PROJEKTOVÝ ZÁMER
podľa vyhlášky MIRRI č. 401/2023 Z. z.

1.História DOKUMENTU

2.ÚČEL DOKUMENTU, SKRATKY (KONVENCIE) A DEFINÍCIE

Účelom tohto dokumentu je detailne popísať základné parametre a rozsah projektu, vrátane jeho cieľov, prínosov, spôsobu realizácie a merateľných ukazovateľov, na základe ktorých je možné rozhodnúť o jeho ďalšej príprave a realizácii. Dokument poskytuje komplexný pohľad na plánovaný projekt, identifikuje zainteresované strany, kľúčové riziká, obmedzenia a predpoklady, pričom slúži ako podklad pre schvaľovanie projektu, alokáciu rozpočtu a kapacít. Zároveň zabezpečuje súlad prípravy projektu s Vyhláškou č. 401/2023 Z.z. o riadení projektov a vytvára základ pre transparentné riadenie celého životného cyklu projektu.

2.1Použité skratky a pojmy

2.2Konvencie pre typy požiadaviek (príklady)

Funkcionálne (používateľské) požiadavky majú konvenciu:

FP_XX

F – funkčná

P – požiadavka

_XX – poradové číslo požiadavky

Ne-Funkcionálne (kvalitatívne, výkonové - Non Functional Requirements - NFR) požiadavky majú konvenciu:

NFP_XX

NF – nefunkčná

P – požiadavka

_XX – poradové číslo požiadavky

Technické požiadavky majú konvenciu:

TP_XX

T - technická 

P- požiadavka

_XX - poradové číslo požiadavky

3.DEFINOVANIE PROJEKTU

3.1Manažérske zhrnutie

PLATFORMA PRE KONCOVÉ SLUŽBY PRÁCE S TECHNICKÝMI NORMAMI (PoSS) je zameraný na vytvorenie centralizovaného a intuitívneho systému na podporu elektronizácie procesov spojených s tvorbou, recenzovaním, prijímaním a pripomienkovaním technických noriem na Slovensku. Cieľom projektu je zjednodušiť a zrýchliť normotvorný proces, zvýšiť transparentnosť a efektívnosť a podporiť spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami.

Dôvod realizácie projektu

Dôvodom realizácie projektu je potreba modernizácie a digitalizácie procesov technickej normalizácie s cieľom:

• Urýchlenia a automatizácie normotvorného procesu
• Zvýšenia efektivity a transparentnosti
• Zapojenia širšej verejnosti a odborníkov
• Zníženia administratívnej záťaže

Obsah projektu

Projekt zahŕňa:

• Vývoj softvérovej platformy na manažment normalizačných procesov
• Digitalizáciu a automatizáciu normotvorných procesov
• Integráciu s existujúcimi systémami (napr. Slovensko.sk)
• Implementáciu modulu manažmentu zainteresovaných strán
• Implementáciu online recenzného procesu dokumentov
• Kalkulačku cien za preklady
• Online pripomienkovanie dokumentov v etape verejného prerokovania
• a ďalšie služby a moduly podrobne popísané v rámci tohto projektu

Prínosy projektu

• Úspora času a financií: Elektronizácia procesov zníži administratívnu záťaž na oboch stranách, aj na strane zamestnancov ale hlavne na strane občana / podnikateľa
• Vyššia efektívnosť normalizačných procesov: Automatizácia prinesie efektívnejšie riadenie návrhov a lepšiu koordináciu.
• Transparentnosť: Zvýšenie otvorenosti normotvorných procesov zapojí širšiu verejnosť.
• Zvýšenie dostupnosti technických noriem v štátnom jazyku prostredníctvom pracovných prekladov.

Koncové služby projektu

Projekt prinesie tieto kľúčové služby pre rôzne cieľové skupiny:

1. Žiadosť o sprostredkovanie technického výkladu technickej normy
2. Automatický jazykový preklad prijatých slovenských technických noriem a technických normalizačných informácií (pracovný preklad)
3. Žiadosť o zapojenie sa do práce v pracovných skupinách/projektových komisiách/technických komisiách na národnej a medzinárodnej úrovni
4. Recenzný proces dokumentov z oblasti technickej normalizácie pre zainteresované strany
5. Online pripomienkovanie navrhovaných pôvodných európskych a medzinárodných dokumentov z oblasti technickej normalizácie v etape verejného prerokovania

Zdôvodnenie využitia európskych fondov

Projekt patrí do priorít digitalizácie verejnej správy a elektronizácie procesov v oblasti normalizácie. Využitie európskych fondov umožní efektívnu realizáciu projektu s minimálnym finančným zaťažením štátneho rozpočtu.

3.2Motivácia a rozsah projektu

Problém, ktorý projekt rieši

Hlavným problémom je zastaraný a neefektívny proces technickej normalizácie, ktorý je založený na papierovej dokumentácii a manuálnom spracovaní údajov v kombinácii s 30 rokov starým IS. Tento stav spôsobuje:

• Dlhé lehoty pri spracovaní návrhov noriem
• Vysoké administratívne náklady
• Obmedzenú dostupnosť informácií pre verejnosť
• Nedostatočnú koordináciu medzi zainteresovanými stranami

Predmet projektu (biznis procesy)

Projekt sa týká digitalizácie a automatizácie nasledovných biznis procesov:

• Podávanie a spracovanie podnetov na tvorbu pôvodných STN/TNI
• Online pripomienkovanie dokumento
• Riadenie recenzného procesu dokumentov
• Automatizovaný výpočet cien za preklady
• Finančné plánovanie a sledovanie výdavkov
• Manažment zainteresovaných strán a ich interakcie

Oblasti (agenda / životná situácia)

Projekt sa venuje agende technickej normalizácie v Slovenskej republike a zabezpečeniu jej digitálnej transformácie.

Rozsah projektu

Projekt sa týká všetkých subjektov zapojených do procesu technickej normalizácie, najmä:

• Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (UNMS SR)
• Národné technické komisie a projektové komisie
• Subjekty pôsobiace v oblasti technických noriem a štandardizácie
• Verejnosť a odborné organizácie zapojené do pripomienkovania noriem

.

3.3Zainteresované strany/Stakeholderi

• Doplňte KTO (zoznam subjektov/osôb) sa zúčastňuje projektu a akú rolu zastáva

3.4Ciele projektu

Do tabuliek nižšie doplniť CIEĽ /CIELE PROJEKTU, ich mapovanie na strategické ciele (napr. z NKIVS, KRIT a iných strategických dokumentov) a súvisiace merateľné ukazovatele (KPI- key performance indicators). Ciele musia byť S.M.A.R.T. - konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné, časovo ohraničené.

3.5Merateľné ukazovatele (KPI)

• Vzory merateľných ukazovateľov pre projekt sú publikované v Checkliste pre agendu Merateľné ukazovatele/KPI (https://www.mirri.gov.sk/sekcie/informatizacia/riadenie-kvality-qa/riadenie-kvality-qa/index.html )
• AS IS merateľné ukazovatele – t. j. popíšte, aké merateľné ukazovatele máte teraz (vpíšte výsledky meraní – v merateľných jednotkách) .
• TO BE merateľné ukazovatele – t. j. popíšte cieľové merateľné ukazovatele, ktoré chcete dosiahnuť.
• Odporúčame, aby váš budúci IS mal automatizovaný monitoring (na pravidelnej báze, napr. týždenne) vami stanovených merateľných ukazovateľov – s cieľom, aby ste mohli riadiť službu, produkt, proces, ľudí
• V prípade financovania cez zdroje EÚ uvádzať aj Projektové merateľné ukazovatele z operačného programu (špecifické ciele, merateľné ukazovatele atď).

3.6Špecifikácia potrieb koncového používateľa

Definícia skupín koncových používateľov

Elektronické služby vyvíjané v rámci projektu budú mať rôzne cieľové skupiny koncových používateľov. Tieto skupiny je možné rozdeliť do nasledujúcich kategór

• Podnikatelia a odborná verejnosť
  • Odborníci a firmy z oblastí, kde sa technické normy aplikujú (napr. stavebníctvo, elektrotechnika, strojárstvo, IT, chemický priemysel).
  • Národné technické komisie (NTK) a ich členovia.
  • Projektové komisie a odborní pracovníci zodpovední za tvorbu a revíziu STN/TNI.
  • Recenzenti technických noriem a ďalší odborníci, ktorí sa podieľajú na pripomienkovaní a schvaľovaní dokumentov.
• Štátna správa a verejný sektor
  • Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (UNMS SR) ako hlavný správca IS.
  • Ministerstvá, regulačné úrady a iné štátne inštitúcie, ktoré využívajú technické normy v legislatívnych a kontrolných procesoch.
  • Zástupcovia verejnej správy zodpovední za plánovanie a financovanie normalizačných procesov.
• Verejnosť a akademická obec
  • Študenti a akademici využívajúci technické normy na výučbu a výskum.
  • Občania a organizácie so záujmom o pripomienkovanie technických noriem.
• Prekladatelia a dodávatelia služieb
  • Externé subjekty zodpovedné za preklady technických noriem a odborných dokumentov.
  • Poskytovatelia služieb súvisiacich s normalizačnými procesmi (napr. vydavatelia, konzultačné spoločnosti)

Potreby a ciele koncových používateľov

Každá skupina používateľov má svoje špecifické potreby, ktoré sa projekt snaží adresovať. Tieto potreby možno popísať pomocou používateľských príbehov:

• Odborník v národnej technickej komisii: „Potrebujem jednoduchý spôsob, ako spravovať pripomienkovanie nových noriem, aby som mohol efektívne koordinovať názory odborníkov a dodržiavať termíny.“
• Zástupca verejnej správy: „Chcem mať prístup k aktuálnym údajom o financovaní normalizačných procesov, aby som mohol zabezpečiť efektívne plánovanie a neprekročiť rozpočtové limity.“
• Podnikateľ v stavebníctve: „Potrebujem mať rýchly prístup k preloženým technickým normám, aby som si bol istý, že pracujem podľa najnovších štandardov.“
• Prekladateľ noriem: „Chcem mať jasné zadania a prehľad o cenách prekladov, aby som mohol efektívne plánovať svoju prácu.“
• Študent technickej univerzity: „Chcem mať možnosť pripomienkovať návrhy noriem a sledovať ich vývoj, aby som rozumel ich vplyvu na technické odvetvia.“

Zber potrieb koncových používateľov

V rámci projektu bol zostavený a publikovaný dotazník na zber potrieb koncových používateľov. Momentálne prebieha aktívny zber dát, ktorého cieľom je presnejšie identifikovať potreby jednotlivých cieľových skupín a následne tieto poznatky zapracovať do návrhu funkcionalít elektronických služieb.

Dotazník je zameraný na nasledujúce oblasti:

• Zistenie súčasného stavu a skúseností používateľov s normalizačnými procesmi.
• Identifikácia hlavných problémov a prekážok pri práci s technickými normami.
• Preferencie používateľov v oblasti digitálnej transformácie technickej normalizácie.
• Očakávania používateľov od plánovaných elektronických služieb (pripomienkovanie, recenzný proces, manažment zainteresovaných strán, preklady, financovanie).

• Plánované kroky po uzatvorení zberu potrieb:

• Analýza dát a identifikácia prioritných požiadaviek koncových používateľov.
• Vyhodnotenie a syntéza výstupov dotazníka do špecifikácie požiadaviek na funkcionalitu systému.
• Zapracovanie výsledkov prieskumu do Katalógu požiadaviek.

•  

  Existujúce indikátory výkonnosti (performance indikátory)

  V súčasnosti je proces pripomienkovania a revízie STN/TNI pomalý a administratívne náročný. Po implementácii projektu sa očakáva zlepšenie nasledujúcich indikátorov:

• Priemerný čas spracovania normy – skrátenie celkového trvania recenzného procesu.
• Miera dokončenia elektronických žiadostí – zvýšenie podielu elektronických podaní oproti papierovým.
• Miera spokojnosti používateľov – zvýšenie spokojnosti s prístupom k informáciám a transparentnosťou procesov.
• Pomer online/offline transakcií – zvýšenie podielu elektronicky vybavených úkonov v procese tvorby noriem.

Používateľský prieskum a očakávania

Okrem dotazníkového prieskumu sú plánované aj ďalšie formy zisťovania potrieb používateľov:

• Štruktúrované rozhovory so zástupcami technických komisií a UNMS SR.
• Analýza spätnej väzby z existujúcich normalizačných procesov a elektronických služieb.
• Testovanie prototypov vybraných modulov s cieľovou skupinou používateľov.

• Výsledky prieskumu budú využité na úpravu a priorizáciu požiadaviek v katalógu požiadaviek a budú zahrnuté do záverečnej správy o používateľských potrebách.

  

Výsledky používateľského prieskumu sú dostupné na tomto linku a v tejto dokumentácii k projektu: https://metais.slovensko.sk/api/dms/file/6c5d8bb8-90c9-4bfe-ba04-ed3d3b4a025a

.

3.7Riziká a závislosti

Riziká a ich mitigácie sú podrobnejšie popísané v prílohe P_01_a_I_01_a_M_02_1_PRILOHA_1_REGISTER_RIZIK-a-ZAVISLOSTI_POS_UNMS_v1.xlsx

• Harmonogram projektu
  Riziko spočíva v tom, že projekt nebude realizovaný v stanovenom časovom harmonograme, čo znamená, že plánované termíny nebudú dodržané a môže to ohroziť splnenie záväzkov vyplývajúcich zo zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti.
• Neúspešné verejné obstarávanie
  V prípade, že verejné obstarávanie na dodávku informačného systému nebude úspešné, projekt nebude možné realizovať, čo bude mať zásadný dopad na splnenie cieľov projektu.
• Implementačný tím
  Existuje riziko, že implementačný tím nebude mať dostatočné kapacity, vedomosti a schopnosti na zabezpečenie kvalitného dodania riešenia, čo môže spôsobiť oneskorenie alebo nedostatočnú kvalitu výstupov projektu.
• Nedostatočné výstupy projektu
  Hrozí, že dodané riešenie nebude v požadovanej kvalite, môže obsahovať veľké množstvo chýb, prípadne budú doby odozvy dlhé, čo ohrozí funkčnosť a akceptáciu systému v praxi.
• Nedostatočný proces identifikácie rizík
  Vzhľadom na komplexnosť vytváraného informačného systému je pravdepodobné, že sa počas realizácie vyskytnú rôzne riziká, ktoré nebude možné včas identifikovať a eliminovať, čo môže spôsobiť komplikácie alebo zlyhanie projektu.
• Výpadok systému a vplyv na biznis procesy
  V prípade, že počas implementácie dôjde k zlyhaniu alebo k dodaniu nekvalitného riešenia, môže to viesť k výpadku systému, čo priamo ovplyvní schopnosť vykonávať kľúčové biznis procesy, ktoré sú na nový systém naviazané.

3.8Stanovenie alternatív v biznisovej vrstve architektúry

Na základe analýzy existujúcich procesov a identifikácie hlavných problémov a nedostatkov boli navrhnuté nasledovné alternatívy riešenia v biznisovej vrstve architektúry. Tieto alternatívy zohľadňujú rôznu mieru pokrytia procesov, zapojenie stakeholderov a rozsah riešených životných situácií.

Alternatíva 1: Plná digitalizácia procesov so zapojením všetkých zainteresovaných strán

Popis:
Komplexná elektronizácia procesov vrátane priamej integrácie s informačnými systémami všetkých relevantných stakeholderov (štátna správa, podnikatelia, odborná verejnosť). Riešenie pokrýva celý životný cyklus procesov od podania žiadosti až po finálne rozhodnutia a zverejnenie. Súčasťou je aj automatizované notifikovanie, monitoring stavu a generovanie výstupných dokumentov.

Výhody:

• Transparentnosť a sledovateľnosť všetkých krokov.
• Úspora času a nákladov.
• Jednotné digitálne prostredie pre všetkých účastníkov.

Nevýhody:

• Vyššie počiatočné investičné náklady.
• Náročná koordinácia viacerých subjektov.

Alternatíva 2: Čiastočná digitalizácia s dôrazom na vnútorné procesy ÚNMS SR

Popis:
Zameranie na elektronizáciu a optimalizáciu interných procesov úradu s minimálnym zapojením externých stakeholderov. Externá komunikácia bude zabezpečená prostredníctvom existujúcich kanálov (email, listinné zásielky), pričom kľúčové kroky budú digitalizované len vo vnútri úradu.

Výhody:

• Rýchlejšia implementácia.
• Nižšie počiatočné náklady.
• Menšia potreba legislatívnych zmien.

Nevýhody:

• Obmedzená transparentnosť pre externých stakeholderov.
• Slabšia koordinácia s inými systémami.
• Potreba manuálneho prepojenia s niektorými subjektmi.

Alternatíva 3: Optimalizácia existujúcich procesov bez rozsiahlej digitalizácie

Popis:
Zachovanie väčšiny existujúcich procesov v súčasnej podobe s dôrazom na lepšie metodické riadenie, úpravu interných smerníc a zlepšenie komunikácie so stakeholdermi bez významných zmien IT infraštruktúry.

Výhody:

• Najnižšie počiatočné náklady.
• Rýchla implementácia.
• Minimálne požiadavky na legislatívne úpravy.

Nevýhody:

• Pretrvávanie väčšiny súčasných problémov.
• Minimálna úspora času a nákladov.
• Riziko neplnenia cieľov NKIVS a strategických priorít digitalizácie.

Záver k alternatívam

Pre účely CBA a ďalšieho rozpracovania budú prioritne analyzované alternatívy 1 a 2, pričom alternatíva 3 bude slúžiť ako nulový scenár pre porovnanie efektívnosti a prínosov plánovaných opatrení.

3.9Multikriteriálna analýza

3.10Stanovenie alternatív v aplikačnej vrstve architektúry

V rámci biznis vrstvy vyšla na základe KO kritérií a vhodnosti jedna alternatíva a nie je nutné ju naďalej porovnávať na aplikačnej úrovni a to aj z dôvodu, že Žiadateľ sa pridržiava legislatívy v oblasti informačných systémov verejnej správy a v rámci návrhu v prílohe Prístup k projektu striktne neurčuje striktné rámce na aplikačnej úrovni ani predpísané využitie technológií. V rámci aplikačnej architektúry sú uvedené nutné moduly predstavujúce stavebné bloky, ktoré sú doplnené o minimálne nutné funkcie. Vhodnosť riešenia je tak v rukách potencionálneho Zhotoviteľa, ktorý bude vybraný v zmysle podmienok v rámci Verejného obstarávania a teda finančne najvhodnejšia alternatíva bude definovaná výsledkom Verejného obstarávania.

3.11Stanovenie alternatív v technologickej vrstve architektúry

V rámci biznis vrstvy vyšla na základe KO kritérií a vhodnosti jedna alternatíva a nie je nutné ju naďalej porovnávať na technologickej úrovni a to aj z dôvodu, že Žiadateľ sa pridržiava legislatívy v oblasti informačných systémov verejnej správy a v rámci návrhu v prílohe Prístup k projektu striktne neurčuje striktné rámce na technologickej úrovni ani predpísané využitie technológií. V rámci technologickej architektúry sú uvedené nutné moduly predstavujúce stavebné bloky, ktoré sú doplnené o minimálne nutné služby. Vhodnosť riešenia je tak v rukách potencionálneho Zhotoviteľa, ktorý bude vybraný v zmysle podmienok v rámci Verejného obstarávania a teda finančne najvhodnejšia alternatíva bude definovaná výsledkom Verejného obstarávania.

4.POŽADOVANÉ VÝSTUPY (PRODUKT PROJEKTU)

4.1 Popis produktu

Cieľom projektu je vybudovanie a nasadenie digitálnej platformy PoSS a doplnenie IS CRN a webových sídiel ÚNMS SR pre podporu procesov technickej normalizácie, ktorá zabezpečí elektronizáciu kľúčových biznis procesov, zjednoduší komunikáciu so zainteresovanými stranami a umožní moderné nástroje pre pripomienkovanie, recenzovanie a správu technických noriem.

Platforma PoSS bude podporovať celý životný cyklus technických noriem od podania podnetu, cez spracovanie, preklad, recenzný proces, schvaľovanie až po publikovanie. Súčasťou bude aj podpora pre správu členstva v technických komisiách a efektívnejšie riadenie pracovných skupín.

4.2 Projektové výstupy podľa vyhlášky 401/2023 o riadení projektov

• Analytická dokumentácia (analýza biznis procesov, funkcionality a technické špecifikácie)
• Návrh a dokumentácia informačného systému vrátane architektúry
• Zdrojové kódy systému vrátane dokumentácie k nasadeniu
• Testovacie scenáre a protokoly
• Bezpečnostná dokumentácia (analýza rizík, bezpečnostný koncept)
• Používateľská a administrátorská dokumentácia
• Protokoly z odovzdania a preberania diel
• Protokoly z akceptačných testov
• Školenia a školiace materiály pre používateľov
• Súhlasné stanoviská vlastníkov procesov

4.3 Koncové služby a biznis procesy

4.4 Biznis objekty – vstupy a výstupy systému

4.5 Vlastníci procesov

5.NÁHĽAD ARCHITEKTÚRY

5.1Prehľad e-Government komponentov

Ak bude vytváraný aj výstup I-03 Prístup k projektu, môže byť táto kapitola z dokumentu I-02 Projektový zámer vypustená, pretože jej obsah bude spracovaný vo výstupe I-03 Prístup k projektu.
Obsah tejto kapitoly je prehľadom realizácie výstupu M-06 - aktualizácia evidencie e-Government komponentov v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy (MetaIs). Objednávateľ⁵ plní výstupom M-06 povinnosti orgánu riadenia sprístupňovať a aktualizovať informácie o informačných technológiách verejnej správy prostredníctvom centrálneho metainformačného systému verejnej správy (MetaIS) bezodkladne podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona 95/2019 Z.z.
V okamihu odovzdania výstupu I-02 Projektový zámer objednávateľ:

1. vytvorí náhľady architektúry v modelovacom nástroji, ktorý môže byť buď integrovaný na spoločný repozitár  architektonických modelov verejnej správy, alebo ktorý podporuje export modelu do štandardizovaných výmenných formátov súborov,
2. uloží architektonické modely súčasnej a budúcej architektúry riešenia buď do repozitára architektonických modelov verejnej správy alebo do projektovej dokumentácie I-02 ako prílohu  vo výmennom formáte pre uloženie modelu, 
3. aktualizuje v MetaIS e-Government komponenty, ktoré budú realizované alebo menené projektom alebo veľkou zmenovou požiadavkou a to koncové služby, ISVS, ich moduly, aplikačné služby, atribúty a vzájomné vzťahy týchto e-Government komponentov a ich vzťahy (integrácie) na spoločné ISVS alebo ISVS iných správcov, ktoré budú využívať. 
   Objednávateľ v tejto kapitole uvedie prehľad nasledovných e-Government komponentov, ktoré budú výstupom projektu (dodané nové alebo zmenené) a ktoré evidoval v rámci výstupu M-06 v MetaIS:

5.1.1Prehľad koncových služieb – budúci stav:

5.1.2Prehľad budovaných/rozvíjaných ISVS v projekte – budúci stav:

5.1.3Prehľad budovaných aplikačných služieb – budúci stav:

5.1.4Prehľad integrácii ISVS na spoločné ISVS⁶ a ISVS iných OVM alebo IS tretích strán

• Uviesť prehľad ISVS, pri ktorých sa plánuje využívanie služieb iných ISVS, spoločných blokov (SaaS) alebo služieb tretích strán v TO BE stave.
• Uviesť prehľad ISVS integrovaných na spoločné moduly podľa zákona č. 305/2013 Zz.
• Plánované využívanie a integrácie služieb iných ISVS musí byť evidované v MetaIS – zaevidovanie vzťahu na aplikačnú službu určenú na externú integráciu poskytujúcim ISVS

• Na informáciu je v nasledujúcej tabuľke prehľad AS na externú integráciu Spoločných modulov podľa § 10 zákona 305/2013 Zz. Vo finálnom dokumente túto tabuľku prehľadu AS spoločných modulov vymažte:

5.1.5Aplikačné služby na integráciu

Uveďte v nasledujúcej tabuľke budované aplikačné služby a ich využitie na integráciu na spoločné moduly a iné ISVS alebo ich poskytovanie na externú integráciu a predpokladané vybudovanie cloudových služieb “softvér ako služba“ (SaaS),

• Plánované aplikačné služby musia byť evidované v MetaIS s fázou životného cyklu a musia mať v MetaIs evidované všetky povinné atribúty a vzťahy,
• Evidencia integrácií v MetaIS sa realizuje evidovaním vzťahov aplikačných služieb budovaného//rozvíjaného ISVS na príslušné aplikačné služby nadrezortných ISVS. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.3.3.1 a kap. 2.1.3.3.2. Detailný popis služieb IS CSRÚ a poskytovaných objektov evidencie je v aktuálnej verzii integračného manuálu IS CSRÚ.
• Ak IS povinnej osoby potrebuje konzumovať alebo poskytovať služby iným ISVS alebo IS tretích strán prostredníctvom modulu Centrálna API Manažment Platforma (CAMP) a jej modulu API Gateway, je potrebné aplikačné služby IS Povinnej osoby naviazať na príslušné integračné služby CAMP (API Gatewy).
• Budované aplikačné služby musia mať v MetaIs evidované SLA parametre pre východiskový a cieľový stav. Podrobné informácie sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.3.

  AS (Kód MetaIS)	Názov AS	Realizuje ISVS (kód MetaIS)	Poskytujúca alebo Konzumujúca	Integrácia cez CAMP	Integrácia s IS tretích strán	SaaS	Integrácia na AS poskytovateľan (kód MetaIS)

5.1.6Poskytovanie údajov z ISVS do IS CSRÚ

V tejto fáze sa nepredpokladá poskytovanie údajov do CSRÚ.

5.1.7Konzumovanie údajov z IS CSRÚ

V tejto fáze sa nepredpokladá konzumovanie údajov z CSRÚ.

5.1.8Prehľad plánovaného využívania infraštruktúrnych služieb (cloudových služieb) – budúci stav:

Zaevidujte MetaIS využívanie cloudových infraštruktúrnych služieb vašimi ISVS. Podrobné informácie o evidencii využívania infraštruktúrnych služieb sú uvedené v Používateľskej príručke MetaIS, kap. 2.1.4.3 ISVS využívajúci infraštruktúrne služby.

6.LEGISLATÍVA

Realizácia projektu predpokladá komplexné zanalyzovanie osobitných právnych predpisov podľa ktorých ÚNMS SR  a jej podriadené organizácie  postupujú. V rámci analýzy sa identifikujú a pripravia legislatívne návrhy na nevyhnutnú zmenu súvisiacej právnej úpravy obsiahnutej v osobitných právnych predpisoch.

Právna analýza bude zameraná najmä na:

• identifikáciu konkrétnych ustanovení osobitných predpisov vytvárajúcich zákonné prekážky aplikácie v realizačnej fáze projektu a pre každú realizovanú aktivitu v projekte v rozsahu konkrétnych objektov evidencie obsiahnutých v realizovanom projekte podľa  dotknutých informačných systémov verejnej správy;
• identifikáciu potreby novej legislatívy za účelom bezproblémovej realizácie projektu v rámci “to be” stavu spoločne s vypracovaním konkrétneho návrhu noviel

Na základe tejto právnej analýzy budú zapracované legislatívne zmeny do praxe.

Základná legislatíva podľa ktorej postupuje ÚNMS SR a jej podriadené organizácie:

• Zákon č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii vznp.  
• Vyhláška č. 76/2019 o výške úhrady za poskytovanie technickej normy
• Zákon č. 71/1967 Zb.o správnom konaní v znení neskorších predpisov,
• Zákon NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov,
• Zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,
• Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

Právne predpisy z oblasti informatizácie, poskytovania elektronických služieb a bezpečnosti:

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov);
• Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Governmente);
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
• Vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy;
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy;
• Vyhláška Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 401/2023 Z. z. o riadení projektov a zmenových požiadaviek v prevádzke informačných technológií verejnej správy;
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 179/2020 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob
• kategorizácie a obsah bezpečnostných opatrení informačných technológií verejnej správy;
• Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy;
• Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
• Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
• Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).

7.ROZPOČET A PRÍNOSY

Informácie nájdete v dokumente M-05 Analýza nákladov a prínosov (xls. BC/CBA) v predpísanej štruktúrovanej forme, ktorá bola nahratá do MetaIS

7.1Sumarizácia nákladov a prínosov

• Pomer prínosov a nákladov (BCR): viac ako 1,00
• Ekonomická vnútorná výnosová miera vyjadrená v % (EIRR): viac ako 5,0 %
• Ekonomická čistá súčasná hodnota vyjadrená v eurách (ENPV): viac ako 0
  Pre účely financovania z prostriedkov EU vyjadruje Analýza nákladov a prínosov BC/CBA aj nasledovné ukazovatele:
• Finančná vnútorná výnosová miera v % (FIRR)
• Finančná čistá súčasná hodnota v eur (FNPV).
  Nie všetky sociálno-ekonomické vplyvy sa dajú vždy vyčísliť a zhodnotiť. Je to preto, že okrem odhadu ukazovateľov výkonnosti by sa mala zohľadniť aj úvaha o nepeňažných nákladoch a výnosoch, najmä vo vzťahu k týmto otázkam: (čistý) dosah na zamestnanosť, ochrana životného prostredia, sociálna rovnosť a rovnaké príležitosti.
  V prípade ak dosiahnu uvedené hodnoty viaceré varianty posudzované v rámci Analýzy nákladov, odporúča sa pri výbere finálnej alternatívy zohľadniť výšku BCR, dôležitosť nekvantifikovaných spoločenských prínosov a mieru naplnenia stanovených cieľov. Po vzore krajín ako Veľká Británia sa prioritne odporúča realizovať projekty, kde prínosy prevyšujú náklady štvornásobne (BCR aspoň 4,00).
  Príklad: Kvalitatívne prínosy projektov
  Problém: Proces získania stavebného povolenia jeden z najdlhších v EÚ.
  Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré je možné finančne oceniť:
• Zvýšenie ekonomickej aktivity v stavebnom sektore (zvýšenie rastu HDP)
• Nižšie spoločenské škody, spojené s búraním čiernych stavieb
  Príklady kvalitatívnych prínosov projektu, ktoré nie je možné spoľahlivo finančne oceniť:
• Zníženie miery korupcie
• Zníženie miery stresu zamestnancov stavebných úradov
  Vyššia spokojnosť verejnosti s procesmi územného a stavebného konania.

8.HARMONOGRAM JEDNOTLIVÝCH FÁZ PROJEKTU a METÓDA JEHO RIADENIA

9.PROJEKTOVÝ TÍM

Zostavuje sa Riadiaci výbor (RV), v minimálnom zložení:

• Predseda RV
• Biznis vlastník
• Zástupca prevádzky
• Zástupca dodávateľa (dopĺňa sa až po VO / voliteľný člen)
• Projektový manažér objednávateľa (PM)
  Zostavuje sa Projektový tím objednávateľa
• kľúčový používateľ,
• IT analytik alebo biznis analytik,
• IT architekt,
• biznis vlastník
• manažér kvality (nepovinný člen pre projekty do 1 000 000,- EUR, povinný pri veľkých projektoch nad 1 000 000,- EUR,
• manažér IT prevádzky (nepovinný člen)
• manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti (nepovinný člen)
• UX dizajnér (nepovinný člen)
• iná špecifická rola (nepovinný člen)
• doplniť tabuľku zodpovedných osôb, ktoré budú participovať v projekte

9.1 PRACOVNÉ NÁPLNE

Projektový manažér

• zodpovedá za riadenie prideleného projektu - stanovenie cieľov, spracovanie harmonogramu prác, koordináciu členov projektového tímu, sledovanie dodržiavania harmonogramu prác a rozpočtu, hodnotenie a prezentáciu výsledkov a za riadenie s tým súvisiacich rizík. Projektový manažér vedie špecifikáciu a implementáciu projektov v súlade s firemnými štandardami, zásadami a princípmi projektového riadenia.

Vlastník údajov/ vlastník dát

• zodpovedný za schválenie funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu. Definuje očakávania na kvalitu projektu, kvalitu projektových produktov, prínosy pre koncových používateľov a požiadavky na bezpečnosť. Definuje merateľné výkonnostné ukazovatele projektov a prvkov. Vlastník procesov schvaľuje  akceptačné kritériá, rozsah a kvalitu dodávaných projektových výstupov pri dosiahnutí platobných míľnikov, odsúhlasuje spustenie výstupov projektu do produkčnej prevádzky a dostupnosť ľudských zdrojov alokovaných na realizáciu projektu

Kľúčový používateľ

• zodpovedný za návrh a špecifikáciu funkčných a technických požiadaviek, potreby, obsahu, kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov projektu, požiadaviek koncových používateľov na prínos systému a požiadaviek na bezpečnosť.

Analytik IT

• Analytik informačných technológií pripravuje špecifikáciu cieľového systému od procesnej až po technickú rovinu. Mapuje a analyzuje existujúce podnikateľské a procesné prostredie, analyzuje biznis požiadavky na informačný systém, špecifikuje požiadavky na informačnú podporu procesov, navrhuje koncept riešenia a pripravuje podklady pre architektov a vývojárov riešenia, participuje na realizácii zmien, dohliada na realizáciu požiadaviek v cieľovom riešení, spolupracuje pri ich preberaní (akceptácie) používateľom.

Architekt IT

•        vykonáva, prípadne riadi vysoko odborné tvorivé činnosti v oblasti návrhu IT. Študuje a stanovuje smery technického rozvoja informačných technológií, navrhuje riešenia na optimalizáciu a zvýšenie efektívnosti prostriedkov výpočtovej techniky. Navrhuje základnú architektúru informačných systémov, ich komponentov a vzájomných väzieb. Zabezpečuje projektovanie dizajnu, architektúry IT štruktúry, špecifikácie jej prvkov a parametrov, vhodnej softvérovej a hardvérovej infraštruktúry podľa základnej špecifikácie riešenia.

Manažér kybernetickej a informačnej bezpečnosti

• koordinuje a riadi činnosť v oblasti bezpečnosti prevádzky IT, spolupracuje na projektoch, na rozvoji nástrojov a postupov k optimalizácii bezpečnostných systémov a opatrení. Stanovuje základné požiadavky, podmienky a štandardy pre oblasť bezpečnosti programov, systémov, databázy či sieti. Spracováva a kontroluje príslušné interné predpisy a dohliada nad plnením týchto štandardov a predpisov. Kontroluje a riadi činnosť nad bezpečnostnými testami, bezpečnostnými incidentmi v prevádzke IT. Poskytuje inštrukcie a poradenstvo používateľom počítačov a informačných systémov pre oblasť bezpečnosti

Manažér kvality

• plánuje, koordinuje, riadi a kontroluje systém manažérstva kvality, monitoruje a meria procesy a identifikuje príležitosti na trvalé zlepšovanie systému manažérstva kvality v organizácii v súlade s platnými normami. Zabezpečuje tvorbu cieľov a koncepcie kvality, vrátane kontroly ich plnenia a vykonáva interné a externé audity kvality v súlade s plánom.

10.ODKAZY

Prepojenie na projekt (JDB ÚNMS SR), ktorého výstupy budeme rozvíjať týmto projektom: https://metais.slovensko.sk/ci/Projekt/21f85d2b-4228-46f1-9733-bd32582cd667

11.PRÍLOHY

UX prieskum: https://metais.slovensko.sk/api/dms/file/6c5d8bb8-90c9-4bfe-ba04-ed3d3b4a025a

Katalóg požiadaviek: https://metais.slovensko.sk/api/dms/file/12d6f5d0-9720-44f3-afd3-a0532999c34e 

Register rizík: https://metais.slovensko.sk/api/dms/file/12d6f5d0-9720-44f3-afd3-a0532999c34e