX

NF – nefunkčná

P – požiadavka

_XX – poradové číslo požiadavky

Technické požiadavky majú konvenciu:

TP_XX

T - technická 

P- požiadavka

_XX - poradové číslo požiadavky

3.DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1Manažérske zhrnutie

PLATFORMA PRE KONCOVÉ SLUŽBY PRÁCE S TECHNICKÝMI NORMAMI (PoSS) je zameraný na vytvorenie centralizovaného a intuitívneho systému na podporu elektronizácie procesov spojených s tvorbou, recenzovaním, prijímaním a pripomienkovaním technických noriem na Slovensku. Cieľom projektu je zjednodušiť a zrýchliť normotvorný proces, zvýšiť transparentnosť a efektívnosť a podporiť spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami.

Dôvod realizácie projektu

Dôvodom realizácie projektu je potreba modernizácie a digitalizácie procesov technickej normalizácie s cieľom:

• Urýchlenia a automatizácie normotvorného procesu
• Zvýšenia efektivity a transparentnosti
• Zapojenia širšej verejnosti a odborníkov
• Zníženia administratívnej záťaže

Obsah projektu

Projekt zahŕňa:

• Vývoj softvérovej platformy na manažment normalizačných procesov
• Digitalizáciu a automatizáciu normotvorných procesov
• Integráciu s existujúcimi systémami (napr. Slovensko.sk)
• Implementáciu modulu manažmentu zainteresovaných strán
• Implementáciu online recenzného procesu dokumentov
• Kalkulačku cien za preklady
• Online pripomienkovanie dokumentov v etape verejného prerokovania
• a ďalšie služby a moduly podrobne popísané v rámci tohto projektu

Prínosy projektu

• Úspora času a financií: Elektronizácia procesov zníži administratívnu záťaž na oboch stranách, aj na strane zamestnancov ale hlavne na strane občana / podnikateľa
• Vyššia efektívnosť normalizačných procesov: Automatizácia prinesie efektívnejšie riadenie návrhov a lepšiu koordináciu.
• Transparentnosť: Zvýšenie otvorenosti normotvorných procesov zapojí širšiu verejnosť.
• Zvýšenie dostupnosti technických noriem v štátnom jazyku prostredníctvom pracovných prekladov.

Koncové služby projektu

Projekt prinesie tieto kľúčové služby pre rôzne cieľové skupiny:

1. Žiadosť o sprostredkovanie technického výkladu technickej normy
2. Automatický jazykový preklad prijatých slovenských technických noriem a technických normalizačných informácií (pracovný preklad)
3. Žiadosť o zapojenie sa do práce v pracovných skupinách/projektových komisiách/technických komisiách na národnej a medzinárodnej úrovni
4. Recenzný proces dokumentov z oblasti technickej normalizácie pre zainteresované strany
5. Online pripomienkovanie navrhovaných pôvodných európskych a medzinárodných dokumentov z oblasti technickej normalizácie v etape verejného prerokovania

Zdôvodnenie využitia európskych fondov

Projekt patrí medzi priority digitalizácie verejnej správy a elektronizácie procesov v oblasti technickej normalizácie. Využitie európskych fondov umožní efektívnu realizáciu projektu s minimálnym finančným zaťažením štátneho rozpočtu.​

Projekt bude predložený v rámci výzvy s názvom "Lepšie e-Gov služby" s kódom PSK-MIRRI-622-2024-DV-EFRR. Táto výzva je zameraná na podporu poskytovania e-Government služieb a rozvoj digitálnych zručností v rámci programového obdobia 2021 – 2027. Prioritou výzvy je "1. Inteligentnejšie Slovensko – digitálna transformácia", špecifickým cieľom je "1.1. Zvýšenie kvality, efektívnosti a dostupnosti verejných služieb vrátane cezhraničných služieb" a opatrením "1.1.1 e-Government a digitalizácia verejnej správy". ​

3.2Motivácia a rozsah projektu

Problém, ktorý projekt rieši

Hlavným problémom, ktorý projekt rieši, je zastaraný, neefektívny a čiastočne neelektronický proces technickej normalizácie na Slovensku. V súčasnosti je proces normalizácie založený na papierovej dokumentácii, manuálnom spracovaní údajov a na technickej infraštruktúre postavenej na viac ako 30 rokov starom informačnom systéme. Tento stav má za následok:

• dlhé lehoty pri spracovaní návrhov noriem,
• vysoké administratívne náklady,
• obmedzenú dostupnosť informácií pre verejnosť,
• slabú prepojenosť systémov,
• nedostatočnú koordináciu medzi zainteresovanými stranami,
• obmedzené možnosti participácie odbornej verejnosti.

Projekt bude realizovaný v súlade s relevantnými princípmi Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky (NKIVS) 2021 a stratégiou „Digitálna transformácia Slovenska 2030“. Projekt prispieva k napĺňaniu cieľa NKIVS č. 1 – Poskytovať kvalitné verejné služby používateľsky ústretovými a efektívnymi spôsobmi, ako aj cieľa č. 3 – Efektívne riadenie a rozvoj digitálnej verejnej správy. Taktiež reflektuje na princípy zamerané na životné situácie, orientáciu na používateľa a strategické riadenie dát.

Zlepšenie v TO-BE stave

V budúcom stave (TO-BE) sa predpokladá úplná digitalizácia a automatizácia procesov technickej normalizácie. Elektronizáciou sa odstráni nadmerná byrokracia a zdĺhavé manuálne spracovanie. Procesy budú zjednodušené, jednotné, transparentné a dostupné elektronicky všetkým zainteresovaným stranám. Výrazne sa skráti čas na spracovanie podnetov, recenzií a prekladov noriem, zlepší sa kvalita výstupov vďaka štandardizovaným workflow, zavedú sa notifikácie, inteligentné formuláre, online recenzovanie a jednotné vstupy/výstupy. Posilní sa účasť verejnosti a odbornej komunity v celom procese a dôjde k zvýšeniu transparentnosti celého životného cyklu tvorby a pripomienkovania noriem.

Predmet projektu (biznis procesy)

Projekt je zameraný na digitalizáciu a automatizáciu nasledovných biznis procesov:

• Podávanie a spracovanie podnetov na tvorbu pôvodných STN/TNI,
• Online pripomienkovanie dokumentov,
• Riadenie recenzného procesu dokumentov,
• Automatizovaný výpočet cien za preklady a tvorbu noriem,
• Finančné plánovanie a sledovanie výdavkov na úlohy TN,
• Manažment zainteresovaných strán a ich interakcie v systéme.

Oblasti (agenda / životná situácia)

Projekt sa venuje oblasti technickej normalizácie, ktorá predstavuje kľúčovú agendu pre štátne aj súkromné subjekty ovplyvnené technickými predpismi, bezpečnostnými normami a reguláciami. Ide o digitálnu transformáciu procesov tvorby, správy a publikácie technických noriem na Slovensku, ako aj participácie odbornej verejnosti na ich pripomienkovaní.

Rozsah projektu

Projekt sa týka všetkých subjektov zapojených do procesu technickej normalizácie, najmä:

• Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (ÚNMS SR),
• Národné technické a projektové komisie (TK, PK),
• Odborná a laická verejnosť zapojená do pripomienkovania noriem,
• Spracovatelia noriem a prekladatelia,
• Subjekty štátnej a verejnej správy a odborné organizácie,
• Vzdelávacie a vedecké inštitúcie.

Tento projekt zabezpečí posilnenie úlohy ÚNMS SR ako centrálneho správcu procesov normalizácie s prepojením na širší ekosystém digitálnych služieb verejnej správy.

.

3.3Zainteresované strany/Stakeholderi

3.4Ciele projektu

3.5Merateľné ukazovatele (KPI)

3.6Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Definícia skupín koncových používateľov

Elektronické služby vyvíjané v rámci projektu budú mať rôzne cieľové skupiny koncových používateľov. Tieto skupiny je možné rozdeliť do nasledujúcich kategór

• Podnikatelia a odborná verejnosť
  • Odborníci a firmy z oblastí, kde sa technické normy aplikujú (napr. stavebníctvo, elektrotechnika, strojárstvo, IT, chemický priemysel).
  • Národné technické komisie (NTK) a ich členovia.
  • Projektové komisie a odborní pracovníci zodpovední za tvorbu a revíziu STN/TNI.
  • Recenzenti technických noriem a ďalší odborníci, ktorí sa podieľajú na pripomienkovaní a schvaľovaní dokumentov.
• Štátna správa a verejný sektor
  • Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (UNMS SR) ako hlavný správca IS.
  • Ministerstvá, regulačné úrady a iné štátne inštitúcie, ktoré využívajú technické normy v legislatívnych a kontrolných procesoch.
  • Zástupcovia verejnej správy zodpovední za plánovanie a financovanie normalizačných procesov.
• Verejnosť a akademická obec
  • Študenti a akademici využívajúci technické normy na výučbu a výskum.
  • Občania a organizácie so záujmom o pripomienkovanie technických noriem.
• Prekladatelia a dodávatelia služieb
  • Externé subjekty zodpovedné za preklady technických noriem a odborných dokumentov.
  • Poskytovatelia služieb súvisiacich s normalizačnými procesmi (napr. vydavatelia, konzultačné spoločnosti)

Potreby a ciele koncových používateľov

Každá skupina používateľov má svoje špecifické potreby, ktoré sa projekt snaží adresovať. Tieto potreby možno popísať pomocou používateľských príbehov:

• Odborník v národnej technickej komisii: „Potrebujem jednoduchý spôsob, ako spravovať pripomienkovanie nových noriem, aby som mohol efektívne koordinovať názory odborníkov a dodržiavať termíny.“
• Zástupca verejnej správy: „Chcem mať prístup k aktuálnym údajom o financovaní normalizačných procesov, aby som mohol zabezpečiť efektívne plánovanie a neprekročiť rozpočtové limity.“
• Podnikateľ v stavebníctve: „Potrebujem mať rýchly prístup k preloženým technickým normám, aby som si bol istý, že pracujem podľa najnovších štandardov.“
• Prekladateľ noriem: „Chcem mať jasné zadania a prehľad o cenách prekladov, aby som mohol efektívne plánovať svoju prácu.“
• Študent technickej univerzity: „Chcem mať možnosť pripomienkovať návrhy noriem a sledovať ich vývoj, aby som rozumel ich vplyvu na technické odvetvia.“

Zber potrieb koncových používateľov

V rámci projektu bol zostavený a publikovaný dotazník na zber potrieb koncových používateľov. Momentálne prebieha aktívny zber dát, ktorého cieľom je presnejšie identifikovať potreby jednotlivých cieľových skupín a následne tieto poznatky zapracovať do návrhu funkcionalít elektronických služieb.

Dotazník je zameraný na nasledujúce oblasti:

• Zistenie súčasného stavu a skúseností používateľov s normalizačnými procesmi.
• Identifikácia hlavných problémov a prekážok pri práci s technickými normami.
• Preferencie používateľov v oblasti digitálnej transformácie technickej normalizácie.
• Očakávania používateľov od plánovaných elektronických služieb (pripomienkovanie, recenzný proces, manažment zainteresovaných strán, preklady, financovanie).

• Plánované kroky po uzatvorení zberu potrieb:

• Analýza dát a identifikácia prioritných požiadaviek koncových používateľov.
• Vyhodnotenie a syntéza výstupov dotazníka do špecifikácie požiadaviek na funkcionalitu systému.
• Zapracovanie výsledkov prieskumu do Katalógu požiadaviek.

•  

  Existujúce indikátory výkonnosti (performance indikátory)

  V súčasnosti je proces pripomienkovania a revízie STN/TNI pomalý a administratívne náročný. Po implementácii projektu sa očakáva zlepšenie nasledujúcich indikátorov:

• Priemerný čas spracovania normy – skrátenie celkového trvania recenzného procesu.
• Miera dokončenia elektronických žiadostí – zvýšenie podielu elektronických podaní oproti papierovým.
• Miera spokojnosti používateľov – zvýšenie spokojnosti s prístupom k informáciám a transparentnosťou procesov.
• Pomer online/offline transakcií – zvýšenie podielu elektronicky vybavených úkonov v procese tvorby noriem.

Používateľský prieskum a očakávania

Okrem dotazníkového prieskumu sú plánované aj ďalšie formy zisťovania potrieb používateľov:

• Štruktúrované rozhovory so zástupcami technických komisií a UNMS SR.
• Analýza spätnej väzby z existujúcich normalizačných procesov a elektronických služieb.
• Testovanie prototypov vybraných modulov s cieľovou skupinou používateľov.

• Výsledky prieskumu budú využité na úpravu a priorizáciu požiadaviek v katalógu požiadaviek a budú zahrnuté do záverečnej správy o používateľských potrebách.

  

Výsledky používateľského prieskumu sú dostupné na tomto linku a v tejto dokumentácii k projektu: https://metais.slovensko.sk/api/dms/file/6c5d8bb8-90c9-4bfe-ba04-ed3d3b4a025a

.

3.7Riziká a závislosti

Riziká a ich mitigácie sú podrobnejšie popísané v prílohe P_01_a_I_01_a_M_02_1_PRILOHA_1_REGISTER_RIZIK-a-ZAVISLOSTI_POS_UNMS_v1.xlsx

• Harmonogram projektu
  Riziko spočíva v tom, že projekt nebude realizovaný v stanovenom časovom harmonograme, čo znamená, že plánované termíny nebudú dodržané a môže to ohroziť splnenie záväzkov vyplývajúcich zo zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti.
• Neúspešné verejné obstarávanie
  V prípade, že verejné obstarávanie na dodávku informačného systému nebude úspešné, projekt nebude možné realizovať, čo bude mať zásadný dopad na splnenie cieľov projektu.
• Implementačný tím
  Existuje riziko, že implementačný tím nebude mať dostatočné kapacity, vedomosti a schopnosti na zabezpečenie kvalitného dodania riešenia, čo môže spôsobiť oneskorenie alebo nedostatočnú kvalitu výstupov projektu.
• Nedostatočné výstupy projektu
  Hrozí, že dodané riešenie nebude v požadovanej kvalite, môže obsahovať veľké množstvo chýb, prípadne budú doby odozvy dlhé, čo ohrozí funkčnosť a akceptáciu systému v praxi.
• Nedostatočný proces identifikácie rizík
  Vzhľadom na komplexnosť vytváraného informačného systému je pravdepodobné, že sa počas realizácie vyskytnú rôzne riziká, ktoré nebude možné včas identifikovať a eliminovať, čo môže spôsobiť komplikácie alebo zlyhanie projektu.
• Výpadok systému a vplyv na biznis procesy
  V prípade, že počas implementácie dôjde k zlyhaniu alebo k dodaniu nekvalitného riešenia, môže to viesť k výpadku systému, čo priamo ovplyvní schopnosť vykonávať kľúčové biznis procesy, ktoré sú na nový systém naviazané.

3.8Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Na základe analýzy existujúcich procesov a identifikácie hlavných problémov a nedostatkov boli navrhnuté nasledovné alternatívy riešenia v biznisovej vrstve architektúry. Tieto alternatívy zohľadňujú rôznu mieru pokrytia procesov, zapojenie stakeholderov a rozsah riešených životných situácií.

Alternatíva 1: Plná digitalizácia procesov so zapojením všetkých zainteresovaných strán

Popis:
Komplexná elektronizácia procesov vrátane priamej integrácie s informačnými systémami všetkých relevantných stakeholderov (štátna správa, podnikatelia, odborná verejnosť). Riešenie pokrýva celý životný cyklus procesov od podania žiadosti až po finálne rozhodnutia a zverejnenie. Súčasťou je aj automatizované notifikovanie, monitoring stavu a generovanie výstupných dokumentov.

Výhody:

• Transparentnosť a sledovateľnosť všetkých krokov.
• Úspora času a nákladov.
• Jednotné digitálne prostredie pre všetkých účastníkov.

Nevýhody:

• Vyššie počiatočné investičné náklady.
• Náročná koordinácia viacerých subjektov.

Alternatíva 2: Čiastočná digitalizácia s dôrazom na vnútorné procesy ÚNMS SR

Popis:
Zameranie na elektronizáciu a optimalizáciu interných procesov úradu s minimálnym zapojením externých stakeholderov. Externá komunikácia bude zabezpečená prostredníctvom existujúcich kanálov (email, listinné zásielky), pričom kľúčové kroky budú digitalizované len vo vnútri úradu.

Výhody:

• Rýchlejšia implementácia.
• Nižšie počiatočné náklady.
• Menšia potreba legislatívnych zmien.

Nevýhody:

• Obmedzená transparentnosť pre externých stakeholderov.
• Slabšia koordinácia s inými systémami.
• Potreba manuálneho prepojenia s niektorými subjektmi.

Alternatíva 3: Optimalizácia existujúcich procesov bez rozsiahlej digitalizácie

Popis:
Zachovanie väčšiny existujúcich procesov v súčasnej podobe s dôrazom na lepšie metodické riadenie, úpravu interných smerníc a zlepšenie komunikácie so stakeholdermi bez významných zmien IT infraštruktúry.

Výhody:

• Najnižšie počiatočné náklady.
• Rýchla implementácia.
• Minimálne požiadavky na legislatívne úpravy.

Nevýhody:

• Pretrvávanie väčšiny súčasných problémov.
• Minimálna úspora času a nákladov.
• Riziko neplnenia cieľov NKIVS a strategických priorít digitalizácie.

Záver k alternatívam

Pre účely CBA a ďalšieho rozpracovania budú prioritne analyzované alternatívy 1 a 2, pričom alternatíva 3 bude slúžiť ako nulový scenár pre porovnanie efektívnosti a prínosov plánovaných opatrení.

3.9Multikriteriálna analýza

3.10Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

V rámci biznis vrstvy vyšla na základe KO kritérií a vhodnosti jedna alternatíva a nie je nutné ju naďalej porovnávať na aplikačnej úrovni a to aj z dôvodu, že Žiadateľ sa pridržiava legislatívy v oblasti informačných systémov verejnej správy a v rámci návrhu v prílohe Prístup k projektu striktne neurčuje striktné rámce na aplikačnej úrovni ani predpísané využitie technológií. V rámci aplikačnej architektúry sú uvedené nutné moduly predstavujúce stavebné bloky, ktoré sú doplnené o minimálne nutné funkcie. Vhodnosť riešenia je tak v rukách potencionálneho Zhotoviteľa, ktorý bude vybraný v zmysle podmienok v rámci Verejného obstarávania a teda finančne najvhodnejšia alternatíva bude definovaná výsledkom Verejného obstarávania.

3.11Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

V rámci biznis vrstvy vyšla na základe KO kritérií a vhodnosti jedna alternatíva a nie je nutné ju naďalej porovnávať na technologickej úrovni a to aj z dôvodu, že Žiadateľ sa pridržiava legislatívy v oblasti informačných systémov verejnej správy a v rámci návrhu v prílohe Prístup k projektu striktne neurčuje striktné rámce na technologickej úrovni ani predpísané využitie technológií. V rámci technologickej architektúry sú uvedené nutné moduly predstavujúce stavebné bloky, ktoré sú doplnené o minimálne nutné služby. Vhodnosť riešenia je tak v rukách potencionálneho Zhotoviteľa, ktorý bude vybraný v zmysle podmienok v rámci Verejného obstarávania a teda finančne najvhodnejšia alternatíva bude definovaná výsledkom Verejného obstarávania.

4.POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU)

4.1 Popis produktu

Cieľom projektu je vybudovanie a nasadenie digitálnej platformy PoSS a doplnenie IS CRN a webových sídiel ÚNMS SR pre podporu procesov technickej normalizácie, ktorá zabezpečí elektronizáciu kľúčových biznis procesov, zjednoduší komunikáciu so zainteresovanými stranami a umožní moderné nástroje pre pripomienkovanie, recenzovanie a správu technických noriem.

Platforma PoSS bude podporovať celý životný cyklus technických noriem od podania podnetu, cez spracovanie, preklad, recenzný proces, schvaľovanie až po publikovanie. Súčasťou bude aj podpora pre správu členstva v technických komisiách a efektívnejšie riadenie pracovných skupín.

4.2 Projektové výstupy podľa vyhlášky 401/2023 o riadení projektov

• Analytická dokumentácia (analýza biznis procesov, funkcionality a technické špecifikácie)
• Návrh a dokumentácia informačného systému vrátane architektúry
• Zdrojové kódy systému vrátane dokumentácie k nasadeniu
• Testovacie scenáre a protokoly
• Bezpečnostná dokumentácia (analýza rizík, bezpečnostný koncept)
• Používateľská a administrátorská dokumentácia
• Protokoly z odovzdania a preberania diel
• Protokoly z akceptačných testov
• Školenia a školiace materiály pre používateľov
• Súhlasné stanoviská vlastníkov procesov

4.3 Koncové služby a biznis procesy

4.4 Biznis objekty – vstupy a výstupy systému

4.5 Vlastníci procesov

5.NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

5.1Prehľad e-Government komponentov

5.1.1Prehľad koncových služieb – budúci stav:

5.1.2Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav:

5.1.3Prehľad budovaných aplikačných služieb – budúci stav:

Slovný popis matice vzťahov aplikačných a koncových služieb

1. Koncová služba: Žiadosť o zapojenie sa do práce v pracovných skupinách/projektových komisiách/technických komisiách na národnej a medzinárodnej úrovni

Táto koncová služba umožňuje odborníkom a zainteresovaným stranám zapojiť sa do tvorby technických noriem na národnej aj medzinárodnej úrovni. Aby mohla správne fungovať, využíva funkcionalitu viacerých aplikačných služieb:

• Manažmentu tvorby pôvodnej normy – prepojenie so systémom, kde sa vytvárajú a evidujú pôvodné normy.
• Prijatie STN/TNI do sústavy STN – aby účastníci mali prehľad o aktuálnych normách a ich stave.
• Prijatie STN/TNI do sústavy STN prekladom do štátneho jazyka – pre sprístupnenie preložených noriem zainteresovaným stranám.

2. Koncová služba: Recenzný proces dokumentov z oblasti technickej normalizácie pre zainteresované strany

Táto koncová služba umožňuje odborné pripomienkovanie a hodnotenie dokumentov ešte pred ich zverejnením. Využíva podporu nasledovných aplikačných služieb:

• Manažmentu tvorby pôvodnej normy – prepojenie s evidenciou dokumentov, ktoré sú predmetom recenzovania.
• Prijatie STN/TNI do sústavy STN – prepojenie na schválené normy, ktoré sú recenzované.
• Prijatie STN/TNI do sústavy STN prekladom do štátneho jazyka – aby bolo možné pracovať aj s preloženými dokumentmi.
• Vestník a generovanie vestníka – recenzované dokumenty môžu byť predmetom zverejnenia vo vestníku.
• Generovanie exportov/zostáv – pre potreby štatistického a manažérskeho reportingu o priebehu recenzného procesu.

3. Koncová služba: Automatický jazykový preklad

Nová koncová služba, ktorá umožňuje automatizovaný preklad technických dokumentov do štátneho jazyka. Jej fungovanie je priamo závislé od:

• Prijatie STN/TNI do sústavy STN prekladom do štátneho jazyka – pretože aplikačná služba zabezpečuje samotné spracovanie prekladov.
• Generovanie exportov/zostáv – pre evidenciu a reporting prekladových aktivít.

4. Koncová služba: Žiadosť o sprostredkovanie technického výkladu pôvodnej technickej normy

Služba umožňuje záujemcom požiadať o odborné vysvetlenie obsahu konkrétnej normy. Spolieha sa na:

• Manažmentu tvorby pôvodnej normy – prepojenie s obsahom pôvodných noriem.
• Prijatie STN/TNI do sústavy STN – aby bola zabezpečená aktuálnosť údajov.
• Vestník a generovanie vestníka – ak je potrebné prepojenie na verejne zverejnené dokumenty.
• Generovanie exportov/zostáv – pre evidenciu a analytické prehľady.

5. Koncová služba: Online pripomienkovanie navrhovaných európskych, medzinárodných a pôvodných dokumentov z oblasti technickej normalizácie v etape verejného prerokovania

Táto rozšírená služba umožňuje verejnosti a zainteresovaným stranám vyjadrovať sa k návrhom noriem ešte pred ich schválením. Vyžaduje podporu širokého spektra aplikačných služieb:

• Manažmentu tvorby pôvodnej normy – sprístupnenie návrhov na pripomienkovanie.
• Prijatie STN/TNI do sústavy STN – prepojenie s aktuálnymi normami.
• Prijatie STN/TNI do sústavy STN prekladom do štátneho jazyka – aby boli návrhy prístupné aj v štátnom jazyku.
• Vestník a generovanie vestníka – verejné informovanie o prebiehajúcich pripomienkových konaniach.
• Generovanie exportov/zostáv – pre analytické spracovanie a reporting priebehu verejného prerokovania.

5.1.4Prehľad integrácii ISVS na spoločné ISVS⁶ a ISVS iných OVM alebo IS tretích strán

• V projekte plánujeme poprepájať len interné IS, ktoré už sú prepojené s externými tretími stranami

5.1.5Aplikačné služby na integráciu

Projekt nebude poskytovať AS na integráciu

5.1.6Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ

V tejto fáze sa nepredpokladá poskytovanie údajov do CSRÚ.

5.1.7Konzumovanie údajov z IS CSRÚ

V tejto fáze sa nepredpokladá konzumovanie údajov z CSRÚ.

5.1.8Prehľad plánovaného využívania infraštruktúrnych služieb (cloudových služieb) – budúci stav:

Bude doplnené po DNR, nakoľko až v tej určí analýza aký rozsah cloudových služieb si projekt vyžiada.

Zaevidujte MetaIS využívanie cloudových infraštruktúrnych služieb vašimi ISVS. Podrobné informácie o evidencii využívania infraštruktúrnych služieb sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.4.3 ISVS využívajúci infraštruktúrne služby.

6.LEGISLATÍVA

Realizácia projektu predpokladá komplexné zanalyzovanie osobitných právnych predpisov podľa ktorých ÚNMS SR  a jej podriadené organizácie  postupujú. V rámci analýzy sa identifikujú a pripravia legislatívne návrhy na nevyhnutnú zmenu súvisiacej právnej úpravy obsiahnutej v osobitných právnych predpisoch.

Právna analýza bude zameraná najmä na:

• identifikáciu konkrétnych ustanovení osobitných predpisov vytvárajúcich zákonné prekážky aplikácie v realizačnej fáze projektu a pre každú realizovanú aktivitu v projekte v rozsahu konkrétnych objektov evidencie obsiahnutých v realizovanom projekte podľa  dotknutých informačných systémov verejnej správy;
• identifikáciu potreby novej legislatívy za účelom bezproblémovej realizácie projektu v rámci “to be” stavu spoločne s vypracovaním konkrétneho návrhu noviel

Na základe tejto právnej analýzy budú zapracované legislatívne zmeny do praxe.

Základná legislatíva podľa ktorej postupuje ÚNMS SR a jej podriadené organizácie:

• Zákon č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii vznp.  
• Vyhláška č. 76/2019 o výške úhrady za poskytovanie technickej normy
• Zákon č. 71/1967 Zb.o správnom konaní v znení neskorších predpisov,
• Zákon NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov,
• Zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,
• Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

Právne predpisy z oblasti informatizácie, poskytovania elektronických služieb a bezpečnosti:

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov);
• Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Governmente);
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
• Vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy;
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy;
• Vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy;
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob
• kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy;
• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
• Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
• Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).

7.ROZPOČET A PRÍNOSY

Informácie nájdete v dokumente M-05 Analýza nákladov a prínosov (xls. BC/CBA) v predpísanej štruktúrovanej forme, ktorá bola nahratá do MetaIS

7.1Sumarizácia nákladov a prínosov

8.HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

9.PROJEKTOVÝ TÍM

Zostavuje sa Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení:

• Predseda RV
• Biznis vlastník
• Zástupca prevádzky
• Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen)
• Projektový manažér objednávateľa (PM)
  Zostavuje sa Projektový tím objednávateľa
• kľúčový používateľ,
• IT analytik alebo biznis analytik,
• IT architekt,
• biznis vlastník
• manažér kvality (nepovinný člen pre projekty do 1 000 000,- EUR, povinný pri veľkých projektoch nad 1 000 000,- EUR,
• manažér IT prevádzky (nepovinný člen)
• manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti (nepovinný člen)
• UX dizajnér (nepovinný člen)
• iná špecifická rola (nepovinný člen)
• doplniť tabuľku zodpovedných osôb, ktoré budú participovať v projekte

9.1 PRACOVNÉ NÁPLNE

Projektový manažér

• zodpovedá za riadenie prideleného projektu - stanovenie cieľov, spracovanie harmonogramu prác, koordináciu členov projektového tímu, sledovanie dodržiavania harmonogramu prác a rozpočtu, hodnotenie a prezentáciu výsledkov a za riadenie s tým súvisiacich rizík. Projektový manažér vedie špecifikáciu a implementáciu projektov v súlade s firemnými štandardami, zásadami a princípmi projektového riadenia.

Vlastník údajov/ vlastník dát

• zodpovedný za schválenie funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu. Definuje očakávania na kvalitu projektu, kvalitu projektových produktov, prínosy pre koncových používateľov a požiadavky na bezpečnosť. Definuje merateľné výkonnostné ukazovatele projektov a prvkov. Vlastník procesov schvaľuje  akceptačné kritériá, rozsah a kvalitu dodávaných projektových výstupov pri dosiahnutí platobných míľnikov, odsúhlasuje spustenie výstupov projektu do produkčnej prevádzky a dostupnosť ľudských zdrojov alokovaných na realizáciu projektu

Kľúčový používateľ

• zodpovedný za návrh a špecifikáciu funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu, požiadaviek koncových používateľov na prínos systému a požiadaviek na bezpečnosť.

Analytik IT

• Analytik informačných technológií pripravuje špecifikáciu cieľového systému od procesnej až po technickú rovinu. Mapuje a analyzuje existujúce podnikateľské a procesné prostredie, analyzuje biznis požiadavky na informačný systém, špecifikuje požiadavky na informačnú podporu procesov, navrhuje koncept riešenia a pripravuje podklady pre architektov a vývojárov riešenia, participuje na realizácii zmien, dohliada na realizáciu požiadaviek v cieľovom riešení, spolupracuje pri ich preberaní (akceptácie) používateľom.

Architekt IT

•        vykonáva, prípadne riadi vysoko odborné tvorivé činnosti v oblasti návrhu IT. Študuje a stanovuje smery technického rozvoja informačných technológií, navrhuje riešenia na optimalizáciu a zvýšenie efektívnosti prostriedkov výpočtovej techniky. Navrhuje základnú architektúru informačných systémov, ich komponentov a vzájomných väzieb. Zabezpečuje projektovanie dizajnu, architektúry IT štruktúry, špecifikácie jej prvkov a parametrov, vhodnej softvérovej a hardvérovej infraštruktúry podľa základnej špecifikácie riešenia.

Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti

• koordinuje a riadi činnosť v oblasti bezpečnosti prevádzky IT, spolupracuje na projektoch, na rozvoji nástrojov a postupov k optimalizácii bezpečnostných systémov a opatrení. Stanovuje základné požiadavky, podmienky a štandardy pre oblasť bezpečnosti programov, systémov, databázy či sieti. Spracováva a kontroluje príslušné interné predpisy a dohliada nad plnením týchto štandardov a predpisov. Kontroluje a riadi činnosť nad bezpečnostnými testami, bezpečnostnými incidentmi v prevádzke IT. Poskytuje inštrukcie a poradenstvo používateľom počítačov a informačných systémov pre oblasť bezpečnosti

Manažér kvality

• plánuje, koordinuje, riadi a kontroluje systém manažérstva kvality, monitoruje a meria procesy a identifikuje príležitosti na trvalé zlepšovanie systému manažérstva kvality v organizácii v súlade s platnými normami. Zabezpečuje tvorbu cieľov a koncepcie kvality, vrátane kontroly ich plnenia a vykonáva interné a externé audity kvality v súlade s plánom.

10.ODKAZY

Prepojenie na projekt (Jednotná digitálna brána ÚNMS SR), ktorého výstupy budeme rozvíjať týmto projektom: https://metais.slovensko.sk/ci/Projekt/21f85d2b-4228-46f1-9733-bd32582cd667

11.PRÍLOHY

UX prieskum: https://metais.slovensko.sk/api/dms/file/6c5d8bb8-90c9-4bfe-ba04-ed3d3b4a025a

Katalóg požiadaviek: https://metais.slovensko.sk/api/dms/file/12d6f5d0-9720-44f3-afd3-a0532999c34e 

Register rizík: https://metais.slovensko.sk/api/dms/file/12d6f5d0-9720-44f3-afd3-a0532999c34e